ROZHOVOR S AUTOROM: Viktória Dominová

Vyspovedali sme pre vás talentovanú mladú autorku, ktorá nám naservírovala pandemickú trilógiu Nepriatelia Urdisu.
Podpor scifi.sk 2% dane
Ahoj Viktória! V prvom rade ďakujeme, že si si na nás našla čas. Na literárnu scénu si skočila sčista-jasna rovno trilógiou Nepriatelia Urdisu. Aká bola tvoja cesta k písaniu a prečo práve scifi?
Začiatok písania mám s mnohými autormi podobný. Odjakživa ma veľmi bavilo tvorenie slohov, písala som si poviedky do zošita, ktoré mi potom moja pani učiteľka na základnej škole prepísala do počítača a vytlačila. Pamätám si, že som chodila ešte na prvý stupeň a raz som fascikel, do ktorého som si tieto poviedky založila, ukázala svojej maminke, ktorá mi ani neverila, že som ich napísala ja. Vtipné bolo, že o pár rokov neskôr na motívy týchto vymyslených rozprávok natočili animované filmy (s hlavnou hrdinkou vílou Cililing).
Keď som sa prehupla do druhého stupňa, začali ma niektoré pani učiteľky oslovovať ohľadom rôznych literárnych súťaží, navyše som sa prihlásila do krúžku, v ktorom sme tvorili školský časopis a aj doň som uverejňovala svoju tvorbu. Niekedy krátke poviedky, inokedy príbehy na pokračovanie.
V roku 2012 mi v hlave prvý raz skrsol nápad, že by som chcela napísať niečo rozsiahlejšie, pretože odrazu mi tých pár strán nestačilo. Za štyri roky som stihla napísať šesť rukopisov, ktoré som ponúkla rôznym vydavateľstvám. Prvé štyri pokusy... nuž, to bola čistá katastrofa. Mám ich stále uložené v počítači, ale doteraz som nenabrala odvahu otvoriť ich a prečítať si aspoň kúsok. V tom čase som nebola veľmi dobre nastavená. Poháňala ma túžba niečo vydať a bolo mi jedno, či to bude čitateľné alebo nie. Môj sen vydať knihu mi načisto zahmlil zdravý úsudok. Neviem, ako som si to predstavovala. Pri spätnom pohľade to vnímam tak, že som sa asi chcela uzavrieť pred svetom, nečítať žiadne recenzie a naďalej si o svojom diele naivne myslieť, že je to nedocenená kniha, ktorá by sa v inom svete stala bestsellerom. Dnes viem, že tým, že ma vydavateľstvá odmietli, mi vlastne urobili obrovskú láskavosť.
Nepriatelia Urdisu - Viktória Dominová Autorka
Nepriatelia Urdisu - Viktória Dominová Disclaimer
Piaty rukopis, to už asi nebolo až také katastrofálne, nakoľko mi jedno vydavateľstvo odpísalo, že by ho chceli vydať. Telefonovali sme spolu, dohadovali sme sa na stretnutí, no potom som prezradila svoj vek a odrazu komunikácia ustala. Viac som sa nedokázala s vydavateľstvom skontaktovať, asi sa zľakli, že kniha od takej mladej autorky by sa nepredávala... Dodnes neviem, ako si túto situáciu mám vysvetliť.
No a šiestym rukopisom boli práve Nepriatelia Urdisu. Po sklamaní z toho, ako dopadlo (ne)vydanie predchádzajúcej knihy, som usúdila, že zrejme ešte pre mňa nenastal ten správny čas, aby mi niečo vyšlo v tlačenej verzii. Uvedomovala som si, že som bola v písaní príliš zbrklá, o nejakej rozumnej osnove som mohla len snívať, o zmysluplnom prínose pre čitateľov takisto, a tak som sa rozhodla zavesiť písanie s cieľom osloviť vydavateľstvá na klinec a rozhodla som sa písať len tak pre radosť. Keď som sa dozvedela o stránke Wattpad, na ktorú sa dajú uverejňovať príbehy, hneď som sa zaregistrovala a napísala prvú kapitolu, ktorá mala dobrú spätnú väzbu.
Prečo práve sci-fi? Nuž, všetky moje predchádzajúce rukopisy sa pohybovali v žánri romantickej beletrie, občas som balansovala na okraji s fantasy, ale snažila som sa držať príbeh v oblasti reálneho sveta, nakoľko som si vypočula veľa názorov, že ak chcem debutovať nejakou knihou, určite to nemôže byť fantasy ani sci-fi. Takže Wattpad mi ponúkol príležitosť písať to, čo ma skutočne bavilo, čo ma napĺňalo a na čom som fičala aj ako čitateľ. Hunger Games, Twilight, Divergencia, Hostiteľ, to boli moje srdcovky.
To, že mi Nepriatelia Urdisu vyšli v knižnej podobe, by sa dalo nazvať zázrakom, pretože k Denise Kancírovej, dnes už hrdej majiteľke vydavateľstva Art Floyd, som sa dostala naozaj náhodou. Nikdy predtým som o nej nepočula, iba raz som si tak googlila o tom, ako sa dá vydať kniha a pod jedným článkom som našla v komentároch zmienku o nej. Že jej knihu vydalo vydavateľstvo, ktoré od nej nechcelo ani cent, ale musela sa zriecť autorských práv, takže na oplátku nedostane ani ona od nich žiadny honorár. Hneď som ju kontaktovala, pretože Nepriateľov Urdisu som písala aj tak iba pre radosť a keby mi vyšli ako kniha, bolo by to super. O peniaze mi v tom čase aj tak nešlo. Túžila som len po jedinom. Chytiť si do ruky knižku, na ktorej by bolo moje meno, môcť k nej privoňať a poslať ju kolovať po rodine, ktorá by si ju prečítala a povedala mi svoj názor.
S Denisou sme sa dosť skamarátili. Poradila mi, aby som to nerobila a aby som radšej zauvažovala nad vydaním na vlastné náklady. Vraj by mi s tým vedela pomôcť. Najskôr som to zavrhla, v tom čase som mala asi 16 rokov, možno aj menej. Nevedela som si predstaviť, že by som našetrila niekoľko stoviek eur a vrazila ich do vydania, z ktorého by sa mi naspäť nemusela vrátiť ani tretina nákladov. A tak sme to viac neriešili. Až o nejaký čas mi znovu napísala a dohodli sme sa, že jej dám rukopis prečítať a poriešili by sme to vydanie na vlastné náklady. V lete v roku 2016 mi však zahlásila, že si zakladá vydavateľstvo a knižku mi vydá cez Art Floyd, ak budem mať záujem. A tak Nepriatelia Urdisu 11.11.2016 prvý raz uzreli svetlo sveta v tlačenej podobe.
Máš nejaké spisovateľské vzory, ktorým sa podvedome alebo aj vedome snažíš priblížiť?
Je niekoľko autorov, ktorých veľmi obdivujem. Každého kvôli niečomu inému.
Netajím sa tým, že zbožňujem knihy od Stephena Kinga. Manžel má na každé sviatky vyhraté, pretože zakaždým dostanem nejakú Kingovku a vie, že radosť je zaručená. A vlastne aj prekvapenie, pretože nikdy netuším, ktorú dostanem. Stephena obdivujem za to, aké hrubé knihy dokáže napísať, ako vie vždy dokonale vykresliť charakter postáv. To je niečo, čo sa ja stále učím.
Sebastian Fitzek patrí tiež medzi top autorov v mojom „must-have“ zozname. Raz som v niektorej jeho knihe v autorskom dohovore čítala, že nemá žiadnu osnovu, ktorou sa riadi. Iba si sadne a píše, príbeh sa mu formuje priamo pred očami, alebo lepšie povedané, pod prstami na klávesnici. Každá jeho kniha je ako zauzlené klbko, ktoré čitateľ horko-ťažko rozpletá, až kým na konci nemá rovný motúzik. Nechápem a asi nikdy nepochopím, ako dokáže napísať niečo, čo predtým nemal premyslené, takto premyslene.
No aby som nemenovala len zahraničných autorov, je veľa slovenských autorov, ktorých obdivujem. Majku Danihelovú, pretože sa jej podarilo debutovať s knihou vo fantasy žánri vo veľkom vydavateľstve. Baju Dolce, pretože jej knihy sa natoľko predávali, že vďaka nej sa konečne aj tie naše dostali do distribučnej spoločnosti. Mišku Zamari, pretože je to veľmi šikovná a pracovitá baba, ktorá sa rozhodla ísť tou ťažkou cestou, zariskovala a knihy si vydáva sama. Rada by som časom získala aspoň polovičné pracovné nasadenie, aké má ona.
Ďalej obdivujem autorov, ktorých meno pozná asi každý čitateľ. Táňu Keleovú-Vasilkovú, Dominika Dána, Jozefa Kariku, Zuzku Šulajovú a Mirku Varáčkovú. Samozrejme, na Slovensku máme o dosť viac skvelých autorov, ktorí si zaslúžia pozornosť, no to by som potom menovala niekoľko dní, ba až týždňov.
Trilógia Nepriatelia Urdisu sa odohráva v pandemickom svete, kde sa z ľudí stávajú netvory. Nie je to práve optimistická vízia. Aký je tvoj pohľad na budúcnosť, nadchýnajú ťa technológie alebo to skôr vidíš v temnejších farbách?
Neviem, či by som to priamo nazvala, že ma technológie nadchýnajú. No študujem informatiku na elektrotechnickej škole, takže by asi mali. Každopádne, viem povedať, že som na nich určite závislá, preto som možno chcela ujsť do sveta, v ktorom nie sú. Chcela som si prostredníctvom hlavnej hrdinky vyskúšať, aké by to bolo žiť bez mobilu, bez internetu a tráviť čas v „skutočnom“ svete.
Podľa mňa osud nášho ľudstva speje do záhuby. Je to možno kruté tvrdenie, ale je to tak. Ľudia sú veľmi sebeckí, správajú sa tak, akoby nemysleli na to, že tu po nás bude žiť ešte niekoľko generácií. Takýmto tempom ich veľa nebude.
A aký je môj pohľad na budúcnosť? Ak sa niekomu nepodarí objaviť ďalšiu obývateľnú planétu, tak ľutujem tých, ktorí na Zem prídu, keď tu už my nebudeme. No zasa, ľutujem aj tú planétu, pretože ak sa k nej budú správať rovnako ako k tej našej, potom nech ju radšej neobjavia.
Do akej miery sa pri písaní inšpiruješ realitou? Vidíš sa v hlavnej hrdinke?
Ja som stále tvrdila, že podľa mňa nie som ako hlavná hrdinka. No čitatelia, ktorí ma poznajú osobne, hovoria, že v nej vidia mňa. Nuž, vravím si, že je to dosť blbé, pretože Cynthia mi často liezla na nervy a občas by som ju najradšej poriadne prefackala. Takže ak takto pôsobím na svoje okolie, všetkým sa ospravedlňujem.
Cynthii som síce dala hnedé vlasy, ako mám ja, ale to iba preto, lebo štatisticky mi to príde tak, že je to najbežnejšia farba vlasov. Aspoň u nás.
Ale, keď tak nad tým rozmýšľam, niektoré zážitky a pocity som na ňu preniesla svoje. Napríklad v jednotke, keď ju prinútia k tomu, aby šoférovala. Ja mám síce spravený vodičák, ale kvôli bezpečnosti ostatných ľudí trčí pre istotu v zásuvke. Vždy som si robila srandu, že keby som žila v apokalyptickom svete, možno by som konečne nabrala odvahu sadnúť za volant. Na prázdnych cestách by sa jazdilo jedna radosť.
Takisto do Mračien Urdisu som pridala zážitok, ktorý sa nám reálne s mladšou sestrou stal, no v knihe som to poupravila, nakoľko Cynthia nemá sestru, ale brata.
Nepriatelia Urdisu by Patris photo Kniha
Nepriatelia Urdisu by Patris photo Disclaimer
Aké sú tvoje tipy a triky na prežitie zombieapokalypsy?
Keď som bola mladšia, so sestrou sme sa o tomto často bavili. Obe sme fičali a dodnes fičíme na seriáli Walking Dead (bola som vzorová staršia sestra, keďže som ju nabádala k tomu, aby ho so mnou pozerala, hoci sme ešte ani jedna nemali vek na také brutálne scény), takže táto téma prišla na pretras častejšie, ako by bolo normálne.
Nakoľko aj s topánkami ledva meriam meter a pol, bavili sme sa o tom, že by som potrebovala dlhú tyč s ostrým koncom, aby som nemala problém na zombíkov dočiahnuť a zabiť ich. Takisto sme vymysleli, že by sme okolo pozemku nejakého krásneho a veľkého rodinného domu vykopali po obvode hlboký zákop, do ktorého by chodiace mŕtvoly popadali, tým pádom by nám nepodupali po vypestovaných plodinách a niekoľkokrát za deň by sme zákopy kontrolovali a „čistili“. Neviem, či by to fungovalo aj v realite tak dobre ako v našich predstavách, ale základ by nejaký bol.
Hm, Cynthia to mala v tomto o dosť ťažšie, pretože netvory neboli nemotorné ako zombíci, takže takýto zákop by poľahky preskočili.
Ako sa cítiš v slovenskom fandome? Zúčastňuješ sa nejakých akcií, kde ťa môžu fanúšikovia zastihnúť?
Nemyslím, že som v slovenskom fandome nejaká aktívna. Dvakrát som bola na Comics Salone, Galacone, tento rok som mala ísť na Slavcon. Na tieto festivaly chodievam, keď tam mám besedy a potom sa ešte niekoľko hodín pomotám po areáli a pozerám, čo tam všetko majú.
Myslím si, že po tejto trilógii na dlhý čas opustím žáner sci-fi, dokonca aj fantasy a budem sa venovať kategórii horor/triler/krimi, ktorá ma v poslednom čase veľmi baví a napĺňa. Občas možno napíšem nejaký obyčajný román, aby som zresetovala hlavu. Uvidíme, čo z toho mi reálne aj vyjde a čo zostane len v priečinku v počítači.
Aký je tvoj vzťah k dielam ostatných slovenských autorov fantastiky?
Priznám sa, že v súčasnosti už veľmi diela v tomto žánri nečítam. Ani od našich autorov, ani od zahraničných. V minulosti som si brúsila zuby na knihy od Juraja Červenáka, ale doteraz som sa k tomu nedostala a už sa zrejme ani nedostanem. Uvidím, možno ma tento žáner znovu chytí a celá mu prepadnem.
Ale z kníh slovenských autorov v oblasti fantastiky sa mi veľmi páčila Kniha Ohňa od Anny Em, V znamení ametystu od Majky Danihelovej a pamätám si, že pred niekoľkými rokmi ma veľmi bavila séria Dievčatko z Krajiny Drakov. Dodnes ma mrzí, že nevyšla ďalšia časť, bolo to fakt super.
Veľmi pekne ďakujem za rozhovor.
My ďakujeme, že si si na nás našla čas!
Recenziu na prvý diel Nepriateľov Urdisu, ktorý napísala ešte pod svojím dievčenským menom Drgoncová, si môžete prečítať tu.

B.T. Niromwell

B.T. Niromwell
Má rada: dobrú literatúru, dobré béčka, knihy, filmy, rýpanie do začínajúcich autorov. Nemá rada: zlú literatúru, ľudí, čo používajú slovo "moc" ako príslovku

Diskusia

Buď prvý užívateľ a pridaj svoj príspevok do diskusie
 

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.
Neregistrovaný užívateľ
Meno:
Email:
(nebude zverejnený)
Podmienky:
čítal som a súhlasím s podmienkami

Súvisiace objekty SFDB