Skočme in medias res a nechoďme okolo horúcej kaše:

Tretie pokračovanie ságy o Harry Potterovi bolo asi najočakávanejším doteraz. Veď predsa len tretiu knihu považuje väčšina fanúšikov mladého čarodejníckeho učňa za doterajší vrchol tvorby J. K. Rowlingovej. Režisérovi Alfonsovi Cuarónovi sa však transformácia textu do filmovej podoby podarila iba čiastočne. Počas viac ako dvoch hodín ste takto ako diváci vystavení mozaike dejov, ktoré vyznievajú nanajvýš úlomkovito.

Novoty zacítite už hneď v prvých momentoch filmu. Zmenil sa štýl kamery a tým pádom aj vnímania obrazu. Obraz sa pohybuje viac voľne, ide skoro do štýlu dánskej Dogmy (voľná ruka). Prechody medzi jednotlivými scénami tiež prekvapia - najmä kvôli chýbajúcej nápaditosti a umocneného efektu mozaikovitosti filmu. Inak je obrazové spracovanie na výbornej úrovni. Veď na tých škótskych vysočinách sa toho veľa nakaziť ani nedá.

Náladovo je celý film oveľa temnejší. Práve pri pomyslení na tento atribút zdvíham prst, ak si predstavím, že film by si mali pozrieť aj deti mladšieho veku (ako je vek Harryho a jeho priateľov). Taktiež narástla miera serióznosti vo filme. Dej sa scvrkol na to najpotrebnejšie: Harry nafúkne svoju tetu ako odpoveď na jej kritiku Harryho rodičov... a skončí na ulici. Rytiersky autobus ho ale vyzdvihne a dovezie do hostinca Leaky Cauldron, kde na Harryho ale už čaká minister mágie Cornelius Fudge. Ten ho varuje pred utečencom z Azkabanu, Siriusom Blackom. Tento dávny prisluhovač "toho, ktorého meno nemožno vysloviť" je podľa legiend zodpovedný za smrť rodičov Harryho Pottera a ďalších čarodejníkov. A tak je viac ako pravdepodobne, že sa pokúsi Harryho nájsť a zabiť. Aby sa Harrymu uľahčilo ešte viac, už počas cesty na Hogwarts stretne dementorov, ktorí Siriusa hľadajú. Dementori sú strážcovia magického väzenia Azkabanu, ktorých schopnosťou je vysať dušu človeka. A už od začiatku je zrejmé, že na Harryho majú akosi zálusk... Počas školského roku sa ale vyskytne viac otázok: Ako je možné, že Hermiona sa zjavuje na miestach, kde predtým nebola? Aké je spojenie medzi novým profesorom Obrany proti čiernej mágii Lupinom a Siriusom Blackom? Aké temné tajomstvo sa snaží profesor Snape odhaliť? A prečo sa snaží Ronov potkan Prašivec tak usilovne utiecť z rúk svojho pána?

Prekvapili špeciálne efekty - niektoré pozitívne, iné negatívne. Úžasná je napríklad animácia hippogrifa Buckbeaka, ktorého osobnosť vyžaruje z každého pohybu. Let s Harrym na chrbte je jedným z najkrajších a najsugestívnejších momentov filmu. Na strane druhej, odfláknutý vlkodlak s očami ako taniere je možno lepšie spracovaný ako chlpáčikovia vo Van Helsingovi a na detských dušičkách v publiku určite zanechá nepríjemný pocit (ktorý sa možno ztelesní v podobe nočného pomočovania), ale čisto z vizuálneho hľadiska to nie je dosť. Vynikajúco sú spracovaní aj dementori, ktorých prítomnosť stále donúti človeka zaťať nechtíky (ak ste si ich doteraz nepoohrýzali) do operadiel jeho kresla v kinosále.

John Williams zvládol hudobnú stopu na jednotku. Staré známe témy sa opakujú no v novej temnejšej inštrumentácii. Novinkou je zborová skladba "Double Trouble" (Dvojité problémy), ktorá v podaní školského zboru perfektne zapadla do nálady filmu. Z hereckých výkonov neprekvapil nik... viac ako v predchádzajúcich častiach sa táto točí skoro výlučne okolo postavy Harryho Pottera, čo sa odzrkadlilo v minimálnych časových vstupoch nielen Alana Rickmana (profesor Snape) či Maggie Smith (profesorka McGonnagalová) ale aj samotného Ruperta Grinta (Ron Weasley) a Emmy Watson (Hermione Gringer). Z nových postáv dostal najviac priestoru David Thewlis (profesor Lupin), ktorého výkon je ale priemerne dobrý. Daniel Radcliffe (Harry Potter) ani po dvoch pokračovania nezmenil svoj neexistujúci herecký štýl. Jeho mimika je mizivá. To nám najväčšiu radosť ešte stále robí Rupert Grint sťa Ron Weasley.

V závere je potrebné povedať, že aj napriek mojej kritickej recenzii je film lepší než jeho predchodcovia. Konečne totiž dospel z kinematografického hľadiska a môže ponúknuť niečo viac ako iba prepis knihy. Napriek tomu sa ale Alfonsovi Cuarónovi nepodarilo vykresať iskru, ktorú by sága potrebovala. Príjemných prekvapení typu animácie hippogrifa či krátkych momentov, keď sa Hermiona a Ron v afekte chytia za ruky alebo sa žiaci hrajú na hru so zvieracími zvukmi, je málo a iba okoreňujú dosť neslanú polievku.

A tak Harry Potter a väzeň z Azkabanu ostáva to, čo bol doteraz - zlatou žilou, na ktorú sa Warner Bros. zakúpením si práv u JKR podarilo naraziť.

Ak si teda chcete zasnívať, prečítajte si knihu.