Dobré knižné znamenia (by Arubis)

Good Omens alebo Dobré znamenia sú spoločným výtvorom fantasy velikánov Neila Gaimana a Terryho Pratchetta. Druhý zo spomenutých autorov si za svoj prínos pre literatúru zaslúžil pasovanie na rytiera. Štvorlístok by sa s ním určite rád odfotil. Obaja autori majú na konte mnohé úspešné tituly, z ktorých sme už mali možnosť vidieť aj sfilmované verzie.

Dobré znamenia sú síce žalostne vypredanou knihou, no fanúšikov iste poteší, že už je na svete jej televízne spracovanie. To je síce pomerne verné predlohe, no má svoje muchy. Určite ste sa stretli s človekom, čo pokazí aj najlepší vtip. Nechcem tvrdiť, že seriál zašiel až tak ďaleko, no balansuje na tenkom lane a žongluje pri tom horiacimi nožmi. O tom ale inde a inokedy.

Good Omens. Obálka prvého vydania (Gollanz, 1990) / Zdroj Disclaimer

Kniha je však výborná. Vznikala zvláštnym spôsobom. Keď sa spomínaní autori spriatelili, prirodzene si vymenili niekoľko komplimentov a poznámok k písaniu toho druhého. Je možné vidieť malú paralelu medzi autormi a postavami Crowleyho s Azirafaelom. Dohodli sa, že spoločne niečo spískajú, podobne ako zmienené postavy. Každý písal svoj príbeh o antikristovi prinášajúcom koniec sveta. Obaja autori sa snažili písať tak, aby jeden druhého čo najviac rozosmiali. A to bolo ešte v dobe, keď ich komunikácia závisela na pošte a telefónoch.

Terry Pratchett a Neil Gaiman Disclaimer

Ich spolupráca sa vydarila a svetu priniesla nádherné dielo. Je to síce ľahké a vtipné čítanie, no má aj svoju hĺbku. Čitateľom Pratchetta je iste známy autorov svojský štýl, aplikovať prostý, vidiecky rozum na komplikované sociálne javy a morálne dilemy. A to pekne zabalené do fantastického pozlátka. Akoby otec dieťaťu prostredníctvom rozprávky vysvetľoval ako a prečo veci fungujú daným spôsobom. Terry čitateľovi potom ponúkne svoje názory k danej problematike a nechá ho premýšľať.

Neila Gaimana charakterizuje temný až zlovestný zmysel pre humor. Niekedy sa približuje k Edgarovi Allanovi Poeovi alebo Howardovi Phillipsovi Lovecraftovi. Je to cítiť aj v tomto diele, kde zlo vystupuje v podobe kompetentnej a tiež nešikovnej. V knihe vykresľuje, ako viac hráčov v jednom tíme môže hrať proti sebe a nechať všetku snahu vyjsť navnivoč. Mohol by som o Gaimanovi napísať viac, ale v duchu humoru oboch spisovateľov, „komu sa chce“.

Dobré znamenia je ako stvorené, aby drahým „satanistom“ privodilo mokré sny. Nájdeme tu antikrista, pekelné psy, démonické mocnosti i štyroch jazdcov apokalypsy. Je tam všetko od zlých skutkov až po dobrého anjela strážneho. Humor tejto knihy je, ako to u Pratchetta býva, zakomponovaný už do mien jednotlivých postáv. Nechcem „spoilovať,“ čo je v dnešnej dobe neskutočné tabu. Ale jedno, dve mená mi hádam odpustíte. Jednou z hlavných postáv je démon s menom Crowley, ktoré síce nebolo do češtiny prekladané, ale znamenalo by niečo ako „plaziaci sa“. To meno mu sedí ako uliate, pretože je tak slizký, že by ho triediaci klobúk bez váhania poslal do Slizolinu. Patrí k vtipnejším postavám príbehu. Vládne relatívne triezvym pohľadom na vec a žije tak pohodlne, ako mu to len okolnosti dovolia. Je divokou kartou aj medzi nevyspytateľnými démonmi z pekla. S Agnes Magoresovou, či v originále Nutter, asi tiež nebude všetko v poriadku. Takže samotné mená postáv odhaľujú ich osobnosti a význam v tomto príbehu.

Prirodzene tu humor nekončí. Dočkáme sa situačných vtipov, suchého humoru a silného sarkazmu. Úprimne, myslím si, že niektoré vtipy sú produktom doby a preto dnes môžu stratiť na údernosti. Nedávno som videl video, v ktorom otec nechal synov vytočiť číslo na rotačnom telefóne. Chalani jednoducho nedokázali prísť na to, ako funguje. Tak aj v knihe sa stane, že mladší čitateľ občas nepochopí, čo autor vlastne zamýšľal. Týchto prípadov je tam ale málo, takže žiadne obavy. Keď zo sto vtipov nezaberú tri, ešte nehorí.

Dej knihy je prostý. Na svet príde vyvolený, bez jazvy na čele. Osud mu predurčil veľké veci a podobne. Potom už je len zaujímavé sledovať, kam sa veci uberú. Povedzme, že dôjde k nejakej zámene. Dobré a zlé bytosti sa dohodnú svojim vplyvom na istú osobu dokázať nemožné. Skrížia tým plány kde komu a nastane menší chaos. Na svet sú povolané mocnosti, ktoré sem nepatria. A nám sa už len ostáva baviť na tom, ako sa snažia svojským prístupom dostáť povinnostiam. Kniha sa pohráva s ideou, že nie je všetko tak, ako na prvý pohľad vyzerá.

Kladie aj filozofické otázky ohľadne existencializmu. Ak by sme chceli robiť analýzu diela, mohli by sme odkazovať aj na myšlienky Platóna, Lockaa a Rousseaua. Krásne na knihe je, že si v nej človek nájde to svoje. Preto ak človek nemá záujem premýšľať nad zbytočnosťami ako: prečo sme tu, čo je to viera, aký je zmysel života, môže sa namiesto toho smiať bláznovstvách, ktorých sa postavy dopúšťajú.

Dobrá znamení. Totožná obálka prvého a druhého českého vydania (Talpress, 1997 a 2008) / Zdroj Disclaimer

Samotný dej nie je prioritou knihy. Takže niektoré osoby bažiace po neustálom napätí sa budú trošku nudiť. Kniha sa skôr vyhráva so scénami a situáciami, ktoré ponúka. Nie je to o tom, či naplní alebo nenaplní istý chalan svoj osud. Ale o momentoch, keď jednej postave padne sánka, pretože druhá práve urobila niečo nečakané, a tretia si frustrovaná búcha hlavu o stenu, zatiaľ čo štvrtá netuší, čo sa deje. Predstavte si Pratchetta a Gaimana ako dvoch malých chlapcov, ako sa zhovárajú niekde na pieskovisku.

„Myslíš, že je Boh naozaj všemocný?“ opýtal sa malý Neil Terryho. Ten sa zamyslel a po chvíľke odpovedal: „Asi nie, čo keby sa pokúsil spáchať samovraždu? Ak by to prežil, nedokázal sa zabiť. Keby sa zabil, už by nebol večný a dokonalý. Takže to bude len obyčajný pán, ktorý si rovnako ako tatko potrebuje v nedeľu zdriemnuť. Možno ani svet nestvoril sám, len zavolal akejsi planetárnej stavebnej firme.“

Pravdaže tieto myšlienky privodia zápchu nejednému tuho veriacemu. Babky demokratky by sa prežehnávali na sto honov od tejto malej knižky. Nie je teda pre slabšie povahy. Možno by ku knihe pasovalo varovanie ministerstva zdravotníctva: „Čítať len na vlastné riziko, môže spôsobiť pomočovanie smiechom.“

Záver: Kniha je úžasná. Ale ak sa vám to nechce čítať, aspoň si pozrite seriál. Temné cynické pohľady na svet strieda optimizmus. To že sa ľudstvo ženie nevyhnutne do záhuby, nemusí ešte nutne znamenať koniec sveta. Aby som však veľa neprezrádzal, na záver len dodám povestné: „kniha je aj tak lepšia.“

Terry Pratchett, Neil Gaiman - Dobrá znamení (Good Omens)

Preklad: Jan Kantůrek

Vydavateľstvo: Talpress

Vydanie: druhé

Rok vydania: 2008

Počet strán: 496

ISBN: 80-7197-099-9


cyberstorm
Fanúšik scifi, knižný recenzent. Poviedkový beta-reader a porotca poviedkových súťaží scifi.sk, koordinátor Poviedok na počkanie.

Diskusia

YaYa
Good Omens sú pre mňa srdcovka. Vlastne som sa rozhodla, že sa mi tá kniha bude páčiť, ešte pred prečítaním a ani po opakovanom čítaní ma to nepustilo. Keby ju ale niekto predo mnou chcel rozoberať na základe existencialistickej filozofie, asi by som celý čas vyvracala oči stĺpikom nahor ;) Nehovorím, že to nemá zmysel, ale príde mi to ako okľuka.
Ale seriál je podľa mňa tiež fajn. Prvý diel síce trošku pripomínal skôr audioknihu, ale potom našťastie trošku osekali rozprávača. A určite to stojí za pozretie už len pre ten vtip s gumenou kačičkou v pekle, ktorý tam Gaiman oproti knihe pridal. A preto, že to človeka navnadí, aby si knihu prečítal zas.
09.06.2019

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.
Neregistrovaný užívateľ
Meno:
Email:
(nebude zverejnený)
Podmienky:
čítal som a súhlasím s podmienkami

Súvisiace objekty SFDB