Na Ministerstvo času som narazila náhodou, navrhol mi ho Netflix. Čože? Fantasy? Španielske? To musím skúsiť. A hoci spočiatku som bola skeptická, už po pár dieloch som sa poriadne namotala.

O čom seriál je?

V Španielsku už dlhé storočia funguje prísne tajné Ministerstvo času. Spravuje systém tajomných dverí, cez ktoré sa dá cestovať do rôznych historických období. Funguje tak trochu ako nejaká časová polícia a jeho hlavnou misiou je zabezpečiť, aby sa nezmenil beh dejín.

Zasiahnuť musí napríklad, keď si dvaja napoleonskí vojaci v kníhkupectve v roku 2015 kúpia učebnicu histórie, aby odvrátili porážku cisára. V inom dieli sa treba porátať s priekupníkmi umeleckých diel cestujúcim v čase a v ďalšom zase zistiť, prečo sa na obraze Salvadora Dalího zrazu objavil roztečený tablet. Potom archeológovia objavia druhý hrob legendárneho El Cida a ministerstvo musí overiť, ktorý bol pravý.

Seriál sa točí okolo tímu zostaveného zo záchranára z roku 2015 Juliána, prvej vysokoškolsky vzdelanej ženy v Španielsku z polovice 19. storočia Amelie a stredovekého rytiera Alonsa. Pomáhajú im aj ďalší, napríklad najlepší „policajný portrétista“ všetkých čias Diego Velázquez. Lebo ak máte k dispozícii celé dejiny, prečo nevyužiť všetky dostupné zdroje? A dôjde aj ku krásnej scéne, kde kreslí portrét podľa Cervantesovho opisu, scenáristi sa museli dobre baviť.

Dať dokopy postavy z rôznych historických období bol veľmi dobrý ťah. Hlboká generačná priepasť totiž pôsobí ako dobrý zdroj napätia aj humoru. Dobrým príkladom je Alonso, ktorému spočiatku nevonia, že mu velí žena, a neskôr objaví svoju lásku k veľkým motorkám a jednu si napriek zákazu vezme do čias inkvizície. Inokedy Velazquéz píli uši šéfovi, aby mu dovolil pokecať s Picassom a ten ani za nič. V ďalšej epizóde postaršia sekretárka prezlečená za mníšku pečie s Napoleonom kurča na rozmaríne, lebo prečo nie?

Humor sa ale strieda s drámou. Niekedy som sa celý diel smiala, inokedy sedela na okraji stoličky a objímala vankúš (obliehanie posledných španielskych vojakov na Filipínach). Cestovanie v čase je dobrodružstvo a zároveň sa s ním spájajú závažné morálne dilemy, hlavne keď sa mieša váš osobný záujem s kolektívnym. Čo by ste robili, keby ste na lodi odsúdenej na potopenie našli vlastného potomka? Alebo keby váš syn umieral v 19. storočí na leukémiu a tvrdili by vám, že nemáte právo vziať ho do modernej nemocnice? A keby ste sa náhodou dozvedeli, že sa v budúcnosti stanete sériovým vrahom malých detí?

V podstate mám k seriálu len dve závažnejšie výhrady. V prvom rade občasné nelogickosti, hoci niektoré, čo som zachytila v prvej sérii, sa v druhej alebo tretej celkom vyjasnia. Iné nie. Nie, žiadna normálna organizácia by nezostavila tím z troch nováčikov a hlavne ho potom hneď neposlala na vysokoprofilovú misiu, akou je záchrana slávneho dramatika Lopeho de Vegu. Ak čas plynie za všetkými dverami rovnako rýchlo a ich zoznam sa každý týždeň mení, ako sa postavy orientujú podľa tých ošúchaných zápisníčkov? Nebola by logickejšia appka, ktorú síce spomínajú, ale nikto s ňou reálne nerobí? Ako Amelia vysvetľuje svojej prísnej matke, keď niekedy musí na misii ostať cez noc? A neprešiel práve ten chlap cez zamknuté dvere?

Viac ako čokoľvek z toho ma ale štve, že pre zmeny v hereckom obsadení neskôr účelovo zabijú isté dejové línie načrtnuté v prvej sérii. Ja viem, za to tvorcovia celkom nemôžu, herci majú svoj osobný život a svoje nároky na honorár, ale bola som sklamaná. Áno, asi najviac preto, že to malo byť romantické (zabite ma, som baba :D) a aj preto, že na toho herca, čo zo seriálu odišiel, sa dobre pozerá, hoci nie je práve najmladší (Raz ho iná postava nazvala Clooney. Nie je to síce celkom presné, ale pre predstavu postačí.)

V každom prípade ma seriál veľmi bavil a veľa som z neho pochytila – španielskych nadávok, samozrejme, ¡madre mía!, ale prekvapivo najmä vedomostí z histórie. Španielske dejiny sú tu podané veľmi nenásilným a zapamätateľným spôsobom. Až mi je ľúto, že na Slovensku nemáme vlastnú verziu Ministerstva času, v ktorej by sa časoví agenti v záujme zachovania dejín napríklad snažili prekaziť Štúrovu svadbu, prípadne zabezpečiť, aby komunisti v roku 1948 naozaj prevzali moc, hoci by im svedomie radilo inak.

Tak si to teda zhrňme. Čo vám Ministerstvo času môže ponúknuť? Sympatické postavy, originálne príbehy, pôsobivé historické scény a kostýmy (ako najdrahší seriál, ktorý v Španielsku kedy natočili), vyváženú kombináciu drámy a humoru. Pre zmenu raz jeden seriál, ktorý nie je americký, a dokonca si z Američanov uťahuje. Môžem ho len odporúčať, určite stojí aj za trošku nepohodlné pozeranie s titulkami.

Na záver jedna zaujímavosť: Tvorcovia podobného amerického seriálu Timeless čelili žalobe za to, že údajne odkopírovali koncepciu Ministerstva času. Spor sa však po dohode strán na súd nedostal.

Pôvodný názov: Ministerio del Tiempo

Jazyk: španielsky

Tvorcovia: Javier Olivares, Pablo Olivares

Obsadenie: Aura Garrido, Nacho Fresneda, Rodolfo Sancho

Počet sérií: 3 (2015-2017) – seriál je ukončený, aj keď tajne dúfam, že nie natrvalo

Dĺžka dielu:Dĺžka dielu: 70 minút

Dostupné na Netflixe