Táto manga sa ku mne dostala viac-menej náhodou. Spočiatku som uvažoval, či som nemohol tých pár eur investovať lepšie, no s postupom času som si stále istejší, že sa oplatilo. Pretože to, čo Asano predviedol na stránkach tohto diela, sa len tak nevidí.

Sídlisko. Životy ľudí. Tajomstvá a klamstvá. Problémy a ich riešenie. S týmito kulisami sa dalo čakať, že autor siahne po magickom realizme. Z jeho strany to bol dobrý ťah. Práve vďaka tomu totiž mohol načrtnúť aj línie, ktoré by za normálnych okolností asi vypovedať nemohol. Zároveň niektoré symboly a náznaky tak vyznejú ešte údernejšie.

Prológ je pomerne nevinný, v podstate ide o dialóg medzi chlapcom a mačkou. Veľmi znepokojivý, jeho hodnota sa ale prejaví až v epilógu, kde vygraduje naplno.

Samotný rozbeh textu je pomerne pomalý, spočiatku narážame na neúspešného umelca a jeho priateľku. Deadlajny, uzávierky, termíny. Niečo, s čím sa stretávame v každodennom živote. Podľa informácií, ktoré som zachytil, ide o trošku autobiografickú kapitolu. Musím priznať, že ma náramne pobavila, v kresličovi komiksov som sa totiž občas videl seba samého.

Skutočne zaujímavá je ale až dejová línia okolo Tasuku Hasegawu a Haruko. Hoci vyzerajú ako deti, respektíve tínedžeri, ich skutočné pozadie je omnoho bohatšie. Autorské majstrovstvo sa tu odráža prakticky vo všetkom. Tempo príbehu, poodhaľovanie motívov protagonistov, lámanie čierno-bieleho videnia sveta. Práve časť okolo Tasuka a Haruko bola pre mňa najsilnejšia a najbohatšia, čo sa zážitku týka.

Nishiyama a Higashi sú len dve školáčky, ktoré dorábajú resty v škole. Kým menšia Higashi je typický človek-milión, perfektná Nishiyama má, zdá sa, všetko. Aj keď je v tomto prípade zvrat očakávaný, autor dokáže prekvapiť. Hoci je kapitola pomerne krátka, neznamená to, že by čitateľovi nedala toľko, čo iné časti tejto knihy.

Tempo nezvoľní ani pri nezvyčajnej „rodinke“. Robotník Satoshi veľmi rýchlo zistí, že spolčovať sa so zločincami nie je najlepší nápad. Hoichi sa už mihol v časti s Tasukim a Haruko, pričom ani teraz nemá čisté plány. Peniaze, informácie a pach strachu robia z neho typického zloducha. Až prídeme na to, že aj on je len človek, ktorý je klamaný a sklamaný životom. Do tejto mozaiky zapadá malé dievčatko Momoko, ktoré vychováva práve najmä Satoshi.

Epilóg je napísaný opäť pomerne pochmúrne, obrazy v ňom nadväzujú na dej pomerne logicky. Výsledný dojem ale už nie je taký silný, ako z predošlého deja.

Práve v tom spočívajú slabiny Města světel. Načrtnuté témy, povahy a motívy postáv, to všetko by mohlo dostať o niečo väčší priestor. Neviem, ako vznikal dej, ale aspoň mne to príde, že Asano mal nejaké poviedky, potom mal ešte pár nápadov, a tak to nejako dal dokopy. Veľmi rád by som knihu vychválil do neba, ale práve toto mi bráni. Podľa mňa by sa totiž bez slabšieho epilógu určite zaobišla. Alebo by si žiadala ešte niečo navyše, aby ohromenie vytrvalo až do konca.

Navyše, kompozícia príbehov a kresba nemusí vyhovovať každému. Dokonca môže na prvý dojem odradiť, čo je škoda. Pretože vtipy a náznaky skryté za miestami detinsky vyzerajúcou kresbou (Asano zvolil pre prevedenie štýl Shoujo mangy – veselšej, postavy v nej vyzerajú viac detsky) sú naozaj vynikajúce.

Ak chcete dobrý príbeh s využitím magického realizmu, nastavujúceho zrkadlo dnešnej spoločnosti, určite po knihe siahnite. A vrelo odporúčam, aby ste sa nenechali odradiť prvotným rozpačitým dojmom. Potom vám zaručujem, že si knihu vychutnáte až do konca.

Titul: Město světel

Rok vydania: 2011

Vydavateľstvo: Crew cz

Počet strán: 216

ISBN: 9788360740576

Hodnotenie: 80/100