Pocit úžasu Jurka Malíčka (február 2018)

Jurko Malíček sa tentokrát vo svojej rubrike zameria na odpracovanie svojich knižných restov. Určite máte vy tiež také knihy, ktoré čakajú na to finálne sklapnutie ich väzby, aby ste ich zo stola mohli odložiť na správne miesto v knihovničke. Ktoré z nich to budú ale u neho?
Podporte scifi.sk
Na štóse knižiek na nočnom stolíku nie je nič zaujímavé a keby štós, skôr to je taký štósik, nie je ich tam viac ako šesť. Knihy v rôznom štádiu rozčítanosti, menia sa priebežne, žiadna tam však nevydrží dlhšie, ako dva týždne. V poslednom polroku však tento systém prestal fungovať kvôli trom knižkám, ktoré sa na tom nočnom stolíku držia už naozaj pridlho. Ale dnes to rozseknem, dnes to ukončím, dnes sa naposledy k tým trom knižkám vrátim, lebo už ma vlastne iba rozčuľujú. Všetky tri sú svojím spôsobom výnimočné, všetky tri sú fajn, prečítané, s vyznačenými pasážami a ohnutými rohmi, pripravené na odloženie, akurát som ich ešte neodložil, lebo akosi potrebujú pointu.
Star Wars a veda - Obálka - Obálka - CZ
Star Wars a veda - Obálka - Obálka - CZ Disclaimer
Prvá z nich sa volá Star Wars a věda a akýsi Mark Brake a Jon Chase v nej vypisujú „vědecká fakta na pozadí Síly, cestování ve vesmíru a mnohem více“, čo je presne ten tip podtitulu, ktorý potenciálnemu čitateľovi umožňuje očakávať prakticky hocičo.
A veru som sa dočkal:
„Za předpokladu, že zhruba jedna desetina první Hvězdy smrti byla něco jiného než prázdný prostor, bylo by na stavbu potřeba asi 134 biliard tun oceli. To je 134 biliónú, tedy 134 000 000 000 000 000 tun. Při rychlosti, kterou v současné době produkuje ocel celá Země dohromady, by si Hvězda smrti vyžádala množství vyrobené za 800 000 let. Ano, lidem by trvalo 800 000 let, než by vyrobili tolik oceli.“
Tak, chlapíci okrem iného vyrátali, koľko ton ocele by bolo potrebných na stavbu Hviezdy smrti, čo je samo osebe iste úžasné a podobných viac či menej faktických „vedeckých“ informácií je v tej knižke podstatne viac, akurát to niekedy pôsobí ako mimoriadne nepodarený vtip. Lebo Hviezdne vojny sa v tom doslova rozpúšťajú, ten fascinujúci fikčný svet jednoducho ťarchu faktov a čísel neustojí a našincovi sa to zdá až zbytočné. Brake a Chase sú pri tom kovaní fanúšikovia - ľudia, čo Star Wars evidentne milujú - akurát ten spôsob, ktorým to dávajú najavo, sa mi zdá kontraproduktívny. Dokazuje sa totiž zjavné. Niet žiadneho science v Hviezdnych vojnách, ale to už predsa aj tak vieme.
Stopárov sprievodca Galaxiou a veda - Obálka - Obálka - CZ
Stopárov sprievodca Galaxiou a veda - Obálka - Obálka - CZ Disclaimer
Druhá knižka, čo sa mi zasekla na nočnom stolíku sa volá Stopařův průvodce galaxií a věda, jej autorom je Michael Hanton a vlastne ide o prvú knižku z tej istej edície, čo v nej vyšli vyššie uvedené Hviezdne vojny, akurát princíp je tu trocha iný. Akože veda je aj teraz v poriadku, veľmi slušný prehľad aktuálneho vedeckého poznania, napísaný takým tým relatívne prístupným spôsobom, aby tomu rozumeli aj ľudia, čo nemajú radi matematiku a fyziku, ale akosi ich fascinuje. Akurát tentokrát je tam celkom zbytočný ten Stopárov sprievodca. Riešia sa napríklad mimozemšťania, Fermiho paradox a na úvod a na koniec kapitoly sa uvedie príklad zo Stopárovho sprievodcu.
Napríklad takto: „Co by lidstvu přivodilo větší šok: objev mimozemského života v tomto vesmíru, nebo objev alternativní Zeměkoule, na níž se Tricia McMillan nikdy pro kabelku nevrátí, a tak jí neunikne příležitost zachránit se se Zafodem Beeblebroxem?“
Stopárov sprievodca Galaxiou a veda - Scéna - Zadná strana - CZ
Stopárov sprievodca Galaxiou a veda - Scéna - Zadná strana - CZ Disclaimer
Super? Ani veľmi nie, lebo rovnako dobre by poslúžil príklad z akéhokoľvek iného scifíčka, čo sa v ňom vyskytujú mimozemšťania. Znova platí, že som vlastne spokojný, akurát aj teraz sa cítim trocha podvedený, tento krát kvôli ambivalentnosti fiction. Akože science znova sedí, len fiction k tomu môže byť pridružená akákoľvek.
Kolaps západnej civilizácie - Obálka - Obálka - CZ
Kolaps západnej civilizácie - Obálka - Obálka - CZ Disclaimer
No a do tretice tu máme Kolaps západní civilizace Naomi Oreskesovej a Erika M. Conwaya, knižka, čo na tom nočnom stolíku uviazla vlastne preto, že sa odmietam zmieriť s takou obrovskou premárnenou šancou. Aj toto je samozrejme knižka, ktorá sa oplatí prečítať a dokonca viackrát, ide totiž až o fundamentálne scifi, ktoré predstiera, že je vedeckou esejou napísanou v roku 2393, akurát, keď sa človek začíta, chce jednoducho viac.
Znova nech nám pomôže úryvok: „doba penumbrální – období antiintelektualismu, který na konci dvacátého století dominoval v západním světe, původne pevně zaktoveném v osvícené důvěře ve vědu a technologie. Příznačná byla nedůvěra vůčí vědě, která se stala jednou z hlavních příčin, proč západní civilizace nedokázala na základe tehdejšího stavu vědeckého poznání přijmout žádná opatření. Proto se lidstvo s ničivými následky klimatické změny vyrovnávalo ješte po generace, a to od konce jedenadvacátého století až po celé dvaadvacáté století.“
Kolaps západnej civilizácie - Scéna - CZ - Strana 29
Kolaps západnej civilizácie - Scéna - CZ - Strana 29 Disclaimer
Kolaps západnej civilizácie - Scéna - CZ - Strana 30
Kolaps západnej civilizácie - Scéna - CZ - Strana 30 Disclaimer
Prvý dojem je výborný, zážitkové čítanie v tom zmysle, že v roku 2018 si čítam text z roku 2939, text o tom, čo všetko zlé nás čaká a ako to dobre dopadne, text plný argumentov a citácií, v ktorom sa napríklad spomína návrat veľkých epidémií vrátane moru, akurát je to vyriešené jednou vetou. Popis, čo sa stalo, holý, faktický, fascinujúci, všetko úplne sedí, akurát chýbajú detaily a rozvinutia. Budúcnosť je v Číne, jasnačka, aj prečo je to tak sa dozvieme, akurát tam chýba tá vlastne vata, ktorá by to ale oživila. Veľká škoda, lebo podobne koncepčne premysleného a zvládnutého science fiction sa znova len tak nedočkáme.

Juraj Malíček

Juraj Malíček
Teoretik pokultúry, azda jediný človek na svete, ktorému sa podarilo dvakrát priviesť ku koncu ten istý časopis. R.I.P. Fantázia - on za to môže. Príležitostne publikuje, rád nakupuje v papiernictve a vo videohrách preferuje brokovnicu.

Diskusia

Stano Lacko
No, "Veda v ..." su knihy, ktore automaticky preskakujem, pretoze moj vztah k scifi je verejne znamy a zneje asi takto "Je to tak" a basta. Naco riesit, nieco co je nevyriesitelne (vid mnozstvo ocele v Hviezde smrti), ked nevieme, ako sa to riesi, mozno su suhvezdia z ocele, mozno je zariadenie, ktore rozno generuje ocel v pozadovanom stave (alias giganticka 3D tlaciaren) a podobne. Naco sa tym zamyslat, dolezity je pribeh, filozofia postav, ich vyvoj. Ak k tomu treba vymyslenu fyziku, no a? Aspon je potom sranda (vseobecne zname "Nereálium" z filmu Jadro).
12.02.2018
cyberstorm
Aaaaano, suhlas...ale potom mas na druhu stranu take snimky ako Ant Man, kde si buchas hlavu o stenu a vidis ako si fyzika jasne dala slofika. Lebo termodynamika. Lebo zakon zachovania hmotnosti a energie. Lebo Newtonove zakony... Chjo...
16.02.2018
Veronika Valent
Ja som si teraz vlasy trhala pri filme Zmenšovanie. A to nielen kvôli fyzike, v tomto prípade aj kvôli biológii. Bola som v Nórsku, mimochodom jeho zábery vo filme sú nádherné, v júli tam mali 10 stupňov, každý deň pršalo, fúkalo a takú krásnu zrkadlovo hladkú hladinu som nevidela nikde. To by som chcela vidieť tých nórskych škriatkov počas dažďa, keďže vo svojej hobitej dedinke žili bez kupoly. Ak by mali ľudia 12 cm, tak by tráva musela byť veľká ako oni. Film bol pre mňa sklamaním, nudil ma, premárnenou šancou napriek silnému ekologickému aspektu, ktorý vyznel nepresvedčivo. Škoda.
18.02.2018

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.

Ďalšie články a poviedky v téme Pocit úžasu Jurka Malíčka

Pocit úžasu Jurka Malíčka (november 2019)

Niekedy na človeka dôjde chuť si nielen prečítať a pozrieť nejakú tú fantasy alebo scifi ságu, ale skúsiť pozrieť za ich kulisy, pokúsiť sa odomknúť tajomstvá ich autorov a autoriek. Ten človek je Jurko Malíček, ale môžeš ním alebo ňou byť aj ty...

Pocit úžasu Jurka Malíčka (október 2019)

Nové pokračovanie Terminátora opätovne rozrušilo hladinu starých dobrých frančíz z rokov dávno minulých, ale podľa Jurka Malíčka to deväťdesiatky však naozaj nie sú a nový Terminátor nie je ani zďaleka taký dobrý ako starý.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (september 2019)

Postupný presun geekovských a nerdovských častí popkultúry do dnešného mainstreamu prostredníctvom dospievajúcej generácie so sebou neprináša len pozitívnu publicitu. Ohrozenie v podobe apropriácie symbolov, postáv či tém do hlavného prúdu je reálne.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (august 2019)

Popkultúra dnes zahŕňa aj to, čo by ešte pred pár desaťročiami bolo okrajovým žánrom nerdov a geekov, a dokonca sa z týchto záležitostí dôb minulých inšpiruje. Pretože má z čoho. Nad fenoménom referencovania sa v tohtomesačnom stĺpčeku zamýšľa Jurko Malíček.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (jún 2019)

Ako veľmi prístupný je mainstream k fantastike? Alebo sa fantastika už tak votrela do mainstreamu, že ju už v ňom ani nevnímame, aj keď na nás kričí priam excelentným spôsobom? Jurko Malíček tému exemplifikuje na príklade aktuálneho filmu Yesterday.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (máj 2019)

Už sa o ňom napísalo a nahovorilo veľa a ešte sa toho aj veľa povie. Hovoríme o Game of Thrones (Hra o tróny), veľdiele, ktoré si získalo mnoho fanúšikov aj medzi publikom hlavného prúdu, aby ich tento rok v poslednej sérii dorazilo. Čo na to Jurko Malíček?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (marec 2019)

Tak nám znova idú regulovať internet. Znova problém s autorskými právami, znova najblbšie možné riešenie, z ktorého autori aj tak nič nebudú mať, a znova sa časť počítačovo gramotnejších užívateľov presunie hlbšie. Na Dark Web, samozrejme.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (február 2019)

Nie všetci to pochopia, nie všetci si tým prešli a budú prežívať tú bázeň, ktorú opisuje Jurko Malíček vo svojom pravidelnom stĺpčeku u nás v magazíne tento mesiac. A je to aj dobré, že pre mladú generáciu bude toto tá ich Duna.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (január 2019)

Takže 2019? No dobre, opäť nás čaká extrémna hojnosť, prakticky niet týždňa, čo by v kinách nemal premiéru minimálne jeden film, čo treba vidieť. Do kina teda pôjdem minimálne 52 krát a nič na tom nemení ani skutočnosť, že päť krát už som tohto roku v kine bol.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (december 2018)

Píšete aj vy list Ježiškovi alebo si len ukladáte veci do "Zoznamov prianí" na online stránkach a tajne dúfate, že ich tam niekto z Vašich blízkych nájde? V oboch prípadoch je pocit úžasu pri splnenom prianí na mieste. A aký darček by si prial Jurko Malíček?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (november 2018)

Stan Lee bol skutočne niekto, muž Marvelu, emblematický a symbolický hrdina, autor, ktorému sa podarilo zmeniť komiksy dramatickým spôsobom.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (október 2018)

Fantastika je pre ľudí, čo ich realita nudí, zvykol som si zaveršovať, keď mi niekto znova položil otázku a nerozumel odpovedi.
42, samozrejme.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (september 2018)

Predátor je späť, štvrtý film, tretie pokračovanie v priamej línii, alebo siedmy, ak vezmeme do úvahy aj tie nešťastné crossovery s Votrelcami, čo sa na rozdiel od videohier, knižiek a komiksov tak zúfalo nepodarili. Vlastne celé to nie je najšťastnejšie, Predátorova filmová séria totiž akoby bez Arnolda nemala príliš zmysel.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (august 2018)

Letné dovolenky, voda, oddych... a k tomu knižka. Jurko Malíček prežil s niekoľnými na dovolenkách pocity úžasu a chce sa s vami o ne podeliť. A čo vy, ktoré letné knižné dobrodružstvá vám navždy ostanú v pamäti.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (júl 2018)

Popkultúrne dokumenty. Sem smerujem – inšpirovaný bonusmi k Ready Player One – k celovečerným dokumentárnym filmom akosi tematizujúcim populárnu kultúru. Je ich mimoriadne veľa a ďalšie stále vznikajú a je na ich fascinujúce, že dokážu zachytiť a sprostredkovať čaro fanúšikovstva v tých najrozmanitejších podobách.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (jún 2018)

Tak som zase neoslávil Uterákový deň. Už je to viac ako mesiac, teda stará, až mŕtva záležitosť, dávno zabudnutá vec, ktorú som mal dávno vypustiť z hlavy, ale akosi to nejde. Ten 25. máj totiž akoby bol zakliaty, evidujem ten dátum samozrejme, značím v kalendári, aj v poznámkach a tak ďalej a napriek tomu sa mi ešte nepodarilo ten uterák vytiahnuť a prehodiť si ho cez tašku...

Pocit úžasu Jurka Malíčka (máj 2018)

Luke Darth Vaderov syn? Čo ti hrabe? Nehrabe, v trojke sa to vysvetlí, na konci je tam už dobrý Vader aj s Yodom, sú mŕtvi, ale ako duchovia, čo znamená, že v roku 1985 už som mal pravdepodobne za sebou aj Návrat Jediho, a dôležité je to iba preto, že si uvedomujem, že Hviezdne vojny sú súčasťou môjho života už minimálne tridsať tri rokov.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (apríl 2018)

Máte aj vy svoju záležitosť medzi dielami žánrov fantastiky, ktorá vás drží natoľko, že vás núti sa do jej hlbín ponárať stále viac a viac, hlbšie a hlbšie a odkrývať tak jednotlivé poklady, ktoré do nej ()možno chcene alebo nechcene) zapracovali autori? To dielo, ktoré vo vás vyvoláva pocit úžasu?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (marec 2018)

Keby som chcel byť patetický, napísal by som, že na zelený štvrtok ide do kín film, ktorý túžim vidieť po celý život. Lenže patetický byť nechcem, tak budem len jednoducho osobný. Ako nakoniec vždy, ale čo mám byť cudzí?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (február 2018)

Jurko Malíček sa tentokrát vo svojej rubrike zameria na odpracovanie svojich knižných restov. Určite máte vy tiež také knihy, ktoré čakajú na to finálne sklapnutie ich väzby, aby ste ich zo stola mohli odložiť na správne miesto v knihovničke. Ktoré z nich to budú ale u neho?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (január 2018)

"Fantastický fantastický rok za nami" - tak začína svoju prvú rubriku Jurko Malíček na scifi.sk v roku 2018 a myslí to od srdca. A to nie sú plané slová do vetra, pretože je za nimi pocit úžasu, ktorý je iskrou prebúdzajúcou v dušiach nových fanúšikov zanietenie pre vec fantastickú. Ale o tom, aký úžasný bol ten predchádzajúci rok by ste si mali sami prečítať...