prihlásenie | registrácia   Login with Facebook
scifi.SK -=- scifi space: Pocit úžasu Jurka Malíčka (február 2018)
Spacenews


 
spacenews PRIDAJ VLASTNÚ SPRÁVU
Pocit úžasu Jurka Malíčka (február 2018)
11.02.2018 17:33 | Kategória: Nové - Publicistika | Autor: Juraj Malíček
Jurko Malíček sa tentokrát vo svojej rubrike zameria na odpracovanie svojich knižných restov. Určite máte vy tiež také knihy, ktoré čakajú na to finálne sklapnutie ich väzby, aby ste ich zo stola mohli odložiť na správne miesto v knihovničke. Ktoré z nich to budú ale u neho?
Na štóse knižiek na nočnom stolíku nie je nič zaujímavé a keby štós, skôr to je taký štósik, nie je ich tam viac ako šesť. Knihy v rôznom štádiu rozčítanosti, menia sa priebežne, žiadna tam však nevydrží dlhšie, ako dva týždne. V poslednom polroku však tento systém prestal fungovať kvôli trom knižkám, ktoré sa na tom nočnom stolíku držia už naozaj pridlho. Ale dnes to rozseknem, dnes to ukončím, dnes sa naposledy k tým trom knižkám vrátim, lebo už ma vlastne iba rozčuľujú. Všetky tri sú svojím spôsobom výnimočné, všetky tri sú fajn, prečítané, s vyznačenými pasážami a ohnutými rohmi, pripravené na odloženie, akurát som ich ešte neodložil, lebo akosi potrebujú pointu.

Star Wars a veda - Obálka - Obálka - CZ


Prvá z nich sa volá Star Wars a věda a akýsi Mark Brake a Jon Chase v nej vypisujú „vědecká fakta na pozadí Síly, cestování ve vesmíru a mnohem více“, čo je presne ten tip podtitulu, ktorý potenciálnemu čitateľovi umožňuje očakávať prakticky hocičo.

A veru som sa dočkal:
„Za předpokladu, že zhruba jedna desetina první Hvězdy smrti byla něco jiného než prázdný prostor, bylo by na stavbu potřeba asi 134 biliard tun oceli. To je 134 biliónú, tedy 134 000 000 000 000 000 tun. Při rychlosti, kterou v současné době produkuje ocel celá Země dohromady, by si Hvězda smrti vyžádala množství vyrobené za 800 000 let. Ano, lidem by trvalo 800 000 let, než by vyrobili tolik oceli.“

Tak, chlapíci okrem iného vyrátali, koľko ton ocele by bolo potrebných na stavbu Hviezdy smrti, čo je samo osebe iste úžasné a podobných viac či menej faktických „vedeckých“ informácií je v tej knižke podstatne viac, akurát to niekedy pôsobí ako mimoriadne nepodarený vtip. Lebo Hviezdne vojny sa v tom doslova rozpúšťajú, ten fascinujúci fikčný svet jednoducho ťarchu faktov a čísel neustojí a našincovi sa to zdá až zbytočné. Brake a Chase sú pri tom kovaní fanúšikovia - ľudia, čo Star Wars evidentne milujú - akurát ten spôsob, ktorým to dávajú najavo, sa mi zdá kontraproduktívny. Dokazuje sa totiž zjavné. Niet žiadneho science v Hviezdnych vojnách, ale to už predsa aj tak vieme.

Stopárov sprievodca Galaxiou a veda - Obálka - Obálka - CZ


Druhá knižka, čo sa mi zasekla na nočnom stolíku sa volá Stopařův průvodce galaxií a věda, jej autorom je Michael Hanton a vlastne ide o prvú knižku z tej istej edície, čo v nej vyšli vyššie uvedené Hviezdne vojny, akurát princíp je tu trocha iný. Akože veda je aj teraz v poriadku, veľmi slušný prehľad aktuálneho vedeckého poznania, napísaný takým tým relatívne prístupným spôsobom, aby tomu rozumeli aj ľudia, čo nemajú radi matematiku a fyziku, ale akosi ich fascinuje. Akurát tentokrát je tam celkom zbytočný ten Stopárov sprievodca. Riešia sa napríklad mimozemšťania, Fermiho paradox a na úvod a na koniec kapitoly sa uvedie príklad zo Stopárovho sprievodcu.

Napríklad takto: „Co by lidstvu přivodilo větší šok: objev mimozemského života v tomto vesmíru, nebo objev alternativní Zeměkoule, na níž se Tricia McMillan nikdy pro kabelku nevrátí, a tak jí neunikne příležitost zachránit se se Zafodem Beeblebroxem?“

Stopárov sprievodca Galaxiou a veda - Scéna - Zadná strana - CZ


Super? Ani veľmi nie, lebo rovnako dobre by poslúžil príklad z akéhokoľvek iného scifíčka, čo sa v ňom vyskytujú mimozemšťania. Znova platí, že som vlastne spokojný, akurát aj teraz sa cítim trocha podvedený, tento krát kvôli ambivalentnosti fiction. Akože science znova sedí, len fiction k tomu môže byť pridružená akákoľvek.

Kolaps západnej civilizácie - Obálka - Obálka - CZ


No a do tretice tu máme Kolaps západní civilizace Naomi Oreskesovej a Erika M. Conwaya, knižka, čo na tom nočnom stolíku uviazla vlastne preto, že sa odmietam zmieriť s takou obrovskou premárnenou šancou. Aj toto je samozrejme knižka, ktorá sa oplatí prečítať a dokonca viackrát, ide totiž až o fundamentálne scifi, ktoré predstiera, že je vedeckou esejou napísanou v roku 2393, akurát, keď sa človek začíta, chce jednoducho viac.

Znova nech nám pomôže úryvok: „doba penumbrální – období antiintelektualismu, který na konci dvacátého století dominoval v západním světe, původne pevně zaktoveném v osvícené důvěře ve vědu a technologie. Příznačná byla nedůvěra vůčí vědě, která se stala jednou z hlavních příčin, proč západní civilizace nedokázala na základe tehdejšího stavu vědeckého poznání přijmout žádná opatření. Proto se lidstvo s ničivými následky klimatické změny vyrovnávalo ješte po generace, a to od konce jedenadvacátého století až po celé dvaadvacáté století.“

Kolaps západnej civilizácie - Scéna - CZ - Strana 29

Kolaps západnej civilizácie - Scéna - CZ - Strana 30



Prvý dojem je výborný, zážitkové čítanie v tom zmysle, že v roku 2018 si čítam text z roku 2939, text o tom, čo všetko zlé nás čaká a ako to dobre dopadne, text plný argumentov a citácií, v ktorom sa napríklad spomína návrat veľkých epidémií vrátane moru, akurát je to vyriešené jednou vetou. Popis, čo sa stalo, holý, faktický, fascinujúci, všetko úplne sedí, akurát chýbajú detaily a rozvinutia. Budúcnosť je v Číne, jasnačka, aj prečo je to tak sa dozvieme, akurát tam chýba tá vlastne vata, ktorá by to ale oživila. Veľká škoda, lebo podobne koncepčne premysleného a zvládnutého science fiction sa znova len tak nedočkáme.
Juraj Malíček

Teoretik pokultúry, azda jediný človek na svete, ktorému sa podarilo dva krát priviesť ku koncu ten istý časopis. R.I.P. Fantázia - on za to môže. Príležitostne publikuje, rád nakupuje v papiernictve a vo videohrách preferuje brokovnicu.




Kvalita tejto spacenews: Ak chceš hodnotiť spacenews, musíš byť prihlásený
diskusia zobraz diskusiu
Stano Lacko (12.02.2018)
No, "Veda v ..." su knihy, ktore automaticky preskakujem, pretoze moj vztah k scifi je verejne znamy a zneje asi takto "Je to tak" a basta. Naco riesit, nieco co je nevyriesitelne (vid mnozstvo ocele v Hviezde smrti), ked nevieme, ako sa to riesi, mozno su suhvezdia z ocele, mozno je zariadenie, ktore rozno generuje ocel v pozadovanom stave (alias giganticka 3D tlaciaren) a podobne. Naco sa tym zamyslat, dolezity je pribeh, filozofia postav, ich vyvoj. Ak k tomu treba vymyslenu fyziku, no a? Aspon je potom sranda (vseobecne zname "Nereálium" z filmu Jadro).


cyberstorm (16.02.2018)
Aaaaano, suhlas...ale potom mas na druhu stranu take snimky ako Ant Man, kde si buchas hlavu o stenu a vidis ako si fyzika jasne dala slofika. Lebo termodynamika. Lebo zakon zachovania hmotnosti a energie. Lebo Newtonove zakony... Chjo...


Veronika Valent (18.02.2018)
Ja som si teraz vlasy trhala pri filme Zmenšovanie. A to nielen kvôli fyzike, v tomto prípade aj kvôli biológii. Bola som v Nórsku, mimochodom jeho zábery vo filme sú nádherné, v júli tam mali 10 stupňov, každý deň pršalo, fúkalo a takú krásnu zrkadlovo hladkú hladinu som nevidela nikde. To by som chcela vidieť tých nórskych škriatkov počas dažďa, keďže vo svojej hobitej dedinke žili bez kupoly. Ak by mali ľudia 12 cm, tak by tráva musela byť veľká ako oni. Film bol pre mňa sklamaním, nudil ma, premárnenou šancou napriek silnému ekologickému aspektu, ktorý vyznel nepresvedčivo. Škoda.


Strana:|<  <  (1)  >  >| 
Príspevok:
Sledovanie: odoberať nové príspevky v téme na email (len pre registrovaných).
Registrovaný užívateľ
Neregistrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zabudli ste svoje heslo?
Otravuje ťa neustále vyplňovanie mena, emailu či krkolomné rozpoznávanie textu.
Zaregistruj sa, kde si môžeš vytvoriť svoj profil a po prihlásení je tento formulár pre teba už minulosťou.
Meno:
Email: (nebude zverejnený)
Podmienky: čítal som a súhlasím s podmienkami
  Podporte scifi.sk

  Cosplay týždňa
Diskusia: 0 (začiatok)
staršie  
Facebook
 
Twitter
 
Súvisiace linky
 

copyright © 1995 - 2018, Force Majeure
scifi.sk, ročník 2018, vychádza denne, ISSN 1339-8180

Vydavateľ: Force Majeure, Boženy Němcovej 5, 08005 Prešov
Zástupcovia redakčnej rady: Stanislav Lacko, Alexander Schneider, Roman Schnellbach