Hellblade: Senua’s Sacrifice (ďalej len HSS) je ambicióznym projektom pomerne malého tímu združeného v štúdiu Ninja Theory. Dej je zasadený atypicky, možno aj trochu paradoxne, do vikingského pekla Hel. Na otázku, prečo sa Keltka musí vydať práve na to miesto, je jednoduchá odpoveď – vylodenie Vikingov, následná vojna a to, čo patrí víťazom, patrí aj ich bohom. Ťažko povedať, čo ženie Senuu vpred. Je to láska? Túžba po pomste? Možno oboje a ešte k tomu niečo navyše.

Hra začína ako film, čo mi prišlo trošku rušivé, je to ale vecou vkusu. Od začiatku, ako vysadneme na brehoch Helu, nás čakajú hlavolamy a nepriatelia, ktorých odpočinok sme prerušili našou prítomnosťou. Po zvyšok času by sa dala prirovnať k walking simulátoru, avšak ak si myslíte, že nemá čo ponúknuť, veľmi sa mýlite. Hoci sú boje a hlavolamy pomerne nápadito spracované, najväčším tromfom HSS nie sú bitky na život a na smrť, ale atmosféra samotnej hry, ktorá vás sprevádza na každom kroku.

Senua totiž nie je len tak obyčajná keltská žena. Jej psychika je silne nalomená, pričom na každom kroku musí zápasiť s hlasmi a ilúziami, ktoré ju pobádajú smerom vpred, povzbudzujú, vysmievajú sa jej, či vravia, ako to nedokáže. Niekedy aj všetko naraz. Už na začiatku hry je totiž upozornenie, aby hráči hrali so slúchadlami na oboch ušiach, aby mali plný zážitok zo zvuku. Poloha hlasom sa zdanlivo mení, dojem je tak verný, že keď sa za mnou zasmiala moja drahá, až som nadskočil od ľaku.

Vývojári z Ninja Theory totiž spolupracovali s psychiatrami, psychológmi, terapeutmi, či s výpoveďami pacientov, aby čo najvernejšie spodobnili psychózu a jej prejavy u ľudí. Hra tak získava edukatívny charakter, nakoľko umožňuje hráčom vcítiť sa do kože tých, ktorí tieto problémy majú každý deň a musia s nimi bojovať. Čo ma privádza k otázke, akú časť hry vlastne skutočne prejdeme a čo sa Senue len zdá?

Celý dej je členený na jedenásť-dvanásť kapitol, záleží na tom, ako to zoberieme. Prechod medzi nimi je plynulý, obvykle predelený cut scénou, ktorá je niekedy aj v deji samotnej kapitoly. Prejdeme cez predmestia pekla, ríše nižších bohov, samotnú pekelnú bránou, pričom sa nevyhneme ani horám tiel, či ponurým miestam, kam žiaden smrteľník netúži vkročiť. Tam sa ilúzie a myseľ stávajú najsilnejšou zbraňou.

Čo sa týka postáv, hoci sme sa nevyhli klišé, v zásade sú príjemným spestrením. Senua nie je superžena, je skôr krehká, často hráč získa dojem, že stačí len fúknuť a zlomí sa. Hovorí sa, že ak už človek nevládze je len na osmine svojich možností, pričom tu to platí do bodky. Akokoľvek zlomená, pokračuje ďalej.

Dillion hrá len podružnú úlohu, ale o to dôležitejšiu, keďže sa mihne v kľúčových scénach. Hra má aj svojho rozprávača, okrem ženského hlasu nás sprevádza druid Druth, tiež uväznený v pekle. Objavia sa aj Senuini rodičia – matka Galena v pozitívnom svetle, otec Zynbel vo veľmi negatívnom. Božstvá ako Hela, Surtr, Valravyn a Fenrir hrajú úlohu antagonistov, pričom majú aj mnoho minionov, ktoré vás prepadávajú počas cesty Helom.

Vizuál sa nesie v pomerne solídnom prevedení, čomu odpovedajú aj nároky (procesor i5-3570K / AMD FX-8350, 8 GB RAM, 30 GB priestoru na disku, grafika GTX 770 2GB VRAM / Radeon R9 280X 3GB). Bonusom je, že aj na mojej i5 hra bežala pomerne plynule, avšak občas bolo cítiť, že by to chcelo výkonnejšiu mašinu. Paradoxne, sa to dialo počas niektorých hlavolamov, súboje bežali plynule.

Hudbu dostali na starosť Andy LePlegua a David Garcia. Obaja sa s tým vyhrali do sýtosti, niektoré ochutnávky dokonca pustili na YouTube pred vydaním samotnej hry, okrem jednej sa všetky stretli s pozitívnym ohlasom. Menšie vsuvky zabezpečili Pasarella a VNV nation (druhí menovaní záverečnú skladbu k titulkom). K deju samotnému sedia skladby ako zadok na šerbeľ, atmosféra s nimi graduje a každú emóciu hráč precíti minimálne dvakrát.

Po vychvaľovačkách sa, prirodzene, pozrieme aj na negatíva hry. Mnohým hráčom vadilo neustále opakovanie slova temnota (darkness v origináli, pozn. autora). Chápem, že ak sa na váš tieto vety valia z každej strany, je to otrava, ale to isté zažíva človek, ktorý má nejakú obsedantnú myšlienku, ktorej sa nevie zbaviť. Hoci sa to stretlo so zmiešaným ohlasom na fórach, ja to hodnotím skôr kladne. Psychóza je otravná a repetetívna, čo robí súboj s ňou ešte ťažším.

Čo mi skutočne ale vadilo, kvôli čomu aj hre nedám plných sto percent, hoci by si to zaslúžila (pokojne ma kameňujte, dal by som to aj ako hru roka), bol glitch, kedy pri reakcii s runovým kameňom Senua zamrzla a musel som reštartovať od posledného savu.

Druhou vecou je autosave. Chápem, že sme v ére, kedy manuálne savy nefrčia, je to aj úspornejšie z hľadiska miesta na disku, ale pri ťažkých súbojoch (a že HSS v tomto smere nič nedaroval) a nešťastných glitchoch je to vyslovene útrpné. V takom prípade by hre bodla možnosť manuálneho ukladania.

Posledná vec, súboje ako také. V hre je niekoľko nepriateľov a áno, dali mi na bendžo všetci. Pretože som išiel štýlom berserka a rúbal hlava nehlava. Akonáhle som ale pochopil taktiku súbojov, začal počúvať spriatelené hlasy v hlave (nie mojej :-D), šance sa otáčali v môj prospech a bitky som si vyslovene užil.

Zlatým klincom bol koniec, nebudem spojlerovať. Isté ale je, že tu končí aj recenzia. Takže, aký bol HSS?

Bol perfektný. Tvorcovia hier Devil May Cry, Heavenly Sword a Enslaved: Odyssey to the West tak pridali ďalší klenot do zbierky. Hra má veľký potenciál, určite osloví aj mimo žánru, tých pár bugov je otázka dobre spracovaného patchu. V pomere cena výkon je takisto výhoda na strane HSS. Za tridsať eúr na steame dostanete vikingské legendy, predstavy o psychických poruchách, dobré príhody a ešte niečo navyše. Ako som povedal, je mi ľúto, že nemôžem dať plných sto percent. Nebolo by to fér voči iným titulom.

Titul: Hellblade: Senua’s Sacrifice

Žáner: Akčná indie adventúra

Prevedenie: Third person walking simulator with storytelling and combat elements

Mód: Singleplayer

Vývojár: Ninja Theory

Dátum vydania: 08.08.2017

Klady:

+Atmosféra

+Príbeh a jeho prevedenie

+Výborné spracovanie psychózy

+Spodobnenie vikingského pekla

+Hudba

+Vizuál

+Hlavolamy a súboje náročné na taktiku

Zápory

-Občas človek zablúdi

-Súboje môžu frustrovať

-Temnota, temnota a zasa temnota

Celkové hodnotenie 99/100

Páperíčko