Zatiaľ čo v lete som si našiel iba málo anime seriálov, ktoré ma zaujali, tohtoročná jeseň sa nedrží na uzde. Je tu kopa seriálov, ktoré bojujú o pozornosť diváka a na prvý pohľad vyzerajú naozaj zaujímavo. Pozrime sa teda na mojich top 5 seriálov, ktoré budem túto jeseň sledovať.

The Ancient Magus Bride (Mahócukaj no Jome) je seriál, na ktorý som sa tešil už od jari. Jeho vydanie bolo nešťastne odložené z leta na jeseň, no teraz v tomto pochmúrnom upršanom období si môžem konečne užiť čarovný svet, v ktorom sa seriál odohráva. Bez obáv si dovolím tvrdiť, že čakanie stálo za to. V hlavnej úlohe je Čise, ktorá si kvôli svojmu pôvodu v živote vytrpela veľa. Z otroctva ju, ironicky, vykúpi na aukcii Elias, jeden z prastarých mágov, ktorý na prvý pohľad pripomína démona. Začína sa tak príbeh krásky a zvieraťa v svete plnom čarov a fantastických bytostí. Čarovný nie je iba svet, v ktorom sa anime odohráva, ale aj kresba a animácia postáv, ktorá je plná detailov. Prvý diel uvedie diváka, rovnako ako Čise, do nepoznaného sveta a dáva nám jasný pohľad na to, čo môžeme od tejto série čakať. Čise, napriek tomu, že teoreticky patrí Eliasovi, nadobúda po prvýkrát v živote samostatnosť a zisťuje, aké to je žiť mimo pút medzi tými, ktorí ju neradia medzi špinu. Elias si ju ale nepustí ďaleko od seba. Dohliada na Čise nielen preto, že z nej chce urobiť svojho nástupcu a naučiť ju používať mágiu, ale aj preto, že chce konečne pochopiť ľudské srdce a pocity. Ak by som si mal v jeseni vybrať iba jeden seriál na pozeranie, bol by to práve tento. Ancient Magus Bride je príjemné dospelo pôsobiace fantasy. Nie sú tu žiadny, hlavní hrdinovia, ktorí neustále vrieskajú o tom, ako chcú dobiť celý svet, ale charizmatickí hlavní hrdinovia, ktorí svojim príbehom učarujú všetkým vekovým kategóriám.

Našťastie nemusím pozerať iba jedno anime. Kino's Journey - the Beautiful World je čiastočne remake, čiastočne pokračovanie rovnomenného seriálu z 2003. Mladá Kino jazdí po svete a spoznáva jeho rôzne kúty a tajomstvá. Spoločnosť jej robí iba pištoľ a hovoriaca motorka. Pointou cesty Kino je navštíviť rôzne mestá a zdržať sa tam 3 dni. To jej stačí na to, aby spoznala, ako dané zoskupenie ľudí funguje. Každé mesto má totiž vlastné pravidlá. V jednom nie je vražda zakázaná zákonom, iné funguje ako aréna pre gladiátorov. Seriál je viac ako na akciu zameraný na filozofické poňatie pravidiel rôznych miest. Napríklad spomenuté mesto, kde nie je zakázané zabiť akéhokoľvek dôvodu, je iné, ako by človek na prvý pohľad čakal. To sa odzrkadľuje aj na ľuďoch, ktorých Kino stretne pri ceste do mesta a cestou von. Tento remake prerozpráva niektoré z príbehov pôvodného spracovania Kino's Joruney, no následne sa posunie ďalej, než staršia adaptácia a tak zaujme nielen nových divákov, ale aj fanúšikov, ktorý už Kino poznajú.

Garo: Vanishing Line je iba najnovší výtvor v rozsiahlom Garo univerze, no na jeho pozretie nie je potrebné poznať predchádzajúce seriáli. I keď sa odohrávajú v rovnakom svete a niekoľko postáv majú spoločných, nechýba tu hovoriaca motorka, zlaté brnenie a veľké meče, všetky Garo seriáli fungujú ako samostatné diela a tento nie je výnimkou. Vanishing Line začína ako metalová bomba z 90. rokov, čo sa hudby a akcie týka. Hlavný hrdina Sword v úvodných scénach loví príšeru Makaj, ktorá je stelesnením toho, čo sa stane s človekom, keď podľahne svojim skazeným túžbam. Sword nemá problém rozdať si to s monštrom iba s holými rukami. Akčné scény sú po grafickej stránke radosť na pohľad. Každý úder má svoju váhu a veľmi ma potešilo, že 3/4 obrazovky nezakrývali explózie, čo by sa pri takomto anime dalo, podľa najnovších trendov, očakávať. Jediné, čo ma rušilo, bola občas príliš trasúca sa kamera, ktorá spôsobovala, že som sa mal problém sústrediť sa na detaily súbojov. Ak by bol Garo: Vanishing Line ale iba o súbojoch, nedokázal by dlhodobo zaujať. Sword na prvý pohľad vyzerá ako hrdina, ktorý má viac svalov než rozumu, no prvý dojem klame. Je stelesnením drsnosti a zároveň vie byť aj veselý, keď mu to život dovoľuje a v boji myslí na tých, ktorých ochraňuje a vie si vždy zachovať chladnú hlavu. To sa ukazuje aj keď stretne Sophie, ktorá pôsobí ako takmer úplný protiklad k Swordovi. Autori jej postavu obliekli do výrazného farebného oblečenia, ktoré príjemne kontrastuje s pochmúrnym temným mestom Russell City. Ostáva len dúfať, že seriál si udrží nasadené tempo počas celej cesty za hľadaním významu slov El Dorado.

Girls' Last Tour (Šódžo Šúmacu Rjokó) mi kresbou na prvý pohľad pripomína Made In Abyss, seriál, ktorý iba pred týždňom ukončil svoje vysielanie a patrí k tým najlepším, ktoré som tento rok videl. Čito a Júri cestujú po svete, ktorý je prázdny. Okrem nich nie je nikde ani živej duše a jediné, čo nachádzajú, sú pozostatky vojny, ktorá zabila civilizáciu. Prvá epizóda je tichá, melancholická a atmosféra samoty je tak silná, že neostala neostáva iba na obrazovke. Dievčatám som držal palce, nech nájdu cestu zo starej opustenej továrne a dostanú sa na denné svetlo. Prvý konflikt o jedlo medzi nimi mi ale rýchlo ukázal, že Girls' Last Tour nebude iba milá a smutná prechádzka po prázdnom svete. Jediné, čoho sa bojím je, že seriál v prázdnote, ktorú prezentuje, postupne stratí svoj zmysel. To, čo bolo vidieť v prvej epizóde mi ale dáva nádej, že tomu tak nebude a že seriál bude schopný prekvapiť a zaujať aj v nasledujúcich častiach.

Recovery of an MMO Junkie (Net-džú no Susume) hovorí o živote 30 ročnej Moriko, ktorá prepadla online počítačovým hrám a podľa mňa by nemal ujsť nikomu, kto si prežil svoje vlastné životné obdobie v nejakom MMO. Moriko nezvládne pracovný život a tak sa vracia do svojej komfortnej zóny, k online hrám. V hre sa dostane do kontaktu s pár ľuďmi, ktorí jej pomôžu dostať sa cez ťažké začiatky virtuálneho svetu a postupne si buduje nové kamarátstva. To najdôležitejšie je ale vzťah so ženskou postavou Lily, ktorá Monike najviac pomáha. Samotná Moriko hrá za mužskú postavu, čo vyúsťuje do niekoľkých zábavných situácií. Všetko, čo zažíva, sa ale drží v rovine reálnosti, nič nie je veľmi prehnané a ide skôr o vtipné situácie. Mnohí diváci, ktorí hrajú hry, sa určite ocitli v podobných situáciách. Navyše Moriko nežije iba v reálnom svete a musí tak vykonávať činnosti, ktoré jej nie sú veľmi príjemné ako nakupovanie v preplnenom hypermarkete a boj o posledný kúsok kuracej dobroty v regáli. Ide o komédiu, ktorá mixuje reálny svet a život dospelej ženy so svetom počítačových hier. Napriek tomu, že sa v nej nájdu nájdu najviac ľudia, ktorí majú veľa zážitkov s online hrami, teda ľudia ako ja, si myslím, že má svojim milým a vtipným spracovaním čo ponúknuť aj divákom, ktorých počítačové hry nezaujímajú.

Obdobne by som sa mohol rozpísať o mnoho ďalších seriáloch, no toto je pre mňa top 5 seriálov, ktoré pokrývajú rôzne žánre a témy, ktoré mám v anime rád. Plánujem pozrieť si ich novú epizódu každý týždeň a pevne verím, že ma nesklamú, čo sa nestane, ak si udržia kvalitu svojich prvých epizód. Ak by sa ale opak stal skutočnosťou, rýchlo ich nahradí iná zaujímavá novinka.

Medzi nimi je napríklad Inujašiki, starý muž, ktorému tiahne na 60. narodeniny. Myslí, že ho už v živote nič nečaká a rodina a blízki ho majú za neschopného, napriek tomu, že im celý život pomáha. Jedného dňa sa ale zobudí s tým, že má jeho schátrané telo zopár robotických častí navyše a tak mu už nič nestojí v ceste, aby získal rešpekt, po ktorom celý život túžil. Teda až na iných ľudí, ktorí prešli podobnou zmenou ako Inujašiki.

Džuni Tajsen: Zodiac War stavia proti sebe 12 bytostí, ktoré medzi sebou bojujú o svoje životy. Každá z nich zobrazuje znamenie čínskeho horoskopu. Dizajny postáv sú šialené, akcia je neustála, no iba čas ukáže, či si dokáže vojna čínskych znamení udržať pozornosť diváka dlhodobo a nepôjde iba o plytkú akciu.

V Konohana Kitan hostinec s termálnymi kúpeľmi vyhľadávajú nielen obyvatelia dediny, ale aj rôzne iné nadprirodzené bytosti, jókaj, z okolitého sveta. O hostí sa tu stará niekoľko líščích pracovníkov, medzi ktorých sa chce zaradiť aj Juzu. Príbeh o tom, ako sa mladá Juzu učí pracovať v tomto rekreačnom zariadení nie je napínavý a plný zvratov, láka predovšetkým na peknú kresbu a oddychovú atmosféru, ktorú Jozu a ostatné líšky neponúkajú iba svojim hosťom, ale aj divákovi.

Hoci mojich zatiaľ top 5 anime seriálov bolo spomenutých už vyššie, veľmi príjemným prekvapením, ktoré si ani jeden jesenný týždeň nenechám ujsť, je pre mňa miniséria Love is Like a Cocktail (Osake wa Fúfu ni Natte kara). Čisato má problém s alkoholom, na to, aby sa opila a stale extrémne prítulnou jej stačí iba pár glgov. Kvôli tomu pije väčšinou iba doma s manželom, ktorý jej stále prichystá nejaký drink. Anime nemá komplexný príbeh, čo by bolo v trojminútových častiach ťažké podať. Ide skôr o vtipné roztomilé nažívanie dvoch ľudí a recept na netradičné drinky. Seriál za 3 minúty diváka ani nezhodí zo stoličky, no ani nesklame. Príjemná romantická oddychovka, ak si potrebujete dať pauzu od seriálov z fantastických žánrov.