William Jones (ed.): The Anhology of Dark Wisdom, The Best of Dark Fiction - Recenzia knihy

Recenzovať zbierku poviedok je relatívne komplexná záležitosť – predsa len, jedná sa o zozbierané texty rôznych autorov, rôzneho rázu, štýlu písania a následne aj kvality. William Jones sa v antológii temnej beletrie Dark Wisdom popasoval so všetkými veľmi umne.

Predtým, než prejdem k samotným poviedkam, ich výberu a zloženiu, by som mal v krátkosti ozrejmiť čitateľovi pojem temná beletria, pričom v originále ju zostavovateľ zbierky, William Jones, opisuje ako nielen fantastiku, ale všetko, čo je na pomedzí žánrov, popr. sa dotýka akosi temnej či hororovej stránky, či je to fantasy, príbeh miešaný s mystery žánrom alebo science-fiction. V zbierke ale nájdeme aj príbehy bez fantastického momentu, no tieto následne tiež v sebe obsahujú niečo znepokojujúce, niečo neprirodzené v zmysle nevysvetliteľného správania sa postáv, ktoré so sebou prináša bolesť, strach, pomätenie alebo pocit vnútorného teroru.

The Anthology of Dark Wisdom: The Best of Dark Fiction - Plagát - Obálka knihy / Zdroj Disclaimer

V zbierke sa nachádza 25 poviedok od autorov, ktorý sú v poviedkovom svete hororu a temnej fantastiky známi ako John Shirley či Peter Straub alebo Tom Piccirilli, ale aj nové tváre, ktorých poviedky ma zaujali. Štýlovo je zbierka ladená veľmi široko – nájdeme v nej čisto hororové diela, niekoľko poviedok čerpajúcich inšpiráciu z Lovecraftových diel ale aj science-fiction či urbánnu fantasy – čitateľ si tu naozaj príde na všetko a antológia podáva vskutku širokospektrálny prierez súčasnej (bola vydaná v roku 2009, no diela znejú naozaj nadčasovo) temnej prózy.

Názov zbierky samotnej je odvodený od názvu časopisu Dark Wisdom, ktorý publikoval aktuálnu temnú fantastiku od roku 2004. Niekoľkokrát zmenil výzor a formát, aby sa prispôsobil čitateľom (osobne mi jeho cesta pripomínala cestu slovenskej Fantázie), keď v roku 2009 ukončil svoju činnosť a prešiel do podoby knižných antológií. Táto je prvá a jediná, ktorá ale vyšla.

Je to škoda, pretože priestor pre svetovú (alebo aj americkú) mladú hororovú scénu nie je veľmi veľký. (Podobne tomu je aj na Slovensku a v Čechách, kde tento subžáner prežíva vďaka jednotlivým iniciatívam snaživých ľudí – napr. v podobe občasného fanzinu Hrobka.)

Vráťme sa ale k samotnej zbierke a jej obsahu.

Dá sa povedať, že zo všetkých poviedok, ktoré sa v nej nachádzajú mi žiadna neprišla formátom a štýlom podpriemerná. Sú napísané zrelými autormi a autorkami, ktorí rozumejú svojmu remeslu. Niektorí viacej ako iní, no napriek tomu sa nedá povedať, že medzi nich zablúdil niekto, kto sem nepatrí. Rozdiel je už potom len v danom štýle písania a teda reči autora. Pri niektorých poviedkach dokonca predpokladám, že reč v knihe bola prispôsobená jej obsahu napr. Mr. Aickman's Air Rifle (Vzduchovka pána Aickmana) od Petra Strauba, ktorej dlhé opisné pasáže nádherne zrkadlia nemeniaci sa život v mentálnej liečebni a pedantný štýl odkrýva zároveň psychózy jej osadenstva. Alebo The Adventure of the Solitary Grave (Dobrodružstvo osamelého hrobu), v ktorej sa Christian Klaver pustil do nemalej úlohy replikovať štýl A. C. Doyla v jeho post-moriartovskej poviedke so slávnym detektívom a nadprirodzenou zápletkou.

Silnými koňmi v tomto záprahu sú – joj, toto je veľmi ťažký výber, skôr by som vedel na jednej ruke zhrnúť tie nie veľmi silné poviedky – nad realitou vznášajúca sa Woman in the Dark (Žena v temnote) od Toma Piccirilliho, ktorá zbierku otvára, Please Stand By (Prosím, čakajte) od Tima Currana, ktorá pripomína príbeh zo seriálu The Twilight Zone, čistá a emocionálna scifi Technotriptych od Johna Shirleyho, zombie minipoviedka Memories, Red and Wet (Spomienky, červená a vlhké) od Christophera Welcha, psycho g (áno, názov tej poviedky je malé g) od Genea O'Neilla alebo v štýle Cthulhu písaná Out of the Shadows (Z tieňov) od Gerarda Houarnera. A určite by sa dali spomenúť aj ďalšie, napr. animalisticky hororová If Mama Ain't Happy (Keď mama nemá radosť) od Sama W. Andersona alebo urbánna fantasy pre mladých čitateľov o strážcoch pred temnotou A Talent For Trouble (Talent na problémy) od Rachel Gray.

Tom Piccirilli: Woman in the Dark (Žena v temnote) je príbehom muža, ktorý stratil všetko, čo mohol, a ktorého existencia je osamelým prežívaním. Keď pri prechádzke za jedlom natrafí na situáciu, v ktorej je pasákom v bočnej uličke bitá jeho šľapka, niečo v ňom, čo doteraz nepoznal, ho prinúti obrániť prostitútku, ktorá už aj tak leží v kaluži krvi na zemi. Jeho pobyt v byte ženy sa nesú snovým spôsobom nad realitou. Muž sa v nich stáva akousi bábkou, bez vlastnej iniciatívy a záujmu. Nasledujúce opätovné strety s pasákom a jeho kumpánmi končia násilným spôsobom, no muž z nich neustále s úplnou ľahkosťou vychádza ako víťaz. Štýl poviedky vkladá čitateľa priamo na miesto činu, no je zároveň vzdialený od všetkého, čo sa v nej deje. Tak ako hlavná postava, ani on nemá inú šancu, ako sledovať mysteriózny stret dvoch ľudí končiaci v ich temnom objatí osudu.

Tim Curran vo svojej Please Stand By (Prosím, čakajte) nás transportuje do epizódy The Twilight Zone seriálu. Tento pocit je ešte umocnený hlavným elementom príbehu – starej televíznej obrazovky, ktorá končí v dielničke amatéra opravára. Spolu s jeho susedom sa tak dostávajú do stretu s prenosom obrazu (sťa webovej kamery) z inej dimenzie, ktorú obýva obrovský hmyz. Opravár sa vydáva po prvých pokusoch s morským prasiatkom na skusy do iného sveta, len aby sa vrátil späť s temným pocitom, že niečo alebo niekto ho tam sledoval. Tim Curran úžasne pestrofarebne a sugestívne opisuje ako faunu iného sveta, tak aj jej odporný – sťa telepatický – účinok na ľudí, ktorí sa s ňou stretnú. V čitateľovi tak ostáva nevoľný pocit v žalúdku spôsobený násilným vniknutím cudzej neľudskej inteligencie.

John Shirley so svojím Techotriptychom maľuje znecitlivený pohľad na budúcnosť našej ľudskosti. V troch častiach obrazovej poviedky (alias triptychu) nám predkladá ako prvý príbeh zámožného muža, ktorý si objedná robotickú prostitútku a ktorý pojednáva o strate vzájomných relácií medzi ľuďmi, ako druhý príbeh osamelého 200 kilového mladíka, ktorý svoj život trávi v internetovej počítačovej hre a ktorý je nútený až kolapsom svojho počítača opustiť o barlách svoj brloh a vyhrabať sa na denné svetlo a ako tretí nám ponúka pohľad na medzinárodný antiteroristický boj z perspektívy samotných rakiet ničiacich životy nielen obetí ale aj vinníkov. Celkovo sa štýlom poviedka asi najskôr podobá štýlu M. Hvoreckého z jeho Silného pocitu čistoty. Vykreslenie Shirleyho je priame, brutálne, nemilosrdné.

Christopher Welch vo svojej mikropoviedke Memories, Red and Wet (Spomienky, červené a vlhké) sa vnára do mysle zombie postavy, ktorej jedinou možnosťou ukojiť svoju túžbu po ľudskom mäse, je prenasledovať ostatných pozostalých ľudí a vyciciavať posledné zvyšky ich života. Welch ale umne neostáva na primitívnej úrovni nemŕtvej, ale v momentoch preblesku podvedomia hlavnej zombiehrdinky nám ponúka emotívny príbeh jej predchádzajúceho života a následne premeny. V čitateľovi tak ostáva napriek predstavy o deformovanom zombie tele najmä sentimentálny pocit straty identity človeka a následne aj ľudstva. Čo prichádza, je len tupé Jesť. Mäso. Teplé. Vlhké. Červené. Mäso. Jesť.

Gene O'Neill vo svojej poviedke g maľuje život muža, manžela, otca dvoch detí, ktorý je svedkom, ako svet okolo neho začína byť postupne vymazávaný čatou čierne oblečených robotníkov. Vedľa jeho domu mizne najprv jeden, neskôr ďalší sused. Jeho rodina, ktorej sa muž už dávno ako alkoholik odcudzil, mu prichádza nepoznaná a cudzia... a zároveň je tu tej pocit, že jeho srdce samotné po nedávnej bypasovej operácii chce otvoriť jeho hruď, roztrhnúť jednotlivé švy na nej... O'Neillová poviedka je bizarná a nevysvetliteľná. Jednotlivé udalosti ale zasadajú do seba ako skladačka, ktorej osudu sa hlavný hrdina už dávno oddal.

Gerard Houarner sa vo svojej Out of the Shadows (Z tieňov) inšpiroval Cthulhu mýtom od H. P. Lovecrafta a jeho štýl, s ktorým postupne a nebadane čitateľa do tohto sveta necháva – podobne ako hlavnú hrdinku – prepadnúť, je veľmi príjemné sledovať. Nepatrné odlesky šialenstva jednotlivcov prerastajú do masového zmámenia, z ktorého sa nevie dostať – a ani nemá ako – hlavná hrdinka, ktorá prichádza do zapadákového mestečka v roli poradkyne IT spoločnosti z veľkomesta. Jej neistota ustupuje v spoločnosti majiteľa firmy, ktorá si objednala zákazku, aby sa následne prehupla do inodimenznej hrôzy, z ktorej niet úniku. Vykúpenie neexistuje. Čitateľ prijíma metamorfózu hrdinky ako jej jediný spôsob úniku, ktorý ním ale nikdy nemôže byť.

Nebudem opisovať ďalšie poviedky, tie si eventuálne prečítajte sami... Na záver len poviem, že Antológia časopisu Dark Wisdom je naozaj krásnou zbierkou vyrovnaných poviedok s temným podtónom, ktorých ozveny v sebe budete počuť ešte dosť dlho. Možno to nie je to pravé do rúk, keď ležíte na ležadle na slnkom zaliatej pláži, ale počas tmavých zimných večerov určite poteší (a postraší zároveň).


Alexander Schneider
Knižný a filmový recenzent, bývalý porotca súťaže Martinus Cena Fantázie, propagátor a predseda Združenia fanúšikov Babylonu 5 na Slovensku. Scifi, fantasy, horor: Herbert, Holdstock a Lumley.

Diskusia

Buď prvý užívateľ a pridaj svoj príspevok do diskusie
 

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.
Neregistrovaný užívateľ
Meno:
Email:
(nebude zverejnený)
Podmienky:
čítal som a súhlasím s podmienkami