Latinský koreň "mor" je spojený so smrťou, starogermánske "mora" zase s temnotou, ako môžeme vidieť napríklad vo francúzskom "la mort" (smrť) či v anglickom "morgue" (márnica). Slovíčko "morth" zase v starej angličtine znamenalo vražda. Po príklady si však nemusíme chodiť až tak ďaleko - čo slovenské slová ako mor či zamordovať? Negatívnych asociácií máme teda dosť a siahajú ďaleko do minulosti. A hoci "mor" nemá v angličtine negatívne konotácie vždy, v menách slávnych záporákov len pomáha zvýrazniť ich temnú stránku a charakterizovať postavu.

James Harbeck tomu hovorí fonestéma - časť slova, ktorá má určité konotácie nie kvôli svojmu významu či pôvodu (aj keď ten v tomto prípade trošku pomohol), ale vďaka asociáciám, čo s ňou ľudia majú. "Mor" teda znie tak temne, lebo sa tak často používal v kontexte so smrťou a stal sa fonestémou. A to medzinárodnou!

Čo iné dodať, ako staré dobré rýdze chalupskovské "Mor ho!"