Erik Bošnák vtedy študoval prvý ročník filmovej réžie na VŠMU, keď dostal domácu úlohu. Neviem aká bola, tak dobre informovaný nie som. Chalanovi však na to nestačilo predpísaných 20 minút, lebo hlavu mal plnú nápadov a nevedel, čo s nimi. A tak vznikol Immortalitas pýšiaci sa tým, že je „prvým slovenským sci-fi“, nadupanými efektmi a záverečnou skladbou od Desmodu. Som fanúšik sci-fi, aj amatérskeho filmu (1), tak som bol zvedavý, zašiel som si na to do kina hneď, ako sa dalo. Tri dni mi potom trvalo, kým som si utriedil dojmy, ďalšie dva, kým som to spísal. Bol to proste „silný“ zážitok.

Poviem to rovno: Immortalitas je zlý film. A toto je bod, v ktorom môžete prestať čítať, lebo ďalej budem rozoberať, prečo je taký zlý a prečo by ste ho aj tak mali vidieť (za istých podmienok – viď koniec článku). Kedysi som napísal, že je to práca amatérov, a tak k nej treba pristupovať - teraz o tom pochybujem. Teda nepochybujem, k amatérskym filmom treba pristupovať inak ako ku kinofilmom, lenže tento film bol v kine, tvári sa ako kinofilm, tvorcovia pilne študujú VŠMU a vôbec, presnejšie by bolo označenie „nezávislý film“. Asi ani to nie je presné. Poviem to jasnejšie: Je to amatérsky film ale v kine vám to tak nepríde, film má v sebe niečo, čo túto premisu popiera. Preto mu udelím dve hodnotenia: jedno, aké by som dal „amatérčine, druhé ako kinofilmu. Nuž a teraz k tým nedostatkom.

1. Je to slovenský film, cítiť to z neho na hony. U mňa to neznamená automaticky mínus, uvádzam to tu len pre tých, čo čakali revolúciu v jazyku filmu na Slovensku. Takže či mu to uberá na kvalite alebo nie, rozhodnete vy.

2. Druhá vec, ku ktorej by som mal pripomienky, je žáner. Nie je to sci-fi. Nie je to ani fantasy. Dokonca ani horor. Je to nejaký prazvláštny hybrid, dielo postmoderny. To stále nie je chyba, stále je to len otázka vkusu, či máte tieto veci radi alebo nie. Problém je v tom, že to nedodržiava takmer žiadne pravidlá ani jedného z týchto žánrov, preto divák proste nevie, kam film zaradiť, ako k nemu pristupovať. Nemá to žiadnu chuť.

3. Efekty. Tie nie sú zlé. Väčšinou. Hlavne dym a oheň sú krásne, uveriteľné, na zničenú Bratislavu je radosť pozerať. Síce to všetko dokáže snaživejší amatér v After Effecte od Adobe za pomoci tutoriálov, ale to mi neprekážalo. Vadilo mi, že každý jeden záber bol prefiltrovaný, všade boli dodané odlesky a svetlá. Celok potom pôsobí umelo a neprirodzene.

4. Peklo. To je samostatná kapitola. Peklo je tam proste... peklo. Vizuálne. Nedá sa naň pozerať, želaná emócia sa nedostaví a ja som sa celý čas pýtal, prečo sú tam tie grafiti. Ale stále to nie je to najhoršie.

5. Herci sú poväčšine dobrí, hlavne Višňovský ako Gabriel, len škoda, že majú taký malý priestor. Celý film si pre seba kradne Csino, čo by bolo fajn, keby nemusel rozprávať. Jeho prednes je proste strašný a absolútne sa nehodí k postave. Ani na chvíľu som mu neuveril, že je životom utrápený Constantine krížený s Wolverinom. Na drsňáka proste nemá.

6. Hudba je super. Proti tej nemám nič, soundtrack by mohol vyjsť samostatne na CD.

7. Dostávam sa k tomu, čo je na filme najhoršie, čo zastrie všetko predchádzajúce a čo ťahalo film na samé dno: scenár . Ten je tak príšerne zlý, až je to smiešne. Seriózne, polovicu filmu som sa smial nad hlúpymi dialógmi, druhú polovicu som si plieskal po čele nad nezvládnutými, plochými postavami. Čo je absolútne odfláknuté, sú motivácie... Hrdinovia sa tam proste mocú po plátne, robia tam rôzne veci, ale divák nemá šajnu prečo a čo z toho majú. V tomto je kráľom Diabol. Horšie napísanú postavu som zo seba nedostal ani ja a to som už „vypotil“ všelijaké somariny. Celý film som sa pýtal: „Prečo, preboha, dal tomu chlapíkovi nesmrteľnosť? Ako si tým pomohol?“ A jeho záverečné mentorovanie... Samotná filozofia filmu nemá logiku, nejde do hĺbky a len sa čľapká na hladine, ale to, že diabol dáva niekomu morálne rady, ma dorazilo. Jasné, môže kecať do morálky, vysvetľovať nám, ako funguje svet (Diablov advokát), len radiť nemôže, to je úplne proti jeho prirodzenosti, nie? Tak z akého dôvodu to robil? Ozaj, spomenul som že film nemá príbeh? Teda má nejaký nástrel , ale nevenuje sa mu dostatočne. Na epické putovanie sa tam pramálo putuje, na akčný film je tam málo akcie, dokonca primálo postáv na komornú drámu (a niektoré vyslovene vytvorené na „odstrel“. FAIL.). Hrdina neprejde žiadnou premenou, neobjaví sám seba ani spasenie, proste sa nechá unášať prúdom udalostí. Navyše je nesmrteľný. Divák sa nemá prečo o neho báť, ani nemá dôvod mu fandiť. Katarzia sa nekoná, a pritom téma si ju doslova pýta. Apropo, nesmrteľnosť. Chalan sa o 80 rokov túla po zemi a je z toho vedľa. Čo má toto znamenať? Väčšinu nesmrteľných to tu prestane baviť až po oslave dvestých narodenín, príbeh mohol zájsť tak ďaleko do budúcnosti, ale nie. Nám stačí osemdesiat. Interview s upírom sa môže ísť zahrabať.

8. Film je videoherný. Nehovorím o tej scéne z „first person“ (bola by skvelá, keby sa v nej niečo udialo. Takto tam máme iba dobre natočenú nudu). Je to tým, ako v ňom kolíše tempo a ako rozpráva príbeh. Ale toto mi tam prekážalo asi najmenej.

9. Film je smiešny. To by bolo fajn, keby bol smiešny cielene. On je smiešny preto, že sa tvári vážne, aj keď to proste nejde. A toto JE chyba. Sebaparodická rovina by to možno zachránila.

Bošnák je talentovaný chalan, réžiu má v oku, len by mu pomohlo zopár lekcií o výstavbe príbehu, viacej čítať a menej hrať. Pravdupovediac, počul som, že všetky tieto nedostatky si uvedomuje a pokúša sa ich zbaviť. Po pozretí jeho novšej práce (Delta:) som tomu ochotný aj uveriť (ale stále nevie budovať príbeh – ako scenárista, radšej nech pre neho píše niekto iný). Bola by škoda, keby takýto nepodarok pripravil Slovensko o mladého a snaživého režiséra, ktorý si ide za svojou víziou i napriek nepriaznivým podmienkam. Držím mu palce.

A to je dôvod prečo by si film zaslúžil podporiť. Za snahu a inovatívnosť. Ja ho nepovažujem za zbytočne minuté peniaze, ako ho často označujú na internete. Ale či tých 7000 € naozaj stálo za to, ukáže čas. Ako napísal Ivan Alaksa (2) na svojom Facebooku : „Umiestnil latku slovenskej filmovej trikovej sci-fi-lmárčiny tak nízko, že snáď to vyprovokuje ďalších, ktorí to urobia lepšie“ . V to dúfam aj ja. Ak sa teda rozhodnete ísť na Immortalitas do kina, vyzbrojte sa poriadnou dávkou zhovievavosti. A zoberte sebou čo najviac ľudí, lebo zlé filmy sú tak znesiteľnejšie, človeku sa lepšie smeje, často na tom, čo smiešne ani nie je. Ako amatérsky film je to heroický počin, zaujímavo zvládnutá vec (3), ktorá bude mať moju úctu ešte pekne dlhú dobu. Pri tomto uhle pohľadu mu dávam 50 % (4).

Ako kinofilm si vyslúžil slabých 30 % aj to s prižmúrením oboch očí.

Immortalitas

Výroba: Slovensko, 2012

Réžia: Erik Bošnák

Hrajú: Karol Csino, Pavel Višňovský, Lujza Garajová-Schrameková, Lukáš Pelč, Max Melnyk, Jakub Gogál

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

(1) čo IMMORTALITAS vo svojej podstate je

(2) človek zodpovedný napr. za časopis Fantázia alebo za Cenu Fantázie

(3) až na ten scenár, ten je zlý aj u amatérov

(4) pre to, že stále to nie je vrchol, Bandu Trotlů len tak ľahko niečo neprekoná, ich „Na dne šuplíku“ a „Logr“ považujem za masterpiece amatérskeho filmu. „Nič nekrváca večne“ je tesne za nimi.