Cena Fantázie 2011 - Recenzia finálovej pätice

Aj tento rok sa uskutočnila Cena Fantáze – súťaž poviedok v žánri scifi, fantasy a hororu. A ja rovnako, ako aj minulý rok, nemôžem odolať, a musím sa s Vami podeliť o moje dojmy z finálovej pätice Ceny Fantázie 2011. Všetky recenzie obsahujú spoilery.
jurinko
Filmová história scifi
Cena Fantázie 2011 - Poster - Soška
Cena Fantázie 2011 - Poster - Soška Disclaimer
Ivan Čipkár - Mesto na konci času
Nemám rád takéto poviedky, a preto možno budem ešte viac subjektívny, než zvyčajne. Poviedky tohto typu mi prídu jednak neveselé (čo je asi zámer, ale nič to nemení na tom, že ma to nebaví čítať), jednak patetické, jednak klišovité a jednak úplne zbytočné. Nevidím dôvod, prečo by ma mali zaujímať pocity nejakej postavy, ktorá sa váľa v sebaľutovaní, pitve sa vo svojom vnútre, plnom márnosti, a donekonečna analyzuje svoju nespokojnosť. Takéto poviedky sa mi zdajú všetky na jedno kopyto: O hlavnej postave v zásade nevieme vôbec nič, okrem toho, že žije v nejakom priestore, ktorý je vykreslený s rôznou mierou originality, ale v drvivej väčšine iba podčiarkuje bezútešnosť vnútorného sveta postavy (anonymné veľkomesto, sychravý vidiek, nekonečná prázdnota vesmíru, postapokalyptická spoločnosť, ...). Často sa psychologická pitva deje formou rozhovoru s neznámym, ktorý je v podstate iba komparzistom k tomu, aby sa hlavná postava mohla ľutovať a nevyzerala ako blázon, ktorý sa rozpráva sám so sebou. Čo je vzápätí trochu nabúrané tým, ako postava vnútorným monológom komentuje každú maličkosť okolo seba. No a na konci sa stane/ukáže/postava odhalí niečo, čo je takmer vždy pokusom o katarziu, ktorý ale takmer nikdy nevyjde. Záver tak zostáva rozpačitý a akýsi neuspokojivý, podobne ako celé dielo tohto typu.
Toľko všeobecne, teraz konkrétne: V podstate je táto poviedka veľmi typickým predstaviteľom tohto žánru. Postava sa plahočí v konverzácii s cudzincom, pociťuje akúsi nedefinovateľnú nespokojnosť, ku ktorej definovaniu sa približuje, ale vlastne k nej nikdy úplne uspokojivo neprenikne, a na koniec sa zmení rozprávač a ten, kto má v skutočnosti pocit márnosti, samoty a nenaplnenia, je onen cudzinec, zhodou okolností vo svojom vesmíre všemohúca entita. Akurát stále neviem, prečo by ma to malo zaujímať. Mám pocit, že ak by som si toto dielo neprečítal, o nič by som neprišiel. Ale je napísané dobre a viem si predstaviť, že niekto ním bude nadšený.
Na scifi.sk by som dal 8/10.
Jozef Frajkor ml. - Príhody a dobrodružstvá Karla Fishera a otca Wilhelma: Veselica pod pašovou šabľou
Ten preumelkovaný názov je bohužiaľ čisto samoúčelný, ale inak ide o celkom podarené dielo. Bola to síce iba jedna akčná naháňačka, takže viac než poviedku mi to pripomínalo nejakú prvú časť väčšieho cyklu (román, poviedková séria), ale aj napriek chýbajúcemu záveru sa mi to páčilo. Udalosti príjemne plynuli, postavy sme síce nestihli spoznať, pretože namiesto nejakého rozumného predstavenia sme rovnými nohami vhupsli do prostriedku deja, ale čítalo sa to ľahko, bez zádrhelov, a logika krívala iba miestami. Prostredie bolo v zásade vykreslené dostatočne, jazykovo to tiež nebolo zlé, škrtať by sa síce dalo, upravovať tiež, ale nebolo to až tak treba, nijaká chyba nebola tak veľká, aby vyrušila čitateľa či zbrzdila tempo. Neviem síce, či na finále poviedkovej súťaže netreba viac, ale mne to stačilo. Ľahké, oddychové čítanie, a dokonca sa cítim navnadený na ďalšie dobrodružstvá tejto podarenej dvojice. Môže byť.
Na scifi.sk by som dal 8/10.
Michal Jedinák – Števko
Túto poviedku som si musel prečítať dvakrát, kým som si bol úplne istý, že chyba nie je v mojom prijímači. Je tam príliš veľa nevysvetleného, naznačeného a skrytého, než aby to mohla byť dobrá poviedka. Malý Števko si nás nestihne získať, pretože o ňom nič nevieme. Áno, je bystrý a šikovný, aj keď neposlušný. Ale nevideli sme to, iba sme to počuli. Asi umrie alebo ho nejako inak eliminujú, ale nevieme to presne, iba vidíme, ako pani učiteľke tečú slzy. Števko je anonym. Nepoznáme ho a nevieme, čo sa mu stane ani prečo sa mu to má stať, ani čoho následkom je čokoľvek, čo sa deje. Nepoznáme príčiny, nepoznáme následky, iba vidíme (bez pochopenia), ako dejú nejaké veci. A tie veci sú také absurdné, že sa tomu nedá uveriť, a už vôbec sa do toho nedá vcítiť. Prečo sa tí ľudia, ktorí tam prídu, volajú roboti? Nesprávajú sa ako roboti, prejavujú emócie, reagujú ako ľudia, dokonca tvoria rodiny (!?), do ktorých sa umiestňujú deti s čipom, ovplyvňujúcim správanie. Čo ich definuje ako robotov, okrem názvu? Nič. Prečo by nám malo byť ľúto dieťaťa, o ktorom nevieme nič? Prečo by sme sa mali tešiť, že tridsaťosem deťom, o ktorých nevieme nič, sa stane niečo iné, ako tomu jednému, keď nevieme, čo je to jedno, a čo je to druhé? Je to celkom smola, lebo situačne to nie je napísané zle, dá sa to predstaviť a vedelo by to vtiahnuť do deja. Takto si autor sám torpédoval svoje dielo tým, že sa príliš spoľahol na to, že čitateľ vie všetko, a preto mu stačí ukázať málo. Klasická chyba. Čitateľ vie iba to, čo mu autor sprostredkuje, a autor mu v tomto prípade sprostredkúva žalostne málo. Preto to dielo nemôže fungovať.
Na scifi.sk by som dal 4/10.
Michal Spáda - Sedem dcér poštára z Mittwaldenu
Na začiatok je potrebné odhaliť môj konflikt záujmov. Michal Spáda je redaktorom pripravovaného zborníka scifi.sk, s názvom Kúzla zajtrajška, do ktorého prispievam poviedkou. Budem sa ale snažiť, aby ma to príliš neovplyvnilo pri hodnotení jeho poviedky.
Opäť mám pocit, že názov (a očakávania, ktoré vzbudzuje), nie je úplne šťastnou voľbou. Prečo sa poviedka volá „sedem“ dcér, keď je iba o jednej dcére? Znova si pomôžem Čechovom, ktorý vraví, že ak sa v knihe objaví puška, malo by sa z nej vystreliť. Nazvať poviedku „posledná“ dcéra ... by možno bolo lepšie, nečakal by som po celý čas na ostatných šesť, a ich zásah do deja. Napriek tomu je to výborná poviedka, aj keď trošku príliš široká. Vedľajšie dejové línie by som si vedel predstaviť v románe (advokátova svadba, Werner, tovarišstvo, ostatné dcéry, samotný poštár, ...), na priestore poviedky však bolo nemožné dostatočne sa im venovať, a preto niektoré pôsobia samoúčelne (Wernerova prekvapivá skrytá motivácia byť prijatý do tovarišstva), kým iné sú zas (aspoň pre mňa) nedostatočne vysvetlené (polnočná strana mi až do stretnutia s poštárom evokovala smrť, resp. krajinu mŕtvych). Vzhľadom k rozsahu by preto možno stačilo niektoré postavy „zlúčiť“, resp. úplne odstrániť. Celkovo je však dielo napísané veľmi dobre, s remeselnou zručnosťou aj originalitou. Škoda prílišného výskytu nemčiny, navyše nepreloženej, čo síce chvíľu pekne dokresľuje írečitosti doby, po chvíli však začne otravovať.
Na scifi.sk by som dal 9/10.
Martin Vlachynský - Cesta do Neba
Prvá časť poviedky, kde hlavnú postavu naverbujú, pôsobí rozpačito. Určite je ťažké napísať obyčajnú objednávku inovatívne, či nebodaj originálne, je však otázka, prečo stále autorov fascinujú charizmatickí objednávatelia záhadných úloh a rôzne prostredia, v ktorých môžu dávať najavo prevahu nad hlavným hrdinom. Potiaľ teda bez originality, čo však nemožno autorovi úplne vyčítať. V druhej časti, ktorá by mala byť asi kľúčová, je dielo o málo lepšie, autor sa však mohol viac pohrať s procesom hľadania, viac rozvinúť, prečo si zrovna jeho najme organizácia, ktorá zjavne jeho možnosti niekoľkonásobne prevyšuje (vedia si o ňom zistiť všetko – ak sú takí dobrí, tak prečo ho potrebujú?). Celkovo logika v takýchto dielach často veľmi kríva, a toto dielo bohužiaľ nie je výnimkou (Colbert zjavne čakal v izbe iba na to, aby mohol čitateľovi všetko vykecať a potom sa hodiť z okna – prečo sa nezabil už dávno a nejako menej teatrálne, zato však logickejšie?). V tretej časti poteší opis akcie, zvlášť opis zásahu z pištole. Koniec je teda asi najlepšou časťou poviedky, napriek tomu, že vlastne celá premisa poviedky, odhalená v poslednom odstavci, je opäť nelogizmus – do systému môžu zasahovať programátori Cirrusu a tvoriť v ňom stromy, rieky, dokonca telá ľudí, zapojených do systému, ale nemajú iné oprávnenia? Keď vezmeme do úvahy, že vedomia, uložené v Nebi, boli v podstate užívatelia, vyznie mimoriadne nepresvedčivo, že nejaký užívateľ by zvnútra systému dokázal iba tým, že vlastní nejaký kód, získať prevahu nad administrátorom daného systému, ktorý ho dokáže formovať zvonka. Celkovo ale poviedka nebola úplne zlá, podľa môjho názoru skôr svedčí o zlom námete, než o neschopnosti autora písať.
Na scifi.sk by som dal 7/10.
Víťaza sa mi vyberalo určite ťažšie, než minulý rok, pretože poviedky boli omnoho vyrovnanejšie, a celková kvalita bola podľa môjho názoru vyššia. Napriek tomu sa mi vybrať podarilo.
Moje poradie:
5. miesto – Michal Jedinák: Števko
4. miesto – Martin Vlachynský: Cesta do Neba
3. miesto – Ivan Čipkár: Miesto na konci času
2. miesto – Jozef Frajkor, ml.: Príhody a dobrodružstvá Karla Fishera a otca Wilhelma: Veselica pod pašovou šabľou
1. miesto – Michal Spáda: Sedem dcér poštára z Mittwaldenu

jurinko

jurinko

Súvisiace objekty SFDB

Diskusia

Šaňo aka Babcom
Pekne recenzie na porovnanie... Musim povedat, ze sa, co sa tyka hodnotenia, dost sa zhodujeme... Moj hlas isiel tento rok Miestu na konci casu, pretoze sa nim bol viac nadseny, ako rozpravkou od Misa Spadu, hoci som bol velmi na vazkach, komu z nich dvoh dat svoj hlas.... :) Uz som to ale spominal prave v inej diskusii tu na serveri, ze zial asi vyhra prave Stevko, pretoze je to lahke susto, ktore ale mna neuspokojilo.
04.10.2011
draculin
Pekne napisane :) Len mi nie je uplne jasne Miesto na konci casu - ktore je sice slovne skritizovane, ale ziskalo zase vysoke ohodnotenie, hm.
04.10.2011
jurinko
draculin, ono je to tak: Ta poviedka objektivne nie je zla, to, ze mne sa zda byt zbytocna a nudna, mozno bude niekomu pripadat zaujimave a uzasna filozoficka sonda bohviekam. Preto nemozem (v zaujme aspon akej-takej objektivity) dat nizke hodnotenie, lebo to si zas ta poviedka nezasluzi. Aj ked ma neoslovila ;-)
04.10.2011
Ash
"Miesto na konci času" pre mňa zabíja logická čierna diera, ktorou sa autor pretuneloval k záveru. Je to akoby autor spísal filozofický dialóg Karkulky s babičkou vo vlkovom bruchu, potom by sa ukázalo, že babička je vlastne vlk a v rozuzlení by odhalil, že vlk nemá veľké brucho, lebo ich zožral, ale ho má naduté z dlhodobého hladovania, babka je na cintoríne a Karkulka v Blave. Odkiaľ by simulácia vytvorená bojovým superstrojom mohla dospieť ku Casablanke a Humpreymu Bogartovi? A ako by simulovaná entita mohla vytvoriť (pod)simuláciu, v ktorej prežíva bežný deň z prelonu 20. a 21. storočia? To je podvod na čitateľovi. Za poviedku môžu zahlasovať tí zhypnotizovaní dobrým remeselným spracovaním, ktorí si túto dieru nevšimnú alebo im na logike nezáleží.
04.10.2011
Ash
"Veselica pod pašovou šabľou" bude voľbou pre akčných prvoplánistov, ktorým zdvihnutý varovný prst nad návratom Európy do moslimského stredoveku je dostatočným fantastickým ozvláštnením a myšlienkovým posolstvom.
04.10.2011
Ash
"Števko" je jasný výber pre bulimikov, čo nepremeškajú žiadnu príležitosť buliť nad skazenosťou ľudstva, ktoré núti aj dobrých robotov robiť zlé veci.
04.10.2011
Ash
"Sedem dcér poštára z Mittwaldenu" je pre sofistikovaných fanjšmekrov, pochutnávajúcich si na jablkovom koláči ako od starej mamy, ktorým nevadí, že sa v ňom sem tam nájdu aj kúsky jadierok. Škoricová chuť im to dostatočne vynahrádza.
04.10.2011
Ash
"Cesta do Neba" je kašírovaná stavba, čo na povrchu vyzerá pekne a komplikovane, ale pod povrchom sa toho veľa nájsť nedá. Nešťastím je podľa mňa rozseknutie na dve hlavné postavy, ktoré nie sú nijako prepojené (len svojím pôvodom). Jedna z nich končí hlúpou smrťou, druhá svetovládou vo vesmíre, ktorý plne závisí na zdrojoch zvonka (napr. bankrot firmy ho spoľahlivo zničí). Nalákať sa na ňu môžu milovníci detektívok, virtuálnych realít a podobných rekvizít, ktorí vďaka nim prehliadnu logické polená pod nohami.
04.10.2011
Šaňo aka Babcom
Ash - hahaha... perfektne! :D Nechcem tu silou-mocou obhajovat moj hlas pre Miesto na konci sveta, ale neda mi nepovedat, ze - ano, mas pravdu, autor sam seba skantril cez posledne odseky, v ktorych si podtal nohy a zabalil to do neumerneho romantickeho bludu, ktory tam nemal co robit - ale co sa mi na poviedke paci, je prave ten pokus o nieco viac filozoficke, nieco, co je ponad text, co vyuziva aj trochu meta-uroven ako iba samotna akcna adventura (v podobe Veselice). To, ze je to dobre napisane je fakt a nik sa tym zhypnotizovat davat nemusi. Podla mna ziadnu z tychto poviedok nie je mozne vnimat ako perfektny utvar, ale skor ich potencial. A ten sa mi tu pozdaval... :) Ak nie za toto, hlasoval by som za jablkovy kolac. :D
04.10.2011
Ash
Práve preto, že ma zápletka a spracovanie "Miesta na konci času" zaujali, vybudili mi predstavivosť a bol som celkom zvedavý, ako to dopadne, tak ma ten WTF efekt na konci zronil a naštval.
04.10.2011

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.

Súvisiace objekty SFDB