Na stoličke sedí žena v stredných rokoch. Do tváre jej nevidno, pretože svetlo z okna za ňou je príliš silné. Otázky jej kladie niekto za kamerou. Príčinu, prečo daná žena chce ostať v anonymite počas rozhovoru, vycítime už intuitívne z náznakov jeho obsahu: nadprirodzený jav, zázrak, hrôzy, ktoré zažila počas „toho“ času v Connecticute. Úvod do filmu The Haunting in Connecticut, sa dvojnásobne snaží navodiť moc realistickosti: nielen dokumentačným štýlom spracovania rozprávača v jeho úvode – producenti nám totiž hneď po titulkách oznámia, že tento film sa zakladá na skutočnej udalosti. Počas rozhovoru striháme do retrospektívy...

Rodina s troma deťmi. A starosťami. Matt, najstarší syn, má rakovinu. Chemoterapia, ožarovanie. Klasika. A aj nie: má šancu na novú experimentálnu metódu, ktorá je práve v štádiu výskumu. No klinika, na ktorej sa tejto metóde podrobuje, je od jeho domova vzdialená niekoľko stoviek míľ. Jeho matka, Sara, sa ale nevzdáva, týždenne podniká cestu za možnou liečbou pre svojho syna. Campbelloví už dlhšie rozmýšľali, že sa presťahujú, no doteraz k tomu nemali financie a dôvod. Keď jedného večera na ceste z ďalšej procedúry dostane Matt záchvat, Sara sa rozhodne zostať na noc v dome, ktorý si spolu pred pár dňami pozreli ako možné miesto nájmu. Z prechodnej jednej noci sa ale stane dlhodobé zapustenie koreňov a čoskoro sa opustený dom v Connecticute naplní detským džavotom. A nielen ním.

Hrôzy, ktorými nás režisér a producenti častujú, sa zakladajú nielen na starých trikoch (náhle neočakávané zobrazenie) ale aj kontrastom realistickosti, vízie a ilúzie. Matt, ktorý ako jediný začína byť citlivý pre mimozmyslové javy, sa postupne dostáva do styku s históriou domu, v ktorom býva. Niečo temné za deliacou stenou v jeho izbe sa pokúša k nemu dostať, ho ovládať, mu niečo povedať. Závoj medzi životom a smrťou je v jeho prípade tak jemný, že niekedy sa prepadáva z jednej dimenzie do druhej. A okrem toho sú tu ešte jeho cesty do tela niekoho iného. Mladého chlapca, ktorý býval v tomto dome... Všetky tieto elementy robia film premyslene sugestívny a psychologicky zaujímavý. V určitej dobe dokonca ako diváci netušíme, či sa jedná naozaj o nadprirodzené javy alebo predsa „len“ o vedľajšie účinky drog a žiarenia, ktorým Matt bojuje proti svojej rakovine.

Ako hudobne, tak aj scénicky či výberom hercov je film priemerne príjemným prekvapením. Žiadne exponované zábery či charaktery v ňom nenájdeme. Deus ex machina v prípade náhodného stretnutia s kňazom, ktorý trpí tiež rakovinou a lieči sa na rovnakej klinike je možno trochu pritiahnutá za vlasy, no nakoniec sa čarovný koniec z jeho pričinenia predsa len nekoná. Zákrutu teda vybrali producenti celkom podareno.

Čo povedať nakoniec: osobne sa mi film páčil, je príjemným prekvapením v zmesy komiksovo spracovaných a marketingovo preťažených filmových trhákov. Ťaží z príjemného hereckého výkonu Kylea Gallnera ako hlavného hrdinu, či vynikajúcich kulís a dobre zvládnutých trikov. Odporúčam na domáce zhliadnutie a dokonca aj kúpu DVD.