Diela Ďura Červenáka ma akosi obišli... Nie, že by som ich bol priamo usilovne míňal, to nie. Skôr som asi nebol prílišným fanúšikom Conana či Zaklínača, v ktorom - aspoň tak som počul - sa nechal pri písaní Čiernokňažníka inšpirovať. Či to pravda je alebo nie je, nič to nemení na tom, že som sa zobudil až príliš neskoro... To už boli vonku všetky diely Bohatiera a pripravoval sa Bivoj. Zakúpil som si teda Bohatiera č. 1 a... ďalšie diely nekúpil. Malo to svoj dôvod. Povedal som si ale, že mu dám ešte jednu šancu, a tak som si pri potulkách Brnom, zakúpil Bivoja Besobijcu. Asi som to nemal robiť.

Môj problém s touto knihou spočíva v mojich všeobecných očakávaniach na krásnu literatúru. Verím totiž v to, že ak už neprinesie žiadnu inováciu, tak by mala byť aspoň pútavá a prekvapivá, či sugestívna. Aby som sa do nej mohol vžiť a zžiť sa s jej postavami. Žiaľ, Bivoj nie je ani jedno, ani druhé.

Nerozumte ma zle, dej v knihe ubieha bleskovo: čo kapitola, to šialená akcia, divotvorné zmeny alebo úplne nové odhalenia. Možno až priveľa na moju chuť. Táto rýchlosť má samozrejme nielen pozitívne stránky - napr. permanentné napätie, ktoré vás udrží pri čítaní - ale aj negatívne. Rozvoj psychológie postáv v takom zbehu je minimálny, skoro unáhlený. Ich vývin - ak vôbec nejaký existuje - je nerealistický. Dialógy medzi jednotlivými postavami vyznievaju strojene, skoro ako béčkový film. Neviem, či to nespôsobila použitá reč, či štylistické zvraty, no keď sa pri knihe niekoľkokrát pristihnem, že obraciam oči v strop a premýšľam, či by také niekto niečo vôbec pustil z úst, tak to nechváli autora.

V čom ale Ďuro exceluje, a to je vidno opätovne aj v tejto knihe - a tu sa skrýva jej čaro - je vykreslenie situácie. Jeho prirovnania sú príjemné, svet a jeho zválštnosti vám priamo vyrastá pred očami a vaša myseľ by sa čo najradšej rozbehla lesmi a dolinami mladého kraja, v ktorom sa príbeh odohráva. Škoda, že je to len malé zadosťučinenie pri čítaní.

Príbeh, napriek spracovaniu, je premyslený a vďaka neustálemu napätiu plynulý: Kazi a jej sestry Libuše a Teta sú vodkyne českých kmeňov, ktoré spojil Samo a neskôr ich súžitiu dal základy ich otec, Krok. Pri každoročnej obeti bohyniam, však na nepripravené české kmene zaútočia nepriatelia - zvonku aj zvnútra. Je iba na troch sestrách a ich ochrancoch, z ktorých popredným je práve Bivoj, aby zvrátili tragický osud, ktorý ich ľud postihol. Príbeh ako taký je prekvapivo hlboký. Rieši konflikt medzi prežívajúcimi matriarchálnymi vzťahmi a kultami bohýň a patriarchálnou silou skrytou v kňazoch bohov či expanzívnych výpadoch nepriateľov na české územie. Tento psychologický moment národného vývoja je ale odtlačený na vedľajšiu koľaj po jeho krátkej skici a jediné, čo zostáva je pátos akcie a vyžívanie sa v striekajúcej krvi.

Aspoň malým kladom knihy je, že určite s pokračovaním zapadne do vašej knižnice, keďže - ak sa mi dobre marí - jej chrbát obsahuje pokračujúci obrázok. Aj predná ilustrácia Michala Ivana je viac ako krásna.

Je mi akosi ľúto, že musím byť ku knihe taký hrubý, no rád by som sa konečne začítal do slovenského fantasy románu, ktorý by sa vyrovnal svetovej špičke... žiaľ, doteraz som na taký nenarazil.

Alebo som niečo prešvihol? Prosím o odporúčania!

Info o knihe:

Červenák, Juraj - Bivoj Běsobijce

Vydavateľstvo Robert Pichl - Brokilon, 2008

248,- Kč