magická univerzita

„Najprv musíš prejsť testom. Ak zlyháš dopadneš ako oni.“ riaditeľ ukázal na kamenné sochy. Na celom tele ma zamrazilo. Riaditeľ to nejakým spôsobom vycítil a rozosmial sa.
Podporte scifi.sk
Na tento deň som čakal celý svoj život! Moja noha prekročila prah magického mesta pred niekoľkými minútami. Privítal ma mestský ruch. Stareny predávajúce grilované potkani na mede, krásavice predávajúce svoje telá. Bylinkárky, tesári, kováči zo široka-ďaleka predávajúci svoj vzácny tovar. Zastavil by som sa pri nich, no vedel som že mám svoje poslanie.
„Prepáč.“ oslovil som mladé dievča. Na svojich cestách som sa priučil, že mladí ľudia sú viac ochotní pomáhať.
„Dobrý deň.“ pozdravilo ma dievča.
„Vedela by si mi ukázať kde je magická univerzita?“
„Áno. Tam je.“ dievčina ukázala prstom do spleti ulíc. Keď videla môj zmätený pohľad chvatne dodala:
„Ja vás tam zavediem.“
Dievčina vyštartovala do spleti ulíc na, ktoré pred chvíľu ukazovala. Vydal som sa teda za ňou. Viedla ma kľukatými uličkami a rozprávala mi niečo o jej stratenom bratovi. Veľmi som jej nerozumel pretože mi bola otočená chrbtom keď to rozprávala a ja som mal čo robiť aby som s ňou udržal krok. Išli sme tak pár minút. Dievča zrazu zastavilo pred veľkou kamennou budovou.
„A sme tu.“ povedala a usmievala sa pri tom od ucha k uchu.
Zalovil som vo vrecku a dal som jej pár mincí, ktoré som tam našiel. Zobrala si ich odo mňa, poďakovala a odišla.
Zaklopal som na drevenú bránu a čakal.
„Čo chcete?“ zatrmácal mohutný hlas za dverami.
„Chcel by som sa u vás učiť mágiu.“ odpovedal som a snažil som sa aby som mal čo najmenej roztrasený hlas.
Brána sa s rumázganím otvorila. Vkročil som dovnútra a prekvapil ma pohľad na kamenné sochy. Všetky vyzerali super realisticky. Akoby ani neboli vytesané z kameňa. Boli tam rôzne rasy ľudí od kentaurov, cez vlkolakov až po upírov. Ako vysoký, tak aj široký sivý goblin za mnou zatvoril bránu.
„Poďte za mnou!“ pokynul mi. Nasledoval som ho. Prešli sme niekoľko rôznych komnát plných kamenných sôch až sme prešli k jednej, ktorá vyzerala ako trónna miestnosť. Na tróne sedel akýsi bielovlasí pán.
„Pán riaditeľ, on chce byť učeň.“ goblin na mňa ukázal tučným prstom. Riaditeľ vstal a podišiel ku mne. Obhliadal si ma z každej strany.
„Myslíš, že na to máš?“ opýtal sa nakoniec.
„Áno. Verím v to.“
„Najprv musíš prejsť testom. Ak zlyháš dopadneš ako oni.“ riaditeľ ukázal na kamenné sochy. Na celom tele ma zamrazilo. Riaditeľ to nejakým spôsobom vycítil a rozosmial sa.
„Stále máš záujem stať sa naším učňom?“ opýtal sa keď sa dosmial.
„Áno pane.“ snažil som sa znieť čo najviac presvedčivo.
„Naplň kaďu.“ pokynul goblinovi. Goblin sa dal do práce. Z vedľajšej miestnosti dotiahol veľkú drevenú kaďu. Vrátil sa tam a tentoraz za sebou ťahal vrece plné žiab z ktorého vytekal priehľadný sliz. Keď goblin hodil vrece do kade vystriedal ho riaditeľ. Kúzlom stlačil vrece tak, že popučil všetky žaby. Kaďa sa naplnila priehľadným slizom.
„Vojdi do kade a ponor sa celý do slizu.“ pokynul mi riaditeľ. Poslúchol som. Po chvíli som sa nevedel nadýchnuť. Keď som sa išiel vynoriť moja hlava narazila do mohutnej ruky goblina. Snažil som sa ho odtlačiť rukami, ale bol príliš silný.
„Skúšku spravíš keď budeš žiť čestný život!“ započul som riaditeľov hlas spod hladiny. Žil som čestný život. Aspoň myslím. Teraz bol čas oň zabojovať. Celou silou som hlavou vyrazil proti goblinovej ruke. No moje úsilie bolo márne. Začali ma opúšťať sily. Cítil som ako pomaly celý chabnem.
Zrazu sa kaďa vypustila. Všade okolo bolo neskutočne silné svetlo. Zalapal som po dychu a rozplakal som sa.
„Gratulujem máte syna!“ započul som pomedzi svoj plač.

maly_dadok

maly_dadok
Som Dadok. Tak.

Diskusia

Olex
Ahoj,
chýba veľa čiarok, ale ak sa k tomu vrátiš, určite si ich doplníš. Aj text by bolo treba upraviť. Námet sa mi páčil a veľmi šikovné ukončenie príbehu.
25.02.2023
Arcey
Text mal celkom dobrú myšlienku s pointou na konci, ale obsahovalo to množstvo chýb. Uvádzacia veta v priamej reči sa píše s malým písmenom, dialóg a uvádzacia veta sa oddeľuje čiarkou, alebo v prípade otazníka a výkričnika ničim. To sú ale chyby, ktoré vieš odstrániť pri písaní poviedky, nie pri PNPčke. Chcelo by to viac vysvetliť, prečo si myslel, že bol čestný a prečo tak silou mocou chcel sa učiť čarovať.
26.02.2023
Veles
Koniec som tak celkom nepochopil. Bolo tam aj dosť chybičiek, či už priamej reči alebo čiarok. Možno by stálo za to text prepracovať.
26.02.2023
Martin Hlavňa
Ospravedlňujem sa, že tak neskoro, ale mám toho teraz dosť tak sa postupne dostávam k poviedkam :)
Technická stránka poviedky (čiarky, uvádzacie vety a sem-tam gramatika) dosť kríva, ale v rámci PNP to je skôr tak na okraj. Evokuje mi to však to, že tie veci ešte nemáš zažité, tak v prípade nejakej dlhšej poviedky mimo PNP si na to určite daj pozor.
Príbehová linka je fajn, koniec som nemal problém pochopiť. Aspoň myslím. Akurát som si není veľmi istý, s ktorou témou súvisí xD
03.03.2023
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.