Poslední

PNP
Podporte scifi.sk
„Akože odtiaľ-potiaľ!“ zakričal ešte Aldo. Neznášal, keď si Mik alebo vlastne hocikto, bral jeho nohy. Ostatní sa celkom pekne a bez problémov zvládali kotúľať, tak prečo nie aj Mik? Viac ako na krik sa však nezmohol, lebo ruky požičal už predvčerom a zatiaľ mu ich nevrátili. A hrýzť bolo pod jeho úroveň.
„Vrátiť do soboty!“ hučal vzdorovito do prázdnej uličky. Vedel, že ho už nikto nepočul, ale pre vlastný vnútorný pokoj musel nastoliť nejaké pravidlá.
Ležal na priestrannej ploche opretý o tehlovú stenu, ktorá rovnako ako všetko naokolo, trpiteľsky podliehala zubu času. Bez končatín toho Aldo veľa robiť nemohol.
„Ah-ha!“ potešil sa, keď pohľadom zavadil o nový trs machu farbiaci betónovú plochu kúsok od neho. „Daj si tak pol storočia a staneš sa… orientačným bodom!“ sľúbil mu precítene. Mal mesto rád, ale zmenu radšej.
„Sa už nevráti, vieš?“ ozvalo sa po dlhej-dlhej chvíli kdesi nad jeho hlavou. „Nohy boli to posledné, čo mu chýbalo. Sa všetkým zdal nejaký nespokojný posledné obehy.“
Aldo mlčal. Podľa hlasu rozoznal Rodda, spoločníka na dlhé hádky o spomienkach na svet, keď ešte mali biologické telá. Rodd rád oponoval.
„Som vravel už dávno, že nikto nikdy nesmie mať kompletnú sadu. Potom zdúchne a zas si môžeme zvykať! Pamätáš, keď mal každý nohy? Pamätáš?“
Mal, samozrejme, pravdu. Ale po prvé, Mik sa nepýtal. A po druhé, Spoločenstvo Posledných bolo radostne benevolentné. Jeho členovia dávno zistili, že keď zmizne motivácia času, že akosi nič nie je tak úplne dôležité.
„Drž zobák,“ odvrkol Aldo. „Keby bolo po tvojom, každú zmenu prstu by sme si museli odhlasovať. To nie je život! Si vrah spontánnosti,“ rozohnil sa. „Keď niekto pocíti túžbu sa prebehnúť ulicami, musí konať a nie,“ zabehlo mu od zlosti,“ ča-kať!“
Ich hádka prebiehala veľmi pomaly. Čo myšlienka, to deň. Nikam sa neponáhľali. Svet, do ktorého sa pôvodne narodili, zanikol pradávno. Ich digitálne kópie boli únikom pred istým koncom, ale nikto ich nevaroval, aké krásne je proste a len byť.
„Erik? Si skopírovaný?“ pýtali sa vtedy posledného z ľudí, ktorý si prešiel prenosom vedomia. A on kývol. A mysleli si, všetci svorne, že začnú pracovať na záchrane planéty či aspoň záchrane ľudstva. Či aspoň nejakom únikovom pláne. Že pôjdu za ostatnými, za generačnými loďami, že budú komunikovať s tými, čo ušli včas. Ale…
„Je tu pekne,“ povedal vtedy Mik. Prehovoril ako prvý, mesiace po Erikovom zrode. Len tam tak sedeli a rozjímali.
„Je,“ súhlasili ostatní a roky bežali.
Náhodný pozorovateľ, a mohol to pokojne byť človek, by v obitých, špinavých a pokrivených figurínach len veľmi ťažko rozoznal živé bytosti. Mali oveľa bližšie k rastlinám, než zvieratám. Možno dokonca ku kameňom. Aj Aldo tušil, že smerujú k úplnej nehybnosti. Vlastne mu Mik urobil službu. Nechcelo sa mu už rozprávať.
„Jedno ti nechám. Viem, že sa rád dívaš,“ uistil ho Rodd pomaly vykrucujúc jedno z Aldových očí a plynulo si ho založil do vlastnej tváre. „A mne sa dve fungujúce hodia!“
Ale ani to nedonútilo jeho spoločníka k reakcii.
Prikotúľal sa bližšie k nehybnému torzu, sadol si vedľa neho. Chcel vidieť to, čo on.
„Vlastne ste s Mikom úplne rovnakí. Sebci ženúci sa kamsi za hranicu…“

xius

xius
Milovnik dun, bullet-time a ery videohier, ked este neboli graficke karty.

Diskusia

Veles
Je to... zaujímavé :D Neviem si síce dosť dobre predstaviť ako vôbec vyzerajú, ale myslím si že to asi ani nie je podstatné.
29.10.2022

Arcey
Dlho som čakal, akú tému si táto poviedka zobrala a potom prišlo posledné slovo. Postavy celkom sympatické, ale nechápal som celkom zàpletku.
29.10.2022

nenasytnik
Pacila sa mi atmosfera a aj myslienka. Roztvaralo sa to pomaly, dobre to udrziavalo pozornost. Myslim ze tam bolo celkom dost postav na tak maly rozsah, musel som si to parkrat precitat nech sa v tom zorientujem. Ale precital som si a vobec mi to nevadilo. Pekny napad. Nepochopil som, co to ma spolocne s hranicou, ale to zas pre mna nie je tak podstatne.
30.10.2022

B.T. Niromwell
Mne to veľmi rezalo. Nápad je úplne krásny a šialený, aj s tým požičiavaním, aj s tým pomalým posúvaním sa k absolútnej nehybnosti. Myslím, že v tomto prípade je celkom dobre, že sa nejde do detailov či väčších vysvetľovačiek, lebo čosi také zvláštne sa dá naozaj vysvetliť len pár vetami :D
30.10.2022
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.