Nedeľné ráno

PNP
Podporte scifi.sk
Je neskoré nedeľné ráno a vonku je tajomné svetlo. Ležíš v posteli s otvorenými očami, vyhýbajúc sa pohľadu do okna, hľadíš na strop a myšlienky ti krúžia a krúžia dokola. Tento týždeň si toho príliš nenaspala, však? Samé povinnosti a problémy a návšteva rodičov a oslava narodenín a v práci stále dookola obracať listy papiera, zakladať listy papiera, ťukať čísla do počítača, nekonečné množstvo čísiel. Život začína byť cítiť ako kópia kópie kópie kópie.
Mala by si so sebou niečo robiť.
Pozri sa z okna.
Pozeráš sa z okna.
Mala by si ísť von. Čo povieš? Malá prechádzka po lese. Je to len kúsok. Urobí ti to dobre.
Vstávaš z postele. V zrkadle nad umývadlom si umýva zuby tvoja kópia. Ktorá?
V byte je ticho. Vždy je tam ticho, kým nekráčaš po vŕzgajúcich parketách. Kým nepustíš nahlas hudbu, aby si zahnala všetkých duchov myšlienok a spomienok svojich kópií.
Nie, nemysli na to. Takto je to lepšie.
Najedz sa, to ti urobí dobre tiež. Stačí aj chleba so šunkou. Rajčina. Šalátový list. Nezabudni na kávu. Pohár vody.
Prečo stojíš uprostred bytu, akoby si nevedela, čo robiť? Sústreď sa. Ideme von. Treba sa obliecť, obuť. Zober si ten červený pršiplášť, vyzerá to na dážď. A ten ti vždy urobil radosť. Nezabudni na topánky. Keksík do kapsy, ten sa neskôr zíde.
Ulice sú prázdne, podobne ako tvoja myseľ. Nie je to takto lepšie? Kopa starostí patrí do dní v týždni, nie do tohto pekného, sychravého nedeľného rána.
Ulice sú prázdne. Nikomu sa nechce ísť von do tohto počasia. Je v ňom niečo tajomné. Ťaživé. Lákavé. Tmavé svetlo, ktoré dodáva všetkému atmosféru hutnejšej reality. Môžeš sa dotknúť vzduchu, ochutnať hmlu. Zelená v ňom vyzerá zelenšia a živšia, stmavnutý betón vyzerá pevnejší a reálnejší. Vedie tvoje kroky bezpečne dopredu, aj keď myseľ sa stráca vo víre myšlienok.
Len kráčaj.
Urobí ti to dobre.
Les je neďaleko. Máš ho rovno za domom a ako malá si rada chodievala do lesov. Tak prečo sem nechodíš viac?
Prečo zastavuješ? Už len pár krokov a budeš medzi prvými stromami. Nemusíš váhať. Dýchaj. Cítiš tú živú, hutnú zelenú? Postúp ešte pár krokov. Zavri oči a nadýchni sa. Nechaj pozornosť rozutekať sa, aby sa mohla sústrediť na stromy okolo.
Otvor oči.
Cítiš sa lepšie, však?
Tak kráčaj ďalej.
Stromy okolo sú krásne. Vo vzduchu je už chlad jesene, ale listy sú ešte stále šťavnato zelené.
Kráčaj ďalej.
Kmene okolo cesty hrubnú, koruny sa zahusťujú. Dych sa ti spomaľuje, myseľ sa ti spomaľuje. Nohy stále kráčajú dopredu, nasledujú udupanú hlinu, vyhýbajú sa koreňom a kameňom. Je príjemné po dlhej dobe kráčať vlastným tempom. Prečo to nerobíš častejšie?
Stromy okolo mohutnejú. Kmene obrastajú machom, mach sa tiahne dohora po vetvách, padá dolu ako zelený, zamatový vodopád.
Vo vzduchu cítiť tlejúce lístie a život.
Zastav.
Pozri sa hore.
Stromy sa tiahnu dovysoka, do nekonečnej oblohy. Chytá ťa závrat pri predstave tej výšky, ale nemôžeš od nich odtrhnúť oči. Tisícroční zamatoví obri dýchajúci vzduch večnosti. Svetlo filtrované vrstvami zelenej ti dopadá na čelo.
Vieš, kde si?
Si na čistinke. Okolo je len mach pohlcujúci zvuky a vydychujúci ticho. Stromy ticho rastú a šumia. Cítiš ich korene pod sebou? Vedia o tebe. Rozprávajú sa o tebe.
Netreba podliehať panike.
Neublížia ti. Stromy nie.
Zamatové ticho ti padá na hlavu, cítiš ho ako pokrývku na celom tele.
Červený pršiplášť šuští, keď sa pohneš a vo všetkej tej zeleni je ako päsť na oko. Prečo ti napadlo obliecť si ho? Uvidia ťa.
Stojíš a zatváraš oči. Je tu len ticho a tvoj dych. Cítiš, ako ťa zalieva pokoj, aký si necítila už týždne, mesiace. Všetky starosti sa rozpúšťajú v machu okolo. Kópie kópií blednú a strácajú sa v nazelenalej hmle.
Keď znova otvoríš oči, čo uvidíš?
Si na čistinke. Svet sa zmenil. Je stále tak šťavnato zelený, ale niečo je iné. Zdvihol sa snový závoj na tvojej mysli. Cítiš, ako mach okolo teba vydychuje zelené ticho a korene stromov si šepkajú o žene v červenom pršiplášti.
Vieš, kde si?
Pamätáš si tie sny, čo si mala ako malé dieťa?
Si si istá, že toto nie je jeden z nich?
Čo teraz urobíš?
„Krok mimo cesty,“ odpovieš a vzdorovito sa pozrieš do očí entity, ktorú nevidíš, necítiš.
Urobíš krok mimo cesty.
Stromoví obri pohltia všetku farbu a celý svet znova ozelenie.
Nie je to tak lepšie?

Magda Medvecká

Magda Medvecká

Diskusia

Arcey
Spočiatku som tomu akosi nevedel prísť na chuť, ale ako text pokračoval, tak sa stal svižnejším a údernejším až prišlo finále. Pekné počítaničko. :)
24.09.2022
Olex
Ahoj,
v úvode sú tie „kópiové“ časti silné, sugestívne, myslím, že mnohí ľudia prežívajú to isté. Text poviedky sa dobre číta, je zmysluplný, oslovil ma. Ja by som uvítala, ak by bol dej podaný z pohľadu hlavnej hrdinky nie jej vnútorného hlasu, ktorý pôsobí neosobne. Časťami som mala pocit, že počúvam jednu z tých relaxačných kaziet. Chýbalo mi tam viac prvkov fantastiky.
24.09.2022
Marek Páperíčko Brenišin
Veľmi dobrý text :-) Ja osobne mám takéto miestami až psychedelické veci rád, len by to chcelo sa s tým viac pohrať. Ale to je klasický neduh PnP, takže určite text odlož, nechaj odležať a časom vyrastie ako tí zamatoví obri na peknú poviedku.
25.09.2022
Martin Hlavňa
Úctyhodný rozsah na PNP. Mne sa na rozdiel od Olex páči, že je to z pohľadu "vnútorného hlasu." "Ty rozprávanie" sa často nevidí a v tomto prípade to sadlo naozaj dobre.
25.09.2022
Magda Medvecká
Toto bol dosť experiment, v ktorom sa spojilo viacero vecí, nad ktorými som rozmýšľala posledných pár dní. Hlavne iné reality a liminal spaces, k čomu mi ten obrázok veľmi dobre nahral :D Ty rozprávača som tiež chcela nejakú dobu vyskúšať, ale moc mi to nevyhovuje. Neviem, či sa k tomu ešte vrátim. Najradšej mám 3. osobu :) Ale na takéto niečo trochu creepy a psychedelické sa mi to hodilo, nerozmýšľala som nad tým ako nad vnútorným hlasom hrdinky, ale ako nad takou pozorovateľkou, ktorá pozoruje aj rozkazuje, ale pritom hrdinke nechce zle.
26.09.2022
Joey Thorke
Tiež sa mi to páčilo, zároveň to na mňa pôsobí dojmom prvého draftu, ktorý ešte potrebuje doladiť. To písanie v druhej osobe je nevšedné a celkom dobre sa mi to čítalo. Taký prúd vedomia. Veľmi sa mi páčila aj myšlienka na konci (o kroku mimo cesty), ale po dočítaní poviedky mi napriek tomu ostal pocit, že som ju nepochopila.
26.09.2022
Monika Kandriková
Nejako sa neviem rozhodnúť, či bol význam tohto textu v konečnom dôsledku pozitívny alebo negatívny. V každom prípade bol napísaný solídne a ako nápad určite stojí za ďalšie spracovanie. :D :D Len do toho.
28.09.2022
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.