Hádka

Mladá rodina sa musela presťahovať na osamelé miesto. Spojenie so svetom okolo nich im zabezpečuje jedine internet, televízia a sociálne siete. No čo ak začne byť ich obsah upravovaný a sledovaný?
Filmová história scifi
„Adamko, nežeň sa. Vydaté sa majú omnoho lepši.,“ poradil synovi, ktorý na túto hlbokú múdrosť reagoval primerane veku – úplne ju ignoroval, „človek čaká oporu, spriaznenú dušu a podobné romantické nezmysly a vieš, čo dostane? Pravidelnú prednášku, ako má milosťpani zničený život. Na internet by mali púšťať až po IQ teste, inak budú úbohí chlapi počúvať, ako sa darí všetkým od New Yorku po Indonéziu.“
„Ak si odmyslíme riziko stereotypu, môžeme vysloviť predpoklad, že život rodiny XY prebieha v súlade s našimi očakávaniami. Všetky riziká predvídame a vo výraznej miere sa podieľame na ich eliminácii. V tomto experimente využívame najmodernejšie technológie a skúmame preferencie pozorovanej sociálnej skupiny prostredníctvom ich webkamier a obsahu, ktorý zdieľajú, prípadne vyhľadávajú na internete. Jedná sa o rodinu prostú a dôverčivú, ktorá tento spôsob uplatnenia moderných technológii nielenže neočakáva, no pravdepodobne o ňom ani netuší. Daný jav nám poskytuje široké spektrum informácii o ich živote, no tiež rozsiahle možností modifikáciu im ponúkaného obsahu na sociálnych sieťach a webových stránkach.“
„ Štveš malého proti mne?“ vstúpila mladá žena s tvárou zdevastovanou po neúspešnom pokuse o dymové líčenie.
„Iba mu vysvetľujem, prečo si zo dňa na deň zúrivejšia,“ odsekol.
„Mám kvôli tebe zničený celý život, tak čo čakáš? Pochvalu? Všetci chodia na dovolenky, stavajú nové domy, tešia sa zo života, iba my hnijeme v tejto diere!“ kričala.
„Zas môžem za všetky problémy,“ odvetil, pričom sa usiloval znieť čo najpokojnejšie, „zabudla si na jedno – ty si sa chcela odsťahovať!“
„Lebo si zbabelec! Správni chlapi šli a ty si ma zničil svojimi teóriami! Z nich sú hrdinovia a ja sa bojím odísť z domu!“ ukončila ľutovanie svojho osudu a obrátila sa k chlapčekovi, „poď, Adamko, nech si na tebe ten pako nevybíja komplexy.“
Ženine kruhy pod očami, pripomínajúce nevydarenú kombináciu pandy a nočnej mory, drobca vydesili. Odhodil hračky a s hrôzou v očiach hľadal úkryt.
„Zas vrieska? Všetky matky majú rozkošné deti, len ja znášam tohto spratka!“
„Tak už ti nevyhovuje ani Adam? Zožeň si lepších, ak sa ti nepáči,“ povedal s chladnou zúrivosťou, „teba neteší, že sme zdraví. Najdôležitejší problém bude, ak sa nezmestíme do obrázku z Instagramu.“
„Toto mám zo serióznej stránky s radami od mamičiek. Dieťa v jeho veku dávno neskúša výbuchy. Mal by zvládať svoje emócie a základy sebaovládania,“ citovala dôveryhodné poznatky, „pôjdeme k psychológovi. Ty sa s malým stále hráš a nevidíš, ako sa zvrháva jeho vývin.
„Vypadni!“ ukončil jej prejav.
Mladý muž sa po krátkej prestávke vrátil k diktovaniu:
„Je potrebné ujasniť, že v našom prípade sa nejedná o kontrolu ich životov. Aktuálna situácia nás núti skúmať a v rámci možnosti modifikovať každú ich myšlienku. Spojením najmodernejších technológii a izolovaného života rodiny sme schopní neustále potvrdzovať ich názor o šťastných časoch, kedy sú ľudia spokojní a zabezpečení. Tiež sa snažíme vytvoriť dojem, že udalosti vôkol pozorovanej rodiny...“
Muž nervózne prepínal jeden kanál za druhým. Jeho zrak neupútalo dianie na obrazovke. Zaujímali ho skôr domy, autá a kvalita života konkrétnych postáv. Jedno musel uznať – v porovnaní s luxusom ostatných žijú na úrovni bezdomovcov. Možno je to jeho vina, no kto mal vtedy vedieť, ako to dopadne? Nemohol ju nechať s malým samu a proste odísť. Tušil, čo by ho čakalo po odchode. Ktovie, čo by našiel namiesto šťastnej rodinky? Podľa najhoršieho scenára vôbec nič. Kým ostatní bránili „to najcennejšie“ a bojovali „za tých najdrahších“, on svojich najdrahších a najcennejších usadil do auta a odviezol čo najďalej od nebezpečenstva. V tejto pustatine sa cítil dokonale chránený. Do konca tragédie im nič nehrozí.
„...je lepšie nepoznať,“ vyrušil ho podráždený hlas, „ zas zanechávaš odkaz budúcim generáciám? Ak si si nevšimol, tak asi žiadne nebudú!“
„Môžeš byť pokojná, na potomkov z celého srdca kašlem. Budú mať dosť problémov aj bez mojich nahrávok. Ja chcem mať iba všetko zdokumentované,“ odvetil a usmial sa na mladú ženu, „koniec civilizácie je asi nevyhnutný, ale ako by mohol nastať bez úradmi overeného tlačiva?“
„Neuveriteľne vtipné,“ zamračila sa, „nejde o nič iné, iba o diktatúru. Kedy si to konečne priznáš?“
„Donedávna som si myslel, že vykonávame poslednú vedeckú činnosť, ktorej cieľom je ochrániť jedinú rodinu, čo prežila. Až vďaka tebe som pochopil skutočnosť – sme len lacnejšia verzia Veľkého Brata,“ pokračoval veselým tónom.
„Výborne, tak vytvor fotku šťastného suseda a pridaj reklamu na krém z jednorožcov. V kozmetických spoločnostiach behajú potkany a suseda by sa dalo nanajvýš pozametať. Toto im však nepovieme, veď kým sa hádajú, žijú.“
Aj jeho prekvapilo, ako sa správy po krátkom čase zlepšili. Obavy, donedávna úplne racionálne, sa zmenili na výplody paranoidného mozgu. Rokovania dospeli ku kompromisu, zaistilo sa spravodlivé rozdelenie zdrojov, vznikol nový plán obnovy a obyvatelia si mohli vydýchnuť. Muži, ktorí sa so svojimi rodinami ani poriadne nerozlúčili, sa vrátili a venovali optimistickým predstavám o budúcnosti. Na obrazovkách v ich núdzovej domácnosti sa konala výstava ľudskej radosti. Prerušila ju jediná veta. Bola krátka, no napriek tomu neunikla ženinej pozornosti.
„Ako si mi mohol zničiť život? Ako si nám to mohol spraviť?“
„No...a čo som spravil?“
„Adam kvôli tebe nebude mať žiadnu budúcnosť a my budeme radi, ak nás v tejto diere nenájdu!“ začítala sa do drobnej poznámky, „všetci, čo sa nezúčastnili, budú trestne stíhaný v zmysle vyššie uvedeného zákona.“
„Podľa teba k nim mám prísť a prezradiť im celú pravdu,“ skonštatoval, „usadím sa v obývačke, poďakujem za kávu a pokojne oznámim im, že svet okolo nich už dva roky neexistuje. Máme až troch ľudí, nič sa nestane, ak jedného z nich vypne infarkt.“
„A čo chceš vlastne robiť? Nahrávať svoje duševné výlevy, robiť zo starých fotiek novú realitu a smiať sa na každej sprostosti? Oni prišli o blízkych a ani o tom nevedia!“ z výrazu mladej ženy nebolo jasné, či sa rozplače alebo venuje kolegovi zaucho.
„Máš pravdu, táto situácia sa vymkla scenáru. Jednoduchšie by bolo, keby šlo všetko podľa plánu.“
„Na toto šialenstvo bol plán?“
„Existoval istý postup, ktorý sme chceli uplatniť v blížiacom sa konflikte a predpokladanom úbytku obyvateľstva,“ skonštatoval oficiálnym hlasom, „vytvorili sme zásoby pre štatisticky určený zvyšok populácie, pričom sme zarátali dôsledky moderných zbraní, hladu a chorôb. Výsledok sa blížil ku desiatim tisícom ľudí.“
„No a máme troch. Kde bol problém?“
„Oni boli jediní, čo sa snažili uniknúť. Ostatní tvrdohlavo ostali v nebezpečnej zóne. Situácia bola podľa verejných médií pod kontrolou a nikto nevedel aké hádky sa dejú na druhej strane obrazovky. Ani sami politici nečakali, že jeden z nich vystrelí.“
Adamko rozumel všeličomu. Vedel, že rodičia sa hádajú a nemajú sa radi. Pri troche premýšľania by isto vysvetlil, prečo. Každý deň videl, ako mamička pozerá na obrázky v počítači. Občas kvôli nim plakala. Aj tomuto rozumel, veď aj on závidí hračky, aké tam majú deti a aké on ani nevidel. Jedno mu však stále nešlo do hlavy – prečo mamičku tak trápia? To jej nevysvetlili, že nie sú ozajstné?
„Aj tak nám tento plán nevydrží. Buď zlyháme my, alebo sa náš párik pozabíja. Už včera som sa bála, keď videli ten Mercedes.“
„Upokoj sa, zajtra pridám prosbu o príspevok pre postihnuté dieťa a pár týraných mačiatok,“ uškrnul sa, „mimochodom, nie je dobrý nápad vodiť sem ich malého. Priveľa mu vysvetľuješ.“
„Prichádza tu sám, ja ho nevolám. Keby ho tí cvoci závislí od internetu aspoň trochu strážili, tak by sa netúlal.“
„Možno robíš dobre. Aspoň sa so všetkým ľahšie vyrovná,“ odvetil, „len ma to u teba prekvapuje. Dlho si sa správala ako seriózna vedkyňa, čo nechce tú malú háveď ani vidieť.“
Žena na jeho poznámku nereagovala. Pred očami mala tvár chlapčeka, ktorého chcela vidieť, no ktorý kedysi zmizol v krátkom záblesku.

Daniela Romanová

Daniela Romanová
Som človek, ktorý sa porozpráva o čomkoľvek od rastúcej ceny rožkov po depresie mimozemšťanov z poklesu počtu kaprov každý Štedrý deň, no nedokáže uviesť niekoľko súvislých a zaujímavých viet o sebe a svojom živote.

Diskusia

Goran
Nápad je skvelý, posolstvo príbehu veľmi aktuálne a môžem sa s ním stotožniť, žiaľ, je podané dosť doslovne a na môj vkus aj sentimentálne (a to som pomerne nemalý patetik). Horšie je spracovanie, nesmierne zmätené, povedal by som až, že čistý chaos. Čitateľ má ohromný problém sa zorientovať, nevie, kto a čo hovorí (problém dvoch dvojíc) - to treba nejako rozlíšiť/odlíšiť. A možno by som porozmýšľal aj nad zmenou celkovej koncepcie poviedky, skrátka by bolo dobré podať ju čitateľovi inak. Ten odborný, skoro až úradný štýl je síce zaujímavou zmenou v reči protagonistov, ale nie vždy je dobre zvládnutý: "rozsiahle možností modifikáciu im ponúkaného obsahu" - rozsiahle možnosti modifikácie obsahu, ktorý je im ponúkaný. To, ako je dávkovaná minulosť a vôbec osvetlenie toho, čo sa stalo, mi príde takisto dosť zmätočne podané, vyvstáva tu dosť otázok, tiež otázka pravdepodobnosti (vykonštruovanosti) zápletky, isté logické chyby či nedôslednosti (alebo je možné, že sa v tom už len strácam a som z toho tupučký) - to ako celé tie "internety" bude riadiť len jedna dvojica kdesi v zákryte? Ale to sa potom nič nedeje, žiaden zánik ľudstva - ak teda nie je dakto z tej druhej dvojice neplodný. A tak nám ostáva nakoniec šťavnatý, zručne napísaný a zo života odpozorovaný opis partnerskej hádky... Základ pre poviedku je dobrý, ale samotná poviedka nie, tú by bolo treba od "piky" prepracovať.
05.03.2022

Veles
Bola lepšie ako dve predchádzajúce poviedky, ale to neznamená že bola dobrá. Hlavne na začiatku som sa strácal, nevedel som kto hovorí, a tam bolo aj zopár chýb. Nápad bol celkom dobrý, mne to pripomína Vaulty a ichcexperimenty z Fallout hier. Netreba sa ale vzdávať, treba písať ďalej :)
05.03.2022

Goran
Jasnééé, a ja že čo mi to po celý čas evokovalo (možno to autorka ani nepozná, ale ten pocit tam bol) - Fallout! Hra inšpirovaná filmami ako Šialený Max či Oceľový meč, ktorá ale napokon sama celostne zadefinovala výzor a výraz postapokalyptických príbehov, joj, Veles, spomienky! :)
05.03.2022

ama_rilla
Nuž ďalšia poviedka, v ktorej som sa stratila. Nápad sa mi zdá výborný, ale to spracovanie je veľmi chaotické. Takisto podľa mňa problém dvoch nesympatických postáv, nemá to tam kto "ťahať". Škoda, chcelo by to nanovo spracovať nápad.
05.03.2022

B.T. Niromwell
Ako ja som bola stratená skoro do konca, ale beriem, že to bol zámer a pristupoujem na autorkinu hru. Čiže z môjho pohľadu dosť podarené, dosť dobrá poviedka, pomerne originálna. Dobrý príklad, ako sa dá téma apokalypsy podať tak, aby zaujala. Isteže, na začiatku bol veľký chaos, ale práve ten priniesol wow efekt na konci.
25.04.2022
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.