Prekliatie

...
Podporte scifi.sk
„Vyber si jednu dievča.“ ponúkne stará pani v prešedivenom klobúku.
Keby sa nekonal konkurz do čarodejníckeho klubu už zajtra, určite by si jednu dala. Najradšej má horkú, ale nepohrdne ani mliečnou. Vždy jej urobí náladu. No ako to už býva, najviac nás bolí to, čo milujeme. Jej prekliatím je alergia na kakao.
„Nie ďakujem. Nemôžem. Vždy sa po nej vyhádžem a zajtra mám dôležitý deň. Nesmiem nič zanedbať.“
Stará pani sa zohne k dievčine a odhalí preriedené zuby.
„Ja viem presne čo potrebuješ.“
Krívajúc prešla popri dievčati, okolo pultu a mávajúc rukou ju volala za sebou. Ani sa neobzrela. Dobre vedela, že dievča ju bude nasledovať.
Kráčali tmavou chodbou, pod nohami im vŕzgala drevená podlaha a nosné dierky sa krivili pod prazvláštnym pachom.
Kimuna rozmýšľala nad útekom. Azda je hlúpa, aby nasledovala cudziu čarodejnicu v najhrôzostrašnejšom obchode v Starodejniciach? Nie. Hlúpa nie je, ale zvedavá? Bohužiaľ áno. To je jej ďalšie prekliatie.
„Kam ma to vediete?“
Odpoveďou jej bolo len tiché klopkanie deravých topánok pred ňou.
Chodba sa pomaly končila a zápach sa zosilnel natoľko, že si dievča zakrylo nos rukávom.
„Asi by som mala ísť. Mám vonku bicykel a keď sa rýchlo nevrátim zase mi ho niekto ukradne, alebo aspoň prepichne gumy.“
Kimuna pri pomyslení na ďalší zničený bicykel zvraští obočie. Už sa jej i tak všetci na škole smejú. Každé ráno ju niekto potkne cestou k triede a to má ešte šťastný deň. Rozliata polievka, či rozbitý pohár je jej druhé meno. Nie vždy však bola tak nešikovná. Pamätá si dni, kedy sa jej darilo. Kedy nemusela trpieť výsmešné grimasy ostatných ľudí, ktorý sa bavia na jej babráctve. Ale to už bolo tak dávno, že to temer považuje za predstavy.
„Neboj sa dievča, len poď so mnou. Tu!“ ukáže na popraskané drevené dvere natreté bielou farbou, ktorá sa po každom otvorení zlupovala a narobila na chodbe hrozný bordel.
Predavačka otvorila dvere a odhalila tmavú miestnosť plnú fľaštičiek všakovakých tvarov. Jedna vysoká, druhá nízka. Krivá i rovná. Jedno však mali všetky spoločné. Boli naplnené až po okraj.
Vošli dnu. Miestnosť bez okien ustráchanej deve naháňala strach a vedela, že keď sa dvere za ňou zatvoria, už sa odtiaľto nemusí dostať. Srdce jej búšilo ako o život a adrenalín ju naplnil ostražitosťou, no neustúpila. Je zvedavá, čo pre ňu starena také dôležité má.
Dvere sa s vrzgotom zatvorili a nastala tma. V malý okamžik Kimuna oľutovala svoju hlúpu nerozvážnosť, no neodvážila sa ani prehovoriť.
V tom stará žena zapálila sviečku jediným lúsknutím prsta. Osvetlila malú miestnosť, ktorá pod jej žiarou ožila. V malých fľaštičkách sa zatrblietali krídelká svätojánskych mušiek, ktoré razom rozžiarili všetky poličky. V iných sa ligotali zelené, či zlatkavé tekututé elixíry.
„Bola som ako ty. Keď som bola mladá.“ Začne vysvetľovať žena a zohne sa do jednej z debien.
„Vždy mi všetko padalo. Denne som rozbila aj dve karafy.“ zasmeje sa a svoje hľadanie premiestni do prvej poličky.
„Ako ja?“ začuduje sa dievča.
„Áno. Bola som ako ty.“ obráti sa kúskom čokolády v zlatom papieriku.
Na jej vráskavej dlani pôsobí ako drahocenný dar, ako drahokam, ktorý si žena ukladala celé roky.
„Nerozumiem.“
„Si prekliata, dievčatko moje. Prekliata.“ pokývne hlavou a smutne vydýchne.
Vystrašené žieňa nevie čo si myslieť. Prekliata? Ja? Veď to nedáva...
Zamyslí sa nad všetkým babráctvom, čo posledné roky vykonala. Dáva to zmysel. A veľký. Z jedného dna na druhý sa jej prestalo dariť. A čo viac, smola sa jej lepila na päty, ruky aj nohy.
Sťažka prehltne.
„Neboj sa, toto ti pomôže. Nemusíš sa báť. Po tomto súste, už žiadna alergia, ani zlé náhody. Budeš to opäť ty.“
Dievča váha. Môže tejto žene naozaj veriť? Neupadne po tomto súste do hlbokého, nekončiaceho spánku?
Hryzie si peru a po dlhom zaváhaní si vezme kus tmavej čokolády, ktorú jej starena núka.
Ústa jej zaplaví známa sladko-horká chuť. Energia z nej sa vlieva do každej bunky jej tela. Cíti, ako ožíva. Akoby predtým vôbec nežila. Šťastie. Nadšenie. Radosť zo života. Cíti to, čo už dlhé roky nie.
Že by to naozaj fungovalo? Bola aj starena prekliata? A kto vlastne preklial ju?
Usmeje sa. Na ničom už nezáleží. Je na čase teóriu overiť.

WriterInTheDark

WriterInTheDark
Milujem sci-fi, horor, fantasy, pretože nie je krajší únik z reality, ako na krídlach fantázie :)

Diskusia

Aleš Horváth
malo to svoje čaro, ale... ale nemotorné dievča, outsiderka, je už tradičné klišé v čarodejnických poviedkach. Trochu mi to pripomenulo hrnčiara Harryho .
Mimochodom, za prekliatim sa vždy skrýva najväčšie požehnanie.
24.10.2021
ama_rilla
V tomto prípade sa mi spracovanie páčilo viac ako námet. Dobre sa to čítalo, ale vlastne tomu príbehu chýbala nejaká zápletka, niečo, čo by ho oživilo, niečo, čím by ten príbeh zaujal.
24.10.2021
Milan "Miňo" Tichý
Nie zlé napísané, občas ušli úvodzovky, sem-tam by sa zišla uvádzacia veta. Pre mňa najväčší problém ale bolo striedanie času z minulého na prítomný, ktorý sa udiaľ viackrát. Magická atmosféra sa podarila.
24.10.2021
WriterInTheDark
To striedanie časov som si uvedomila keď som si po poslaní poviedku prečítala. Plus je tam zopár chýb, ktoré by som opravila mať viac času :( Nabudúce skúsim kratší text, aby bol čas na opravu. Lenže keď začnem, akosi neviem prestať, som zvyknutá písať skôr niečo dlhšie a potom si to ešte kontrolujem a tu je to presne vidieť.
24.10.2021
Aleš Horváth
z toho si nerob hlavu. pnp nie je o dokonalosti, ako napríklad FP, ale o nápade. a netreba sa tu porovnavať s ľuďmi, čo sú tu už profíci v tomto.
24.10.2021
BocianSara
Súhlasím s ostatnými, že je to napísané dobre ale z nápadu sa dalo vyťažiť viac. Zbaviť sa kliatby čokoládou z podpultového predaja je skvelý základ :)
24.10.2021
Zuz
Krásne spracovaný príbeh :)
24.10.2021
YaYa
Príjemná prvá kapitola k čarodejníckemu fantasy (možno pre mládež). V tejto podobe príbeh možno pôsobí príliš priamočiaro, ale v PNP proste nie je čas sa s tým veľmi hrajkať. V každom prípade, pokiaľ domyslíš svet, pravidlá čoko-mágie, trochu to rozšíriš, ozvláštniš, môže byť z toho schopná poviedka. Určite by som námet nezahadzovala ;)
25.10.2021
WriterInTheDark
Ďakujem YaYa :)
25.10.2021
Magda Medvecká
Toto mi bolo dosť sympatické :) Dokonca som sa chvíľu aj s hlavnou hrdinkou bála, že či ju uvarí alebo čo, ale to boli moje vlastné fabulácie. :D Každopádne, páčil sa mi aj tento koniec. A súhlasím, vyzerá to ako námet, ktorý by sa oplatilo rozpracovať.
25.10.2021
WriterInTheDark
Magda Medvecká potešila si ma naozaj :) presne o to mi išlo, aby sa čitateľ začal trochu báť a domýšľať si, čo všetko sa môže stať. Preto aj taký (pre niekoho menej zaujímavý) koniec, lebo každý čaká niečo drastické :) chcela som prekvapiť pozitívnym záverom :) snažím sa, aby moje diela neboli ako cez kopírku :) ešte raz vďaka! :)
25.10.2021
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.