Dar

Light bless you.
Panteón majstrov hrôzy
V zbožnom meste Godlich, sa usídlila hrôza. Ulice už neboli bezpečné dokonca ani len pre strážnu hliadku. Zlo, s ktorým museli bojovať malo viacero podôb. Jeho fyzickú podobu nik nevedel opísať, pretože každý nešťastník, ktorý mu prišiel do cesty bol nájdený v mnohých krvavých kusoch. Stav trochu zlepšila cirkev Stvoriteľova, ktorá na pomoc vyslala svojich klerikov a
Útoky čiastočne ustali, namiesto nich sa však čoraz častejšie vyskytovali prípady posadnutia, alebo miznutia aj celých rodín. Objavil sa nový kult, ktorý vzýval toto zlo. Príležitostne sa niekoho podarilo zajať s úmyslom dozvedieť sa viac. Deren, paladin Cirkvi požehnanej, bol čerstvo poverený úradom inkvizítora.
Nerád vypočúval lapených pomätencov, ich reči málokedy dávali zmysel. V srdci bol viac bojovníkom než vyšetrovateľom, svoju úlohu napriek tomu prijal s posvätnou úctou.
„Pán krvi vládne! Pán bolesti nás vykúpi!“ zopakoval muž v reťaziach piatykrát.
„Ako nás vykúpi? Ako nám chce vládnuť? Zatiaľ nenechal nikoho nažive,“ spytoval ho Deren. Muž sa skrúcal na stoličke, mykal reťazami a hundral si svoje: „Pán smrti vás všetkých zničí a verných spasí.“
„Spásu prináša jedine Stvoriteľ a jeho sväté deti. Vráť sa na pravú cestu a budeš očistený od zla ktorému si podľahol.“ Spútaný muž vykrútil hlavu akoby ho nútili jesť niečo odporné. „Môj pán nenávidí takých ako ste vy! Smrdíte tou vašou samoľúbou zbožnosťou. Vaša namyslenosť ho uráža. Ja som vykúpený bolesťou. Mňa nanajvýš odmení keď vstúpim do kráľovstva plameňov.“
„Tvoj pán mi znie ako démon. Prečo chceš dať svoju dušu démonovi? Čo ti za ňu ponúkol?“
„Žiaden démon!“ tie slová spola vykríkol a napol vypľul. Pokúšal sa vstať ale reťaze ho nepustili. Tak sa len napol ako neposlušné dieťa, ale ostal sedieť.
„Môj pán je božská bytosť. Nesmieš ho urážať. Kto si ty, aby si ho bral so svojich špinavých úst?“ záchvat ho už prešiel, no stále rozprával piskľavo a nahlas.
Paladin vstal, prešiel k spútanému kultistovi. Položil mu dlaň na hlavu a potichu odriekal modlitbu. Dúfal, že oslabí vplyv démona a vráti tým mužovi trochu triezveho rozumu. Nanešťastie účinok tohoto gesta nebol taký, aký si predstavoval.
Muž sa začal zvíjať a kvíliť, akoby ho pálil žeravým železom. Deren to považoval za ústup vplyvu zla a tak pokračoval. Kultista ďalej zavíjal od bolesti, pričom sa mu z nosa, uší aj úst začala rinúť krv. Paladin ukončil odriekanie, odstúpil a pozoroval čo bude nasledovať. Nič sa však nedialo. Takúto reakciu neočakával, nechcel mužovi ublížiť. Kultista sedel na stoličke ako mech zemiakov, hlavu mal zvesenú.
Hruď sa mu pohybovala stále menej viditeľne. Zomieral. Za normálnych okolností by to nebol žiaden problém, pretože paladin dotykom dokázal uzdraviť aj ťažké zranenia. Ale na tohoto muža moc viery pôsobila agresívne. Deren k nemu pristúpil v snahe pomôcť mu. Muž len prevrátil hlavu, pozrel paladinovi do očí a ten zbadal niečo, čo mu vyvolalo husiu kožu.
Oči mal celé čierne. Koža sa mu začala napínať a trhať. Telo kultistu sa pretváralo na niečo neľudské. Behom krátkej chvíľky namiesto človeka sedel na stoličke netvor. Holej lebke z očí žiarila temnota. Zo sánky netvorovi viseli pozostatky krvavého mäsa a kože. Ľudské ústa nahradila papuľa plná tesákov.
Telo pôsobilo by ho niekto prevrátil naruby. Orgány pulzovali paladinovi pred očami. Kosti trčali z tohoto tvora akoby náhodne. Mohutné predné končatiny zakončené pazúrmi sa napli a pretrhli reťaze, ktorými boli spútané.
Deren stál proti netvorovi neozbrojený. Nečakal takýto vývoj situácie. Monštrum vydalo hlboký chrapľavý rev a zaútočilo. Nachádzali sa v žalárenskej krypte. Stráže boli poučené, aby do procesu vypočúvania nezasahovali, nech budú počuť čokoľvek. Deren si musel poradiť sám.
Vyhol sa prvému útoku netvora, no hneď nasledoval ďalší a ďalší. Útoky boli bleskurýchle a neustávali. Paladin uhýbal čo mu sily stačili. Preskočil stôl, ktorý stál medzi nimi počas vypočúvania. To mu poskytlo krátku chvíľu, kým ho netvor nerozmlátil na triesky. Deren sa rýchlo prežehnal aurou Divinas protegis a modlitbou požiadal Stvoriteľa o silu.
Nepriateľ ho dohnal, zdrapil a vrhol proti najbližšej stene. Aura zastavila náraz, vďaka čomu sa zniesol bezpečne k zemi. Netvor to s prekvapením pozoroval. Priskočil k paladinovi s úmyslom zaraziť mu pazúry do tela.
„Viera daj mi silu!“ vykríkol Deren a po celom tele začal slabo žiariť zlatým svetlom. Udrel netvora do zhluku orgánov, visiacich mu z torza. Ten sa zatackal pár krokov späť. Ozvalo sa zakňučanie a keď netvor venoval pohľad svojmu zraneniu, zúrivo zreval. Paladin využil situáciu k ďalšiemu útoku. Päsťami viedol sériu úderov na znetvorené čeľuste.
Hoc bol Deren obyčajným človekom, viera mu prepožičala nadľudskú silu a rýchlosť. Každý úder ktorý netvora zasiahol, napáchal na jeho znesvätenom tele veľké škody. Tesáky sa lámali a lebka praskala. Netvor bol zaskočený silou a zúrivosťou svojho protivníka. Pokúšal sa paladina zasiahnuť, ale márne. Bývalý kultista sa zahnal mohutnou tlapou, paladin sa jej však ľahko vyhol. Šmahol po ňom znova a znova. Odmenou mu boli údery do nechránených miest. Znetvorené telo, poslinené temnými silami bolo už celé doráňané. Deren neustával. Mlátil netvora neúnavne ďalej, až kým sa nepriateľ neprestal hýbať.
Paladin znova pozrel do netvorových očí, no tentokrát sa v nich zračilo čosi podobné strachu. „Vráť sa odkiaľ si prišiel!“ A jeho noha dopadla na neľudskú lebku v drvivom chrupnutí. Behom pár chvíľ sa netvorove ostatky rozpustili a vyparili.
Ostal po ňom len fľak na kameni.
Keď Deren prvý raz pricestoval do presláveného Godlichu, mesto naňho zapôsobilo akoby bolo z iného sveta. Takmer každá budova pripomínala kaplnku, mauzóleum či katedrálu. Prostý domáci ľud vymenil tradičné domy, ako tomu bolo v iných mestách za monumentálne kláštory. Len bohatší kupci si ponechávali panstvá, no i tie svojou architektúrou pripomínali skôr chrámy než svetské budovy.
Najprv sa v zbožnom meste strácal. Neskôr sa naučil rozlišovať budovy podľa dekorácií. Podobné budovy mali inak stavané arkády, na cimburí chŕliče alebo sochy významných osobností. Niekedy stačilo spočítať oporné piliere a vedel kde sa nachádza.
Deren sa potreboval radu. Vyhľadal biskupa Aurela v katedrále Svätého archanjela Raziela. „Vaša excelencia, výsluch nedopadol dobre,“ pokorne oboznamoval Deren svojho patróna.
„Ako to myslíš syn môj?“ odvetil biskup blahosklonne. Tón jeho hlasu bol príjemný a vážny.
„Lapený sa počas výsluchu zmenil na čosi odporné. Oslobodilo sa to a zaútočilo na mňa.“
„Si v poriadku syn môj?“ zaujímal sa paladinov patrón.
„Som, excelencia. Viera mi dala silu poraziť protivníka. Stvoriteľove deti stáli po mojom boku.“
„To som rád. Máš dobré srdce a to sa môže dovolať veľkej moci. Vedel som, že budeš ten pravý pre túto funkciu. Deren, otče bohate stačí. Vznešené oslovenia a tituly prenechajme ceremóniám.“ Starší muž položil paladinovi ruku na rameno a jemne ho potľapkal.
Prechádzali sa pomedzi arkády chrámu za slabého svetla prenikajúceho vitrážovými oknami.
„Otče, neviem či som vskutku ten pravý. Mám pochybnosti o svojich schopnostiach. Vypočúvanie nedopadlo dobre. Nič som nezistil. Len som vyprovokoval temnotu v jeho duši.“ Deren si hľadel na špičky nôh, hlas mal slabý.
„Pokora je dobrá vec. Ale nesmieme sa podceňovať synak. Len skutočným testom odhalíš svoje schopnosti. Ak je dieťaťu obuv priveľká, neznamená to, že sa preňho nehodí. Stačí počkať, kým mu dorastú nohy.“
„Ale čo ak pre moju neskúsenosť niekto zahynie?“
„Bol si dobrým žiakom a ešte lepším adeptom bojových umení. Nemal by si zoceľovať telo na úkor ducha. Nie si kladivo ktoré nosíš, musíš veriť aj svojmu rozumu. Všetci máme o sebe pochybnosti synak, dôležité je nepodľahnúť im. Ak je to pre teba priveľká zodpovednosť, vyberiem ti úlohu ktorá viac využije tvoj talent. Získané sebavedomie ti pomôže zhostiť sa ďalších úloh.“
„Ďakujem otče. Ďakujem veľmi pekne.“
„Nechám ťa poveriť sprevádzaním nočných hliadok. Netráp sa pre svoj neúspech. Ešte potrebuješ nazberať skúsenosti a začať využívať vlastný rozum. Nemôžeš sa stále schovávať len za modlitby a brnenie. Navyše, žiješ aj po stretnutí s nesvätým tvorom a bez zbrane. Je v tebe niečo. Hovorím ti to preto, aby si sa nepokúšal o hrdinské činy, v snahe odčiniť pomyslené zlyhanie. Nevrhaj sa do nebezpečenstva v snahe kajať sa. Tvoja prvoradá úloha je ochrániť životy mužov v hliadke. Rozumieš mi?“ Zastali pred oltárom, obrátili sa čelom k sebe a hľadeli jeden druhému do očí. Biskup videl v Derenových očiach váhanie a úľavu. Ten zas zazrel neochvejnú vieru.
„Bude ako poviete otče.“ Biskup mu venoval modlitbu a požehnanie.
„Nech sú ti synovia boží poruke. Modlím sa ale, aby to nebolo potrebné.“
Nočná hliadka bola pokojná. Ulicami Katedrálnej štvrte prechádzala jednotka dvanástich ozbrojencov a Deren. Muži boli nervózni, paladinova prítomnosť však situáciu značne upokojila. Zvyčajne sa podporeným jednotkám zlo vyhýbalo. Boli to tie menej šťastné hliadky ktoré ráno nachádzali roztrúsené po okolí. A to aj napriek dvojnásobnému posilneniu. Godlich bolo mesto monumentálnych rozmerov, čo znamenalo nedostatok podporených ale aj hlavných hliadok. Niektoré ulice ostávali úplne nechránené. Tam zlo útočilo častejšie. Aj keď sa hliadky snažili striedať trasy, ničomu to nepomáhalo.
Derenovi spoločníci si mohli vydýchnuť, tej noci majú istotu, že sa dožijú rána. Prechádzali ulicami v zomknutej formácií a pozorovali okolie. Vychádzanie po zotmení bolo prísne zakázané. Každý kto toto nariadenie porušil bol okamžite predvedený na výsluch z podozrenia na kultovú činnosť. Pár hodín strávených v prítomnosti inkvizítora dokázalo odradiť väčšinu obyvateľstva. Nie každý inkvizítor bol tak empatický ako Deren, vlastne ten bol výnimkou medzi kolegami.
Z časti to mala na svedomí jeho neskúsenosť. Počas hliadky sa im nik neplietol do cesty. Noc bola pokojná a obchádzanie ulíc sa hodinami stávalo únavné až uspávajúce. Deren sa snažil ostať v strehu, preto si opakoval názvy ulíc podľa sôch a chŕličov. Prepadol ho zlý pocit. Mužom o ňom nedal vedieť. Nechcel ich znepokojiť. Zaostal za jednotkou a čakal až mu zídu z očí. Čakal kým budú dosť ďaleko. Keď odznel lomoz ktorý muži vydávali, ulici zavládlo hrobové ticho. Slabé svetlo pouličných lámp vrhalo tiene príšerných tvarov a vitrážové okná svietili takmer nadprirodzeným odleskom. Začul šuchot, neskôr aj tiché šepkanie. V neďalekej bočnej uličke spolu tancovali tiene patriace osobám zahalených v čiernom. Iste čakali kým hliadka odíde, než začnú konať zlovestné skutky. Paladin nevydal ani hláska. Dával si veľký pozor, aby na niečo nestúpil alebo nezakopol. Priblížil sa k záhybu ulice a celý čas sa snažil pridržiavať steny domu pripomínajúceho mauzóleum. Zadný vstup domu bol dokorán otvorený a kultisti z neho vynášali koberce. Až keď bol bližšie, zbadal v kobercoch zakrútené osoby. Nepochybne obyvateľov daného domu. Kultistov mohlo byť šesť, aj viac. Nosili obete k odkrytému kanálu. Očividne ich unášali s úmyslom vykonať nejaký temný rituál.
Paladin vyslovil niekoľko modlitieb, prežehnal sa a vyrazil proti zloduchom. Než stačili zistiť čo sa deje, dvaja padli pod silou Derenovho mohutného kladiva. Na tak ťažkú zbraň sa ňou oháňal neskutočne rýchlo a obratne. Ďalší kultista padol k zemi kým boli všetci nepriatelia v strehu. Pustili zajaté osoby na zem a vydali sa do boja s narušiteľom. Ďalší vyliezli z kanála a zadnej časti domu. Nakoniec ich bolo viac než šesť.
Vytiahli zbrane, prevažne zostávajúce z nožov a sekáčov na mäso. Deren sa nenechal zastrašiť a zaútočil. Kultisti neboli bojovníci takže s nimi nemal veľký problém. No bolo ich mnoho a zomkli sa okolo neho. Útočili všetci odrazu a z každej strany. Väčšinu rán pohltilo brnenie. Ale niektoré sa mu nepríjemne zahryzli do tela. Zatiaľ mu nehrozila smrť bodnutím do srdca, skôr vykrvácanie z množstva plytkých rán. Cítil ako jeho aury bojujú s jedom, ktorým boli zbrane kultistov ponatierané. Zabíjal po jednom a stále pomalšie. Možno až príliš pomaly, pretože sa začínal cítiť na smrť unavený. Sústredil sa len na svoj dych. Snažil sa ho spomaliť. To mu dodalo trochu sily a zastavilo vznikajúcu paniku.
Doteraz bojoval čestne a čisto. Uvedomil si však potrebu prejsť na iný typ boja. Zodvihol ľavú ruku v ktorej vybuchol záblesk jasného svetla. To zmiatlo kultistov, ktorí nevedeli čo majú čakať. Žiara pohasla, vystriedal ju ale mocný útok. Derenovi protivníci len stáli a zakrývali si oči. Ich krátkodobé oslepenie mu dalo čas poslať ďalšie telá k zemi. Prebil sa až k posledným piatim. Vydýchol si, keď sa mu podarilo znížiť ich prevahu na zvládnuteľnú hrozbu. Boj pokračoval, až kým neostali poslední dvaja. Už skutočne nevládal. Do posledného útoku dal všetko a zranenia si vyberali svoju daň. Kladivo mu oťaželo v rukách a pomaly klesalo k zemi.
A vtedy zbadal niečo, čo mu nahnalo husiu kožu. Obaja kultisti sa začali premieňať. Vedel čomu bude behom chvíľky čeliť. Dve smrtiace monštrá preňho v oslabenom stave znamenali istú záhubu. Využil krátky čas pre modlitbu a prežehnanie, ktoré ho čiastočne uzdravili a zároveň posilnili. Na viac nemal čas, musel sa spoľahnúť na moc svojej viery. Monštrá na formovanie novej biomasy nevyužili len vlastné telá ale aj telá najbližších padlých. Pred Derenom stáli dve hrôzy, aké ešte nevidel. Určite by vydesili aj netvora ktorého zničil v nedávnom v boji. Monštrá zaútočili. Paladin využil nadľudskú rýchlosť, aby sa vyrovnal netvorom a šťastie stálo na jeho strane, pretože sa mu podarilo prvého zasiahnuť do panvovej kosti, ktorá z neho trčala ako priviazaná. Následkom toho monštrum viac nedokázalo chodiť, len sa plazilo po predných labách. Druhé si to všimlo a viedlo rafinovanejší útok. Zaútočilo na paladina od chrbta, pričom mu odtrhlo oceľový plát. Predná časť zbroje spadla sama k Derenovým nohám. Ďalší útok mu strhol náramenníky a nechal ho od pása nahor nechráneného. Potrhaná krúžková košeľa a pomliaždené pláty sa váľali na zemi. Paladin sa nenechal situáciou vyviesť z miery a viedol vlastný útok, ktorým netvorovi zasiahol visiace orgány a poslal ho na lopatky. Plaziaca sa príšera sa už siahala po jeho hrudi, čo zablokoval len spolovice. Na hrudi mu ostala dlhá, krvácajúca ryha, za ktorú monštrum zaplatilo svojou existenciou. Kladivo jej švihom odtrhlo hlavu. Čo ostalo, sa zosypalo na zem a okamžite začalo miznúť.
Derena stálo veľa síl ostať na nohách. Musel sa vysporiadať ešte s jedným protivníkom. Dúfal, že pri troche šťastie netvora zabije skôr, než sám opustí tento svet. Rýchlo sa hodil na stranu, aby unikol smrtiacemu skoku posledného protivníka. Ten metal pazúrmi, cvakal čeľusťami, švihal chvostom, ba dokonca vrhal vlastnými orgánmi v snahe zabiť smrteľného nepriateľa. Paladin bol značne oslabený, v boji ho držala už len sila jeho vlastnej viery. Zázrakom unikal smrtonosným útokom, ale nie úplne. Za každý únik smrti schytal ďalšiu škaredú ranu.
Začul rinčanie zbroje. Spomenul si na stráže závislé na jeho ochrane. Sám mal čo robiť, aby škaredo neopustil svet živých. Zvuky boja a výkriky bolesti ho posmelili k protiútoku. Nebojuje len o svoj život, ale aj o duše ktoré mu boli zverené do ochrany. Sklamať biskupa znamenalo sklamať cirkev samotnú. To nemohol pripustiť. Rozhorela sa v ňom zúrivosť. Možno dnes padne, ale najprv zničí nepriateľa a zachráni mužov hliadky.
Nedbal na blokovanie a uhýbanie. Kladivo len tak švihalo vzduchom. Obludu doslova trhal kúsok po kúsku. Časti jej tela odlietali na všetky strany. Čoskoro bolo po boji. Zničenie protivníka si na Derenovi vybralo svoju daň. Netvor mu uštedril mnoho škaredých rán. Paladin klesol k zemi.
Zvuky boja boli čoraz intenzívnejšie. Neostávali mu žiadne sily. Modlil sa: „Vaše svätosti nad nami, odpustite mi moju slabosť. Zlyhal som s bolesťou v srdci. Dám s radosťou život za mužov ktorých som mal ochrániť. Som slabý a zomieram. Nežiadam viac o požehnanie v uzdravení tela. Túžim len preukázať oddanosť stvoriteľovi ochranou jeho ovečiek. Prosím len ešte o trochu síl. Nech je to môj posledný boj na tomto svete. Dali ste mi mnoho a ja žalostne prosím ešte o máličko viac.“
Jeho modlitba bola vyslyšaná. Paladin sa ocitol v kuželi jasného svetla. Svätá moc si ho vybrala za svojho avatara. Na mieste kde pred chvíľou kľačal paladin, stál v tom okamihu anjel. Nemrhal časom a vyrazil na pomoc svojej jednotke. Keď dorazil na miesto, traja už boli po smrti. Zvyšok prežil len preto, že si ich niečo zakuklilo do lepkavého slizu a prilepilo ich to na fasády domov ako ponuré ozdoby. Uprostred ulice nestál netvor. Bol to démon. Stelesnenie hrôzy obrátilo svoj pohľad na nového protivníka.
„Pekný dar, to nedostane len tak niekto,“ vyšlo spoza jeho tesákov. „Tvoji ochrancovia ťa ale oklamali. Ani takto sa mi nemôžeš rovnať. Rád si s tebou zmeriam sily. Bude to..., zábava.“
Deren nemárnil čas na reči. Prišiel položiť život za záchranu mužov. Okamžite sa do démona pustil. Máchal proti nemu kladivom. Vysielal prúdy žiarivej energie ktorými ho chcel spáliť, alebo aspoň dezorientovať. Démon sa však nedal. Ľahko unikal pred avatarovými útokmi. Sám však neútočil. „Maličký človiečik. Nestačíš mi. Ale ja som milosrdný, ak chcem.“ Ohavný úsmev mu skrivil tvár. „Viem čo si vykonal. Cítim tvoju vlastnú moc. Vedel by som ťa urobiť ešte mocnejším. Viera v Stvoriteľa je nič v porovnaní s mojou mocou. Veď on už ani nie je na tomto svete. Opustil nás, aby si vytváral ďalšie svety. Modlíš sa k jeho deťom, ja som tiež jedno z nich. Ja som bol prvý a najmocnejší z jeho stvorení.“
„To je lož!“ Konečne uniklo Derenovi.
„Nie je. Nemôžeš sa mi rovnať ani s prepožičanou mocou mojich bratov. A ja tu ani nie som. Len som posadol túto nešťastnú osobu. Mám moc pretvoriť ťa na niečo úžasné. Až vyprší čas tvojho daru, zomrieš. Ja ťa môžem zachrániť. Odovzdaj sa do mojich služieb a budeš kráľom tohoto mesta. Spolu ho vyzdvihneme do výšin o akých sa ti nezdalo. Môžem ho aj položiť do prachu ak budem chcieť, so všetkými dušami v ňom. Čo povieš, zachrániš tisícky životov? Zachrániš ich duše pred zánikom?“
Derenov dar začínal vyprchávať. Slabol a nepodarilo sa mu démona ani raz zasiahnuť. Presunuli sa však o niekoľko ulíc ďalej. Aspoň tu nemôže ublížiť strážnikom. Kým je však nažive.
„Tvoje reči sa mi hnusia. Pravda alebo nie, ak si ten za ktorého sa vydávaš, všetkých nakoniec pohltíš. Nikoho by som nezachránil. Len by som ti ich naservíroval ako na podnose.“ Deren dostal nápad. Slabol a zomieral, trocha času mu ale ešte ostávalo.
„Nebuď taký arogantný. Nemysli si, že vieš o veciach ktoré ťa predchádzali eóny vekov. Je pravda, že sa živím dušami. Neplytvám však cenným materiálom. Kŕmim sa len slabými, hlúpymi, nevyužiteľnými dušami. Tebe dávam šancu stať sa tým, k čomu sa modlievaš. Kto myslíš, že ťa počúva? Len moji bratia. Hovoríte im anjeli, no sú to len slabšie napodobeniny mňa samého. Hrajú sa na správcov tohoto sveta. Tvária sa ako strážcovia Stvoriteľovho diela. Nie sú nič! A čoskoro bude moja moc dosť veľká, aby som ich všetkých vyzval.“
„Ako môžeš byť anjel, keď si stelesnením temnoty a Stvoriteľove deti sú svetlom samotným?“
Deren hral o čas. Zdalo sa, že mu to vychádza. Na strechy Godlichu dopadali prvé slnečné lúče.
„Nemysli si, že si ma okabátil. Denný svit ťa nezachráni. Ale ja už viem čo s tebou spravím. Budeš si priať, aby som ťa zabil. Budeš prosiť o možnosť slúžiť mi.“ Démon vystrel k paladinovi ruku a zaťal doňho pazúry. Žily na ruke mu pulzovali, akoby do svojej obete vstrekoval jed.
Deren sa zvíjal, kričal a démon sa len spokojne usmieval. Nekonečná agónia privádzala démonovu obeť k šialenstvu. Mal pocit, že sa vo vnútri rozkladá. Slnko už zalialo ulicu kde stáli a démon sa s úsmevom vyparil. Paladin ležal na chladnej kamennej dlažbe a hľadel na vysoké veže, siahajúce takmer k oblakom. Necítil bolesť. Vlastne sa cítil, cítil sa dobre. Nemohol tomu uveriť. Vstal a obzeral sa. Nemal na sebe jediný škrabanec. Bol celkom uzdravený. Prepadol ho pocit náhleho strachu. Prečo ho démon vyliečil? Aký význam mala jeho hrozba?

Grimbur

Grimbur
Memento mori amor fati.

Diskusia

Smrtislav Pierko
Temná fantasy sekačka... Také veci ja mám veľmi rád, ale aj napriek tomu som mal pocit, že tomu čosi chýbalo. Začalo to všeobecným úvodom, aký človek nájde na začiatku filmu ako skratku predchádzajúcich udalostí(In a galaxy far, far away...). Malo by to lepšiu energiu, keby sme rovno skočili do vyšetrovania inkvizície, ktoré ale pôsobilo ako výsluch v modernej krimoške. Nie som si tak celkom istý, ale práva väzňov sú výdobytkom modernej doby. Myslím, že velebnému biskupovi by určite nevadilo, keby Deren použil pri vypočúvaní žeravé železá a kované palice. Čím sa dostávam k ďalšiemu, ale asi skôr veľmi osobnému postrehu, že možno by bolo lepšie keby náš paladin nebol neskúsený holobriadok, ale skôr skúsenosťami ošľahaný bojovník. Skrátilo by to síce bojové sekvencie, ale mohlo by im to dodať drsnosť a váhu. Hlavne úvodný boj by z toho ťažil, pretože, je to len úvodný boj a svojou rozsiahlosťou zatieňuje ostatné dianie. Zároveň by sa uvoľnilo viac priestoru pre prehováranie bojovníka svetla démonmi temnoty, čo som odhadol ako hlavnú tému tejto poviedky, ale prišla mi dosť zahádzaná práve spomínanými bojmi.
Nakoniec mi ešte nedá nevyjadriť sa trocha aj k úprave, hoc o tú mi osobne až toľko nejde. Bolo tam značné množstvo preklepov a prepisov, ktoré človeka občas zarazili. Ono to zvykne človeku ujsť pri opravovaní, ale treba na to upozorniť, lebo je to viditeľný problém aj v tvojich predošlých dielach(hlavne keď si to všimne taký lajdák ako ja :D ).
A ešte som ťa chcel upozorniť na používanie troch bodiek. Tri bodky vyjadrujú odmlku v rozprávaní, takže sa za nimi nepíše čiarka, ktorá tiež vyjadruje prestávku. No a na niektorých miestach ti rozhodne chýbali. Napríklad v prvom odseku, kde máš nedokončenú vetu a potom by ešte boli celkom namieste vo vete: "Vlastne sa cítil... cítil sa dobre."
Každopádne to bol zaujímavý počin a teším sa na tvoje poviedky aj do budúcna.
06.07.2021

Zlodejisnov
Stotožňujem sa so Smrtislavom Pierokom. To čo by som ale pochválil, respektíve dodal, je, že takýto štýl s paladínom a cca vymetanie diabla mám rád. No čo fakt nemám rád, je nedopovedaná poviedka. Zostalo po nej viac otázok ako odpovedí. Prečo? Prečo nevypovedaný koniec? Prečo to vyzerá ako prvá kapitola nejakej väčšej knihy? Minulé kolo si mal poviedku, ktorej záver mi nesadol, no aj tak bol záver uzavretý a celá poviedka bola pre mňa super. Škoda, pretože táto poviedka vyzerala sľubnejšie a aspoň čo sa pointy týka zaujímavejšie ako predošlá.
06.07.2021

Grimbur
Táto poviedka je zo sveta, ktorý chystám pre knihu. Má to byť niečo na spôsob Diabla. Je o mladom paladinovi, ktorý si neverí a spolieha sa len na svoju schopnosť bojovať a vieru. Čiže čo mu drillovali najviac. Čo ale, ak ho tieto veci sklamú? Ako keď Lannister príde o ruku. Biskup mu naznačoval, že sa má naučiť využívať aj rozum. To ale pre chalana vyrastajúceho v cirkvi neni to pravé orechové. Bolo to aj o pokušení a sile charakteru. Tým, že bol hrdina taký mladý, nevedel si ešte sám poradiť v zložitých situáciách. Ono by to iste znieslo ešte pár prepisov. Ja to považujem za demoverziu, alebo predjedlo k niečomu sýtejšiemu. Čo sa s ním potom stalo? Hypoteticky povedzme, že stratí schopnosť cítiť vieru. Pravdepodobne podnikne cestu, aby sa očistil a viera ho prijala späť. A možno spozná kamaráta, ktorý vymenil dušu za schopnosť byť v boji s čepeľou neporaziteľný. Po ktorom pôjde každý démon, čo ho zacíti. Hej, chce to veľa práce. Ale táto poviedka je pre mňa odpich a test ako publikum osloví. Realisticky to nevidím na vydanie knihy. Ale ak bude záujem. Mohol by som tu pridávať kapitoly postupne.
06.07.2021

Zlodejisnov
Hm, takže zatiaľ 3 zo 6 poviedok sa dajú považovať za úvodnú kapitolu niečoho väčšieho, čiže to ani nie je poviedka :D No ak by si to urobil ako knihu, rád by som si ju prečítal. Pokojne mi to pošli na email :D
06.07.2021

BocianSara
Prikláňam sa k predošlým komentárom. Ako samostatná poviedka to veľmi nefunguje lebo si to ako samostatný text ani nezamýšľal. Je to niekoľko fajn bitiek ale mne tam rozhodne ešte niečo chýbalo. Možno politiky alebo pokušenia v závere, kedy by hrdina naozaj zaváhal? Ako písal Smrtislav Pierko, viac ako úvodu sa venovať tomu záverečnému boju s Luciferom? Okrem spomínaných preklepov by som ešte vypichla, že je to chrlič a nie chŕlič :)
09.07.2021

Goran
Joj, slabá práca. V porovnaní s ostatnými poviedkami vyznieva amatérsky, a je to škoda, lebo Tvoja minulá bola oveľa lepšia (vadilo mi, že bola ku koncu odfláknutá, no bola i tak jednoznačne lepšie podaná).
11.07.2021

Goran
Aby som doplnil svoj vágny komentár - atmosféru to malo, lenže iba to nestačí. Tu sú chyby, ktoré by som rád zdôraznil:
Jednoduchý, prvoplánový, skoro až brakový začiatok - výsluch, týpek sa zmení na príšeru a nasleduje mäsiareň.
Koniec, ktorý nie je koncom. Toto nie je poviedka! To je len úvod do niečo väčšieho. Čitateľ nevie, čitateľ sa už ani zrejme nič nedozvie.
Prakticky celý dej vypĺňa iba boj. Samotný boj nie je napísaný dobre. Je to pridlhé, nudné, miestami dokonca úsmevné. Nevyvoláva to napätie, nedajbože strach o hrdinu.
Postava koná nelogicky - prečo v takej situácii opustil skupinu?
Áno, je to fantasy, ale vieš ako vyzeralo bojové kladivo? Toto nie je len Tvoj problém, má ho veľa autorov. Keby si skúsili poťažkať meč, vyzeral by opis boja azda i realistickejšie.
Svet naozaj pôsobil videoherne... To, čo funguje v rpg hre sa nemusí dať dobre previesť do literatúry.
Pravopis je jedna vec, ale preklepy druhá. Keď je niečo nie posilnené, ale "poslinené", tak to je gól do vlastnej bránky.
Ak by si to písal a uverejňoval ako seriál a odstránil tie neduhy, čo som vyššie spomenul, mohla by to byť zaujímavá akčná fantasy, žiaľ, takto sa to míňa účinkom.
11.07.2021

Zlodejisnov
Tak toto kolo ma dosť sklamalo. Nie ani poviedkami ako komentármi. Poviedky, ktoré takmer nemajú ani scifi, fantasy či horor prvok, a tak by nemali byť ani v tejto súťaži, sú hodnotené kladne. Keď sa nad tým zamyslíte, Neštastná shoda náhod má jedinú pointu to, že je dievčina čarodejnica, a tá bola vyzradená už v úvodnom popise, no aj tak to ma skvelé komentáre. Syn hordy, klasický príbeh Turkov, Mongolov, Hunov bol obohatený len o to, že postavy mali rohy. To stačí na to, aby to bolo fantasy? Podľa ich rečí to boli kravy, čo sa naučili opakovať ako papagáje. A nakoniec Adam 732110. Bežný deň na úrade práce, do ktorého bol zakomponovaný robot namiesto úradníka. Pričom tento robot alebo počítač bol taký zastaraný, že by sa to mohlo odohrávať už tak 20 rokov v minulosti. Pretože už vtedy dokázali počítače bez problémov klásť otázky a zaznamenávať odpovede. Čiže čo je na tom scifi, fantasy alebo horor? To už rovno môžem písať o tom, ako seriem na záchode a na konci dodám, že som mal rohy alebo že hovno bolo čarovné a spojilo sa s ostatnými hovnami do superhovna. No a dostávame sa k tejto poviedke. Áno, nebola ukončená a dej ubíjali boje. No aj tak to bolo zaujímavejšie fantasy, ako všetky tie tri spomenuté poviedky dokopy. Čo sa týka nelogického chovania. Hlavný hrdina sa oddelil od skupiny, aby sa ukryl a aby sa zlo ukázalo. Čo je dosť logické, pretože jednu osobu si nevšimne tak ľahko ako hromadu ozbrojencov. Je to rozhodne logickejšie, ako to že hlavný hrdina vo Výkriku v močiarnom utekal za starostom a nevolal políciu. No to nikomu nevadilo, naopak mnoho z Vás sa s tým stotožňovalo. To vážne všetci žijete v retardovaných mestách a dedinách? Lebo ja nepoznám nikoho takého imbecilného...
11.07.2021

BocianSara
@Zlodejisnov ale množstvo SFFH prvkov je len jedno z kritérií, podľa ktorých môžeme poviedky hodnotiť. Pre mňa osobne je dôležitejší štýl autora a to, ako nám svoj príbeh podá než to, či má v poviedke jedného robota alebo vytvoril celý vlastný svet pretože obe tieto postupy majú svoje nástrahy a môžu zlyhať na veľa veciach. Veď samotné SFFH má toľko podžánrov, že sa mi zdá trochu zvláštne hodnotiť práve to, ktorý žáner je autorovi najbližší.
11.07.2021

Grimbur
Páči sa mi Zlodejov komentár a nie len preto, že sa ma zastal. K mojej poviedke - fakt nebola silná. Skúšal som si niečo nové a z kritiky aspoň viem čo nefungovalo. Poviedka je samostatná, len má otvorený koniec. Aj Zaklínač má poviedky s otvoreným koncom, hoc na vyššej kvalite ako bola tá moja. Jedna vec sa mi nepáči. Je tu malá komunita ľudí, poviedky chodia od tých istých súťažiacich. Tipujem, že sa väčšina medzi sebou pozná aj IRL, alebo sú dokonca zapojení do fungovania stránky. Preto ma vyhodnotenie až tak nezaujíma. Niekedy mi to tu skôr pripadá ako tľapkanie sa po ramenách medzi kamošmi, než seriózne hodnotenie.
11.07.2021

Goran
Všetky poviedky pekne krásne spadajú pod fantastiku. Je jedno či majú jedinký fantastický prvok alebo sú tým prešpikované od začiatku do konca. Áno, môže sa stať, že sa tu objaví poviedka, ktorá je síce zaujímavá, ale sama sa diskvalifikuje tým, že vôbec nie je žánrová (napríklad niektoré nesúťažné Cestovateľove poviedky), vtedy sa, samozrejme, ozvem. Ale toto kolo FP určite nie je ten prípad.
Mňa si práveže veľmi sklamal svojím úsudkom a vkusom, Zlodej snov. Najmä, keď Tvoje vlastné poviedky sú schopné! Ba niektoré až prekvapivo schopné! Ako môžeš nevidieť pubescentnú amatérskosť a antiliterárnosť tejto poviedky??? To nahnevá o to viac, že minulú poviedku zvládol Grimbur nekonečne lepšie. Hoci ju nedotiahol do konca... a, popravde, práve v nej bolo totálne minimum fantastiky, to Ti vtedy nevadilo? Uf, ja žasnem, práca s jazykom, výstavba deja, charakteristika postáv, a v neposlednom rade samotný príbeh a jeho podanie... to robí dobrú poviedku dobrou poviedkou. Ale celé toto doťahovanie je trápne, nechcem Grimbura nijako odradiť, lebo vidím, že vie - len sa musí príbehu oddať a nie ho odfláknuť.
Ináč som si spomenul na jednu Heinleinovu poviedku, kde bolo jediným fantazijným prvkom to, že sa hl. hrdina skamarátil s vetrom. A ani to nebolo celkom jednoznačné. A bolo to prekrásne, až geniálne podané. Dám prednosť vycibrenej literatúre s jediným magickým prvkom či len jeho náznakom pred niečím, čo sa hemží mágiou a netvormi, ale vyzerá to, ako keď som sa hral v 15 rokoch hru Baldur´s Gate či práve to Diablo.
K logike a nelogike - áno, je nelogické opustiť skupinu, ktorej máš veliť a máš ju chrániť. Lebo jej nemôžeš nijako pomôcť, keď ju napadnú (čo sa aj stalo) a nik nemôže pomôcť tebe, keď ťa napadnä (čo sa aj stalo) - je to tak vykonštruované len preto, aby mal autor ďalšiu rúbačku na podnose. Zatiaľ čo Lukášov hrdina bol skutočne samoľúby retard, v tom bola pointa jeho poviedky. Navyše sa jeho poviedka netvárila vážne, bola to hororová čiernohumorná nadsádzka, ktorá sa na nič nehrala.
11.07.2021

BocianSara
@Grimbur Za seba môžem povedať len to, že nikoho z vás súťažiacich nepoznám a vždy hodnotím najlepšie ako viem. Dokonca keď čítam poviedky kamarátom tak som často ešte oveľa kritickejšia ako tu. Je to tu malá komunita, z čoho vzniká aj málo komentujúcich ale to by som skôr povedala, že bude prínosom. Veď aj Goran už vie pekne porovnať tvoju tvorbu a kam sa posúvaš a čo sú tvoje silné a slabé stránky.
11.07.2021

Zlodejisnov
Ja nevravím, že táto poviedka je vydarená, čo som aj povedal v prvom komentári. Len ma zaráža to, že tu sa hľadajú logické chyby, ktoré sú podľa mňa minimálne a v poviedka, kde sú tieto chyby obrovské, tak tam sa nič nehľadá. Čo sa týka hodnotenia, toto dostalo odo mňa len slabšie hodnotenie, na rozdiel od Výkriku v Močiarnom, ktoré je pre mňa favorit. Aj keď tam boli tie nelogické veci, tak tam bolo fantasy a úderná pointa (teda údernejšia ako v ostatných). Len, ako si sa vyjadril: „Ako môžeš nevidieť pubescentnú amatérskosť a antiliterárnosť tejto poviedky???“ Tak ja sa pýtam: Ako ti môže stačiť to, že je niečo napísane v podstate bez pointy. Len bežný život napísaný so scifi alebo fantasy prvkom? To Vám všetkým stačí tak málo? Len príhody zo života? Keď som sem poslal Tri dni v raji, dostalo sa mi kritiky, že je to síce pekne napísane, ale nemá to hlbokú pointu. V čom sú niektoré tieto poviedky iné? Navyše, nik si neuvedomil pravú pointu mojej poviedky, ktorou bolo zamyslenie sa nad sebou samým. Respektíve nad tým, ako sa zmenil Váš postoj k Omiročankam, keď ste zistili, že je to „len“ ovocie?!
Grimbur – vystihol si to skvelo: „Niekedy mi to tu skôr pripadá ako tľapkanie sa po ramenách medzi kamošmi, než seriózne hodnotenie.“ Komentáre nedali takmer žiadnu spätnú väzbu, čo je jediný dôvod, prečo sa zúčastňujem súťaží. Na čo sú pochvalné komentáre, ktoré sú častokrát lepšie napísané ako samotné poviedky, ktoré ich dostali.
11.07.2021

Goran
Ech, ďalšia dráma... Nezáleží mi na ľuďoch, záleží mi na literatúre ;) na kráse slova a sile príbehu, a je mi jedno či to píše Anička, či Jožko a aký mám k nim vzťah, ak vôbec nejaký. Niekto je ku kamarátom zhovievavejší, iný zas ešte prísnejší, o to tu nejde, o literatúru ide... o "maľovanie slovami".
Tri dni v raji jednoducho mala veľa slabostí - literárnych. Alebo nedostatkov v spisovateľskom remesle, ak to chceš takto. Tvoje terajšie poviedky sú kvalitatívne niekde úplne inde - oveľa vyššie.
K Tvojej otázke: keď je niečo bez pointy (taká tu nebola ani jedna jediná poviedka ale), je to mínus. Áno, boli tu poviedky, ktoré nemali VÝRAZNÚ pointu. Ale žiadna bez pointy ako takej. Ináč, táto poviedka mala výraznú pointu? ;) Grimburovi: otvorené konce vedia byť super, ale takto nevyzerá otvorený koniec, toto bolo jednoducho nedokončené.
Okrem toho všetkého, čo som vyššie menoval, by mala literatúra spĺňať, ak naozaj uvažujeme o literatúre, nie iba o texte, aj isté estetické kritériá. Je to istý umelecký vkus. Pre porovnanie so sci-fi filmom, kde to je krásne vidieť hneď na prvý pohľad: máš tu taký Avatar (gýč), Star Trek (zábava pre masy), Votrelec vs Predátor (brak), Planéta opíc (kvalitný stredný prúd), 2001: vesmírna odysea (úchvatná vízia), Solaris (umenie). Vieš, záleží čo od diela chceš dostať a čo od neho očakávaš, ja mám rád aj niektoré gýče, aj braky, ale poviem to otvorene... Ľúbim Conana a Howard skĺzava k braku. Lenže je v tom neskutočne dobré rozprávačstvo, atmosféra a zvláštna poetika. Tu je len ultranahajpovaný týpek, ktorý ide z bodu A do bodu B a kosí príšery... vieš, ja už nemám 13 rokov, ako čitateľ vyžadujem od diela čosi viac. Áno, bola tu svojská a temná atmosféra, a na tom sa dá stavať, ale to ako jediné nestačí.
11.07.2021

Zlodejisnov
Poviem už len poslednú vec. Tri dni v raji boli rovnako napísané ako všetko ostatné, čo mám v poslednej dobe. Nepíšem deň ani dva. Svoj štýl som si už našiel a mám ho rád. Čiže v tomto to nebolo. A keďže mojím cieľom nie je a nikdy nebude angažovať sa v literárnom svete, čiže vydať knihu, tak si môžem vyjadrovať to, čo myslím, bez ohľadu o koľko to zrazí hodnotenie mojej poviedky. Navyše, neriešim Grimburovu poviedku, neviem, či si čítal vôbec to, čo píšem alebo nie. A keď si pri bodoch A a B, tak niektoré tu zverejnené poviedky mali len bod A alebo len bod B. Taktiež, keď si spomenul filmy, tak už hore spomínané poviedky mi pripomínajú filmy, v ktorých sa spoliehajú len na špeciálne efekty a nie na dej a príbeh. Čiže, ako si napísal, že v literatúre ide o "maľovanie slovami", takže stačí použiť len pekné farby, ktoré by k sebe ladili a nezáleží na tom, aký obraz vôbec vytvárajú. Vo filmoch len efekty a bez deja. V literatúre zase dlhé a poetické opisy bez deja. V architektúre najpodivnejšie tvary bez účelu. V maľovaní len pekné farby bez kontextu. V hudbe len noty, ktoré nedráždia uši, ničím neprekvapia a jednoducho sa hmkajú. V živote ísť s davom, nevyčnievať, hovoriť len o tom, čo je akurát v móde, a takto dožiť dokonca.
11.07.2021

Tomáš Staviteľ
Ono... mohlo to byť fakt dobré béčko. Ale nebolo. Sotva céčko. Goran ma aj tu opäť predbehol a preto sa nebudem rozpisovať a zbytočne opakovať. Prvoplánový dej v ktorom funguje pramálo vecí, hrdina, ktorý mi je ukradnutý, akcia, na ktorej všetko stavia a pritom je tak nešťastne nedotiahnutá. Celé to bolo strašne divné. Kvalitu naviac neskutočne zráža aj gramatika a štylistika, ku ktorej sa ti už chalani taktiež vyjadrili.
Toto je jedna z tých poviedok, kedy mám pocit, že viem čo mal autor v hlave, viem čo zamýšľal, mohlo to byť super, ma to nejaký potenciál minimálne ako zábavné béčko, ale bohužiaľ, spracovanie nevydalo. Možno nabudúce :/
11.07.2021

Tomáš Staviteľ
Zlodejisnov - nemám chuť sa tu púšťať do výmeny názorov, alebo tu robiť nejakú osvetu. Tvoje komentáre ma ale donútili k tejto krátkej reakcii na vzniknutú diskusiu. Na scifi.sk sa cítim stále ako nováčik, keďže som sa tu prvý krát objavil pred necelým rokom. Nemal som tu kamarátov a dodnes som tu pár ľudí spoznal, ale pivní parťáci stále nie sme. Moja prvá poviedka vo FP mala hodnotenie 6 niečo. Makal som, stále makám a neskutočne ma potešilo, keď sa mi časom zadarilo napísať aj niečo kvalitnejšie. Myslieť si, že sa tu ľudia cielene medzi sebou podporujú a tľapkajú si po ramene je neskutočne nemiestne. Títo ľudia nám tu venujú svoj čas, čítajú naše veci, komentujú ich a dávajú publikačný priestor. Za to klobúk dole. Čo viac si môžu autori ako my želať?
Nejaké tie slovenské súťaže som už absolvoval, dostal som hodnotenia aj od poroty, vidím aké veci sú v zborníkoch, čítam práce poviedkárov, čítam si stále aj komentáre poroty a kritikov k rôznym prácam. A tebe by som možno odporučil to isté. Pretože ja mám pocit, že výsledné hodnotenia v tejto súťaží sa držia na vysokom štandarde, a to aj napriek tomu, že tie hodnotenia udeľujú aj ľudia ako ty, Grimbur, Goran, alebo ja. A to je nečakane úžasné! Ak by som bol v súťaži, kde tuto Grimburova poviedka mala lepšie, alebo podobné hodnotenie, ako Nešťastná shoda náhod, asi by som veľmi takúto súťaž nebral vážne. Luca svoj text zvládla neporovnateľne lepšie.
To, že si sklamaný, vypovedá jedine o tvojich očakávaniach. To, že nesúhlasíš s komentármi či hodnoteniami, vypovedá jedine o tvojich kritériách. O ničom inom. A možno by som práve tie očakávania a kritéria prehodnotil.
Niektoré poviedky sú komornejšie, niektoré epickejšie. Niektoré rozsahovo dlhšie, niektoré zas kratšie. Niektoré sú poctivým scifi, niektoré len zábavnou space-operou. Všetky ale dokážu zaujať a byť kvalitné. Túto rôznorodosť hádam dokážeš akceptovať.
Je veľa poviedok, ktoré dokonca nestoja na SFFH prvkoch, ale používajú ich len ako kulisu - príbeh by fungoval aj bez nich (táto vec sa napríklad často rieši, ale zatiaľ sa poviedky kvôli nej nediskvalifikujú, a to nie len v tejto súťaži).
Podmienka účasti v súťaži je, že poviedka musí obsahovať SFFH prvok. To všetky poviedky v tomto kole spĺňajú. Nikde sa ale nepíše, žeby mala vyhrať poviedka, ktorá ich bude mať najviac a najprepracovanejšie. Postaviť svoje nároky a hodnotenie len a na tom, že poviedka musí byť čo najepickejšia, najkomplexnejšia, obsahovo najprepracovanejšia s čo najviac SFFH fundamentálnymi prvkami... je také... nijaké.
Keď raz píšeš ako buran, predstavivosť to nezachráni.
Každý, kto má načítané, nie je zvedavý na to, kto vymyslí ďalšieho ružového draka čo chrlí slnečnice, alebo vesmírnu loď z perníku, ktorú riadi bosorka, alebo ďalšie stredoveké či galaktické impérium, ale je zvedavý na to, ako autor pracuje s textom a ako si dokáže získať čitateľa. Možno je to pre teba novinka, ale Forma a Obsah sú rovnako dôležité. Forma = Obsah.
Čiže odporučil by som ti otvorenejšiu myseľ, viac prijímať kritiku, otvoriť si výkladový slovník a vyhľadať pojem "pokora". A možno ti to pomôže aj s písaním.
Stále sa cítim byť len ako amatér, úplný začiatočník, ktorý by len veľmi opatrne mal rozdávať rady o tom, čo a ako robiť. A to z jednoduchého dôvodu. Zatiaľ som nič nedokázal.
Asi by to len fakt chcelo viac tej pokory, menej spochybňovania, menej vlastného ega, chápať aj iné pohľady, zaujímať sa viac o to ako písať a tvoriť poviedky a čo na nich čitatelia skutočne oceňujú, a až potom písať komentáre o nespravodlivých súťažiach :)
Veľa úspechov a tvorivosti, milý môj kolega.
11.07.2021

HB
Na jednej strane človeka teší živá diskusia ohľadom poviedok, ale prosím, zachovajme konštruktívnu, nápomocnú a priateľskú atmosféru, ktorou sa náš web vyznačuje už dlhé roky a naučme sa prijať aj iné názory, než sú len tie naše. Držte sa a veľa šťastia, držím palce všetkým zúčastneným.
11.07.2021

xius
Bojujes s formou, aku si si zvolil, je to velmi priamociare rozpravanie. Budujes postavy skrz vyhlasenia "tento je taky a taky" a to ti nikto neuveri. Malo by to vyplynut z jeho/jej akcii alebo ak uz, aspon by to malo nieco nenapadne potvrdzovat. A kym ti neverime postavy, je nam tak trochu jedno, co sa s nimi stane.
Skus si to zjednodusit. Maj jednu kratku akciu, pracuj s jej nasledkami, nech je pointa, v porovnani s eposmi, banalna. A uvidis, mozno ta prijemne prekvapi, ako to vnimaju ostatni. (ako vyzera trening paladinov?)
16.07.2021
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.