„Dávam povolenie k útoku. Následne manéver na môj povel a rýchly návrat na základňu. Potvrďte príjem.“

„Rozkaz prijatý, ideme do útoku. Manéver na váš povel, madam.“

„Ďakujem, kapitán. Mám len obavy...“

„Madam, ste najlepšia najmladšia generálka, akú sme kedy mali. Všetko dobre dopadne.“

Usmiala sa nad malou obrazovkou.

„Mňa teší, že si schopná úsmevu po celom zdutom odpoludní, ale už som stokrát povedal, že mobily pri večeri nestrpím!“ zdrapol jej zariadenie z ruky, hrubými rukami a vulkanickou zlosťou ho prelomil o hranu stola a vyhodil ho von oknom cez kovovú rúru do uzavretého recyklačného kontajnera, ľudovo nazývaného "vrakovisko mobilov".

Prebodla ho pohľadom. Nehybne sedela ešte minútu, potom sa s mrazivým výrazom pustila do večere.

„Zajtra ti z firmy prinesie nový. Vieš, že z vrakov telefónov sa do dvadsiatich štyroch hodín recyklujú nové...“ utešovala ju mama, keď si otec odbehol pre pivo.

...Zajtra už otec prinesie iba obetu, ako my všetci, keďže povel na manéver na záchranu planéty už dnes nevydám... pomyslela si s kamennou tvárou a vtiahla špagetu.