Dobrodružstvo s jojom

Zazvonil mobil. „Už si tu?“ ozval sa ticho hlas. „Hej, poď mi otvoriť.“ Namiesto odpovede sa dočkal prerušenia signálu. Po chvíli v tme zaštrngali kľúče. „Poď,“ ozvalo sa.
Podpor scifi.sk 2 % z dane v roku 2024
„Ale to sa jednoducho nerobí,“ nedal sa Fero. Mareka mal rád a obdivoval ho. Boli kamoši už od základky a bol pre neho stelesnením všetkého, čo on nebol. Kým Fero bol fanúšik scifi, fantasy a hororu, geeek, dalo by sa povedať, Marek labzoval s partou a v sedemnástich mal už tretie či štvrté dievča. Aspoň teda čo Fero vedel, ale je možné, že ich bolo viac.
„Pííííčovina jak mraky,“ zarehotal sa Marek. „Proste ma už nebavila. Nechápeš? Bola nudná.“
Marek patril k tým typom, ktorý vedel zbaliť každú babu na hocakú somarinu. Hoc i na to jojo, ktoré neustále pri sebe nosieval. Kočky na neho proste leteli. Chvíľu chodil s jednou, potom čo sa s ňou vyspal si našiel ďalšiu. Patril k playboyom školy. Navyše sa rád predvádzal, vedel to so skateboardom aj bicyklom. Medzi jeho najväčšie záľuby ale patrilo jojo, s ktorým sa vždy hrával. Dokonca raz s ním takmer vyhral nejakú súťaž. Talizman šťastia, tak ho volal.
„Počuj, ale neviem, neprehnal si to? Sandra je celkom milá,“ dohováral mu kamarát.
„A cigáňka,“ uškrnul sa Marek a ďalej sa skúšal hrať s jojom. Pár krát ho roztočil a vytiahol späť, medzi prstami vykúzlil pentagram. Na okamih zastal.
„Feri, počuj kamarát. Ber to tak, že mi dala, a už nemám o ňu záujem. Eva je teraz môj cieľ. Navyše tá jej rodina, fakt,“ na okamih sa zamyslel.
„Čo?“
„Divná. Proste babka ako stará čarodejnica alebo vedma...prefajčená.“ Mareka na okamih zamrazilo.
„Ha, aby ťa neuriekla alebo neprekliala,“ zasmial sa Fero. Na rozdiel od Marek na kliatby veril a Rómov si neradno rozhnevať.
„Jo, to určite,“ rozosmial sa znova Marek. „Asi to majú v rodine. Aj Sandra ma preklínala, keď som jej poslal SMS že s ňou končím. Že sa postará aby som prišiel o všetkých čo mám rád. Chceš vidieť?“
„Kašli na to Marek. Rob si prdel, ale ti vravím, raz na to škaredo doplatíš.“ Určite chcel ešte dodať pár výčitiek, ale rozmyslel si to, lebo Marek bol už myšlienkami pri SMSke, čo mu práve cinkla na mobile.
„Ha!“ skočil mu s rehotom do rečí Marek. Naširoko sa usmial, pichol jojo do vrecka a priateľsky plesol Fera po ramene a so slovami „Bingo! Mám rande s Evkou, utekám.“ sa rozbehol preč.
Jednu Evku Fero poznal a dúfal, že to nebude ona. Mal ju celkom rád, páčila sa mu a veľmi nerád by videl ako jej Marek zlomí srdce.
„Počkaj, s akou Evkou?“
Marek len kývol rukou a už ho nebolo.
***
Bolo asi desať hodín večer keď Ferovi z ničoho nič zazvonil mobil.
„Starý, si doma?“ ozval sa tichý, vyplašený Marekov hlas.
„Jasné, čo..“
„Nepýtaj sa. Potrebujem tvoju pomoc. Dojdi ku mne. Hneď“ A vezmi si niečo čo môžeš potom vyhodiť!“
„Kamo je veľa hodín. Naši ešte čumia na telku, čo blbneš“
„Fero, niečo sa stalo, príď prosím. Máme prúser,“ dokončil Marek a zložil.
Fero sa zamračil. Priateľov hlas znel divne, vystrašene. Takéhoto ho ešte nepoznal. Kamoša ale predsa nenechá v sračkách. Obliekol si teda tepláky, bundu a nenápadne sa presunul do kuchyne. Našťastie tam boli.
„Kokos, naši, to je smrad jak v psinci, To ste ich vážne nevyniesli?“ ozval sa nahlas so smeťami v ruke. Jeho rodičia práve pozerali na TA3 záznam správ.
„Ferko to bola tvoja úloha, usmiala sa mama.“
„OK, ok, idem s nimi von.“ Mama len neprítomne mávla rukou, otec pokračoval v chrápaní. Rýchlo sa teda obul a čo najrýchlejšie, aby si to náhodou nerozmysleli, vybehol von. Jeho rodičia ho napriek veku držali dosť skrátka. Ani preto nemal ešte žiadnu babu a nemohol von veľmi chodiť na diskotéky.
Na prízemí si to namiesto vchodových dverí namieril k pivnici, kde mal bicykel. Bleskovo odomknúť, vybrať von. Smeti hodil smerom k sudom, jasné že netrafil, nasadol na bicykel a už trielil k Marekovi.
Po asi 15 minútach zastal pred Marekovým bydliskom. Býval v rodinnom dome v okrajovej časti mesta, zväčša sám, pretože rodičia často cestovali na služobné cesty.
Zazvonil mobil. „Už si tu?“ ozval sa ticho hlas.
„Hej, poď mi otvoriť.“
Namiesto odpovede sa dočkal prerušenia signálu. Po chvíli v tme zaštrngali kľúče.
„Poď,“ ozvalo sa.
„Piče, som sa zľakol. Čo nezasvietiš? A prečo šepkáš?“
„Ticho,“ položil mu ruku na ústa Marek. To Fera vyplašilo. Kamaráta nespoznával. Aj v tme bolo vidno, že je celý vydesený.
„Čo sa deje?“
„Všetko ti poviem, len nie tu.“
Po tme došli do garáže. Až tam Marek opatrne zažal malú lampu. Bol celý biely, ako stena.
„Počuj, mám problém,“ začal, ale uprostred vety sa zlomil a rozvzlykal.
Fero nechápal. Jeho kamoš, ktorého obdivoval, tu teraz reve ako decko.
„Ja...ja som to nechcel...neviem ako sa to vôbec ... „
„Marek upokoj sa,“ snažil sa zaujať trocha racionálny postoj Fero. „Čo sa stalo?“
Marek na okamih prestal revať, zabodol opuchnuté červené oči do kamaráta a napokon s roztraseným hlasom riekol. „Poď, musí š to vidieť sám.“
Vzal Fera za rameno a viedol ho z garáže preč. Dom bol celý zhasnutý, nikde ani svetielko. Keď vošli dnu, Marek opatrne zažal v predsieni malú lampu na baterky, aby ako tak videli. Vzal ju do ruky a spolu s Ferom vošli do obývačky.
Uprostred miestnosti ležal akýsi veľký neforemný balík. Skôr hromada vecí, než balík. Marek sa znova rozfňukal. Fero stále nechápal.
„Hovno vidím, kde máte svetlo?“
„NIE!“ skríkol Marek. Uvidia nás susedia.
„WUT? No a čo že nás uvidia?“
„Ale ja nechcem aby nás videli!“
„Čo je to?“ zmenil napokon tému Fero, pomaly prikročil k stredu izby a odkryl vrchnú vrstvu balíka. „Vyzerá to ako...preboha!“ zhýkol údesom.
Z balíka na neho pozerala hlava. Malá blonďatá z belasými očami otvorenými dokorán v nemom úžase, čistým rezom oddelená od zvyškov tela. Obďaleč ležala podobne oddelená ruka a ksok ďalej kusy trupu.
Fero sa zhnusene oddialil a začal vracať.
Po nejakej chvíľke sa pozrel na Mareka. Ten sa chúlil v kúte a zaryto plakal.
„To je Eva? Ako? To ty? Ty hajzel, ja ťa...“
„To to jojo! Skríkol Marek.“
Fero sa zastavil. „Čo?“
Marek sa rozvzlykal. Fero podišiel k nemu bližšie a zatrepal ním.
„Hovor človeče!“
Marek zodvihol k nemu uslzené oči.
„Ja...boli sme práve v tom najlepšom. Bozkávali sme sa a šli k posteli.“ Na okamih prestal a pretrel si zápästím nos. „Eva sa hrozne smiala, keď som jej dával dole podprdu. Chcela aby som jej to niečom spestril. Ta som vytiahol jojo a začal robiť s ním hojdačku. Ale nedarilo sa mi to, tak sme sa na to vykašľali“.
Fero sa zviezol dole k Marekovi.
„Napokon som položil jojo za ňu a...“ zlomil sa mu hlas.
„Ty si ju zabil?“
„Nie!“ skríkol znova Marek. „Veď vravím, že to jojo. Počas sexu chcela skúsiť niečo iné, tak som ju zviazal. Ale nie silno,“ pokračoval.
„Nie silno,“ opakoval bezducho Fero. „A?“
„V tom najlepšom zrazu vykríkla. Myslel som že som taký dobrý, ale keď som zodvihol oči videl som ako si drží kýpeť ruky, celá zamotaná v joje. Chcel som jej pomôcť, ale tá šnúra bola ostrá ako drôt. Nech som robil čokoľvek, postupne sa jej zarezávala viac a viac do tela až to napokon celé šklblo a..“
Fero nechápal. Chcel sa tomu smiať, plakať, čokoľvek. Evka sa páčila aj jemu a jeho najlepší kamarát ju zabil. Vošla do neho zlosť, postavil sa na nohy a zrúkol ma kamaráta plačúceho v kúte.
„Tak jojo, čo? Tak drôt, čo? Ty za to nemôžeš, čo?“ Každú otázku sprevádzal kopanec do Marekových rebier. „Prekliate jojo, čo?“ Kopanec. „Kde ho máš, ty kokot!“ Kopanec. „Ja som ju miloval, ty chrapúň.“ Ďalší kopanec.
V záchvate zúrivosti Fero už nepočul Marekove úpenlivé prosby ani šeptajúce slová o cigánskej kliatbe. V záchvate zúrivosti si dokonca ani len na nevšimol tenučké lanko zakončené diskom, ako sa mu nenápadne omotáva okolo tela, hlavy, a nôh. Až keď spadol na zem zaregistroval ten zvláštny pocit, ako sa mu tenká šnúrka zarezala do ruky a takmer s chirurgickou presnosťou amputovala obe zápästia. Ako ho tenký drôt začal škrtiť.
Ráno, keď sa vrátil Marekov otec zo služobky, našiel v obývačke už dve hromádky tiel a svojho syna od krvi bľabotajúceho čosi o Sárinom joje.

cyberstorm

cyberstorm
Fanúšik scifi, knižný recenzent. Poviedkový beta-reader a porotca poviedkových súťaží scifi.sk, koordinátor Poviedok na počkanie.

Diskusia

B.T. Niromwell
Nuž, toto je riadne! Dostali ma mená :D Dobré, prirodzené dialógy, originálna zápletka, hoci k polk euž človek viac menej tušil, ale veľmi vymakané! Ba čo viac, dlhý text a snáď ani jeden preklep!
30.01.2021
Martin-san
Veľmi dobre napísané dovoľujem si povedať, že stále lepšia zápletka ako väčšina teen drám na Netflixe.
9/10
30.01.2021
8HitBoy
"Eva sa hrozne smiala, keď som jej dával dole podprdu. Chcela aby som jej to niečom spestril. Ta som vytiahol jojo a začal robiť s ním hojdačku. Ale nedarilo sa mi to, tak sme sa na to vykašľali"
SMOOTH :D
Strašne som sa kosil. Keby tam nie je taký ten tvoj slovník a celkovo tvoj (poviedkový) feel, vedel by som si to živo predstaviť ako krátky príbeh od Junjiho Ita. Vraždiaci JoJo... teda pardon, vraždiace jojo znie krásne strelene.
Also, šípim snahu easter eggom ulahodiť autorovi témy. Ts, ts. Ale vyšlo to, veru vyšlo!
30.01.2021
YaYa
Mne sa zas páčilo, ako sa cez rodičov dostal mladý von :) Fajn postavy, len škoda, že sme videli témy, tak bolo jasné, že nejaká minimálne ruka pôjde dole.
31.01.2021
Jan Ťuhýček
Dvě věci jsou v téhle povídce naprosto dokonalé - budování napětí a reálné postavy. Možná bych si představoval trochu odvážnější konec. Jistě, masakr a originální uhranutí, ale přiznám se, že jsem po tom brilantním oddalování konce čekal nějakou větší pecku. Ale i tak jsem se královsky bavil!
31.01.2021
Kei
No teda, to sú ale postavy :D Fero, Marek a jojo - to ma dostalo, musela som sa usmiať skôr ako som sa dostala po druhý odstavec. :D Svojím spôsobom to je voči čitateľom pekne zákerná poviedka, lebo už len menami si získala pozornosť domácich čitateľov a prekryje drobné nedostatky :D Napríklad že jedna mŕtvola bola predvídateľná a druhá viac-menej zbytočná, lebo vôbec nezmenila dopad na Mareka. Či by ráno sedel nad jednou mŕtvolou alebo dvomi, je to jedno. takto tá druhá len poslúžila na demonštráciu nebezpečného joja. A tá demonštrácia stratila na grádoch, lebo z prvej mŕtvoly už sme vedeli čo sa stane a duplikovanie takýchto informácií nepomáha gradácii. Ale to len na margo, lebo pnp. Pri korektúrach by som skracovala, aby to bolo údernejšie.
01.02.2021
xius
Celkom chapem, ze casto PNP nestihnes, strasidelny rozsah! Prepracovane a so spravnou davkou desivosti, ktoru si obrazok temy vyzadoval. Vlastne uplne jednoduchy dej a praca s archetypami okolo. A to je prave to carovanie. Nejst zbytocne do hlbky, ukazat prave akurat za tu protivne kratku hodinu a predsa vykuzlit svety a pribehy. :) Vyslo!
Aj podmazavanie organizatorovi je chvalim, urcite odpadol. :D
11.02.2021
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.