Keď žiarovka zabliká

PNP
Podporte scifi.sk
Každá miestnosť má vedomie, svoju predstavu „ja“, spomienky a dokonca zlozvyky. Niektorá si rada zavŕzga s úderom polnoci, iná skrýva ponožky (ale vždy len ľavú!) a zase ďalšia má blízky vzťah s plesňou. Ale všetky spája jedno: žiarovka. Miestnosť bez nej spí, regeneruje ba dokonca sníva. Žije len v momentoch, keď sa jej vlastná žiarovka rozsvieti naplno.
„...pozriem či nie je v špajze!“ vstúpil do malej miestnosti voňajúcej po pečive a mede človek. Jeho ruka okamžite siahla po vypínači.
Cvak.
ahoj, človek!
„Kristus… kedy sa tu naposledy upratovalo?“ hundral oslovený a nesmelo sa prehrabával medzi kompótmi statočne odolávajúcimi zubu času. „Nikdy?“ odtušil ešte.
nikdy! - potvrdila miestnosť.
„Máš?“ strčila do miestnosti hlavu druhá osoba. Vlasatejšia a vlastne úplne iná, hoci trochu menšia. Miestnosť sa rozhodla ju pomenovať-
človek2!
Miestnosti neovplývajú dávkou fantázie a rozhľadu, nevnímajú ani pohlavie či vek svojich ľudí, neslobodno sa na ne preto hnevať, ony to tak nemyslia.
„Ale prd, nič. Skúsime pivnicu? Tu je to beznádejne,“ otáčal sa človek a nešťastne sa zamotal do chuchvalca pavučín.
„Od pivnice nemáme kľúče. To bude musieť počkať do zajtra, ale aspoň sme to skúsili,“ prikývol človek2 a zamával copom. „Ale je to kopec dobrôt! Skúsime?“
„Dobrôt? No… vlastne je? Len je v tom aj poriadny risk, že otvoríš niečo skazené až do vedľajšej dimenzie!“ vyslovil pohŕdavo a praveký pud mu zježil vlasy na krku. Niečo bolo zle! Ale pre pochopenie, že práve urazil špajzu mal primalú vieru v neľudské vedomie.
buch! - pomstila sa špajza zatvorením dverí.
Obaja ľudia stuhli, vymenili si vystrašené pohľady, ktoré plynulo prešli do úsmevov. Na duchov tiež neverili.
Človek2 chytil kľučku a…
„Um, Maťo? Máš mobil? Zvnútra nie je kľučka!“
„Čo? Jakže nie je?“
„No je tu ten kolík, na ktorom by mala byť. Lenže nie je.“
Žiarovka zablikala. Takto sa miestnosti smejú. Špajza mala jednu škaredú vlastnosť a to práve škodoradosť.
„To je v háji,“ zhodnotil Maťo.
„Lebo nemáš mobil,“ hádala.
„Nemám,“ súhlasil. „Ale vieš, čo? Naši prídu o pár hodín, kľúče od domu predsa majú, tak nás vyslobodia. Skúsme si náš prvý deň trochu užiť. Hoci aj vymknutí!“ navrhol odhodlane a vytiahol z tretej police, druhý kompót zľava. „Ochutnáme?“
Človek2 sa krátko zasmiala a z rohu pritiahla dve debničky. „Tvoja strana,“ ukázala na miesto, odkial vzal prvý chod ochutnávky. „A moja strana! Kto prvý nájde niečo fakt strašné skazené, nemusí mesiac vysávať. Dohoda?“
„Dohoda!“
Otočili neveľké debny hore dnom a sadli si ako praví dobrodruhovia - chrbtom k sebe. Ďalšie kroky museli precízne plánovať. Oplatí sa siahnuť po najstrašnejšie vyzerajúcom skle? Ale, čo ak to je zrada a vizuálni veteráni sú práve zárukou kvality?
* * *
Špajza bola mrzutá. Jednak sa jej ľudia neospravedlnili, lebo napriek mocnému odhodlaniu žiadne skazené zásoby nenašli! A jednak, no, nebola skrátka zvyknutá byť tak dlho hore.
Na zemi ležal tucet otvorených skiel a vôňa kyslých uhoriek sa nečakane vhodne miešala s marhuľovým sirupom. Len trochu do toho kecal malinový džem s… chili?
„Som smädný,“ zahlásil unavene Martin. „A vôbec nepomáha, že ten sirup tak vonia!“
„Nezhasneme na chvíľu?“ navrhol ešte. „Tá žiarovka je snáď pomýlený radiátor, potím sa ako doga na veterine.“
„Odrazu sa nebojíš sa tmy?“ uistila sa človek2 žujúc asi desiatu uhorku.
„Nebojím. Si tu a – potím sa!“
Nie-Maťo prikývla a cvakla vypínačom. Špajza vôbec nevedela, čo sa dialo ďalej. Okamžite upadla do hlbokého REM cyklu. Snívalo sa jej, že v nej straší, ale len trochu.
* * *
Cvak.
„Čože vy tu, mládež, takto potme?“ zajasal starší človek v momente ako rozsvietil.
vyjedajú ma! zneucťujú! nevážia si! - čertila sa miesnosť hoci s troma ľuďmi naraz sa cítila nečakane naplnene a… ľúbene? Bolo to akoby ju objímali.
Odpoveď dvojice však neprichádzala. Namiesto slov sa šírilo len trápne ticho a možno kúsok chili.
Človekovia boli bledozelení. Nerozumne pokračovali vo vyjedaní špajzi aj po zhasnutí.
„Vyhral som, nemusím vysávať!“ mumlal Maťo s krivým úsmevom a naplo ho.
Žiarovka zablikala a praskla. Miestnosť sa kráľovsky bavila.

xius

xius
Milovnik dun, bullet-time a ery videohier, ked este neboli graficke karty.

Diskusia

Tomáš Staviteľ
Dosť bavilo, pekne napísané a fakt dobrý nápad, ktorý by som osobne popohnal ešte ďalej :) vyjedanie špajzy bolo fajn, ale keď si predstavím čo si už niektoré miestnosti museli "zažiť", tak by sa to dalo vygradovať do úplne iných rozmerov :) Ale hodnotím veľmi pozitívne ;)
30.01.2021

Myrmarach
Toto je tak super nápad, že si to imho zaslúži vlastný cyklus :)
30.01.2021

Martin-san
Úžasný nápad a výborne prevedenie.
Ďakujem Xius, rozosmial si ma:)
10/10
30.01.2021

HB
Nuž, dnes opäť XiPlus a nie XiHnus!
Tieto tvoje hravé sci-fi nápady asi nikdy neprestanú baviť.
30.01.2021

B.T. Niromwell
Tak toto je iná superpower, urobiť z tých najjednoduchšíšch vecí tie najzaujímavejšie. Skvelý námet a neuveriteľne roztomilo napísaný. A páči sa mi, ako izby vnímajú ľudí. A že majú citečky.
30.01.2021

Kei
Ďalší výborný nápad na tému. Naozaj neviem kam na ne chodíte :)
Špajza - miesto hriechu! A miesto koľkých hriechov by to ešte mohlo byť! Poviedka nenudí, je zábavná a inšpiruje, a také si cením. Škoda, že autor mal čas a priestor len na jeden :D
Na druhej strane, po takom obžerstve, už by aj tak na nič iné nezostala energia :D
03.02.2021
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.