Washingtonský rozparovač

Navonok dokonalá rodinka, no za zatvorenými dverami...
Filmová história scifi
Úzka, ošarpaná chodba sa ponárala do šera. Inšpektor Finching sedel na lavičke, ktorú špinavé a roztrhané čalúnenie nerobilo o nič pohodlnejšou, ako keby na nej vôbec nebolo. Pravým podpätkom podchvíľou ťukal o drevenú podlahu v nervóznom, nutkavom rytme. Vzduch bol presýtený pachom stuchliny a dezinfekcie a jemu sa z toho dvíhal žalúdok.
Dvere sa s vrznutím otvorili. Vyšla z nich mladá sestrička, ružolíce stvorenie odeté v dlhých svetlých šatách prepásaných bielou zásterou, s čiernymi vlasmi sčesanými pod naškrobený čepiec.
„Pán inšpektor?“ Zbežným pohľadom prešla jeho policajnú uniformu.
Vstal.
„Áno?“
„Pani Friendová vás príjme.“
Vzal z lavice svoj klobúk a vychádzkovú palicu a prešiel popri sestričke do izby.
Na kovovej nemocničnej posteli uprostred drsných bielych perín ležala drobná postava babičky, vráskavej a bielovlasej. Z tela jej trčal snáď tucet rôznych hadičiek. Najhrubšia, pripojená na koženú masku na jej tvári, viedla cez dieru v stene do inej miestnosti. Patrila k stroju, ktorý pomáhal starenkine telo zásobovať kyslíkom. Hluk parného stroja k jeho ušiam dolieha tlmene, no zreteľne.
Papierové viečka starej pani boli privreté, akoby spala. Inšpektora sa na okamih zmocnili pochybnosti. Naklonil sa nad lôžko.
„Ešte žijem,“ ozval sa spod masky krákoravý hlas.
„Prepáčte,“ vykoktal prekvapene. „Som inšpektor Finching.“
„Friendová. Polly,“ natiahla k nemu útlu ruku, pokrytú stareckými škvrnami. Sklonil sa a dvorne jej ju pobozkal. Na jej tenkých perách zahral úsmev.
„Pomôžte mi, inšpektor, buďte taký dobrý.“
Podoprel ju, keď sa nadvihla na posteli. Chrbát jej podložil vankúšmi, aby sa jej lepšie sedelo.
„Ďakujem,“ šepla s úsmevom. Na okamih mal pocit, že ju za závojom rokov znovu vidí takú, aká kedysi bývala: mladá, svieža, svojím spôsobom krásna.
„Chceli ste vedieť o Washingtonskom rozparovačovi?“ uprela na neho oči, kedysi snáď orieškové, dnes kalnej, blatistej farby. „Poviem vám. Poviem. Všetko.“
***
Nemala to robiť, vyčítala si. Mala radšej držať zobák a všetko by bolo v poriadku. Alebo aspoň po starom.
Ten deň nebol ničím výnimočný. Ráno vstala, zakúrila v sporáku, urobila raňajky a kávu. Kým Jerry čítal noviny, ona pripravovala chlebíčky a zdobila koláč. V práci mal mať nejaké posedenie a ona by sa prepadla od hanby, keby preňho nepripravila hostinu. Potom pusa na líce a bol preč. Ju čakal každodenný kolotoč nákupov, varenia, upratovania, prania a to všetko doprevádzané občasným vrieskaním po deťoch.
„Jack, neťahaj sestru za vlasy!“
„Emily, nehádž po bratovi tie zemiaky!“
„Nekrochkajte ako prasatá, kde sme?!“
Jerry sa večer vrátil, spoločne sa navečerali a potom uložila deti spať. Sama bola taká unavená, až mala pocit, že asi odpadne. Keď sa k nej v posteli pretočil a bez ceremónií jej siahol medzi stehná, len sa modlila, aby to mala čo najrýchlejšie za sebou.
Potom urobila chybu.
Ležala na boku, obrátená k nemu chrbtom. On sa díval do stropu s tým svojím víťazným úsmevom a fajčil cigaru. Zotrela si z líca zatúlanú slzu.
„Jerry, takto to ďalej nejde,“ ozvala sa.
„Čo nejde, miláčik?“
„Naozaj by ťa zabilo, byť ku mne trochu ohľaduplnejší? Správaš sa ku mne horšie ako k psovi.“
Zamračil sa.
„Čo tým myslíš? Veď máš všetko, máš peniaze a celý dom len pre seba, čo ešte chceš, ženská?“
„Ja nepotrebujem veľký dom, Jerry. Ani kopu peňazí. Chcem len trochu toho tepla a budem úplne šťastná. Lebo,“ povedz to, nabádal ju hlások v jej hlave. Musíš to povedať nahlas! „Lebo teraz nie som šťastná.“
Vstal, obliekol sa a bez slova zmizol do noci.
***
Napokon sa predsa vrátil. Na uzmierenie jej priniesol kúsok bielizne, ako vždy, keď sa pohádali. V duchu nad tým pokrútila hlavou. Celý Jerry.
Vzala jeho nohavice, aby ich vyprala. Siahla do vrecka. Pred praním sa vždy uistila, že si v nich nič nezabudol. Vytiahla z neho za hrsť mincí a nejakú kartičku. Stálo na nej Mary Hardingová. Polly oblial studený pot. Mary, to bolo to zavraždené dievča, o ktorom písali ráno v novinách. Našli ju znásilnenú a dorezanú takmer na nepoznanie. A – Polly si skryla tvár do dlaní – chýbali jej nohavičky.
***
„Takže ste celý ten čas žili so sériovým vrahom?“
„Žiaľ áno. Ale nebojte sa, už nikomu neublíži,“ odhalila bezzubé ďasná. „Bol obyčajná krysa a na tie najlepšie platí jed na potkany.“ V jej hrudi to zabublalo, vydralo sa z nej niečo medzi smiechom a kašľom.
„Ďakujem, pani Friendová,“ vstal a uklonil sa. „Veľmi ste mi pomohli. Dovidenia!“
Rýchlym krokom vyšiel z izby. Vo dverách sa minul so sestričkou. Niesla čerstvý čaj a čerstvé lieky.
Polly sa usmievala. Cítila, že od smrti ju delia skôr dni a týždne, než mesiace a roky, no ona prežila krásny život. Stačilo tak málo. Miesto dočasných riešení jedno poriadne, trvalé.
Nakoniec, tie úbohé dievčatá za to vôbec nemohli.

Myrmarach

Myrmarach
Tvorivá Jack-of-all-trades, toho času na materskej dovolenke.

Diskusia

Marek Páperíčko Brenišin
Mrazivé a desivé. Prakticky tomu niet čo vytknúť. Desiatka.
27.12.2020
8HitBoy
Ahoj!
Veľmi dobre zvládnutá desivá atmosféra. Text tradične skvelo napísaný!
28.12.2020
Myrmarach
Ahoj, ďakujem! ^_^
28.12.2020
masi
Bavilo ma to.
28.12.2020
xius
Noirovka s dotykom steampunku? To sa velmi nevidi v PNP, poklona. :) Hra na stereotypy funguje, setri cas a text, a nasadzuje spravnu atmosferu. Odhalenie vraha aj pointa trochu zakopavaju, ale to je tym casom. Mystery je proste vyzva. Stylisticky na urovni!
30.12.2020
Aleš Horváth
čo sa týka tohto diela, bolo to až moc jednoducho vyriešené. Svojim spôsobom mi to pripomenulo Titanic.
mal by som však otazku nielen na teba. všimol som si, že tie vyššie hodnotené poviedky majú štýl ako cez kopírak. mňa osobne ten opisný spôsob unavuje a niekedy zbytočne nudí a núti človeka skákať a vracať sa ak skočí priďaleko.
znamená to, že ten opisný spôsob je jediný správnym? alebo to je len touto komunitou, že akceptuje opisný spôsob ako jediný správny? lebo na jednej strane počúvam že mám písať to čo sa mi páči, ale na stránke druhej ak nepíšem určitým spôsobom, tak som spiatočnícky? vysvetlil by mi to niekto prosím?
viem, že vždy budú ľudia, ktorým sa moje písanie nebude páčiť, ale keď budem ako mainstream tak potom to zase nebudem originál. prečo je dôležité kopírovať niekoho štýl, aby som bol čítaný? nie je to blbosť písať ako ostatní?
01.01.2021
Marek Páperíčko Brenišin
@Aleš: Bude to síce teraz znieť ako klišé, ale jeden správny spôsob neexistuje. Forma by mala slúžiť obsahu, obsah by mal zasa zdobiť formu.
Ty si tu písal o "opisnom spôsobe", lenže v každom príbehu by mali fungovať aj opisy, aj akcia, či už v podobe dynamického opisu alebo dialógov.
Je ťažké predať niečo, ak jedna z tých zložiek nefunguje.
Opisy tvoria atmosféru. Lenže ako predáš dobrú atmosféru, ak na čitateľa vybalíš bloky textu bez dialógov? A naopak, ako chceš, aby si niekto užil akciu, ak ti chýba pozadie, nálada, či aspoň vysvetlenie pohnútok protagonistov? Musíš v tom nájsť rovnováhu. Nie nadarmo sa hovorí, že v perfektnej poviedke nechýba žiadne slovo, ani nie je žiadne navyše.
Nuž a písanie ako mainstream... Námety už boli tisíckrát požuté, takže ak chceš niečím zaujať, je to to, čo do toho môžeš vložiť ty. Osobný pohľad, myšlienky, postoje. Ak chceš písať ako niekto, tak narazíš, lebo napr. ak mám rád Šlechtu, prečo by som čítal niekoho, kto znie ako Šlechta, keď si môžem prečítať priamo jeho knihy? Takže hej, je blbosť opičiť sa, ale zasa vždy môžeš čerpať inšpiráciu. Aj futbalové tímy sledujú záznamy zápasov protivníkov, aby prišli na slabé miesta súperovej hry, prípadne môžu odpozorovať nejaký prvok a zapracovať to do svojej hry.
Píš, čo sa ti páči. Dávaj to čítať dobrým betarídrom - nie kamošom, ktorí ťa potľapkajú po pleci aj za recept na slivkové knedlíky. Pouč sa, skúšaj zapracovať ich pripomienky. A veľa čítaj. Všímaj si, čo je v tom texte dobré. Najideálnejšie je samozrejme čítať "dobrých autorov", ale kto je dobrý? Marketing predal aj sračku akou je Eragon. Takže sleduj, čo rezonuje v komunite, pre ktorú chceš písať. Pozoruj, čo je na tých autoroch také skvelé. A hlavne píš. Ináč to nepôjde.
Dobrý spisovateľ má vždy 1 % talentu, 1 % šťastia a 98 % je drina, ktorú za teba nikto neodmaká.
05.01.2021
Myrmarach
@Aleš, ahoj! Úprimne ma prekvapuje, že tvoj komentár je práve pod mojou poviedkou, vzhľadom k tomu, že moje opisy bývajú skôr minimalistické. Zrejme narážaš na to, že som si v tejto poviedke odhryzla priveľký kus na dve hodiny času, čo je pravda. Myslela som si, že za dve hodiny zvládnem napísať plnohodnotnú poviedku, ale píšem pomaly ^_^" čo sa týka nejakého správneho spôsobu, písať môžeš o čom chceš a čo je tvojmu srdcu najbližšie :) ide len o to, aby sa ktokoľvek, kto to bude po tebe čítať, dokázal do toho dostať. Nikto ti nevidí do hlavy, na to slúžia práve tie opisy - aby ten, čo si to prečíta, pri tom niečo cítil :)
05.01.2021
Aleš Horváth
@myrmarach tvoju poviedku som použil ako príklad, nič konkrétne za tým nehľadaj. bola proste posledná z pnp, čo som ju čítal. úvodný odstavec som použil ako študijný materiál. k zvyšku ohľadom opisov sa vyjadrím v reakcii na Mareka.
06.01.2021
Aleš Horváth
Marek:
viem,  že jediný správny neexistuje.  len tu na scifi to tak funguje, že pokiaľ nie je zrovna ten opisný tak automaticky to už nie je dobre. Podobne na inom portáli,  kde ma zase zdrbavaju keď použijem opisný.  Proste,  iný portál,  iný  "správny" spôsob písania.
som si vedomý,  že treba aj opisy, aj akciu.  Osobne proti opisom nič nemám,  ale vadí mi keď sa dej vlečie, lebo autor sa predvádza alebo 99 percent diela sú opisy s myšlienkami ako napríklad Karika v Priepasti. Pre mňa vhodný štýl je Červenáková séria o Roganovi. Viacmenej má dynamické opisy a opisuje akciu, opisy prostredia len nevyhnutné a stále sa niečo deje.
S tou rovnováhou súhlasím, len ťažko sa hľadá,  keď na každom webe sú iní čitatelia s iným nazorom, čo sa týka množstva akcie či opisu. A ešte ťažšie sa to hľadá bez spätnej väzby.  Betareader ani neviem čo je,  teda, v zmysle aby ten človek bol ochotný mi pomôcť.  To je aj dôvod,  prečo to písanie flákam.  Vidieť tu na ľuďoch,  že majú betareaderov a tak sa naučia písať.
Súhlasím   že kritika "bolo to dobré/zlé" nestačí , za tie roky som to už zistil sám. Len mi vŕta v hlave,  že väčšinou dostávam hodnotenie/komentáre na pnp, kde je človek rád,  že niečo dá dokopy za krátky čas  a pri dielach, ktorým sa venujem prakticky detailne a dlhšiu dobu, tak 0 hodnotení a 0 komentárov.  Logicky by som očakával  opak: pnp iba vrámci sympatii a k normálnej poviedke aj trochu viac.
06.01.2021
xius
Ales: Dobry betareader da zabrat, ak taky je, je zavaleny citanim. :) Ze chybaju komentare a hodnotenie k dlhsim pracam, suhlas. Pracujeme na tom. Tvoje Narcie mam ako prve v zozname. Zial, novorocne pracovne sialenstvo si berie svoju dan. pnp su kratke, lahko sa vstrebu a kedze sme bojovali vsetci spolu, sme zvedavi, co kto stvoril. Ale tvoje pnp na mna vzdy posobili ako zbuchane za 5-minut. Ze si zvykol posielat 2 tomu nepomohlo. Ale hja, rozbehlo to celkom zdravu debatu o pisani a scifi.sk! K niecomu to urcite povedie.
06.01.2021
Aleš Horváth
xius, keď človek vie písať, tak nemá problém napísať dobrú pnp aj za pol hodinu a ešte si to môže prejsť. beriem, že som zamrzol na určitom bode a pnp tým pádom vyzerajú ako na úrovni konceptu, ktorý treba rozvinúť- viem sám sa na to pozrieť "literarnym okom". ale je mi zbytočne vyčítať, že sa nelepším, keďže sa tomu nevenujem, hlavne z dôvodu absencie betareadera.
07.01.2021
Myrmarach
@Aleš vitaj v mojom svete, tiež mám pocit, že moje poviedky ani nikto nečíta :/ možno by ti pomohlo menej sa orientovať podľa portálov a toho, čo kto kde chce vidieť a miesto toho si prešiel vlastné diela s dlhším časovým odstupom. Zamysli sa, keby si to čítal ako knihu, páčilo by sa ti to tak? Najskôr buď sám sebe betareaderom a keď to nebude utrpenie, tak sa niekto ochotný určite nájde :) Hlavne buď svoj a ukáž ľuďom vo svojom texte svet tvojimi očami. To je to jediné, v čom nikoho nemožno napodobniť :)
08.01.2021
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.