Krv za krv

Kňažní ich vyzývali, aby zložili svoju zbraň, aby sa vzdali. Pasca na nich v tieni striehla, neskôr trpko ľutovali. Povraždili zajatcov, povraždili všetkých. Ich krv vsiakla do pôdy, naplnila rieky. Teraz kráča mocný Kiergaard pôdou mŕtvych duší, opája sa zo studní sĺz, vyrieknutých v žiali. Tak vzdávajú sa všetci tí, čo doteraz ešte vzdorovali. Argos 28 zastraší ich pánov, sklonia radšej hlavu svoju pred tyranom. I nosia mu do kráľovstva teraz dary, aby jeho priazeň pre seba si vzali.
Podpor scifi.sk 2 % z dane v roku 2024
„Kajajte sa, ó bezbožní, proste o milosť svojho nového pána! Padnite mu k nohám a on sa zmiluje. Proste ho! Nariekajte o vykúpenie! Kajajte sa, hriešnici!“ Ed.21, An.18, z knihy Matky.
Argos 28, mierumilovný svet, aspoň kedysi ním bol. Potom pristála loď, najprv jedna, neskôr mnoho. Kráľ bol popravený, povstal nový. Kiergaard zodvihol svoje kladivo nad hlavu a udrel doň blesk. Potvrdil svoju moc, keď ovládol ďalší bezbranný svet. Mnoho takých, slobodných, už vo vesmíre niet.
Krv svoju zaňho dal, keď zasiahli ho v boji, no ďaleko viac si jej vzal, keď utopil celé národy v jej mori. Zakričali muži, ale aj ich vdovy, zaplakali deti, keď ich na loď brali. Teraz sú už mŕtvi, všetci čo do boja sa brali, no zomreli aj tí, čo omilostiť chceli.
Kňažní ich vyzývali, aby zložili svoju zbraň, aby sa vzdali. Pasca na nich v tieni striehla, neskôr trpko ľutovali. Povraždili zajatcov, povraždili všetkých. Ich krv vsiakla do pôdy, naplnila rieky. Teraz kráča mocný Kiergaard pôdou mŕtvych duší, opája sa zo studní sĺz, vyrieknutých v žiali.
Tak vzdávajú sa všetci tí, čo doteraz ešte vzdorovali. Argos 28 zastraší ich pánov, sklonia radšej hlavu svoju pred tyranom.
I nosia mu do kráľovstva teraz dary, aby jeho priazeň pre seba si vzali.
***
„Čo je to, dopekla?“ rozčuľuje sa kráľ pred darom chudobných z Barnami 75.
„Ó pane,“ prihovára sa za nich jeho radca, „to je vysokouhlíková oceľ, ich najcennejší kov.“
Kráľ Kiergaard sa len zasmeje.
„Popraviť!“ Mávne rukou nad ich osudom.
Stráže sa zmocnia nariekajúcich a prosiacich pútnikov, no život svoj prosbami nezachránia.
„Kto je ďalší, Eutus?!“ pýta sa kráľ svojho radcu.
„Toto sú pútnici z Novej Euyakii.“ Radca sa nakloní bližšie k svojmu pánovi a zašepká: „Povráva sa, že sú to mocní alchymisti.“
„Pche!“ odfrkne kráľ. „Nech ukážu, čo majú, a nezdržiavajú!“
Mladý muž si zloží kapucňu. Rozžiari sa jeho fialová pokožka a vykuknú špicaté uši. Predstúpi: „Toto je zrkadlo, pán môj.“ Zatlieska a jeho pomocníci prinesú predmet v zlatom ráme.
„Ten, čo sa doňho zadíva, uvidí svoje skutočné vnútro, svoju podstatu.“
Kráľa to neohúri. Znudene mávne, aby ho priniesli bližšie, pričom jeho stráže spozornejú. Keď sa kráľ díva do zrkadla, nič iné nevidí len svoj vlastný odraz. Zrkadlo zrazu praskne.
„Čo je toto za nepodarok?!“ Rozčúli sa. „POPRAVIŤ!“ skríkne a jeho muži sa ujmú aj týchto chudákov.
„To si tu dnes nikto neváži svoj život?!“ Rozkrikuje sa po sále plnej ďalších pútnikov. „Nuž?! Kto sa odváži predstúpiť predo mňa ako ďalší?“
Z hrôzou presiaknutého davu predstupuje mladá dievčina. Kráľa ihneď očarí jej vzhľad. Ryšavé vlasy jej vejú ako plamene, nadnášané a rozvírené vánkom, ktorý sa berie odnikiaľ. Nesie sa vzpriamene a hrdo, akoby nikomu nepatrila, akoby zatiaľ nemala svojho pána. Kráča ladne a s ľahkosťou, jej ľahulinké telo sa nesie vzduchom.
„Tak tomuto vravím dar!“ Zasmeje sa a oblizne si pery, akoby ho o chvíľu čakala hostina.
„Araven z Eolynu 1, pán môj,“ radca opäť šepká, „vraví sa, že ich solárne systémy sú plné bosorákov!“
Kráľ drzo odsotí svojho radcu. Kývne na pútničku, aby predstúpila.
„Toto je voda živá, kráľ kráľov.“ Až teraz si Kiergaard všimne, že dievčina nesie v rukách džbán.
„Stačí jeden glg,“ pokračuje, „a budete žiť večne. Omladnete a vaša sila sa zdesaťnásobí.“
Kráľ s úškrnom mávne na dievčinu, aby mu džbán sama priniesla. Keď mu ho podáva, schválne sa jej dotkne rúk a pri odchode späť na miesto jej neskrývavo okukuje pozadie.
„Nevzďaľuj sa príliš, milá moja,“ poznamená. „Voda živá, hovoríš? Tak vyskúšame.“
„Pán môj!“ zastaví ho radca.
Kráľ sa zastaví. Nepripustí, že sa zabudol, len nechá svojho radcu napiť sa ako prvého.
„Je to len voda,“ vraví radca keď ochutná, „len obyčajná voda.“
„Možno to nefunguje na hlupákov!“ Kráľ mu vytrhne džbán z rúk a napije sa.
Hneď po prvom glgu vypľúva červenú tekutinu.
„Toto... to... nie..“ dusí sa a celá tvár mu opuchne. Jeho radca sa mu snaží pomôcť, no nič nezmôže. Len sa díva ako z jeho pána odchádza život.
„Toto je krv tvojho hriechu, falošný kráľ!“ kričí Arvena, zatiaľ čo sa k nej blíži stráž. „Zadrhni sa tými, čo kvôli tebe už nežijú!“
„Ty hlupaňa!“ vrieska po nej kráľov radca. „Zavrhla si svoju galaxiu do záhuby! Prídu si po teba pomstitelia!“
Arvena sa pousmeje, zatiaľ čo ju už držia stráže. „My na Eolyne v tomto máme jasno. Voľ nebyť, ako byť otrokom!“
Jej oči sa rozžiaria. Kráľovstvom sa ozve výbuch. Jasnú bielu žiaru je vidieť až z obežnej dráhy.

Tomáš Staviteľ

Tomáš Staviteľ
Nakoniec som na začiatku. Bez zmyslu. Tak dal som si meno. A napísal svet.

Diskusia

Marek Páperíčko Brenišin
Škoda, tempo viet v úvode kolíše. Priveľa postáv, deus ex machina zvrat bez väčšej hĺbky. 4 body
28.11.2020
8HitBoy
Mam veľmi rád miešanie náboženstva a fantastiky. Trošku ale podla mňa pokrivkáva to, čo si sem-tam všímam u miestnych poviedok, taká priveľká strojenosť, umelá veľkoleposť a z toho vyplývajúca neuveriteľnosť scén.
Ako celok ale hodnotím pozitívne, dosť fajn poviedka! :)
28.11.2020
xius
Tomas, ale uprimne, nic z toho si nemal v hlave uz pred PNP? Lebo vytvorit tolko textu, taky uvod (rymy a ducha) za hodinu je temer neludske! Hej, jazdil si po klise a hej, bol to deus ex machina, ale vobec mi to nevadilo. Kvalitny paperback. A dalsia poviedka, ktora si splnila obe temy, ts-ts! :)
29.11.2020
Tomáš Staviteľ
Marek, tvoje hodnotenie beriem, vďaka za "kopanec" :), myslím že ma do budúcna nakopol správnym smerom :)
HB, nedá sa nesúhlasiť. Ďakujem :)
Xius, ale úprimne, nič z toho som nemal v hlave ani nikde inde pred PNP :). Viem, že som tu nováčik, ale už aj pod Kukom som písal, že som si sem neprišiel pre body, umiestnenia, či nebodaj výhry. Som na začiatku, tak nemá zmysel byť príliš súťaživý a za každú cenu bojovať o čo najlepšie hodnotenia :) Najcennejšia je pre mňa spätná väzba, ktorá mi pomáha lepšie pracovať s textom. Preto pre mňa nemá význam podvádzať, lebo by som tým podvádzal len samého seba. Zároveň tieto PNP beriem skôr ako takú voľnú zábavku, hodina je predsa len hodina :) Ale aby som ti odpovedal, pretože si nemyslím, že je to také "nadľudské", aj keď mi to samozrejme lichotí :D Témy mi nesadli, asi prvých 15 minút som stresoval, pretože mi absolútne nič neprichádzalo na um. Potom mi ale zrazu napadol hrubý koncept tohto, ktorý som nejako vybrúsil pri písaní, a som fakt rád, že som aspoň niečo dokázal poslať :) Určite ma zachraňuje to, že mám celkom rýchly a presný strojopis (nejakých 100+ znakov za minútu). Dlhšie poviedky mi vyhovujú viac, ako kratšie, pretože mám veľký problém povedať v niečom malom veľa (čo je vidieť aj na tomto komentári, ja len ticho závidím tým, čo to dokážu). A tie rýmy... mám rád poéziu, dokonca aj píšem básne. Ale ten začiatok by som neriešil, len som sa snažil byť nasilu epický (čo sa kritizuje vyššie), tak to nejak takto vyšlo. Ale čas bol neúprosný, nie sú presné, nesedí počet slabík, nemá to štruktúru, nemyslím si, že by to vôbec prešlo ako voľný verš :D Ale ďakujem za feedback!
29.11.2020
Milan "Miňo" Tichý
Mnooo...miestami to chcelo byť moc epické, miestami tam bolo moc pátosu a celkovo to pôsobilo neucelene...ale teda klobúk dole pred rozsahom i keď ide na úkor údernosti textu. Ale evidentne je na čom stavať takže len do toho. 😁
29.11.2020
Kei
Nemôžem si pomôcť, ale čítalo sa mi to ťažko. Oceňujem pokus o epiku, ale tie rýmy trhali uši. Miestami škrípal rytmus, miestami bol ten rým silený, sem tam chýbal. Forma a jazyk tak od čitateľa vyžadujú ovela viac pozornosti, než samotný príbeh. A platí to aj pre autora, lebo kým sa sústredí na formu, tak mu spomedzi prstov uteká príbeh.
Tiež to spôsobuje, že všetky postavy pôsobia akosi rovnako, lebo sa stráca jedinečnosť ich vyjadrovania a forma tiež akosi potláča ich charaktery, pretože pre zachovanie rýmu sa tam pridávajú balastové slovíčka.
Ja viem že je to PnP, ale je to rozhodnutie autora, aký štýl písania zvolí.
Druhá polovica poviedky ma zaujala viac, páčil sa mi nápad, ale je to málo na to, aby som si mikropoviedku, ktorá ani nie je veľmi mikro, vychutnala. Dúfam že nabudúce prečítam niečo normálnejšie :D
29.11.2020
YaYa
Súhlasím s názorom, že ten úvod bol rušivý. Radšej by som tie informácie po troške roztrúsila neskôr po samotnej poviedke. Tá obsahuje zbytočné podrobnosti, ktoré by si možno pri druhom, treťom čítaní vyškrtal, lebo uberajú priestor v závere. Tam naopak ostáva dosť nezodpovedaných otázok. Zahalenie fantasy príbehu do sci-fi kulís sa mi na jednej strane páči, na druhej mi prišla tá sci-fi časť trošku nevyužitá - napríklad by technológie pomohli zodpovedať niektoré spomínané nezodpovedané otázky. Podobne sa staviam k citátu z povinného čítania. Keby to bolo s básňou previazané viac, mal by väčšiu silu.
02.12.2020
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.