Padá mi reťaz, pukajú okovy. Som rozliaty pohár, všetko len dopoly.
Práca v kuchyni bola ťažká ale Liris si zvykla. Janom jej pomáhal, keď sa dalo s vedrami vody, s nádobami plnými uhlia a dreva alebo užitočnými radami pri zbieraní byliniek, ktorými sa v kuchyni dochucovali jedlá pre hradné panstvo a v ktorých sa Janom dobre vyznal. Liris zaborila nos do materinej dúšky a zavrela oči... Z času načas doniesla Janomovi do stajne múčne koláče alebo pečené mäso. Dohodli sa na tajných menách. Janom používal meno Val a Liris An. Hlavná kuchárka Bibi si Liris obľúbila a nad jej občasnými -výletmi- z kuchyne do stajní privrela oko.
Čas plynul a Liris si len málokto nevšimol pre jej pružnú postavu a záplavu vlnitých vlasov, citlivé - chápavé oči, ktorými sa práve teraz vo vzácnej chvíľke voľna, dívala na Janoma pri práci. Páčila sa jej jeho opálená pokožka, fascinovali ju jeho ruky , na slnku sa lesknúce vlasy, ktoré mu padali do tváre spôsobom, ktorý Liris nenechával ľahostajnú. Museli pracovať ako všetci ostatní v podhradí a nemohli slobodne chodiť za hradby. Hoci boli obidvaja zajatci mali voľný pohyb v rámci hradu. -An, kde si?!- kričal na ňu známi hlas. Liris pískla na Janoma, otočil sa a usmial sa na ňu. Rozbehla do kuchyne.
-Pomôž mi dievča máme veľa roboty, pán dnes chystá oslavu a chce výdatnú večeru pre svojich hostí.- Takmer sa potkla o malé dievčatko, ktoré sa krčilo pri peci. – Ako sa voláš?, –Nina, odpovedalo sladkým hláskom. Liris postavila pred ňu misu s jabĺčkami – očisti ich, prosím ťa. Jedno si môžeš nechať-. Obzrela sa priamo do očí hradného pána. -Ty, ukázal na ňu prstom, prinesieš mi vodu do komnát !- Úctivo sa uklonila a prikývla. Ako sa zjavil, tak aj odišiel. Liris sa zamyslela či sa jej to všetko len nesnívalo po včerajšom večeri by sa tomu ani nečudovala. Ochutnávala Janomove špeciálne hríby, ktoré mu pomáhali cestovať v čase a upevňovali jeho jasnozrivosť. Na ňu však mali úplne iný účinok. Tak ako sa smiala včera večer sa už dávno nesmiala a mala pocit, že svojou veselosťou nakazila aj prizerajúce sa ustajnené kone. Teraz jej však do smiechu nebolo.
Sedela pri Ninnon a hladkala jej vlasy. Dievčatko spalo na provizórnom lôžku, ktoré jej prichystala. Janom si prisadol vedľa nej a zahryzol sa do jablka. Počúvala ho a nasávala do seba jeho pokoj a vôňu. Vytiahla dobre ukrytú fľašu a rýchlo si z nej odpila. Prihodila zopár polien do kozubu a začala miesiť cesto na chlieb. Lepilo sa jej na prsty a v cípoch odkväcovalo späť do misy. Ponorila ruky hlbšie. Ako duch sa zjavil zbrojnoš z osobnej stráže Arakona a vyzval ju aby šla za ním. Poutierala si ruky a prstami zovrela chladné uchá džbánov.
Prvýkrát sa ocitla v panských komnatách. Voňal tu tabak, ktorý prerážal pach vína a ten zase prekrývala vôňa čohosi. Arakon ležal v rozhalenej košeli a v kožených nohaviciach na posteli a hral sa so sivou mačkou. Mala dlhé chlpy, jemné ako vlasy a bez pohnutia upierala oči na Liris. –Polož tie krčahy tam- ukázal na stolček pri posteli a poď sem.- Podišla obzerajúc si mačku. -Môžeš ju pohladkať,- zaleskli sa mu oči. Pohladkala mačku po jej hebkej srsti. – Budete si ešte niečo priať, pane?- Ukázal jej na posteľ, -sadni si sem.- Liris ostala stáť. Začínalo jej byť nepríjemné ako na ňu civel a stále pritom hladkal svoju mačku. – Ako sa volá? –Akoby si chcela aby sa volala? –Arakonka! – vyhŕklo z Liris. Lordovou tvárou preletel úsmev ako tieň. –An, v tebe je viac ako sa zdá! Ak si dobre spomínam vieš sa oháňať aj mečom, nielen jazykom-, zlomyseľne sa uškrnul. Liris sa pred očami odohrala scéna z minulosti, znova videla ako jej čierny bojovník vyráža meč z rúk a ten padá do trávy a zostáva tam ležať opustený a hrdzavejúci ako jej zabudnuté detstvo kráľovskej dcéry. – Je ako meč-, pomyslela si. Náhle vyskočil na nohy, zovrel jej lakeť a dotlačil ju pred zrkadlo. Rozkmásol jej košeľu, nestihla ani zaprotestovať, – pozri sa na seba, vykríkol divoko. V zrkadle svietili biele prsia. - Kruto sa zasmial –nemáš na výber!- Daj mi rok pane.- Pustil ju a Liris sa s mňaukaním o nohu obtrela Arakonka. Videla ho v zrkadle ako si berie zo stola bič, zahnal sa a švihol. – To aby si si zapamätala čo sa stane, ak svoj sľub nesplníš! A teraz sa prac!- Liris si rukami zakryla prsia a rýchlo vybehla von.
Zaspala v slzách. Bibi jej ráno bez slova priložila liečivé listy na ranu. Vytiahla z debnice typické miestne ženské šaty a podala jej ich -to som si odkladala pre svoju dcéru...a ty si mi ako dcéra.- Liris ju objala. Roztočila sa v dlhej sukni, v nových šatách sa cítila ako kráľovná. Jej návšteva v panských komnatách ju prinútila uvedomiť si dômyselný systém hradieb a bdelosť hradnej stráže. Arakon si ju nevšímal ako doteraz. Všetko sa zdalo byť v poriadku. Ale nebolo. Keď ho náhodou zazrela na nádvorí, pocítila šľahnutie biča a v ušiach jej zneli slová: –ty však nemáš na výber!-
Najskôr sa to pošuškávalo a potom sa o tom hovorilo čoraz hlasnejšie. Arakon priviedol z lúpežnej výpravy dve mladé zajatkyne, princeznú a jej slúžku a odovzdal ich do rúk kata. Liris so zatajeným dychom počúvala všetky tie príbehy o mučení a keď bola v miestnosti aj Nina zapchávala jej uši. Vojaci opisovali mučenie tak živo, až sa ich rozprávanie prenieslo do jej snov. Zobúdzala sa spotená, hrýzla si do jazyka, ktorých jej kat vytrhol a ona hltala vlastnú krv, polámal jej prsty a pálil ju žeravým železom... Nič horšie ako toto trápenie v snoch doteraz nepoznala.
Do kuchyne vošiel vojak a jeho tieň sa zlovestne rozprestrel na kamennej dlažbe. S očami upretými na Ninu, ktorá vylizovala hrniec s krémom sa opýtal, -ktorá je tu An?- Ja – nesmelo šepla Lirs. Vojak si ju premeral od hlavy po päty a oblizol si úzke pery – pán ti odkazuje, že sa máš zajtra zúčastniť popravy! Lirisine nozdry sa rozšírili a zasa sa stiahli, - Zúčastním.- Prvé čo uvidela bola malá Nina hrajúca sa s polienkami pri kozube. Liris si k nej kľakla, v teple ohňa jej pozvoľna schli mokré šaty a vracal sa jej život do skrehnutých rúk. Ale aj tak jej bolo stále zima. Snažila sa zabudnúť na ráno a celý deň sa vyhýbala hlavnému nádvoriu. Večer vyhľadala v stajniach Janoma. – Bol si ráno na námestí? – Nie, pokrútil hlavou. – A ty? -Musela som- len s napätím premáhala plač. - Rád by som ti pomohol.- –Mali by sme spolu utiecť a vezmeme so sebou aj Ninu.- Pozrel na ňu ako na blázna – ľutujem Liris ale teraz to skúšať nebudeme.-
Dve ženy oblečené v ľahučkých bielych šatách jej s úsmevom sypali perly do rúk. Usmievali sa a ich úsmevy boli ako lúče slnka, ktoré ju hriali. Liris sa zobudila oddýchnutá a svieža. Posadila sa na lôžku, skrčila si kolená pod bradu a zapozerala sa do nočnej tmy. Bola šťastná, že je živá a zdravá tu na tomto svete.
Vliekla ťažké vedro cez nádvorie a pozerajúc sa pod nohy sa zrazu pozerala na konské kopytá. Neochotne zodvihla hlavu a stretla sa s panovačným pohľadom . V ruke držal jazdecký bičík a potľapkával si ním po dlani. -Dnes večer ťa očakávam vo svojich komnatách, An!-
Dievčatá ostali stáť pri kamennom stĺpe, zatiaľ čo sa Janom dohadoval so strážnikom a pokúšal sa odviesť jeho pozornosť od malej hradnej brány ku kvíkajúcemu prasiatku. –Aha pozri sa, tam je, počuješ ho?- Strážnik lačno preglgol a zdvihol lampáš. -Poď bratku, objal ho okolo pliec, pomôžem ti ho nájsť.- Počkali ešte chvíľu a rozbehli sa k hradnej bráne. Točila kľukou z celej sily ale len toľko, aby sa mreža zdvihla čosi na pol siahy. Na okraji lesa čakali dva kone s jedlom a s vodou. Liris vyložila Ninu do sedla a chytila do rúk opraty. Janom popchol svojho koňa. Cválať na koni som ešte nezabudla, pľúca sa jej naplnili SLOBODOU.
Arakon nemal celkom triezvu hlavu, keď mu Radko prišiel oznámiť útek dvoch, teda troch nevoľníkov. An, Vala a toho decka z kuchyne, na ktorého meno si nevedel spomenúť. Pre hrad títo traja nemali ani takú cenu ako jeden jeho lovecký pes ale...od pána sa neuteká! Bolo ich treba chytiť a potrestať! Toto sa už nikdy nesmie zopakovať! Opojený vínom, otočil hlavu k dverám a vyprevadil z nich Radka pohľadom. Zvalil sa oblečený, v čižmách na posteľ a rukami si zahrabol do vlasov. Zavrel oči – An, práve teraz sa mu jej zachcelo. Kochal by sa v jej nahote v jej zahanbení. Nečakal, že nájde niečo také príťažlivé v jednoduchej nevoľnici. Jej priamy pohľad. Nie mäkký ale predsa nežný, nie zamilovaný ale predsa láskavý, nie poddávajúci sa ale predsa oddaný....a teraz ušla! Tá zmija hada, ktorého si choval na prsiach! Zašmátral rukou po zemi jeho prstene cinkli o prázdnu čašu váľajúcu sa pri posteli. So zúrivým revom ju hodil o stenu.
Liris pripravovala raňajky zo skromných zásob, Janom kontroloval konské kopytá, Nina utrmácaná ticho sedela na zemi. Z hustého lesa k nim neprenikali žiadne zvuky, ktoré by ich mohli znepokojovať a predsa... Liris si priložila prst na pery...pstt...na chvíľu znehybnela, zostrila sluch a stíšila tlkot vlastného srdca. Naznačila Janomovi aby odviedol kone aj Ninu. O chvíľu sa jej stratili z dohľadu. Oči zelené, schopné uhranúť slabé povahy...konské kopytá si zastali celkom blízko pri nej a Liris sa usmiala. Spadla na kolená a prstami zahrabla do voňavej zeme, jej ruky a nohy sa menili. Obrastali srsťou a z ich koncov rástli pazúry. Zaklonila hlavu a zavyla. Zrazu počula každý zvuk v lese. Arakon chvíľu váhal, potom si oprel kušu o plece a zamieril – Liris zavrčala a jediným skokom zmizla v húšti. Bežala najskôr po stope divých zverí. Potom, keď si bola istá, že ju už nik neprenasleduje zvoľnila beh zaujatá tým, čo všetko jej telo poskytovalo. Výdrž a silu, aké predtým nepoznala. Bežala už dosť dlho a ešte stále mala dosť síl. V temnote lese sa výborne orientovala. Na chvíľu zastala. -Musím sa vrátiť k Janomovi a Nine. Niečo v jej blízkosti sa pohlo.
MiroSlava Tak ako ma trápi veta nahá, tak čiarka aj bodka vyzývavá.
Diskusia
8HitBoy
Ahoj! Tak oproti prvému dielu sa v tomto toho stalo o poznanie viac, čo na jednej strane dodalo príbehu potrebnú dynamiku, po ktorej som minule trošku volal, na druhej strane sa mi zdalo, akoby si daktoré procesy rozprávania príbehu zbytočne unáhlila a nemali takú šancu vyniknúť/nejako emocionálne s čitateľom zatriasť. Spoznávame Liris v inej polohe, zisťujeme že k Janomovi niečo cíti (čo si podľa mňa mohla budovať o kúsok dlhšie a nie len to podať čitateľovi ako fakt, PS: " ktorý Liris nenechával ľahostajnú" sa mi príliš nepozdáva, neviem či sa to tak hovorí, viac by mi tam pasovalo "nenecháva ľahostajnou") a že je v podstate dosť nechutne utláčaná. Spoznávame ju aj ako ženu, resp. že ju tak vidia ostatní. Opäť ale, scéna s odhalením pŕs je síce šokujúca, ale bez nejakého build-upu je taká že "ok, pokrčenie plecami". Šokuje, ale hneď na ňu zabudneš. Pokojne sa s nami viac pohrávaj, naznačuj, postupne stupňuj. Písanie príbehu nie je programovací jazyk s nulami a jednotkami - opis, veľká akcia, opis, opis, veľká akcia. Nedávaj nám všetko rovno na striebornom podnose! :) Z formálnej stránky vytknem opäť priamu reč, úvodzovky už nejdem navrhovať, beriem to tak, že pomlčky sú tvoj štýl, ale prosím, aspoň ich oddeľuj enterom, bude sa to výrazne lepšie čítať. Ako päsť na oko na mňa pôsobilo slovo sloboda celé veľkými písmenami, neprišlo mi to tam potrebné. A teda pochvala na záver - dejovo je to podľa mňa veľmi zaujímavé. Nie je to štýl, ktorý bežne čítam, ale osudy postáv ma zaujímajú a chcem vedieť čo bude ďalej. To je presne to, čo u čitateľa chceš vyvolať, čiže je to super. Prosím ale, skús aspoň zvážiť moje návrhy, netvrdím, že sú jediné správne, ale podľa mňa by mohli byť aspoň trošku nápomocné. Drž sa, teším sa na ďalšie poviedky!
11.10.2020
MiroSlava
Ďakujem za pripomienky, hm celé by to možno chcelo viac prepracovať. Píšem to na prvý nástrel a zjavne si to vysvetľujem a ujasňujem aj sama pre seba. Pokúsim sa viac ponoriť do deja, do postáv. Zatiaľ si postavy aj celý väčší formát poviedky? len oťukávam. Popracujem s eneterom. Ďakujem za pozornosť motivuje ma k ďalšiemu písaniu.
20.10.2020
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.
