Za hrsť zlata

Za hrsť zlata
Podporte scifi.sk
Nad veľkou nádobou naplnenou čírou tekutinou sa skláňal hlúčik hláv ozdobených kovovými korunkami. Jeho lordstvo Bael a jeho vojenskí velitelia si prekvapene, a čochvíľa už nadšene prezerali obrazy, ktoré sa na hladkej hladine objavovali.
„Taká velikánska loď!“
„A vlna ju zhodila na breh ako orechovú škrupinku.“
„Obidva stožiare sú zlomené, z plachty sú len zdrapy.“
„Dno má prerazené.“
„Uviazla nabodnutá na kamenný stĺp, príliv ju nadobro rozbije.“
Lord uznanlivo pokýval hlavou smerom k mladému mužovi, ktorý roztiahnutými rukami udržiaval kúzlo približujúce vzdialené udalosti.
„Tá búrka je tiež tvoja práca? Lebo keď sa pozriem z okna, nebo je modré a bez mráčika,“ opýtal sa.
Hum-prim pyšne zodvihol bradu. Čarovanie bola jeho robota, jeho radosť a jeho pýcha. I jeho živobitie.
Jediným mávnutím zakalil prebiehajúce divadlo a odporučil panovníkovi. „Stačí, ak tvoji bojovníci zájdu na pobrežie a pozrú sa sami.“
Takáto výzva sa nedala odmietnuť. Lord Bael vytiahol z vrecka objemný mešec a hodil ho kúzelníkovi.
„Dobrá robota. Ty s nami nejdeš?“
„Prepáčte Pane, vyhladol som. Radšej na vás počkám tu.“
Lordova suita sa odobrala pozberať korisť.
Mladký kúzelník si mohol všetky prsty oblízať od dobrôt, ktoré mu poprinášali na príkaz Lady Baelovej. Najedol sa poriadne a okoštoval všetky druhy vína.
Nenechal sa vyrušiť ani zvukmi boja približujúcimi sa k sieni, ani výkrikmi lady Baelovej, ktorá mu odpadla do náručia, keď sa dvere prudko otvorili. Do sály vbehla skupina svetlovlasých velikánoch, oblečených v kožušinách s ostrými zbraňami zmáčanými krvou.“
„Dobrá robota.“ Najbližší viking mu pokynul, hodil mu mešec a prihovoril sa mu svojim jazykom. „Ódin! Vbehli nám rovno pod sekery, všetkých sme ich pobili. Naložíme korisť. Tento hrad vyzerá pyšne a bohato, bude to slávny návrat.“
Celá jeho družina zodvihla svoje skrvavené hnáty a skandovala: „Huh! Huh! Huh!“
Hum-prim si utrel ústa. Schoval svoje dva mešce do záňadria aby zbytočne nepútali pozornosť. V stajni si s požehnaním vikingského náčelníka vybral dobrého koňa a pustil sa svojou cestou.
Drakkar pokojne kotvil v zátoke, predok nemal ulomený, plachty pokojne plieskali vo vetre. Okolo sa hemžili ľudia a nakladali ulúpené poklady. Ani sa veľmi nepodobal na ten, ktorý si vymyslel vo svojom kúzle. Tento bol o niečo menší, štíhlejší a krajšie vyformovaný. Uložil si obraz do pamäte. Nabudúce bude presnejší. Keď ho tak dobre platia.

Monika Kandriková

Monika Kandriková
Čo ma nezabije nech rýchlo utečie! :D :D

Diskusia

YaYa
Dobré je to. Akurát premýšľam, že ten lord bol celkom tupý, lebo: "Tá búrka bola tvoje dielo?" "Choď sa kuknúť, uvidíš." Ale dala s om za 9.
28.06.2020

Jozef Frajkor
Na tejto som sa zasmial asi najviac :D Kreatívne využitie mágie je dôležité, až mi to pripomína časy, keď sme s partiou do noci hrali pen and paper RPG a stvárali podobné hovadiny :)
01.07.2020
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.