Diablov karneval

Nechtami jej začal driapať kožu na bruchu. Červené šmuhy sa množili, ako červy vytlačené dažďom. Neprestal, ani keď z pupka vytryskol gejzír krvi a brušného moku. Len ďalej a hlbšie! - počul dakde v hlave.
Fantastická poviedka
4.
kolo
Sračky, zvratky, semeno a všadeprítomný pach alkoholu. Prísady, ktoré už nikoho neodrádzajú. Stačí sa zaradiť do davu, dvihnúť ruku a nechať sa strhnúť prúdom. To, že občas dajaká pokrivená entita vytiahne nôž a bodne od chrbta len tak zo špásu, sa neráta. Takisto ani znásilnenia, krádeže, či výtržnosti. Všetky prehrešky sú zarátané do percentuálnej stratovosti. Nikto si nemôže sťažovať, keď najväčšia slávnosť roka zarobí hory majetku do štátnej pokladničky. Ak by sa zrušil španielsky karneval, čo by prilákalo omámených turistov? Ťažiť sa predsa musí aj napriek drobným stratám.
Stála na rohu a ponúkala svoje služby. Väčšina dychtivých nápadníkov ju nedokázala presne zaradiť. Buď je to kurva, alebo veštica. Množstvo zvončekov, lesklých trblietok, šatiek a podobných hovadín navešala na seba hustejšie, než vianočný stromček v Ikea. Možno kvôli tomu sa jej vyhýbali zákazníci a možno kvôli jej opálenému telu. Vyzerala ako bohyňa, len sa jej dotknúť a spáliť sa až na kosť. Medzi všadeprítomným ligotavým okrášlením občas vykukla dlhá nôžka, plné poprsie uväznené v čipkách, či zlatý krúžok na pupku. Dokázala mnohých omámiť, no len občas ju niekto oslovil.
„Tak čo ponúkaš, krasotinka?“ spýtal sa jeden z pätice. Za zábavou dobehli až dakde zo strednej Európy. Keď sa jej predstavil a prezradil odkiaľ pochádza, iba nadvihla obočie. Vysmiala sa, že taký štát ani neexistuje. Ale to nebolo podstatné, hlavné slovo mali prachy a služby.
„Vyveštím ti osud, mládenec,“trochu schladila chlipné chúťky. Mladík odhadoval, že konečne bude úspešný a uloví dajakú samicu. Všetci okrem neho už ochutnali kus šavnatého exotického ovocia. Len jemu sa milostné dovádzanie neustále vyhýbalo. Preto sa rozhodol, že dnes, áno práve dnes zasunie, nech to stojí čokoľvek. A čarodejnica či šľapka sa mu zapáčila, tú si vybral za obeť.
„Nechcem vedieť, čo sa stane, chcem teba. Koľko stojíš?“ snažil sa drmoliť lámanou španielčinou. Aj tie drobné základy, ktorými disponoval, sa strácali pri zvýšenom promile. A to si nedoprial len tekuté nápoje.
„Toľko peňazí nemáš, aby si ma kúpil. Aspoň dovoľ, nech ti z dlane ukážem osud a možno podľa toho nájdeš vyvolenú,“ veselo zaštebotala.
„Lenže ja chcem teba! Rozumieš mi vôbec, krasotinka???“ hlas sa začal klátiť a s ním aj kolená. Posledné zvyšky svojprávnosti sa stratili v návale zvratkov. Predklonil sa a opretý jednou rukou o múr a druhou o vešticu špliechal večeru a všetko, čo dokázalo vyliezť zo zúženej trubice hrdla. Napokon ostávali husté sliny a žlč. Vypľúval, prehĺtal a medzi tým všetkým skúšal popadnúť dych.
Veštica sa kus odtiahla, avšak zopár prskancov predsa len olizlo dlhú čiernu sukňu. Niečo v tichosti zanadávala, no opilca napokon nepustila. Držala ho za ruku a čakala, kým aj tie posledné zvyšky kyselín nespália trsy burín. Ako ho držala, jemne pootočila mládencovu ruku. Dlaň bola čistá a kvitlo na nej množstvo brázd životných pútí. Profesionálna deformáciu ju okamžite primäla čítať. Najprv sa uškrnula, neskôr pokrčila čelo, až úplne od strachu zvýskla. Ruku rázom pustila, akoby to bola pálivá medúza, či šňupací prášok z antraxu.
„Čo tak ziapeš, ty...“ nestihol dopovedať, keď sa opäť ohol a vypustil paru.
„Diabolum, diabolum....“ vrešťala a opatrne sa od neho vzďaľovala. Cúvala do postrannej uličky a neprestajne ho sledovala. Bála sa zvrtnúť a ukázať nechránený chrbát.
Lenže mladík sa prebral. Odľahčený žalúdok a zriedená krv ho prinútili zareagovať na dotieravý hlas.
„Čo to kurva stále meleš!?“ kričal a zároveň sa potácal za ňou. Zvyšok partie ho nadšene povzbudzoval a nútil vykonať ďalšiu vyprázdňovaciu potrebu. Tentoraz však z iného otvoru. Mladíka to vyburcovalo a tak sa vrhol za vešticou. Bežal, potkýnal sa, padal a opäť sa škriabal na nohy, aby dobehol vybranú obeť lačných chúťok. Dakde z diaľky ešte dorážali výkriky priateľov, kým ich neprehlušili vlastné búrlivé predstavy.
Behali úzkymi uličkami, aj rozľahlými námestiami. Veštica stále dookola omieľala to svoje „Diabolum.“ A k tomu pridávala volanie o pomoc. Nikto ju však nepočúval. Okoloidúci radšej sklopili zrak, či zašli do priľahlej ulice, stiahli okenice. Napokon v tom ostala sama. Spoľahnúť sa mohla len na rýchle nohy, či dajakú lesť. Verila, že oťapený mládenec nevydrží v prenasledovaní veľmi dlho. Mýlila sa. Stačilo, že zabočila do temnej uličky, ktorá končila hradbou z tehál. Po stranách neboli žiadne dvere, balkóny, dokonca ani okná. Kričanie o pomoc by len vyšťavilo hlasivky, nič viac.
Oprela sa bruchom o stenu a vyložila nohu na trčiacu tehlu. Kúsok sa posunula vyššie. Tento krok smerom hore ju povzbudil a vrátil stratenú nádej.
Opäť dvihla druhú nohu a hľadala škáru v omietke. Našla a zaprela sa. Spravila ešte tri kroky, kým ju za členok niečo zdrapilo. Pevný stisk a trhnutie dole. Padala, bľačala. Tresla o kamennú dlažbu a so zakaleným pohľadom škúlila na mládenca. Rana do hlavy a chrbta ju priveľmi oslabili, aby mohla ďalej vzdorovať.
„Odíď ty diabolum! Odíď a nechaj ma byť!“ žobronila.
„Čo to stále kvákaš?!“ zvreskol na ňu v rodnej reči, ktorej nemohla rozumieť a schmatol jej obe zápästia. Nasilu ju postavil a oprel o stenu. Ruky veštici držal pevne ako v kliešťoch, až sa nemohla ani len pohnúť. „Tak vrav, čo si videla v mojom osude? Vrav, lebo ťa...!“ vyhrážal sa, zatiaľ čo pevnejšie stískal zápästia.
„Si násilník. Budeš chcieť odo mňa... a napokon ma aj tak...“ nedokázala vysloviť obrazy, ktoré sa jej rojili v mysli. Spermie, krv, sliny a napokon prázdno.
„Si normálna? Buď už ticho, lebo ťa umlčím!“
Veštica sa začala trhať a nechtami mu kmásala kožu. Vytrvalo bojovala, kým ju napokon nepustil. Mal krvavé predlaktia a jeden šrám na líci. Priložil si tam prsty a nemo skúmal kvapku červene na ukazováku. Tento drobný výron ho stiahol z reality na dno prázdnoty. Začal mávať rukami a fackovať vešticu. Väčšina úderov iba voľne brázdila vzduch, avšak zopár si našlo poddajné líce, krk, či plece. Dobitá veštica sa stiahla do klbka na zem. Čierna blúzka sa roztrhla a jedno ramienko na čipkovanom tielku padlo cez plece. Mládenec vtom zneistel. Mienil jej ešte uštedriť zopár buchnátov, aby si uvedomila, kto je pán a kto zver, no pohľad na pevný oslobodený prsník ho zbavil násilných túžob. Sklonil sa a začal ju hladiť. Najprv opatrne prechádzal po čiernych vlasoch, hnedej pokožke líc, až cez ramená prekĺzol na hruď. Z jemných pohybov prešiel do náruživého stískania. Drvil veľký hnedý dvorec, žmolil bradavku. Cítil, ako ho zalieva teplo a tlak v nohaviciach túžil po slobode. Veštica len obrátila hlavu na stranu, aby nevidela do tváre násilníka a so vzlykotom sa odovzdala. Vedela, že ak bude odolávať a brániť sa, nevyviazne len s ošúchanou vagínou a s pár modrinami navyše. Zavrela sa do vlastného sveta a nechala, nech sa mladík vyblázni a potom, hádam potom, ju prepustí.
Potiahol ju za nohy, aby sa vystrela v celej dĺžke na dlažbe. Opretá o stenu si množstvo vlastných šťavnatých zákutí skrývala. Teraz pred ním ležala odovzdaná napospas a on to vrelo prijímal.
Čipku viac netrhal, len ju stiahol aj cez druhé rameno. Obe prsia sa oslobodili a ako nedobytné veže pevne stúpali k nebesiam. Schmatol ich do dlaní a premeriaval objem. Zohol sa, do úst nabral raz jednu raz druhú bradavku. Prehadzoval si ich medzi perami, jemne hrýzol zubami a sal. Veštica vzlykala, on však počul vzdychanie a tak sa viac ponoril do milostného aktu.
Sukňu vyhrnul k pásu. Lenže látka zaťažená zvončekmi a ozdobami neprestajne padala na stehná. Napokon bol nútený ju stiahnuť cez členky dole. Ostal len drobný fliačik bielych gatiek. Na oboch stranách sa ukazovákmi zahákol o gumu a potiahol. Pomalé odkrývanie zakázaného územia ho vzrušovalo do nemoty. Cítil, ako mu sliny vytekajú z pootvorených pier, preto potiahol a pevnejšie stisol ústa.
Nohavičky ovisli na jednom členku. Už sa viac nehodlal zdržovať drobnosťami. Odhalil a uvoľnil bránu do rajskej záhrady. Vyholená pokožka a ružové pysky už nedovoľovali viac otáľať. Roztiahol jej nohy. Zo začiatku sa trocha bránila, no napokon sa uvoľnila. Veď sa jej to predsa páči, veď tak slastne vzdychá, veď je tak krásne vlhká – pomyslel si mladík.
V rýchlosti si stiahol nohavice pod kolená a pozrel do rozkroku. Pokrivený úsmev mu roztiahol pery. Omámene skúmal vlastný penis, ktorý narástol do obrej veľkosti. Buď bol tak vzrušený, alebo sa niečo zázračné prihodilo. Možnostiam skaleného videnia a pokrútených predstáv neprikladal žiadnu váhu. Už ho nič nemohlo zastaviť. Po kolenách docupital až tesne k veštici. Oprel sa o jednu ruku a druhou namieril do čierneho stredu. Zatlačil a hlasno vzdychol. Jeho úd objala tesná náruč, ktorá ho vrelo stískala ako mať novorodenca. Tento pocit vzrušenia neprestajne dobiedzal, až postrehol, ako sa na povrch hrnie nával extázy. Nedokázal to zadržať. Nech sa snažil akokoľvek, muselo to ísť von. Začal prudšie dorážať. Boky tlačili na jej stehná ako baranidlo na stredovekú bránu z rákosia. Len prudšie a mocnejšie zatlačiť. Konečný výron musí vykresať ohňostroj veľkosti tretej svetovej.
Trubica sa mu naplnila v pulzujúcich prívaloch. Prvé vyvrcholenie a následne nato ďalšie a ďalšie. Vnímal, ako vlhkosť zapĺňa tú úzku štrbinu doplna. Ešte zopárkrát si odcvrkol a spokojne sa zvalil do mäkkého. Starosť o choroby, či potomstvo boli tak vzdialené, ako prvá hviezda na vyblednutej oblohe.
Zľahka odfukoval, kým sa trochu pozviechal. Viac sa pritisol na objemné prsia a našpúlil pery. Túžil po sladkom bozku a spojení. Veštica sa však odvrátila. Mladík to dával za vinu zvratkom, ktoré z jeho úst neprestajne presakovali. Ten zápach a zvyšky medzi zubami by málokoho zvábili k dovádzaniu jazykov. Preto viac nenaliehal a spokojne sa odtiahol. Milovanie sa síce nevtesnalo do zaužívanej časovky maratónu, ale účel splnilo. On zasunul a ona si prišla na svoje. Vyplatí ju honosne, nech drží papuľu pred políciou a nech si trochu prilepší. Ak túži pokračovať v brandži, môže si kúpiť novú cinkajúcu garderóbu, sklenenú guľu, či tarot.
Postavil sa s nohavicami na členkoch. Z ochabnutého údu, čo mu plantal medzi nohami, ešte kvaplo zopár bielych sĺz. Zohol sa v páse, že si natiahne slipy, nohavice, keď do neho narazil tichý šepot.
„In nominePartisetFiliietSpiritussancti...“ veštica drmolila ústami modlitbu, zatiaľ čo krivo zazerala na mladíka. Občas sa prežehnala a znova vyhrabala čerstvé verše.
Mladík ju chvíľu sledoval. Nechápal, odkiaľ sa v nej berie toľko istoty a pohodlia. Len tam tak sedela nahá, s tričkom okolo pása a omieľala dajaké sväté slová. Vôbec ju nezaujímalo semeno, čo sa jej lepilo medzi nohami, či zopár mokvajúcich škrabancov. Mladíka zrazu pochytil amok. Túžil vidieť vešticu zodranú a unavenú, no namiesto toho si len pospevovala. Opäť ho naplnila túžba vziať si ju násilím, kým nebude stonať od rozkoše, kým nebude prosiť aby prestal.
Odkopol vlastné nohavice dakam za seba a bez jemnosti sa na ňu vrhol. V tej chvíli sa začala brániť a jemu sa to páčilo. Cítil, ako sa mu krv hrnie do penisu, ako hrubne a mieri do cieľa. Lenže ona sa nevzdávala. Bila, škriabala, kopala nohami, len aby sa od neho dostala čo najďalej. Mala však smolu, na chrbát ju už tlačila neoblomná stena.
Mladík jej surovo schmatol zápästia a vyvrátil za hlavu. Tam ich pridŕžal jednou rukou, zatiaľ čo druhou vsúval úd do rozkroku. Vnímal vlhkosť a dúfal, že to nie sú len jeho šťavy. Začal rytmicky tlačiť a postupne zrýchľoval. Tentoraz to nebude bleskovka – to poznal naisto. Pekne si to obaja užijú do posledného dúška.
„Diabolum, daemon, diabolum, daemon...“ kričala stále dookola. Jej hlas stúpal a opakoval slová ako v zakliatej mantre. Mladíka to vyvádzalo z rovnováhy. Chuť spojenia sa vytratila, zatiaľ čo na povrch presakovali prvé známky agresie. Penisom začal búšiť ako kováč kladivom. Veštica sa však začala nečakane rehniť. Vyplazovala jazyk a posmievala sa. Dokonca sa jej podarilo vyslobodiť ruky a ostrými nechtami mu zbrázdila hruď. Štipľavá bolesť ho prinútila cúvnuť. S mľasknutím sa oddelili.
„Ty kurva, čo to robíš?! Zato ťa zničím!“ Zaprisahal sa a opäť na ňu skočil. Tentoraz mu nestačilo iba prirážanie, začal aj fackovať dlaňami. Čím viac sa však snažil, tým ho veštica pestrejšie obdarovávala grimasami. Nedožičila mu kus pokoja a neprestajne sa vysmievala.
Mládenec odhodil posledné zvyšky zábran a stisol dlaň do tuhej päste. Udrel na tvár, na oko. Videl ako viečko naviera, ako sa sánka vykĺbila z pántu. Tresol znova na bradu, nos, líce, zasiahol hruď, raz jeden prsník, raz druhý. Na odozvu však neprišlo žiadne bedákanie, či žobronenie o milosť. Len ďalší a ďalší posmech.
Udrel na brucho a bokmi prirazil. Udrel na tvár a opäť penisom zatlačil. Snažil sa spôsobiť čo najviac škody a neprestajne ju ponižovať znásilnením. Lenže na odpoveď dostal pokrútený škľab, vyplazený jazyk. Dokázala sa škeriť, aj keď jej opuchlina privrela oko, aj keď jej chrup poredol, či nos sa prevrátil do strany. Ako zmyslov zbavený pochopil, že to ona ho ponižuje a tak si zaslúžisurovejší trest, než milostné dovádzanie a zopár tuhších pohladení.
Nechtami jej začal driapať kožu na bruchu. Červené šmuhy sa množili, ako červy vytlačené dažďom. Neprestal, ani keď z pupka vytryskol gejzír krvi a brušného moku. Len ďalej a hlbšie! - počul dakde v hlave.
Diera sa rozškľabila a uvoľnila vstup. Mladík okamžite vtrhol do dutiny a kmásal všetko čo prišlo pod ruky. Trhal a vyťahoval klzké vnútornosti. Črevá sa kopili vedľa neho a rozpletali po okolí. Neprestával ani keď vytiahol pečienku, žalúdok, obličky. Hodlal ísť hlbšie. Napokon vyrazil smerom hore. Rukami lapal vo vlhkej teplej temnote a omakával, čo prišlo pod prsty. Boli to vaky pľúc. Prudko zatlačil, až cítil, ako navrstvené blany povoľujú. Hlasné zapískanie uvoľneného vzduchu presvišťalo cez diery, cez ústa. Napokon sa prepasíroval k srdcu. Držal ho v dlani a vnímal chabé, avšak isté burácanie. Stále tĺklo, akoby nikdy nemalo prestať. Zaškúlil na vešticu a zmeravel. Ona si ho s úsmevom prezerala, akoby sa blížilo vyvrcholenie. A ono sa blížilo, len nie ľúbostné.
Mládenec stisol a potiahol. Veštica sa len usmiala a poslala vzdušný bozk, vzápätí nato privrela zdravé viečko, hlava ochabnuto klesla na stranu. Odtrhnuté, rozdrvené srdce ostalo bezmocne visieť na blanách.
Konečne pokoj – myslel si mladík a obzrel sa okolo seba. Až v tej chvíli si uvedomil, čo spôsobil. Svedomie sa okamžite prihlásilo a všetku vinu hodlalo zvaliť na ožralecké chute, či dajakú drogu, ktorú ňuchol cez bongo. No triezve spomienky dokázali vykutrať celý príbeh besnenia. Nemohol sa na nič a nikoho vyhovoriť. Nezameniteľný krvavý podpis vyrytý jeho vlastnými rukami.
Začal revať a odťahovať sa od mŕtvoly a všetkého toho maglajzu prilepenom na dlažbe, na jeho tele. Lenže nech sa snažil akokoľvek, spojenie medzi ním a vešticou bolo tuhšie, než zvar elektródou. Nedokázal sa od nej odlepiť. Stískal ju za stehná, trieskal do stuhnutej panvy, dokonca aj koreň vlastného penisu schmatol a klátil zo strany na stranu.
Nič.
Slzy a nárek dieťaťa sa mu drali z úst, keď pocítil niečo pálivé, ako do neho presakuje. Bolesť sa stupňovala každou kvapkou. Cez úd, cez dierku do semenníkov, do močového mechúra, do tela sa liala horúčava. Oheň postupne zachvátil kus mäsa a rozširoval sa hlbšie, až zamoril každú bunku.
Mládenec začal besnejšie trhať zvyšky veštice, aby sa od nej oslobodil, aby roztrhol spojenie, ktoré mu strieka do tela. Nedokázal však viac, než kolenačky cúvať po krvavej dlažbe a ťahať za sebou mŕtvolu. Žiara lámp bola vzdialená a mesiac nedokázal poriadne presvietiť okolie, no to, čo uzrel, bohato stačilo.
Penis mu sčernel a následne sa tmavý odtieň rozpínal aj po zvyšku kože. Nákaza najprv zachvátila brucho a stehná. Pomaly stúpala hore na hruď, ažolúpila aj posledné zdravé zvyšky. Mladík to nedokázal zadržať. Možno, ak by ho nespaľovala ta láva čo do tela prúdila, dokázal by bojovať. Veril, že každou chvíľou musí zhorieť na uhol, avšak namiesto toho, ho utrpenie čoraz väčšmi drvilo. Už nedokázal ani dýchať, rukami pohnúť, či zakričať. Posledné útržky vnímania sa vytrácali až ich objala temnota. Tá temnota, čo napokon všetko zhltne. Odbremenený od života sa zvalil na mŕtvolu. Čľupol do vnútorností, zamotal sa v črevách, no v závere sa predsa len vyslobodil od milostného spojenia. Úd s hlasným mľasknutím vykĺzol z pošvy.
Prebral sa do tmy. Netušil, či driemal hodinu, či celú večnosť. Otvoril oči a vzoprel sa na dlaniach. Ležal na niečom mokrom a chladnom. Bola to dajaká žena. Jej tvár sa zmenila pod tlakom úderov, ale matne si spomínal na...
Konečne precitol. Už mienil zdúchnuť z miesta činu, ale voľačo ho zabrzdilo. Zaujato skúmal ženu a všetky jej nádory, otvorené rany, podliatiny, či vnútornosti, na ktorých nepretržite ležal. Opatrne sa skotúľal na bok, aby sa dokázal lepšie prizrieť. Vôbec ho to nedesilo, ani to nebolo odpudivé. Práve naopak – krása ľudského tela, akú dovtedy neuzrel. Ponoril dlane do orgánov, natiahol črevá, ohmatával pevnosť kožnej blany na roztrhnutom trupe. Napokon sa ale musel postaviť. Chvíľu zvažoval, či by sa zdochlinka dala ešte raz sprzniť, no napokon tú chlipnú myšlienku musel zahnať. Mal toho ešte veľa na práci. Čaká ho nový svet dakde v strednej Európe. Nový domov, priatelia, čerstvé obete. Už viac nie je tým, kto sa pred hodinou snažil vyblvať večeru a oslniť krásnu španielku. Nie, on už sa zmenil. Duch mladíka hasne dakde pod tlakom pažravého parazita. Veštica bola dobrý a tvarovateľný materiál. Lenže už sa opotreboval a tak ho musel vymeniť za nový kus. Garderóba sa spestrila o čerstvé mäsko mladíka. Už len ten drobný chobot medzi nohami musí dajako dotvoriť do veľkosti. Zvyšok tela v rozkvete a myseľ povoľná, ako dieťa v kolíske. Ani pri veštici nemal veľký problém s vymývaním mozgu. Veď napokon, ľudia sú takí krehkí a slabučkí a on je predsa Diabol. Kto by odolal...

Henrich

Henrich
...išiel som len tak okolo a zbadal som otvorené dvere. Pozrel som dnu. "Hľa, ďalší čarovný svet." tak som vošiel...

Diskusia

Večernica
Drsné, ale má to atmosféru!

02.07.2020

YaYa
Uff... Ako napísané je to dobre, možno občas ušla nejaká drobná chybička alebo nie celkom vhodné slovíčko. Ale téma a množstvo podrobností mi teda vôbec nesadli a skôr ma znechutili od vyššieho hodnotenia.
02.07.2020

cyberstorm
hmmm.... Tazko povedat. Na jednej strane dobre napisane (dokonca aj niektore gore sceny, ktore fakt nemusim), na strane druhej zbytocne vela detailov a popisov ludskej anatomie. Zial, ja nepatrim k citatelom, ktorí by práve toto vedeli ocenit. Okrem toho mi nesedelo par logickych veci: mat v sebe tolko chlastu a omamnych latok, aby som som vracal, a este byt schopny nahanat niekoho ulicami? Podla mna velmi ani nie. Niektore vety boli prilis polopatisticke a prilis vysvetlovacie. Ona mala rakovinu (nadory)? Napad sam o sebe mozno aj dobry, ale nesedelo mi konanie diabla ako takeho, ked bol v tele vestice - tam ju novladal? Pretoze mladika predsa ovladol hned. A ak ano, tak preco sa ho bala a utekala? Preco citala o diablovi z jeho dlane ked a bala sa ho, ak bol diabol v jej tele?
02.07.2020

Henrich
aj by som ti odpovedal (cyberstorm), ale nerozumiem tvojím otázkam :-)
02.07.2020

cyberstorm
Co je na nich nezrozumitelne? Ale ok, skusme poporade ;)
O: Ona mala rakovinu (nadory)?
"Zaujato skúmal ženu a všetky jej nádory, otvorené rany, podliatiny, či vnútornosti, na ktorých nepretržite ležal."
prečo nádory?
02.07.2020

cyberstorm
O: mat v sebe tolko chlastu a omamnych latok, aby som som vracal, a este byt schopny nahanat niekoho ulicami? Podla mna velmi ani nie.
"„Čo to kurva stále meleš!?“ kričal a zároveň sa potácal za ňou. Zvyšok partie ho nadšene povzbudzoval a nútil vykonať ďalšiu vyprázdňovaciu potrebu. Tentoraz však z iného otvoru. Mladíka to vyburcovalo a tak sa vrhol za vešticou. Bežal, potkýnal sa, padal a opäť sa škriabal na nohy, aby dobehol vybranú obeť lačných chúťok. Dakde z diaľky ešte dorážali výkriky priateľov, kým ich neprehlušili vlastné búrlivé predstavy.
Behali úzkymi uličkami, aj rozľahlými námestiami. Veštica stále dookola omieľala to svoje „Diabolum.“ A k tomu pridávala volanie o pomoc. Nikto ju však nepočúval. Okoloidúci radšej sklopili zrak, či zašli do priľahlej ulice, stiahli okenice. Napokon v tom ostala sama. Spoľahnúť sa mohla len na rýchle nohy, či dajakú lesť. Verila, že oťapený mládenec nevydrží v prenasledovaní veľmi dlho. Mýlila sa. Stačilo, že zabočila do temnej uličky, ktorá končila hradbou z tehál. Po stranách neboli žiadne dvere, balkóny, dokonca ani okná. Kričanie o pomoc by len vyšťavilo hlasivky, nič viac."
Ja swom bol pár krát na mol a par krat som z toho aj blil. Rozhodne som ale nebol v stave niekoho nahanat, este k tomu v teplom prostredi (Spanielsko) a pocas karnevalu, kde sa mu obet mohla pokojne schovat.
02.07.2020

cyberstorm
Omámene skúmal vlastný penis, ktorý narástol do obrej veľkosti. Buď bol tak vzrušený, alebo sa niečo zázračné prihodilo.
Alkohol a erekcia nie su velki kamarati :/
02.07.2020

cyberstorm
O: Napad sam o sebe mozno aj dobry, ale nesedelo mi konanie diabla ako takeho, ked bol v tele vestice - tam ju novladal? Pretoze mladika predsa ovladol hned. A ak ano, tak preco sa ho bala a utekala? Preco citala o diablovi z jeho dlane ked a bala sa ho, ak bol diabol v jej tele?
Celý čas spominas ako sa ho vestica bala. Uz od okamihu, ked si z jeho dlane precitala ze bude posadnuty diablom. Ako pred nim utekala a tak dalej. A zrazu pritom na konci pises:
"Konečne precitol. Už mienil zdúchnuť z miesta činu, ale voľačo ho zabrzdilo. Zaujato skúmal ženu a všetky jej nádory, otvorené rany, podliatiny, či vnútornosti, na ktorých nepretržite ležal. Opatrne sa skotúľal na bok, aby sa dokázal lepšie prizrieť. Vôbec ho to nedesilo, ani to nebolo odpudivé. Práve naopak – krása ľudského tela, akú dovtedy neuzrel. Ponoril dlane do orgánov, natiahol črevá, ohmatával pevnosť kožnej blany na roztrhnutom trupe. Napokon sa ale musel postaviť. Chvíľu zvažoval, či by sa zdochlinka dala ešte raz sprzniť, no napokon tú chlipnú myšlienku musel zahnať. Mal toho ešte veľa na práci. Čaká ho nový svet dakde v strednej Európe. Nový domov, priatelia, čerstvé obete. Už viac nie je tým, kto sa pred hodinou snažil vyblvať večeru a oslniť krásnu španielku. Nie, on už sa zmenil. Duch mladíka hasne dakde pod tlakom pažravého parazita. Veštica bola dobrý a tvarovateľný materiál. Lenže už sa opotreboval a tak ho musel vymeniť za nový kus. Garderóba sa spestrila o čerstvé mäsko mladíka. Už len ten drobný chobot medzi nohami musí dajako dotvoriť do veľkosti. Zvyšok tela v rozkvete a myseľ povoľná, ako dieťa v kolíske. Ani pri veštici nemal veľký problém s vymývaním mozgu. Veď napokon, ľudia sú takí krehkí a slabučkí a on je predsa Diabol. Kto by odolal..."
Znamena to teda, ze veštica mala diabla celý čas v sebe? Ak áno, tak ju neovládal tak, ako ovládol na konci poviedky mladíka? Čo je ale asi v rozpore s: "Veštica bola dobrý a tvarovateľný materiál." Zasa ak ju ovládal, tak prečo pred mladíkom utekala a čítala z jeho dlane o diablovi?
Rovnako tam nesedí ani vešticine zariekanie: "„In nominePartisetFiliietSpirituss ancti...“ veštica drmolila ústami modlitbu, zatiaľ čo krivo zazerala na mladíka. Občas sa prežehnala a znova vyhrabala čerstvé verše."
02.07.2020

Danica
Veľa nezodpovedaných otázok. Napr. ktoré španielske festivaly sú najlepšie a oplatí sa tam ísť?
03.07.2020

HB
Ťažko sa mi to hodnotí. Po technickej stránke rozhodne dobre napísané, ale aj keď je Jack Ketchum jedným z mojich najobľúbenejších autorov, toto sa mi čítalo ťažko. Hnevala ma taká "plochosť" postáv. Nechápem ich motivácie, aj keď viem, že to je poviedka a niet času ani rozsahu na podrobné psychologické rozbory, tu mám dojem že sledujem postavu, ktorej jediná charakterová črta je, že znásilní a zavraždí ženu. Vlastne sa to celé v mojich očiach zvrtlo zo zaujímavo začínajúcej poviedky na (obyčajné a príliš podrobné) opisy znásilnenia a vraždy. Takéto gore scény sú fajn, ale bez patričného buildupu to skrátka nefunguje až tak dobre. Škoda, ale verím, že z potencionálnej budúcej poviedky budem nadšenejší!
03.07.2020

Mária
U mňa topka. Poznám autorove práce bez servítky a podliezavosti. Páči sa mi, ako využil námet z filmu 6 zmysel. Veštica je len telo, vo vnútri je celý čas diabol. Ovláda, klame, zvádza a napokon... Asi si to dám ešte raz 😝
04.07.2020

cyberstorm
Maria: a kde je ten "námet z filmu 6 zmysel"? Nejako ho tam neviem najst...
08.07.2020

Mária
Cyferstorm: asi si to nečítal a hneď hodnotil z dvoch viet. Tá žena/veštkyňa/ šľapka je celý čas vlastné diabol. Aj keď si čitateľ( teda aspoň ten, čo to čítal do konca) stále mysly,
že je to obyčajná domoroda dievka so službami. Vo filme(teda ak si ho videl dokonca a nie len úvodné titulky) je pointa zakotvená na Willisovi, že je to žijúci človek. Ale nee. On je celý čas duch a dozvedáme sa to až na konci. Teda ak to niekto zvládol do konca. Hádam sa nemýlim. Nech sa autor sám vyjadrí...
10.07.2020

mestan
Toto rozhodne nieje čítanie pre každého, no kto ma rád tento žáner, určite si príde na svoje. Krv, otvorené rany, pach vnútorností, násilie...
11.07.2020

Veronika
Celý súťažný text na mňa pôsobil dojmom, akoby sa autor chcel len vypísať. Takže si podumal nad nejakým prvotným námetom a jednoducho hodil svoje pocity na papier v surovom stave (čiže bez väčších úprav alebo nejakej konkrétnej výpovednej hodnoty). Ako klasické kreatívne cvičenie vie text obstáť. Pokiaľ by však mal súťažiť, je potrebné ho poriadne upraviť - zoškrtať zbytočnú štylistickú vatu; lepšie sa vyhrať s opisom postáv - hlavne s ich vnútornou charakteristikou, ktorá v jednotlivých prehovoroch pôsobila jednoliato, čím sa stierala viditeľná hranica medzi ženským a mužským princípom a čitateľ nebol motivovaný k tomu, aby sa pokúsil s postavami nadviazať nejaký citový kontakt (hoc aj ten, ktorý mal vyvolávať vlnu odporu); a predovšetkým vyzdvihnúť konkrétny zámer, ktorý poviedka mala splniť.
Nakoniec, ak si vezmeme také kontroverzné diela, akými sú napr. Lady Fuckingham (Oscar Wilde), Lady Caligula (Lasse Braun), Druuna (Paolo Eleuteri Serpieri), Mučedníci (fr. Martyrs, Pascal Laugier) alebo väčšinu diel Markýza de Sade, napriek svojmu obsahu, kvetnatému a veľmi vulgárnemu slovníku aj explicitným scénam... spĺňajú istý beletristický pôvab a minimálne ponúkajú čitateľskej obci analýzu správania sa jedinca bez zábran v konkrétnej situácii. Sú akýmsi ťažšie stráviteľným sprievodcom ľudskými obsesiami, úchylkami, deviáciami, primitívnymi pudmi, atď., ktoré sú, bohužiaľ, súčasťou ktorejkoľvek ľudskej spoločnosti v akejkoľvek ľudskej ére.
A keďže presne takýto impulz mi chýbal, nedokázala som na text nahliadať ako na niečo, čo by malo istú výpovednú hodnotu so zámerom šokovať (alebo pobaviť) čitateľa. Jednoducho som mala pred sebou zhluk citovo zafarbených, avšak prázdnych slov, ktorý mi k takému rýdzemu a dobrému hororu veľmi nesadol, pretože strádal jeho pravý pôvab a recykloval X-ráz recyklovanú tému "diabla", ktorá už nedokáže vyvolať nadšenie ani pri filmoch typu Mníška, V zajatí démonov, The Amityville Horror, Acacia atď. Navyše, na žánrový presah do splatteru mal text nedotiahnuté základné prvky tohto podžánru, čím sa opäť tratilo a čitateľ bol z celého konceptu naozaj sklamaný, vzhľadom na to, že zo všetkých súťažných poviedok v tomto kole bola práve táto po technickej stránke zvládnutá dosť dobre.
14.07.2020

Simona Mešťanová
Kamarat ma sem zavolal aby som si precitala poviedky a kedze mam rada fantasy, bola som zvedava. Ale musim povedat ze toto je hnus! Naozaj! Ved to nema hlavu ani patu! To si naozaj autor tak uziva pitvanie ludi? Ak by tu bolo tlacitko "ODPAD" tak by som nan velmi rada klikla!
15.07.2020

draculin
Explicitne nasilie a sex (a nasilny sex) dnes uz nie su nic extra, nie je to ziadne borenie tabu, ani prinos sam o sebe. Bolo toho uz dost, takze sme si na to zvykli a pokojne sa s tym moze narabat ako s akceptovatelnym nastrojom - no same o sebe to nestaci ani na sokovanie. Tu je problemom, ze okrem nasilia toho vela nedostaneme. Jednoduchy dej by sa dal ospravedlnit kratkym rozsahom, ale praveze ten zvrat, twist na konci, to kazi. Ano, zmysel je jasny, aj snaha autora nas "prekvapit". Diabol/Lucifer nie je megaozruta niciaca vsetko v ceste, je to klamar, podvodnik, zvodca - a mefistofelovsky vzor podvedome akceptujeme. Je v poriadku napisat poviedku, kde Diabol podvodom zvadza svoju obet (co je pointou tejto poviedky) a to aj pokial je uplne priamociara. Mozeme sledovat ako obed podlieha "kuzlu" a zvodom Diabla a neubrani sa. To co ale vadi je, ze poviedke chyba prave ta diabolska subtilnost. Ak aj nevieme, ze zaporny protagonista je podvodnicky diabol, mozeme sledovat jeho hru s obetou a ked sa identita na konci odhali, citatel si buchne rukou do cela a vykrikne: "Ahá!". Neslo len o hru ktoru hral Diabol s obetou, ale o tu istu hru, ktoru hral autor s citatelom. A to tu nie je ani nahodou. Typek sa proste rozhodne zensku znasilnit, potom ju roztrha a koniec. Nasilie moze zostat, zakladna premisa moze zostat, pointa moze zostat, ale bez nieco viac to je len anatomicky atlas. Tu by bolo lepsie sa zbavit fascinacie nasilim, ale pristupovat k poviedke ako k psychologickemu (nie masiarskemu) dielu - pretoze tema je o niecom inom. Ked sa aj pozrieme na uspesne predobrazy z literatury a filmu, tie ocenovane a kvalitne nie su len o krvi a vnutornostiach, ale o tom, ako normalny clovek prepadava hlbsie a hlbsie do sialenstva, pripadne do pavuciny, ktoru Diabol nastrazil. Ale to je nieco, co by mal citatel citit, i ked to priebezne pocas citania nebude chapat a dojde mu to az na konci. Ale nieco bude tusit. Nie ako v tomto pripade, kde 98% casu bolo jasne kto je nasilnicke zviera - a potom abrakadabra! - sa to z rozmaru autora zmeni. Takto teda prosim uz nie.
16.07.2020
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.