Hlásenie

Prvý ostrý zásah kapitána Smitha bude naozaj nezabudnuteľný.
Podpor scifi.sk 2 % z dane v roku 2024
Dorazili sme na miesto. Vypla som motor a pozrela sa na hodiny na palubnej doske, ktoré oznamovali, že za dve minúty bude pol dvanástej v noci. Dvakrát som sa zhlboka nadýchla a potom som sa otočila na svojho parťáka na sedadle spolujazdca.
„Tak ako, pripravený?“ opýtala som sa ho s nesmelým úsmevom. Pre strážmajstra Smitha to mal byť prvý ostrý zásah v jeho začínajúcej sa policajnej kariére. Vedela som si predstaviť, ako veľmi vyplašený musí byť. Smith ale pôsobil navonok pomerne pokojne. Opätoval mi úsmev a prikývol.
„Poďme nato,“ povedal a začal nemotorne vystupovať. Bol vystrašený ako také malé mačiatko, už som si tým bola úplne istá.
„Strážmajster...“ sykla som naňho. Keď sa na mňa otočil, kývla som mu hlavou smerom k pištoli, zabudnutej na zadnom sedadle. Opäť raz sa len vyplašene pousmial a nepatrne sa trasúcimi rukami si ju začal strkať do puzdra na stehne.
Vystúpila som, natiahla sa a prehrabla si oboma dlaňami svoje dlhé blond vlasy. Pre mňa, na rozdiel od môjho parťáka, to bol len ďalší rutinný zásah. Ako inak, keďže som bola u kriminálky už dlhých šestnásť rokov.
Obaja sme úplne potichu vošli do tmavej bočnej uličky, mieriac zbraňami a baterkami do neznáma. Možno sme to s opatrnosťou preháňali, avšak z toho hlásenia, kvôli ktorému tu vlastne sme, prebehol mráz po chrbte aj starej harcovníčke ako som ja. Muž vydesene kričal, že potrebuje pomoc a že nevie presne, čo sa vlastne deje, ale bojí sa. Na konci deväťsekundového telefonátu skĺzol len do prosieb a vzlykania.
Vtedy sme to uvideli. Tam kdesi v tmavej ulici, ktorá za normálnych okolností priťahovala len feťákov a iných asociálov, ležal na zemi človek. Zamierila som naňho baterkou a uvidela som asi meter a pol od neho na zemi ležať mobil.
„Žeby náš volajúci?“ opýtal sa šeptom strážmajster Smith. Bez toho aby som spustila zrak z ležiaceho muža som prikývla.
„Kryte mi chrbát, Smith,“ povedala som a sklonila som sa k ležiacemu mužovi, aby som mu skontrolovala tep. Preglgla som. Nič.„Je mŕtvy,“ oznámila som Smithovi a môj hlas mi prišiel akýsi nevýrazný, až plechový.
Smith ale len zalapal po dychu.
„Kapitánka... pozrite,“ oznámil mi preskakujúcim hlasom. Zdvihla som zrak a uvidela na stene obďaleč obrovskú krvavú škvrnu. Krv stekala z obitej steny v tenučkých cícerkoch a na zemi vytvárala pomaličky rastúcu mláčku.
„Čo to preboha,“ vzdychla som. Znovu som sa pozrela na mŕtvolu, ktorá ležala pod mojimi nohami a vtedy som to zbadala. Muž mal na krku dve drobné, takmer nepatrné ranky. Chvíľku som sa bez žmurknutia pozerala na krk toho nešťastníka, až som napokon kývla smerom na Smitha.
„Strážmajster, zbehnite prosím do auta po mikroténové vrecúška na dôkazy a skontrolujte tie miesta kde parkujeme. Obeť aj páchateľ určite vošli z tej strany, budú tam stopy,“ povedala som mu.
Smith prikývol. „A čo vy?“ opýtal sa.
„Ja to skontrolujem tu.“
„V poriadku,“ povedal mladý policajt a ja, nespúšťajúc oči z mŕtveho muža, som počúvala jeho pomaly sa vzďaľujúce kroky, ktoré postupne prešli do úplného ticha.
Až vtedy som sa postavila a oprášila svoj vlnený kabát. Poobzerala som sa okolo seba a odložila pištoľ do puzdra. Zacítila som, ako okolo mňa vzduch citeľne ochladol, a na krku som zacítila odporne páchnuci dych, pripomínajúci pokazené mäso.
Ústa sa mi skrútili do posmešného úškrnu a bleskovo som siahla do vnútorného vrecka po svätenú vodu a drevený kôl. Bola som totiž všeličo, len nie obyčajná policajtka.

8HitBoy

8HitBoy
私の最大の趣味はアジアのポップカルチャーとチェスです。

Diskusia

Alexander Schneider
Páčilo sa mi to. Na začiatku som bol trochu iritovaný tou neprimeranou štylistikou voči atmosfére, ktorú som ohľadom nočnej detektívky očakával (vyznievala totiž vzhľadom na kvázi-arogantný a svojský prístup kapitánky, akoby to dekonštruovala a nebrala to seriózne), ale nakoniec to s jej postojom bolo autentické a zaklaplo to do seba. ;) Toto by som aj čítal ďalej. Už len vychytať čiarky (ale pri tej rýchlosti písania sa nedá všetko) a dokresať to a je to fajnotka.
11.04.2020
cyberstorm
Pekne. Dlho som nevedel nájsť prepojenie na kľúčové slovo, vlastne až na záver. Ale hej, veľmi dobré. Chcem viac!
11.04.2020
Monika Kandriková
Návrat do starých časov Buffy, premožiteľky upírov. :D :D Celkom podarená vecička. :D :D
11.04.2020
YaYa
Nápad dobrý. Niektoré detaily mi nesadli vzhľadom na to, že príbeh je vyrozprávaný v prvej osobe. Napríklad opisy typu: "Prehrabla som si dlhé blond vlasy" sa mi k tomuto point-of-view veľmi nehodia.
11.04.2020
Dzany
Ach, a ja som si myslela, že ona sama je upírka a ide kryť kamošov! :D nevadí, ale nejaké otázky sa mi k tomu vynárajú. Prečo vrecúška na dôkazy? Ležalo tam niečo na zemi, čo treba rýchlo pozbierať? Ak je to riadne miesto činu, to asi väčšinou robia technici, asi bol ten parťák naozaj veľký zelenáč, keď sa nechal tak nachytať. A čo potom hrdinka mienila robiť? Áno, poistila sa, aby nebožtík neožil ako upír, ale ako by ten kôl potom vysvetlila parťákovi, ktorý by sa vrátil naspäť s vrecúškami na dôkazy? To sú však iba detaily, ktoré sa dajú ľahko doladiť. :) Ako začiatok k niečomu veľmi dobré. Jednu čisto subjektívnu hviezdičku som ale musela ubrať za prehrabnutie dlhých blond vlasov. O:)
11.04.2020
8HitBoy
Ach, tie blond vlasy! Mal som si ju menej predstavovať ako Sagu Norén, moja chyba :)
Dzany: Moja zamýšľaná interpretácia bola trošičku iná, ale aj tvoja sa mi páči. Vrecká boli len nato, aby kolega na chvíľku odišiel, zvyšok ale teda ponechám na interpretácií čitateľa :)
11.04.2020
8HitBoy
Inak teda ďakujem všetkým samozrejme za pochvaly a podnetné pripomienky. Ste super komunita.
11.04.2020
andrej android praznovsky
Super, len tú poslednu polopatistickú vetu by som vyhodil a dal tam.nejaku stavnatu hlasku typu: dneska budes cucat akurat tak moj dreveny kolik:) a
11.04.2020
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.