Večný život za oknom

Čudnú príchuť má to víno. :D

Nad zámočkom na kopci na juhu Francúzska pomaličky vychádzal okrúhly mesiac. Začínajúca jeseň sa hlásila chladom noci, ktorý sa do domu vkrádal škárami v starých múroch. Voľnú cestu mu zahatalo praskanie ohníka v kozube, šírilo sa od neho do izby príjemné teplúčko.

Vybavenie miestnosti bolo staré, ale nebolo zatuchlé, ani vlhké. Skôr voňalo vekmi, starým drevom a akoby medenkou na kove. Tá čudná príchuť prenikla všetko, vôňu tabaku i vína, i ťažký oder veľkej kytice krvavočervených ruží na konferenčnom stolíku.

Za okom bola stále viac tma a z nej sa do izby šírilo volanie noci. Pred kozubom ležala veliká biela kožušina a priam pozývala, aby si na ňu niekto ľahol a vyskúšal jej hebkosť a mäkkosť.

Anabell si odpila z pohára: „Máš to tu pekné.“

Prezerala si miestnosť s neskrývaným záujmom a s nadšením. Doma nič takého nevidela, doma spoza okna číhala akurát bieda. Preto ušla preč, hľadať dobrodružstvo, konečne začať žiť. Trvalo celé dlhé leto, kým sa dočkala. Ale dnes je jej deň. Pod dnešku už viac nebude nedotknutá, nebude stáť za oknom a prizerať sa, ako si všetci ostatní vychutnávajú lásku a život, to ostatní budú závidieť jej. Zvlášť keď sa jej otvárajú toľké možnosti.

Vedela, že je Armando upír. Trpel klasickými príznakmi, bol bledý, nechodil von, správy o svojom veľkoom hospodárstve s chmeľnicami a vinicami, s jahodovými a ríbezľovými plantážami preberal od svojich správcov iba v noci.

Aj k nej sa dnes pripojil až keď slnko zapadlo. Bolo jej to jasné a vôbec nebola vystrašená. Bola mladá a krásna, bude z nej excelentná upírka a už nikdy nezostarne.

Keď si počas jeho dvorenia uvedomila, že sa môže stať nemŕtvou, rozhodla sa rýchlo. Zamietla za sebou všetky stopy, nikto ju už nikdy nebude hľadať. Jej obyčajný život dnes skončí, dnes sa stane Dieťaťom noci, výnimočným stvorením, pre ktoré smrť nič neznamená.

Nebude viac len pekná tvárička, ktorú chcú všetci využiť. Bude mať mc a svojich doterajších neprajníkov si pekne vychutná. Hlavne tých, ktorý sa jej smiali, že je ešte panna. Ale ona vedela, že raz príde niekto výnimočný, pre koho bude ona tou jedinou.

Bol tu. Sedel v kresle a usmieval sa na ňu. „Som rád že sa ti u mňa páči. Toto bude teraz tvoj nový domov.“

A aký bol priamy. Neokolkoval, povedal jej hneď, čo a ako. I ona teda odpovedala otvorene. Sadla si vyzývavo, s kolenami ďaleko od seba a vypýtala si bozk.

Čakala celé leto, kým sa toto stane a bola šťastná, a vzrušená. Keby bola tou hviezdou, čo padla z neba, celá by žiarila šťastím.

Armando nebol žiadny krásavec, po vážnej nehode mál polovicu tváre znetvorenú, ale ani Žofré de Peyrac nebol práve kráľ krásy a urobil Angeliku šťastnou a bohatou. A ona dostane ešte viac! Ak je cenou za milenca so škaredou tvárou večný život, tak nech!

Až sa jej z toho všetkého zatočila hlava, stala sa ťažkou, chcelo sa jej spať.

Alebo žeby to bolo tým nápojom? „....ááááchh....“

Prebúdzala sa pomaly, precitala iba kúsok po kúsku a kde precitla sa jej nepáčilo. Ležala na posteli, to by nebol až taký problém. Ale nebola nahá a nebola sama s Armandom.

Stáli pri nej s ním traja neznámi muži, rovnako starí a škaredí ako on.

„Páni, tak čo poviete?“

„Toto je posledná, Armando. Všetky miestnosti máme obsadené. Môžeme začať.“

Skúsila sa pohnúť, ale nešlo to. Ruky i nohy mala pevne pripútané k matracu koženými pútkami, ktoré z neho vystupovali. Ruky v zápästiach, nohy na členkoch. Pripútanie cítila i na krku a nemohla sa pozrieť dolu.

Predstavila si, ako sa starí chlípnici po nej sápu a odrazu jej bolo nevoľno.

Muži sa rozosmial.

„Áno, už môžeme začať. Teraz má v krvi dosť adrenalínu.“

Armando vytočil nejaké číslo na svojom mobile.

Kým nadviazal spojenie, Anabell ucítila pichnutie v lakťovom ohybe. Napichli jej žilu, bola si istá. Strach sa stal odrazu ešte nástojčivejším. Čo to má znamenať?

„Haló, Majstre. Tak potvrdzujem dodávku dvadsiatich sudov výborného francúzskeho vína s jemnou príchuťou panenskej krvi.“

Chcelo sa jej zvracať, plakať, kričať ... ale zmohla sa iba na tichý vzlyk. A potom už len začula rozhovor odchádzajúcich: „Je výborná, len ju nesmieme nechať umrieť príliš skoro.“


Monika Kandriková
Čo ma nezabije nech rýchlo utečie! :D :D

Diskusia

B.T. Niromwell
Nečakala som koniec, takže celkom vzrúšo. Jahodové a ríbezľové plantáže by som inak chcela mať!
22.06.2019

YaYa
Pekné spojenie oboch tém pomocou klasického YA námetu s netypickým koncom :) Hneď ako som dočítala, v hlave sa mi premietla etiketa tohto produktu. "Vin de la Vierge, chránené označenie pôvodu, vyrobené výlučne z čerstvých, prírodných surovín. Tento drink odporúča aj grófka B." Samozrejme, všetko gotickými poprepletanými písmenami, ktoré sú také pekné, až sa skoro nedajú čítať.
23.06.2019

Milan "Miňo" Tichý
Teda, začnem čítať a hovorím si: "Fajn, dobre sa to číta, atmosféra dobrá, odsýpa to...ale ten námet..zas dáka YA upírska jednohubka o ničom" potom si ale poviem : " od tejto autorky ale nič také ploché nemožno čakať..." , a tak čítam ďalej. A dobre robím, lebo záver bol parádny :) :)
23.06.2019

kAnYs
O.O Dobry zaver. Necakal som :) Yaya, taku etiketu chcem niekedy vidiet :D
23.06.2019

Monika Kandriková
Myslím, že práve odo mňa by bolo nefér, keby som nenapísala na takú perfektnú tému upíriádu. :D :D Tú etiketu už mám tiež pred očami. A k jahodovým a ríbezľovým plantážam, také máme okolo dediny, keď som bola na strednej, chodili si k nám po ovocie z mraziarní takí tí chlapíci z reklamy na nanuky Mrož a nosili nám, šestnástkam, dreňové nanuky. Ááááách, zlaté to boli časy. Ale teraz je viac ako nanuky v kurze ríbezľové víno -- s jemnou príchuťou .... arónie. :D Ďakujem Vám všetkým za milé komenty. PnP sa zase raz vydarili. :D :D
25.06.2019

Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.