šepot temnoty 1

Prvá časť o fantasy svete z môjho pohľadu, plného klamstiev a intríg.

Hlboko v lese mladá dievčina trhala kvetiny. Jej pokožka žiarila na slnečných lúčoch, vlasy mala gaštanovo hnedé a jej úsmev rozjasnil aj to najčernejšie srdce. Spievala piesne, v ktorých sa modlila k bohom a zvelebovala krásy lesa. A predsa vo vášnivosti svojho spevu začula neďaleko seba nápadný zvuk. Mysľou jej v ten moment prebehlo množstvo myšlienok, no iba jedna sa jej v tom prístave snov, nápadov a želaní zakotvila. Čo ak sa niekto stratil a potrebuje pomoc!? Pomyslela si zdesene, ale zároveň s odvahou leva. Jej srdce horelo smelosťou, v tom bola po svojom otcovi a po matke zdedila ochotu pomáhať iným, preto sa rozhodla ísť to preskúmať. Snažila sa prešľapovať ako jemný vánok, čo ju každý deň víta hneď, keď vyjde von s ich skromnej, zato nádhernej chalúpky z dreva a so slamenou strechou. No praskajúce konáre s lístím jej to znemožňovali. Keď zašla za skalnatú stráň odkiaľ vychádzal ten zvláštny zvuk uvidela muža alebo ženu, sama nevedela. Tá osoba bola dokonale zahalená a stál pri nej ohyzdný pes možno to nie je pes, ale veľká krysa, ktorá trpí vážnou chorobou, pomyslela si znechutene.

„Pomôžem vám nejako?“ Spýtala sa dievčina, no tá osoba neodpovedala ani sa len nezachvela.

„Je vám niečo?“ Skúsila to znova, ale stále nič.

Dievčina podišla bližšie, možno nepočuje na takú diaľku pomyslela si. Zrazu ta osoba niečo povedala v jazyku, ktorému dievčina nerozumela, ale hlas mala ako muž. Takže je to muž a ohyzdný pes, pomyslela si. Aspoň niečo sa už dozvedela.

Náhle si niečo zadrkotal popod nos a vtom sa jeho pes rozbehol po mladej dievčine. Tá hneď začala utekať cez les domou a vyvolávala o pomoc. Bežala lesom ako srna, poznala les v okolí jej domova veľmi dobre. Odrazu stratila pôdu pod nohami a kopŕcala sa dolu strmím svahom. Dokaličená a v bolestiach sa postavila na nohy, našla dosť síl na to aby pokračovala. Nečakane bol jej prístav myšlienok prázdny. Ako by aj oni vedeli, že jej koniec sa blíži. Napokon vyšla na lúku, odkiaľ videla mestečko, kde bývala. Zaplavila ju nádej a radosť, ale nezastavila bežala aj keď jej to veľká bolesť nedovoľovala a rozum jej vravel ( STOJ TO NEZVLÁDNEŠ! ). Ale ona počúvala srdce, ktoré jej vravelo bež si silná dokážeš aj nemožné.


Jakub

Diskusia

Kei
Nič v zlom, ale text vyzerá len ako úryvok tej prvej časti :) Je ťažké sa vyjadrovať k takému kúsočku po obsahovej stránke, tak ostáva gramatika a štylistika. To prvé - skontrolovať taký krátky text by mala byť pre autora psia povinnosť, hlavne keď je to už druhá verzia.
No a štylisticka - je vidieť že autor nie je vypísaný. A aj keď je úvod oproti prvej verzii poupravený, stále má veľa nedostatkov - väčšinou takých začiatočníckych. Napríklad príliš veľa zámen (jej, tá), opakovanie slov (pomyslela si to, pomyslela si ono) a ostatné nedostatky by som zatial ignorovala, kým sa nepodarí zvládnut základy.
Odporúčam viacej čítať a sledovať ako píšu skúsení autori no a napísať niečo nové, lebo ak opravujeme jedno a to isté dookola, tak sa v štylistike zacyklíme a vysledok bude rovnako kostrbatý ako pôvodný text. No a chcelo by to písať viacej a častejšie, nie iba raz za čas :)
01.05.2019

Jakub
Hej je to úryvok, ale dosť som ho vylepšil a spolu by to bolo dosť dlhé. Takže som sa ho rozhodol rozdeliť na dve časti. Mám už novú časť preto to dávam na internet znova aby to čitatelia nemuseli hľadať.
Ďakujem za rady a kritiku. Píšem ešte len chvíľu a snažím sa zlepšiť.
04.05.2019

Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.