Mikulášska nádielka

Aký dobrý si bol počas roka?

Čert sa s dobrou náladou voľným krokom prechádzal po ulici, keď pred jedným obchodom zbadal chalaniska v anjelskom obleku, kompletnom aj s krídlami a svätožiarou, bohužiaľ bez riadneho anjelského výrazu. Pravdepodobne tematická mikulášska brigáda.

Po chvíli chalanisko odišiel a keď ho nasledoval za roh, všimol si, ako si beznádejne šacuje kapse anjelského obleku.

Pristúpil k nemu.

„Dáš si cigu?“ ponúkol ho skôr, ako sa stihol zľaknúť a zdrhnúť.

„Ty vole, jasne! Musel som ich nechať v druhých gatiach.“

S úsmevom popod fúzy mu jednu podal a vytiahol aj sebe.

Anjel pokračoval v beznádejnom obchytkávaní sa.

„Oheň nemáš?“ spýtal sa po chvíli.

„Mám,“ mrkol čert a pristrčil k nemu ruku. Luskol prstami a na konci ukazováku sa mu objavil malý plameň. Dôverne novému kamarátovi pripálil, potom aj sebe.

Anjel si s pôžitkom potiahol.

„Dobrý matroš.“

„Priamo z pekla!“ pochválil sa čert.

Chvíľku fajčili v tichosti, potom sa anjel k nemu otočil: „Počuj, kámo, to máš umelý prst?“ naznačil lusknutie.

„Myslíš toto?“ čert mu znova strčil ruku pred tvár. Nad ukazovákom sa vznášal uhladený červený plamienok. „Nie. Skutočný prst, skutočný plameň.“

Pohýbal svetlom a sledoval pri tom jeho oči. Zreničky mal roztiahnuté a pohľad nesústredený, tikal zo strany na stranu. Pekelný matroš zjavne začal pôsobiť.

„Husté.“

„Tak čo keby sme sa teraz porozprávali o tom, aký si bol tento rok zlý a čo za to dostaneš na Mikuláša?“

„Kámo, popravde som si radšej ani nechystal čižmu. Čistil by som ju od toho uhlia a dechtu pravdepodobne celý ďalší rok,“ pokrútil anjel hlavou a smutne pozeral na cigaretu. Odklepol si. „Fakt dobrý matroš.“

Čert však už medzitým vytiahol z kapsy čierneho saka lajster s anjelovými hriechmi a zaujato ho študoval. „Vieme, vieme. Ponocovanie, nezriadené pozeranie porna a následné smilnenie, riadenie a pracovanie pod vplyvom alkoholu, nelegálne sťahovanie filmov, nezaplatený winrar, dlhy a občasné drobné krádeže... Veľmi pekné, veľmi pekné...“

Anjel sa s obnoveným záujmom začal naťahovať po papieri, ale čert zdvihol ruku vysoko nad hlavu a druhú mu položil na hruď, aby ho odtlačil. „Zoznam svojich hriechov nepotrebuješ vidieť. Ale na jeho základe by som si dovolil navrhnúť želanie, aby bol tvoj život jedna veľká párty plná krásnych žien bez toho, aby si musel chodiť do práce a byť za čokoľvek zodpovedný, čo povieš?“

Anjel sa prestal sápať po lajstri. Oči mu svietili nadšením, všetko podozrenie z nich vykúril pekelný matroš.

„Jedna veľká párty? To by sa mi páčilo!“

„Taaaak sme dohodnutí,“ čert niečo odškrkol, niečo dopísal a otrčil papier chalaniskovi, „Tu, prosím, podpis. A tu je moja vizitka, keby ti napadlo ešte nejaké želanie, keďže týmto si vyčerpal len dve. Môžeš si to v pokoji premyslieť. Ak ti nič nenapadne, uvidíme sa tak za rok, za päť, podľa toho, ako dole vybavia administráciu a koľko duší budeme aktuálne potrebovať. Porúčam sa, užívaj si, zakiaľ sa dá,“ odrecitoval trochu prirýchlo, kým sa chalanisko pokúšal nájsť správne miesto na podpis a len čo dotiahol posledné písmenko, čert zbalil papier, zakýval mu, mrskol tenkým chvostom a zmizol, len smrad po ňom ostal.

Anjel ostal chvíľu bezradne stáť v ústí uličky a rozmýšľal, čo sa práve stalo. Vizitku si bezmyšlienkovito strčiť do vrecka, dofajčil cigaretu a vracal sa na miesto pred obchod, kde mal rozdávať letáky s tematickými vianočnými zľavami.

Ale už sa tam nedostal. Hneď za rohom narazil na trojicu krásnych dievčat prezlečených za čertice, ktoré sa veľmi smiali, že do nich narazil anjel a napriek jeho protestom ho odvliekli na zastávku autobusu a do neznámeho bytu.

Akékoľvek protesty ustali, keď mu jedna z čertíc ponúkla, že jej to môže urobiť zozadu, ak si pritom nechá kompletný anjelsky kostým aj so svätožiarou.

***

Keď sa ráno prebral s hroznou kocovinou a pri zháňaní pohára vody sa pomaly rozpamätával na to, čo sa dialo predchádzajúci večer, spokojne si pokyvkával hlavou a už ho netrápili ani suché ústa. Bola to super párty, len čo je pravda.

Keď našiel všetky svoje rekvizity (krídla boli mierne otrhané a svätožiara pokrivená), opatrne sa začal prepracúvať cez strategicky porozhadzované telá spiacich hostí ku dverám. Meter odo dverí sa zrazu jeden prebral, nadšene ho pozdravil a to spustilo lavínu zobúdzania a nadšeného pokrikovania, keď sa začali nachádzať nedopité fľaše alkoholu.

***

Keď sa ráno prebral, bol v inom byte. Cestou do kúpeľne zbadal cez veľké sklenené dvere bazén plný trblietok. Matne si spomínal, že to bol jeho nápad. V obývačke narazil na čerticu z predchádzajúceho večera. Polonahá spala v náručí nejakého chlapa. Ale vôbec mu to nevadilo, lebo sa pred ním zrazu objavila druhá a na dobré ráno ho zvalila na pohovku.

***

Keď sa ráno prebral, trvalo mu chvíľu pochopiť, prečo nevidí. Potom sa vymotal spomedzi metiel a otvoril dvere kumbálu, kde sa zabudol, keď včera hrali schovku. V kuchyni sa mu do náručia hodil iný anjel a hulákal mu do ucha, ako sa skvelo schoval, že ho až doteraz nemohli nájsť.

***

Keď sa ráno prebral, nevládal sa postaviť z postele. Snažil sa spočítať, ako dlho sa už poriadne nevyspal. Mal pocit, že je to už niekoľko dní, čo mu v hlave usídlil pidimužík a systematicky mu drvil mozog. Druhý mu systematicky šmirgľoval ústa a krk, takže mal pocit, že už nikdy nebude môcť prehovoriť. Keď v kúpeľni žmúril do zrkadla, vydesili ho prepadnuté líca s niekoľkodňovým strniskom, veľké čierne kruhy pod očami a vysušené pery so zažltnutými zubami. Na sebe mal stále bielu anjelskú tógu.

Už nebola biela.

Vyzeral ako sochy umučených svätých.

Aké ironické.

Preplieskal sa, aby sa trochu prebral a potácavo sa vrátil do izby. Keď chcel vyjsť na chodbu, takmer pošliapal dvoch chalanov, ktorí spali pri jeho dverách ako čestná stráž.

V dome bolo podozrivé ticho.

Uvedomil si, že je jediný hore.

Uvedomil si, čo sa stane, keď niekoho zobudí.

Bez váhania sa otočil a skryl sa v malom šatníku oproti posteli. V izbe bol našťastie sám.

Z riflí vytiahol pokrkvanú vizitku a na tretí krát vytočil zložité číslo na čerta.

***

Čertovi zazvonil mobil. Zamračene po ňom siahol, nečakal, že niekto bude volať v takú nekresťanskú hodinu. Veď ešte nie je ani poludnie! S povzdychom ho zdvihol a počúval tichý hlas: „Potrebujem, aby si mi splnil želanie!“

Bol to anjel spred pár dní, ak si dobre pamätal.

„Áno?“

„Najskôr mi sľúb, že ho splníš!“

Hlas bol mierne hysterický.

„Prečo?“

„Sľúb mi to! Je to posledné, čo od teba budem chcieť!“

„Dobre,“ veď na viac už ani nemal nárok.

„Sľubuješ?“

„Áno.“

To už sa mu ozvalo tesne pri uchu, pretože čert sa objavil pri ňom. Teraz boli v šatníku natlačený dvaja.

„Čo tu robíš?“

„Idem si vypočuť tvoje prianie.“

Hysterický výraz presne zodpovedal hysterickému hlasu, „Vrát to späť!“

„Čo?“

„Všetko! Až do okamihu, keď sme sa stretli.“

„Chceš ma osrať?“ Jasne, že ma chce osrať, pomyslel si, ale ďalej trpezlivo čakal. Predsa len, ešte mal nárok na jedno želanie.

„Ty si ma osral! Žiadne želanie nebolo také, aké som chcel!“

„Bolo presne také, aké si si želal. Ak si si to predstavoval inak, mal si to špecifikovať skôr.“

„Tak teraz špecifikujem! Chcem, aby si vrátil čas do okamihu, keď sme sa stretli a zrušil všetko, čo sa odvtedy stalo!“

„Dobre,“ súhlasil tak pokojne, až to zákazníka šokovalo.

„Dobr-?“ nedokončil. Nastala tma.

***

Čert sa s dobrou náladou voľným krokom prechádzal po ulici, keď pred jedným obchodom zbadal chalaniska v anjelskom obleku. Po chvíli chalanisko odišiel a keď ho nasledoval za roh, všimol si, ako si beznádejne šacuje kapse anjelského obleku.

Pristúpil k nemu, „Dáš si cigu?“


Magda Medvecká

Diskusia

Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.