prihlásenie | registrácia   Login with Facebook
scifi.SK -=- scifi space: Poviedka: Vlado Kvitkovič - Živý priestor
Poviedky
Najnovšie
Najlepšie
Nehodnotené
Hodnotené
Autori
Pridaj vlastnú poviedku
 
poviedky
Vlado Kvitkovič
Živý priestor
Žáner: mystery/uchronia Pridané: 30.09.2017 9:00 Hodnotenie: 3,3 Ďalšie autorove poviedky

Čo ak existuje svet, ktorý nevidíme, ale on nás vidí a sleduje nás? Ba dokonca môže zasiahnuť do našich životov... Prvá poviedka tohto autora na našom serveri.

Ilustračné obrázky k spacenews - Živý priestor


,,Čo mi tu rozprávaš za debiliny!”skričal vyšetrovateľ a udrel päsťou do stola.
Chlapec za stolom len únavne dvihol bradu, pozrel na sekundu vyšetrovateľovi do očí a následne sa porozhliadal na priestor v ktorom sedel už hodinu. Slabo osvetlená vyšetrovacia miestnosť bez okien a jednou stropnou lampou spojená s vonkajším svetom len dverami a s malým okienkom pripomínala svojou sivou farbou a dusným vzduchom depresiu vo fyzickom stave. ,,Hovorili sme s obeťou ,ktorú si prepadol a tvrdí nám dačo iné!” pokračoval vyšetrovateľ silným tónom a pevne schytil hranu stola oboma rukami.
,,Hovorím pravdu, tak sa to stalo...nič som si nevymyslel!” zvýšil hlas chlapec za stolom oblečený v modrej mikine ,v značne používaných hnedých nohaviciach a naklonil sa mierne dopredu ,pritom uprene pozeral na vyšetrovateľa.
Vyšetrovateľ začal krúžiť okolo kovového stola miernym krokom hovoriac:,,Tak ešte raz a od začiatku.”
,,A čo vám mám ešte povedať?!” ,chlapec na to ,,Všetko som vám už rozprával snáď päťsto krát! Chodťe do riti!” Vyšetrovateľ pribehol k nástročnému chlapcovi ,schmatol ho za kapucňu mikiny, pritiahol ho k sebe tak ,že sa jeho pery sa skoro dotýkali chlapcovho ucha a šepotom pohrozil: ,,Máš v spise milión priestupkov, násilných prepadnutí a o drobných krádežiach ani nehovorím...buď mi tu povieš presne to ,čo sa stalo alebo poputuješ z tejto miestnosti rovno do basy, kde ti zväčšia riťný otvor minimálne o 5 cm!” ,poznamenal vyšetrovateľ, ,,Poznám takéto typy ako ty, ...bez morálky ,len prachy a zábava bez ohľadu na dopad konania.”
Chlapec sa zamyslel a sklúčene začal “ ,,OK, bože...však dobre, nemusíte hneď…videl som tú kočku...”
Videl som tu kočku s drahou kabelkou, v ktorej práve hľadala kľúče od vchodu, kde chcela vojsť. Vedel som ,že v nej nebude mať len nejaké bežné šminky alebo krabičku žuvačiek, kedže kabela bola kožená a pekne vybíjaná ornamentmi...jedna z tých značkových. Večer som potreboval nejaké rýchle peniaze…
,,Drogy!” prerušil ho vyšetrovateľ, ,,Ja nefetujem!” zháčil sa týpek, ,,Drogy zduše nenávidím!”
,,Tak ďalej”,odvrkol vyšetrovateľ v 100x vypraných rifľach a mierne rozopnutej bielej košeli s dlhým rukávom. Chlapec sa usadil na stoličke vyhrnul si rukávy na mikine a pokračoval.
Postával som pri jednom vchode a rozmýšľal ,kde by sa dali tie peniaze rýchlo nahrabať a vtom som ju zazrel...ako keby moja prosba bola urgentne vybavená. Mala hnedý, typický ženský kožený kabát siahajúci mierne pod jej pekný zadok. Špinavý blond , tenká ,upravená , pekná postava... .jedna z tých čo už má o seba postarané nejakým zbohatlíkom. Chvíľu sa mi zdalo, že s ňou niekto je, ale to boli asi len tiene stromov pod slabo osvetlenou ulicou. Hovorím si, že lepšie to už ani nemôže byť. Je sama, na slabo osvetlenej ulici nikto...vojde do vchodu, ja hneď za ňou, vytrhnem jej kabelu a bežím preč. Jednoduchý plán. Postával som za veľkým stromom s hrubým kmeňom v tme, takže ma nemohol nikto vidieť...ku tomu na ulici už bolo hodnú chvíľu ticho, bez pohybu. Práve našla kľúče a odomykala vchod do poschodového vežiaku...prišiel môj čas. Pomaly som sa rozbehol za ňou, dal kapucňu na hlavu a keď odomkla bol som už meter od nej. Telom som ju sotil do vchodu a popritom som jej schytil kabelu, že ju hneď vytrhnem z jej pleca. Dvere som si nechal pootvorené. Ona sa síce zľakla ,ale asi reflex ju donútil schmatnúť rukou pevnejšie opasok kabely. V tú chvíľu som vedel, že musím použiť väčšiu silu a…
,,A udrel si ju do brucha…” prerušil ho vyšetrovateľ znova, ,,Neudrel,...”,
obhajoval sa chlapec, ,,...len som ju trocha sotil ,aby som jej tu kabelku mohol zobrať!”
,,Tvrdila, že si ju udrel do brucha a hodil o zem tak ,že od bolesti tu kabelku sama pustila.”
,,Drgol som ju na zem ...to hej, ale až tak by som jej neublížil!”
,, Neklam mi tu, lebo ideš hneď do cely!”
,,Choďte do riti, aj tak mi neveríte od začiatku!”
,,Sledujem ťa a tie tvoje keci...ešte jedna lož a ideš!”
,,Tak to bolo... už vám nemám dôvod klamať!”
,,Potom si urobil čo?” pýtal sa ďalej vyšetrovateľ a nahol sa nad stôl ,aby videl do týpkových očí.
Chcel som odísť, kabelku som mal už voľnú a dvere boli plne otvorené. Ako som vychádzal rýchlym krokom von ,ktorý som chcel zmeniť na beh…do niečoho som vrazil. Neviem čo to bolo...dvere boli predsa otvorené. Ako keby tam bola neviditeľná stena. Rýchlo som vstal a znova sa snažil vyjsť von ,ale tá neviditeľná stena ma nielen nepustila von ,ale aj odhodila silou dnu. ,,Si musel byť strašne mimo ,čo?” odvrkol vyšetrovateľ, ,,Určite si dačo pil?”
,,Nepil, nedrogoval ,nehulil!”, zahlásil týpek nervózne, ,, Prisahám, v ten večer som nič nemal a ani nič nebral!” Vyšetrovateľ sa pousmial a ironicky odvetil:,,Tak to si musel byť riadne zmagorený, keď si ani nevidel dvere, ktoré si zavrel ,keď si vošiel dnu a dievča napadol”
,,Choďte do riti, ...nie som síce svätý…,ale magor nie som a pamätám sa čo sa stalo. Však to bolo len pred pár hodinami!” skričal chlapec a nahnevane odklonil hlavu do strany a založil ruky h k hrudi. Vyšetrovateľ obišiel stôl z ľava, sadol si naň s pravým bokom ,naklonil sa nad chlapca a rázne sa spýtal:,,No dobre ,,Pán Pravdovravný,, a ako potom vysvetlíš ,že ťa polícia našla skoro v bezvedomí na podlahe chodby.... úplne mimo , chrbtom dole?”
,,Však ma udrel!”
,,Kto ťa udrel?”
,,Ten chlap!” skríkol týpek.
,,Aký chlap zase?!”
,,Ten mohutný, celý v čiernom čo mu nebolo vidieť do tváre!” dokončil nervózne chlapec.
,,Tú hlúposť mi tu opakuješ už po stý krát!” ,odvrkol vyšetrovateľ, vstal od stola a pokračoval vo vypočúvaní kráčajúc pri tom, ,, Pýtali sme sa dievčaťa, ktoré si prepadol a tvrdila nám ,že okrem vás tam nikto iný nebol…,a že keď si jej vytrhol kabelu a chcel si ujsť ,udrel si sa o dvere , vstal si a hneď na to aj druhý krát si do nich trepol ...až si zamdlel ,ty magor.”
,,Blbosť!” ,chlapec na to, ,,Videl som zreteľne ako ten muž vošiel dnu, podišiel priamo ku mne, stál chvíľu nado mnou a…”
,,...A jednu ti vrazil až si z toho odpadol to sme už počuli!”, dokončil zaňho vyšetrovateľ a pokračoval ironicky, ,,Celý v čiernom, mohutný ,bez tváre...asi často sleduješ zhulený Akty X ,čo?”
,,Seriem vám, už nič nepoviem!” zahlásill nahnevane chlapec, sklonil hlavu a založil ruky znova.
,,Ani nič nemusíš, všetko je jasné…,”vyšetrovateľ podišiel k dverám vyšetrovne a zaklopal na ne: ,,Už nemám na teba a tvoje reči nervy…, ”otvoril dvere a odvetil policajtovi pri dverách odchádzajúc po chodbe, ,, Berte ho do cely, nech ho už nevidím.”

Dievča sedelo strnulo na sedačke policajnej stanice pri recepcii, zvieralo ruky a ešte stále sa trocha triaslo.
Policajt od recepčného stolíka pozdvihol hlavu a spýtal sa jej: ,,Ste v poriadku?”
,,Hej ,hej už som v pohode,” odvetilo dievča a pousmialo sa naň.
,,Vaši rodičia práve dorazili,” hovorí recepčný a ukázal na starší manželský pár pri vchodových dverách. Dievča sa zdvihlo a už už chcelo ísť za rodičmi ,keď ju vtom dostihol vyšetrovateľ.
,,Slečna , slečna ...počkajte!” zastihol ju, chytil za plece a pokračoval,
,,Prepáčte, ako sa cítite, ...v pohode?”
,,Už je to lepšie, ďakujem za opýtanie...a aj za to že ste vtedy dorazili tak rýchlo.”
,,To je naša povinnosť,”hrdo poznamenal vyšetrovateľ a spýtal sa,
,,Nedá mi sa opýtať...fakt, tam s vami nikto iný nebol...v tom vchode?”
,,Nie, určite nie....ako som vravela...ten zlodej chcel ujsť ,udrel sa asi o dvere a odpadol...keď som sa trocha pozviechala hneď som volala na políciu,” povedalo dievča a dodalo,
,,Prosím ,už mi nedávajte žiadne otázky ,som veľmi unavená a necítim sa ešte dobre. Chcem ísť domov s našimi a zabudnúť na tento večer čim skôr. Ešte stále som sa nedostala z poslednej traumy a už tu mám ďalšiu.”
,,Prepáčte ,už vás nebudem zaťažovať, kľudne choďte k rodičom….šťastnú cestu prajem.”
Dokončill vyšetrovateľ ,pousmial sa a sledoval ako mu dievča odzdravilo ,rázne sa otočilo a pribehlo rýchlym krokom k rodičom, ktorý ju vzápätí začali utešovať .Keď odkráčali spolu von z budovy, vyšetrovateľ podišiel k policajnej recepcii a hlasne si zamumlal:
,,Aká trauma sa jej mohla pred tým stať?”
,,Vy neviete?” ozval sa recepčný a pokračoval, ,, Nedávno to bolo v novinách.”
,,Čo bolo?” spýtal sa nechápavo vyšetrovateľ.
,,Hnusná dopravná havária ,z ktorej vyšla živá len ona.”
,,Ako sa to stalo?” pýtal sa vyšetrovateľ ďalej.
,,Išla so snúbencom v aute , sedela na mieste vodiča ...z boku kde sedel snúbenec do nich narazilo auto...nedalo prednosť”
,,Au,” zarazil sa vyšetrovateľ a recepčný dodal,
,,Vraj ,ešte po náraze žil a stihol jej povedať, že ju veľmi ľúbi a vždy sa o ňu bude starať, nech sa deje čokoľvek.”
,,Čože?” prekvapil sa vyšetrovateľ.
,,To písali v novinách, robili s ňou rozhovor…pekné psycho, muselo to byť pre ňu drsné” odvetil recepčný ,odvrátil sa od recepčného stola a pozrel sa na spisy za ním.
Vyšetrovateľ na chvíľu strnul na mieste ,náhle sa však otočil a odchádzal z recepcie opakajúc vetu zháčene:,,To nie je pravda, to nemôže byť možné...”



Hodnotenie poviedky: Ak chceš hodnotiť poviedku, musíš byť prihlásený
Kategória: Slovenské poviedky
diskusia zobraz diskusiu
jurinko (19.10.2017)
Toto mi islo hlavou: "Chalan je proti drogam, ale nic v sebe nemal "v ten vecer"? Ciarky, zle opisy, chybne pouzite slova. Priznanie znie uplne neuveritelne, umelo, nijaky pachatel by sa nepriznaval hentakymi slovami. Gramaticke chyby." Ako celok je to zle, nevypisane, zaciatocnicke, navyse aj neoriginalne. Treba vela citat, kym sa pustis do dalsieho pisania. Mali sme tu sice aj horsie pokusy, ale v tomto pripade to nie je prilis dobry kompliment. Dal som 2


Vlado (20.10.2017)
Dosť drsná kritika, ale beriem. Mám však k nej výhrady...
Čo sa týka gramatiky, problém je že človek si to môže prečítať 500x a aj tak si nemusí všimnúť dĺžeň či čiarky v priamej reči. Zlé opisy, chybne použité slová? Nechápem. Ako viete ,že by sa páchateľ nepriznával hentakými slovami? Čítal som o takých zločincoch čo sa priznali úplne , že neuveriteľne k svojím činom. K priznaniu len dodám ,že páchateľ je klamár a aj keď tvrdí, že nič neberie...nedá sa mu veriť čo si myslím je z poviedky jasné. Beriem , že z poviedky cítiť neoriginalitu , amaterizmus a ešte mám čo robiť ,aby išlo o kvalitu...ale ide o môj prvý krátky, jednoduchý, mysteriózny príbeh ako taký ktorý som mal v hlave už nejaký ten čas a snažil sa ho podať spôsobom pokus-omyl na papier. V každom prípade ďakujem za recenziu a určite budem dávať väčší pozor pri ďalšom písaní na veci tu vytýkané.


jurinko (25.10.2017)
Na kontrolu vacsiny tych chyb je dobre nechat to odlezat aspon mesiac, nech zabudnes aj ty sam, co si pisal. Ak sa ti to cita dobre, tak to zaves. Ak nie, tak to uprav. Ale hlavne musis mat databazu, s ktorou to porovnas, cize musis vela citat, aby si videl rozne pristupy (to "vela" neznamena ani tak mnozstvo, ako skor pestrost zanrov, citat stale iba krvaky ta nauci pisat krvaky, citat vela roznych veci ta nauci pisat). Na gramatiku (ale aj ostatne veci, typu opakovanie slov, a tak) su zas dobri beta-readeri. Ja to robim tak, ze uplne surovu poviedku poslem beta-readerom, ktori mi v nej, kedze su to makaci, vychytaju drvivu vacsinu chyb, ja sa potom na tu poviedku aspon na mesiac vykaslem, a potom zapracujem ich pripomienky. A po dalsom mesiaci a dalsej kontrole ju skusam niekam posielat ;-) Tych pristupov je samozrejme hromada, niekomu praveze nevyhovuje, ked sa moc vrta vo svojich ...


jurinko (25.10.2017)
[pokr.] textoch, ale to uz si musi kazdy zistit sam. Vo vseobecnosti a ako primarny postup je toto, co ti odporucam, podla mna najlepsie. (A to o tom citani, tak o tom asi ani nie je pochybnost ;-) )


Veronika Valent (28.10.2017)
Ahoj, Vlado. Dala som 3. Mám rada duchárčinu, ale tu som sa k nej dostala až na konci. Takže celá poviedka ma až na záver nudila. Osobne mi najviac prekážali rovnaké nadávky. Myslím, že slovenčina ich má podstatne viac, keď si už chcel nimi vykresliť "hrdinu". Bohužiaľ som sa v poslednom čase stretla s vyšetrovateľmi, a tak Ti poviem, ani zďaleka nie sú takí milí, zhovorčiví. Chcelo by to poviedku tak trocha okresať, pridať viac tajomna. A hlavne naučiť sa, kde sa dávajú v texte medzery. Všimni si, prosím, ako ich ja dávam rovno za každú čiarku, či bodku. Je to drobnosť, ale s textom urobí veľa.
Na druhej strane musím povedať, že na prvú poviedku v živote môžeš byť hrdý. Väčšina ľudí niečo také nikdy nedokázala. Má to hlavu aj pätu, i pointu. Ak Ťa to baví, píš. Len si viac uvedomuj, ako píšu iní, počúvaj ľudí, ako hovoria.
PS:
Inzerát:
Nech ce sa niekto stať mojím betareaderom? :-)


Vlado (14.11.2017)
Diki za pozitíva a negatíva...určite ich zoberiem do úvahy pri ďalšom písaní.
Veronika Valent, keď chceš ...môžem byť tvoj betareader, keď ti ovšem nevadí názor amatéra.
Tiež by sa mi zišiel betareader. Mám nejaké veci napísané ,ale rád by som ich spravil kvalitne. Chcem sa zlepšovať lebo mám dobré nápady ,ale bez nezaujatého názoru ich kvalitne neprenesiem na papier.


Veronika Valent (15.12.2017)
Ďakujem za ponuku. Možno Ti niekedy niečo pošlem, ak sa dostanem k Tvojmu emailu.


Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.
  Podporte scifi.sk

  Cosplay týždňa
Diskusia: 2 (začiatok)
staršie  
Facebook
 
Twitter
 

copyright © 1995 - 2018, Force Majeure
scifi.sk, ročník 2018, vychádza denne, ISSN 1339-8180

Vydavateľ: Force Majeure, Boženy Němcovej 5, 08005 Prešov
Zástupcovia redakčnej rady: Stanislav Lacko, Alexander Schneider, Roman Schnellbach