Dôkaz nemožnosti cestovania časom

Ako by ste prežili stretnutie so sebou samým starším o tri roky? Nie je to nič príjemné. Hlavne, keď viete, že cestovanie časom nie je možné.

Ilustračné obrázky k spacenews - Dôkaz nemožnosti cestovania časom / Zdroj Disclaimer

Skoro ma vystrelo, keď som sa zbadal, ako stojím sám pred sebou o tri roky starší. Našťastie som sedel vo svojom pohodlnom kresle v pracovni. Málokto ustojí šok vyvolaný tým, že sa z ničoho nič objaví. Samozrejme, že som vedel, že vystraším seba samého. Ale moja mladšia verzia mňa tento zážitok zatiaľ nemala.

„Čo … čo to má znamenať,“ koktal som zmätene zo svojho kresla.

„Neboj sa,“ upokojoval som sa z parapetnej dosky pri okne pracovne. „Prišiel som z budúcnosti. Odradiť ťa od jedného nesmierne hlúpeho rozhodnutia. Aby si neurobil to, čo si urobil, hoci som ťa varoval.“

„Nesmierne hlúpym? Pred ktorým?“ trochu ma to zarazilo, lebo všetky moje rozhodnutia sú vždy správne. Až kým sa neukáže opak.

„Práve sa snažíš dokázať istú matematickú vetu. O cestovaní časom. Konkrétne, že sa to nedá.“

Svoju prácu som tajil. Zarazilo ma, že o nej niekto hovorí s takou samozrejmosťou. Hoci som to bol vlastne ja. Je jasné, že sám o sebe viem všetko. Ťažko budem niečo predo mnou skrývať.

„Hlavná idea je, že použitie stroja času by viedlo k úpravám minulosti. Zmeny však zasiahnu príčinný sled udalostí vedúcich k zostrojeniu stroja času.“

„Presne tak,“ cítil som sa ako okradnutý. Celá myšlienka náročného dôkazu bola prezradená. Hoci práve objavený fakt cestovania časom vrhalo na celú moju teoretickú prácu istý tieň pochybností. „Dôkaz sporom.“

„Avšak konflikt, na ktorom staviaš, neexistuje,“ nesúhlasil som z parapety sám so mnou.

„Prečo?“

„Tvoj práca vôbec nevylučuje vyrobenie stroja času. Iba jeho použitie.“

„Hm, asi ... áno,“ musel som uznať, že sa mýlim. Môj názor bol tentokrát chybný. Ale v budúcnosti zase budem mať pravdu.

„Takže na prácu môžem zabudnúť.“

„To by však bola chyba,“ ozval som sa od skrine. Prvý ja sa na mňa pozrel vystrašene a prekvapene. Druhý ja otrávene, lebo ja som už celú situáciu pred niekoľkými rokmi zažil. Vedel som, že sa objavím ešte raz z ďalšej budúcnosti. Úzka pracovňa sa mnou začala zapĺňať. A to som sa stále neobjavil v štvrtej najstaršej kópii.

„Bola by to chyba? Ukončiť práce na zjavne pomýlenej teórii?“ čudoval som sa. Prekvapený som bol evidentne iba ja v kresle. Ja na parapete som si rozhovor dosiaľ pamätal. Moja argumentácia od skrine ma teda nijako neprekvapovala.

„Musíš teoreticky vyvrátiť možnosť cestovania v čase. U mnohých vedcov to vzbudí túžbu vyvrátiť tvoje vyvrátenie. Veď čo je pre vedca krajšie ako popretie práce svojho kolegu. Tvoja práca priamo vedie k postaveniu stroja času.“

„Dokazovanie zjavne chybného tvrdenia je nezmysel,“ oponoval som si od okna. Trochu som už strácal prehľad v tom, čo a hlavne kedy som povedal.

„Jasné je iba to, že ste tu. Skok do minulosti sa teda nedá prakticky vylúčiť.“

„V prípade našej teórie je možný dôkaz kruhom: cestovanie časom je možné preto, lebo cestovanie časom je možné.“ Chvíľu som čakal, kým to moje mladšie ja pochopí. Moje staršie ja si to zatiaľ pamätalo z minulých dvoch rozhovorov.

„Nejde o to, či teória je alebo nie je správna. Ľudstvo potrebuje poprieť možnosť putovania časom. Pretože popretie dôkazu popierajúceho cesty časom je hybnou silou pre cestovanie časom.“

„Choď si odpočinúť,“ obrátil som sa na seba. Spomenul som si, že v tomto okamihu sa mi začala točiť hlava.

Rezignovane som sa počúvol a zvalil sa na pohovku v pracovni. Hneď na to som sa zhmotnil na uvoľnenom mieste za pracovným stolom. Úzka pracovňa už bola preplnená mojimi štyrmi aktualizovanými verziami. Ležal som na gauči a rukou si držal čelo. O tri roky na to som sedel na okne. O ďalšie dva roky som podpieral plecom kus nábytku. A súčasne o rok neskôr som sa uvelebil v pohodlnom koženom kresle.

V poslednej aktualizovanej verzii som na všetkých naliehal: „Putovania v čase sa musíme zriecť.“

Spomenul som si, že som na pohovke na chvíľu stratil niť rozhovoru. Moja výzva preto smerovala hlavne ku mne pri okne a pri skrini. Pamätal som si, ako hlboko som so sebou nesúhlasil. Odvtedy však moje názory prešli dosť dlhým a komplikovaným vývojom.

„Nesúhlasíme,“ vykríkol som spolu v oboch mladších verziách. Aj ja aj ja som vedel, že vykríkneme naraz. Mohli sme si dovoliť množné číslo.

„Myslíte si, že upravovať minulosť je super nápad. V skutočnosti tým ničíme našu budúcnosť. A viem to aj matematicky dokázať.“

„Ty a tie tvoje matematické dôkazy!“ posmieval som sa mi z parapety.

„Minulosť je síce možné modifikovať, ale ku zmene budúcnosti to nevedie. Lebo ak by išlo prerobiť minulosť, tak potom by sa aj minulosť stala budúcnosťou. Ak skočíme do minulosti, tak ju zmeníme. Všetky naše úpravy minulosti splývajú v momente prítomnosti do rovnakého bodu. Inak by prítomnosť nebola možná.“

„Prítomnosť je jediné, čo skutočne existuje. Minulosť a budúcnosť sú iba predstavy v našich hlavách. Preto aj minulosť, ktorá sa pre cestovanie v čase stane budúcnosťou, musí nevyhnutne skončiť prítomnosťou. Rovnako sa však vďaka putovaniu v čase premení budúcnosť na našu minulosť. Práve preto všetci teraz vieme, že nám posmešne povieš, že sú to pre teba novinky.“

„To sú ale novinky,“ usmial som sa posmešne na mňa pri okne a pri skrini. Veľmi dlho som práve s touto vetou zápasil. Mám ju povedať alebo nemám ju povedať? Nástojčivé nutkanie napokon zvíťazilo. Dobehla ma moja vlastná minulosť.

„Hovoríš, že cestovanie časom je vlastne zbytočné?“ oprel som sa o skriňu chrbtom, lebo plece ma už bolelo. Súčasne som si prikývol z pohovky. V polohe ležmo mi začali lepšie dochádzať niektoré veci. Napríklad, že sa netreba zapájať do diskusie, ak sa rozprávajú starší a skúsenejší. Hlavne vtedy nie, keď som to všetko aj tak ja.

„Pre stroj času sú iba dve možnosti: buď urobí z minulosti budúcnosť, alebo z budúcnosti minulosť. Keďže my traja poznáme obsah a výsledok tohto stretnutia, zjavne prišlo k druhému variantu. Hoci sa naše stretnutie doteraz neuskutočnilo, všetci vieme, ako dopadne. A nevieme sa tomu vyhnúť.“

„Vyzerá to tak, že stroj času neumožnil zdeformovať dejiny.“

„Navyše znemožnil určovať vlastný osud.“

Obrátil som svoje kreslo k sebe na pohovke: „Ideálne by bolo, keby si stroj času nikdy nepoužil.“

„Potom by sa náš rozhovor nestal,“ oponoval som si z pohovky. „Ako by som vedel, že nemám použiť stroj času?“

„Teraz už to musím urobiť,“ súhlasil som z parapetu. „Nezabúdajme, že naša schôdzka sa uskutočnila.“

„Ak sa uskutočnila, prečo som na ňu išiel? Aby som si oznámil to, čo už poznám?“

„Jediným logickým vysvetlením teda je, že sme sa dnes zároveň stretli aj nestretli.“

„A na tom založím úvahy o nemožnosti cestovania v čase. Vidím, že cestovanie časom je možné. Napriek tomu predložím presvedčivé argumenty, že nie je. Lebo minulosť sa z budúcnosti meniť nedá. A dokonca nejde zmeniť ani tú budúcnosť, ktorá sa vďaka putovaniu časom stane minulosťou.“

„Presvedčivé argumenty? Takže nie matematický dôkaz?“

„To je výsledkom vášho zásahu do histórie. Niečo ste zmenili, ale budúce dianie to neovplyvní. A okrem toho: ako mám vyvrátiť veci, ktoré sú evidentne možné?“

„My už predsa veľmi dobre vieme, čo zamýšľaš.“

„Jasné. Obyčajnú sci-fi poviedku o nemožnosti cestovať časom.“


Zdeno Jašek

Diskusia

Aleš Horváth
Super. Niečo mne temou blizke, až som sa v tom rochnil. Síce Vtáčí úlet, tučniaci z madagaskaru(jedna epizoda z tv serialu) a mozno i dalsie filmy zalozene na tom istom, ale aj tak pre mňa zaujimave. Filmove/animovane spracovanie poviedky by bolo mozno lepsie na vizualizaciu(rozlisenie kto je kto napr. podla oblecenia) ale aj toto sa dalo. Očakaval som iny koniec - megastretnutie tvojho ja v izbe do prasknutia(ad absurdum), ale aj tak koniec je prekvapivy. Páčil sa mi výrok "minulost je buducnost, buducnost minulost". z vedeckeho pohladu zatial sa vyjadrovat nebudem, pockam si kym odzneju ine kritiky, ak nebudes proti.
03.09.2016

Milan Smolka
Prijemna poviedkova rozcvicka :-) dal som 6
05.09.2016

jurinko
Velmi dobre, bavilo ma to :-) Klasicky konflikt medzi moznostou ovplyvnovat svoj zivot (slobodna vola) a cestovanim v case, ktory sa spatne uz menit asi neda (ci da?), napisany ako velmi zaujimava konverzacka (z literarneho hladiska mala nabeh na zmatocnost, ale zvladol si to vcelku dobre) :-) Nemam co vytknut, dal som 8 (9 ani 10 to nie je preto, lebo je to sice zaujimave, ale nie az take premakane, ako by to mohlo byt, a pointa bola imho trosku lacna - detaily, bolo to dobre ;-) )
28.09.2016

Zdeno Jašek
Jurinko, Aleš - díky.
Najviac som sa bál práve tej nezrozumiteľnosti, ale zároveň som to bral ako výzvu. Či sa mi podarí napísať poviedka v prvej osobe v takej situácii, keď sa tam moje "ja" vyskytuje viackrát. Veľa som to upravoval a stále som si nebol istý, či je to dosť zrozumiteľné. Tak ma potešilo, že ste sa cez to dokázali prelúskať.
29.09.2016

Norbert
zaujalo maximim
13.11.2016

Alexandra.x
Toto bola fakt dosť dobrá haluz 😀 Cestovanie v čase je moja top mňamka, s paradoxami aj bez nich. Čo sa tyka pribudania navštevnikov a ich vzajomne interakcie, tak to som sa stratila niekde pri čisle štyri. Ale presne taky chaos bol zmysluplny pre atmosferu situacie, takže som to vnimala ako pocitotvornú súčasť deja.
28.04.2019

Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.