Obluda

Zobudilo sa to a je to hladné! Prvá poviedka tohto autora na našom serveri.
Podpor scifi.sk 2 % z dane v roku 2024
Ilustračné obrázky k spacenews - Obluda
Ilustračné obrázky k spacenews - Obluda / Zdroj Disclaimer
Obluda odjakživa bývala v starej studni na severnom konci Bernátovho pozemku. Nikto nevedel povedať, ako vyzerá, pretože tí, čo ju zazreli, už nedostali príležitosť o tom niekomu porozprávať. Všetci z doliny však vedeli, že je tam a studňu zoširoka obchádzali. Jednak kvôli strachu, jednak kvôli príšernému smradu, ktorý sa šíril v okolí studne. Dokonca na tom mieste ani nič nerástlo, zem bola vyprahnutá a sčernetá, akoby tá potvora vyciciavala život zo všetkého okolo seba. Občas v noci bolo počuť kvílenie a škrekotanie, pri ktorom naskakovala husia koža a tuhla krv v žilách.
Z času na čas, keď sa stratila krava alebo ovca a ich kosti sa beleli rozhádzané na kamenistej pôde, ľudia z osady navrhovali, aby studňu zasypali. Lenže nenašiel sa nikto, kto by sa k nej odvážil priblížiť. Kolovali chýry, že kto sa čo i len nadýchne skazeného vzduchu, ochorie a umrie.
Po Bernátovi zdedil dom a polia jeho syn, ktorý mal podnikavého ducha. Nakúpil poľnohospodárske stroje, najal na robotu chlapov z osady a začal vo veľkom pestovať pšenicu. Obiliu sa darilo a peniaze sa len sypali. Mladý Bernát nebol skúpy a chlapom dobre zaplatil. Ich rodiny už viac nepotrebovali chovať dobytok na obživu. Vtedy začali miznúť ľudia. Najprv sa stratilo zopár chlapov, ktorých naposledy videli pracovať na severnom poli blízko studne. Potom sa domov nevrátili dve deti. Osadníkov ovládol strach. Báli sa chodiť robiť na pole, po zotmení sa zamykali doma. Podaktorí radili, aby oblude pravidelne podhodili kus mäsa, ale starci krútili hlavami. Keď raz ochutnala ľudské mäso, nič iné už chcieť nebude.
Osadníci ponúkli svoje pozemky na predaj za výhodnú cenu. Mladý Bernát ich odkúpil a premenil na ornú pôdu. Na robotu najal tulákov a mužov, ktorí cez osadu iba prechádzali. Keď zmiznú, nebudú nikomu chýbať. Sám drel na poliach ako kôň.
Keď cez žatvu jazdil v najväčšej horúčave na kombajne, dostal infarkt. Najmladšiemu Bernátovi drina a hnoj nevoňali a ešte sa ani poriadne neusadila hlina na otcovom hrobe, statok už bol predaný. Chlapec si zbalil kufor a zmizol do sveta. Nezostal tu nikto, kto by si pamätal, že stará studňa ukrýva nepekné tajomstvo.
Pozemky kúpil developer, plánoval v doline postaviť vilovú štvrť. Dal doviezť buldozéry, bagre a domiešavače, vyklčovať stromy a zasypať studňu. Všetko šlo ako po masle. Na jar vybetónovali základy, do leta dokončili hrubú stavbu, urobili rozvody a na jeseň prišli na radu vnútorné omietky a sanita. Kolaudácia sa plánovala na zimu, aby sa na jar mohli sťahovať prví obyvatelia Jedľového hájika.
Alan a Marta Huberovci však nemohli čakať do jari. Aby zaplatili zálohu za bungalov, predali byt a presťahovali sa do podnájmu. Lenže na jeseň veľa pršalo a v nájomnom byte začala zatekať strecha. Nechcelo sa im hľadať ďalšie ubytovanie, deti nemali, tak sa rozhodli, že znesú trochu nepohodlia a dohodli sa s developerom, že sa nasťahujú do domčeka, ktorý bol aj tak viac-menej hotový.
Obaja už mali po päťdesiatke, pracovali z domu – Alan bol architekt a Marta písala knižky pre deti – preto im nevadilo, že komunikácie v okolí Jedľového hájika nie sú ešte dokončené a celkom im vyhovovalo, že budú mať konečne pokoj od rušného mesta. Pätnásteho novembra sa natešene nasťahovali na Jedľovú 14 - do domu, pod ktorým ležala zasypaná studňa a jej temný obyvateľ.
Manželia si užívali božské ticho. Okrem nich v Jedľovom hájiku ešte nikto nebýval, všetci čakali na kolaudáciu. Dokonca tu nechytali ani televízny signál, telefón fungoval iba keď vyliezli na kopec za domom a internet mal byť privedený až na jar.
Alan s Martou večer hrávali dámu, scrabble a karty. Niekedy v polovici decembra si uvedomili, že v ich dome sa neustále ozývajú akési zvuky. Spočiatku iba jemný tichučký škrabot, ktorý postupne silnel.
„To iba sadá dom,“ povedal Alan, upil si z vína a pohol figúrkou. Hrali Človeče, nehnevaj sa. Marta prikývla a doliala mu pohár.
„Snáď to nie sú myši,“ striasla sa. Hodila kockou trojku, potiahla do domčeka a spokojne sa usmiala.
„Zajtra zavolám deratizátora,“ sľúbil manžel rezignovane. Stolné hry ho už prestávali baviť; najmä keď Marta vo všetkom vyhrávala.
V noci nasnežilo a Alanovi sa ráno nechcelo škriabať na kopec a hľadať signál. Hovoril si, že keď prestane sypať, tak to vybaví. Lenže ono neprestalo. Sneh husto padal celý deň a noc a aj ďalší deň. V doline ho bolo už vyše metra.
Škrabot a škrípanie naberali na intenzite. Znelo to, akoby sa niekde blízko sypal drobný štrk. Najsilnejšie to bolo počuť v kúpeľni. K čudným zvukom sa pridal zápach.
„To sa už nedá vydržať,“ rozčúlila sa Marta, keď skladala bielizeň a všetko oblečenie bolo nasiaknuté odporným smradom. Bola podráždená, v noci nemohla kvôli tým otravným zvukom spať. „Okamžite sa obleč a choď niekoho zohnať. Smrdí to, akoby nám praskla kanalizácia pod domom.“
Alan sa neochotne navliekol do páperovej bundy a prebrodil sa vysokým snehom. Obvolal všetky inštalatérske firmy, ale všade ho vysmiali. Vraj dva dni pred Vianocami nerobia a okrem toho, do Jedľového hájika sa aj tak autom nedá dostať, dolina je zasypaná.
Alan sa namrzene prebrodil naspäť. Oziabali ho ruky a do čižiem sa mu nabral sneh. Preklínal celý Jedľový hájik aj realitného agenta.
„Ja blbec, hneď som mal vedieť, že ´tichá lokalita´ je iba prikrášlené povedané ´v riti ďaleko´,“ nadával, keď si vytriasal lepkavý sneh spoza goliera.
Hoci vonku mrzlo, museli spať pri otvorenom okne. Smrad začínal byť neznesiteľný. Hnilé vajcia a skapatá ryba. Trojdňová zdochlina ležiaca na slnku. Obaja sa prehadzovali na posteli. Kvôli zápachu a neustálemu škrabaniu sa nevedeli uložiť.
Napokon Alan odkopol perinu. Položil bosé nohy na studenú dlážku a zahrešil. Prešiel do kúpeľne, aby sa napil. Postavil sa k umývadlu a napustil do pohára vodu. Záchodová doska za jeho chrbtom sa o pár milimetrov nadvihla a z misy sa vystrčil dlhý kostnatý prst s hrubým zažltnutým nechtom a šmátral dookola ako periskop.
Alan zachytil pohyb v zrkadle. Otočil sa, ale prst sa rýchlo stiahol. Alan potriasol hlavou.
´Halucinácie z nedostatku spánku a zo smradu,´ pomyslel si. ´Snáď sa tu niekde neuvoľňuje metán.´
Obzeral si v zrkadle krvou podliate oči. Doska sa opäť nadvihla a tentokrát sa vystrčila celá ruka. Neprirodzene dlhá, iba kosť obtiahnutá mŕtvolne bledou kožou, špinavá od zaschnutej hliny. Odpadli z nej dve tučné biele larvy a krútili sa na dlážke.
Alan si prehrabol vlasy. Za posledné týždne akoby mu zredli. Otvoril skrinku nad umývadlom a vytiahol tabletky na spanie. Zapil Lexaurin a chcel sa vrátiť do postele. Keď sa otočil, záchodová doska hlasno buchla, keď dopadla na porcelán. Kúpeľňové dvere vrzli.
„Čo to, do pekla...?“ Natiahol ruku, akoby chcel nakuknúť do záchoda, ale rozmyslel si to. Namiesto toho zobral záchodovú kefu a opatrne nadvihol dosku. V mise plávali hrudky hliny, vyschnuté zvyšky chrobákov a zopár čiernych vlasov. Zo záchoda sa vyvalil odporný smrad a Alana naplo. Zhnusene sklopil dosku. Nechcel splachovať, aby nezobudil Martu.
„Zajtra to dám do poriadku, aj keby som mal sám rozkopať celé potrubie,“ zaprisahal sa a vrátil sa do spálne.
Lexaurin o chvíľu zabral a Alan zaspal ako poleno. Zobudil ho chlad a pocit vlhka. Napriek otvorenému oknu mu smrad ležal na pľúcach ako ťažká deka a dusil ho. Omámený z lieku na spanie a nepreniknuteľnej tmy šmátral po posteli. Žeby im v noci nasnežilo do spálne?
„Marta, vstávaj, máme mokrú posteľ. Asi nám dnu nafúkal sneh. Musíme vymeniť plachtu.“
Marta spala zababušená pod perinou. Ani sa nepohla.
„Miláčik, nerád ťa budím, ale naozaj treba dať suché návliečky, aby sme neprechladli.“
Nahmatal nočnú lampičku a šťukol vypínačom. Otočil sa k manželke a nadvihol paplón.
Marta ležala v kaluži krvi a na jej prsiach trónila obluda. Riedke vlasy, v ktorých sa hmýrili larvy, jej v chumáčoch splývali po chrbte. Telo tvoril iba plochý trup useknutý v páse a ruky s nechutnými umrlčími prstami. Bledé vodnaté oči sa zabodli do Alana. Zaškľabila sa, rozďavila ústa čierne a smradľavé ako diera do pekla. Cvakla hnilými dolámanými zubami.
Alan vyskočil z postele, zamotal sa do prikrývky a spadol na dlážku. Obluda sa pohla za ním. Priťahovala sa rukami, plazila sa k nemu, vyplazovala čierny jazyk. Muž si vyslobodil nohy a bežal ku dverám. Dezorientovaný z Lexaurinu si však vybral tie nesprávne; namiesto chodby vbehol do kúpeľne. Tresol dverami, ale tie sa nezatvorili. Bránila im v tom nejaká prekážka. Alan sa preľakol, že obluda ho dostihla. Srdce mu bilo na poplach. Alan bol kardiak, mal vysoký tlak a nápor adrenalínu mu neprospieval. Bál sa, že infarkt ho dostane skôr ako obluda. Ruky sa mu triasli. Našťastie vo dverách sa iba zasekla papuča. Alan ju odkopol a s úľavou otočil kľúčom.
Oprel sa chrbtom o dvere a zviezol sa na zem. Spotené pyžamo sa mu lepilo na chrbát. Čosi ho pošteklilo na kostrči. Tenké prsty sa prepchali popod dvere a načahovali sa po ňom. Vyskočil a ramenom sa udrel o umývadlo. Počul, ako obluda na druhej strane dverí strká prst do zámku. Neveriacky sledoval, ako sa kľúč otáča. Jazýček zámku cvakol a kľučka sa pohla dolu. Alan zaspätkoval. Sprchový kút ho nepustil ďalej, už nemal kam ujsť.
Dvere sa nehlučne otvorili. Obluda sa ťahala po zemi, nechávala za sebou krvavú šmuhu na bielych obkladačkách. Alan vykríkol, keď mu objala nohy. Kričal aj keď ho studenými rukami sťahovala k sebe a túlila sa k nemu ako k milencovi. Kričal a kričal, ale v Jedľovom hájiku nebolo živej duše, ktorá by ho počula.
___ ___ ___
Je tu tma a trochu to tu páchne, ale aspoň je tu teplučko. Chvíľu tu zostanem. Ich posteľ je taká mäkká. Je tu omnoho krajšie ako v studni. Nejaký čas sem nikto nepríde, môžem tu prezimovať. A na jar sa možno nasťahuje niekto nový. Cestu mám voľnú, budem ich čakať.

Kvido Simek

Kvido Simek

Diskusia

Brani(slav) Uher
Bolo to fajn. Len som sa chvíľu nevedel rozhodnúť, ako hodnotiť. Na jednej strane je to štylisticky a gramaticky na slušnej úrovni, odsýpalo to a aj vďaka krátkemu rozsahu som to dal na jeden šup ako jednohubku. Na strane druhej práve tá jednohubkovosť mi tam prekážala, lebo som hneska hladný a zvládol by som prečítať viac. O oblude nič neviem, celá poviedka je len o tom, ako na tom mieste nič nechce rásť a obluda zabíja ľudí. Zabije deti a aj dospelých, pritom sa pohybuje iba po dvoch rukách a v spálni Hubertovcov nebola nejaká veľmi mrštná, takže ani neviem, ako to dokázala. Nevidím v tom teda viac, ako kratučkú scénu, zachytávajúcu široké časové obdobie, bez seriózneho príbehu a postáv, ktorých by mi bolo ľúta a s atmosférou síce načrtnutou, ale nedotiahnutou. Hodnotím za 4 a teším sa, až nám naservíruješ hutnejšiu porciu so všetkým, čo má poviedka mať :)
31.10.2015
Quido (Anonym)
Dakujem za precitanie :) Rad by som sa tymto ospravedlnil, ze som zabudol napisat, ze je to prva cast z troch (druha cast je prequel k Oblude, ako sa zrodila a dostala do studne a tretia cast je nastahovanie novych obyvatelov). Ked som to hodil do systemu, zmenilo sa mi riadkovanie, chaosil som a celkom mi to potom vyfucalo z hlavy. Priznam sa, ze som to sem nechcel davat cele pre pripad, ze ak by to dopadlo zle, nech to nie je aspon prilis roztahane fiasko:)
Taktiez si hovorim, ze keby som vedel, ze predo mnou bude taka poviedka ako Bubak, tiez by som si to este rozmyslel, ale to uz bola Obluda na cakacke. Ak by bol zaujem, Obludu II. rad pridam.
31.10.2015
Brani(slav) Uher
Rozhodne pridaj, takto je toho naozaj málo a chýba tomu nejaký širší kontext :) Práve to, odkiaľ sa Obluda vzala a porečo robí to, čo robí (lebo vlastne neviem, či obluda tých ľudí [a deti] jedla, alebo prečo zabíjala a tak..)
31.10.2015
Brani(slav) Uher
pozerám, že som omylom usekol polku komentu. Ešte som písal, že tie vysvetlenia tam chýbajú a že keďže píšeš čitateľne a nekazíš čitateľom oči chybami, tak to určite nebude taká katastrofa :D
31.10.2015
zuna
podľa mňa to bolo v pohode. páči sa mi, že pracuješ s takými známymi reáliami, vtiahneš tým čitateľa do deja, to sa podarilo. ja som to brala ako takú jednohubku, vôbec mi nedošlo, že by to malo byť súčasť niečoho väčšieho, ani ma netrápili otázky ako Braňa. Nehodnotím, lebo mne nejak také jednorázové horory veľa nehovoria, možno keď budú i ďalšie časti. Z textu ma zarazila jedna vec, že zabehnutý architekt (keďže je päťdesiatnik) nemá chuť si navrhnúť a realizovať vlastný dom, ale kúpi si v zástavbe hotový od developera. A keď už počuť nejaké zvuky, tak vyhlási čo by odborník, že stavba sadá? Neznie mi to pravdepodobne. (ale to nie je výhrada k literárnej kvalite textu)
31.10.2015
Quido (Anonym)
sadanie domu mam z realneho zivota:-) mame novy barak a stale nam tu praskaju omietky a pukaju stresne tramy. architekta som si zas pozical od znameho, je architekt, byval v byte, v kuse bez grosa, lebo so zenou vsetko precestovali a napokon kupili od developera, lebo kvoli cestovaniu nemal cas na stavbu. dakujem za vsetky komentare, beriem si k srdcu a nabuduce to snad urobim lepsie:-)
31.10.2015
zuna
no vidíš, keby si tam vložil túto storku o tom ako boli vkuse bez groša, lebo všetko precestovali, sú ako postavy ešte o kus uveriteľnejší a sympatickejší a už by to nebolo zarážajúce. omietky nám tiež v novostavbe z toho že sadala praskali vodorovne pod stropom, ale počuť to teda nebolo :) v osemdesiatročnom dome, kde bývam, občas niečo počuť , že puká, dočerta, ten hádam už dosadol :-)) takže skôr než sa to tu zmení na porada.sk zopakujem, že toto nie je niečo, čo by nejak stražne vadilo, skôr taká rada na vylepšenie, že buď vysvetliť detaily, alebo sa snažíť trafiť do akejsi univerzálnej predstavy čitateľa o danej veci, nech je to čokoľvek.
31.10.2015
Nadalan
Dobré to bolo, kľudne pridaj aj ďalšie časti. Je pravda, že aby sa čitateľ skutočne bál o postavy, je potrebné im venovať viac priestoru. Úplne som sa nebála, skôr ma prekvapilo, ako skončila autorka detských kníh a bola som zvedavá, čo sa stane s architektom. Teraz som zvedavá na časť dva.
05.11.2015
Kvido Simek
Dvojka o zrodeni obludy je uz odoslana, zatial neviem, kedy a ci vobec sa tu objavi. Co sa tyka architekta a spisovatelky-SPOILER-citatel sa o nich nemal bat, ale to vsetko bude vysvetlene v pokracovani.
05.11.2015
Nadalan
Hmmm, tak to je zaujimava informacia.
06.11.2015
zuna
tak to je jasné teraz, oni budú záporáci, a obluda sa ukáže ako nevinná inkarnácia dobra :-)
06.11.2015
Kvido Simek
to je to az take predvidatelne? :-) ale nie, ako sa hovori "vedle jak ta jedle", pravda je niekde uplne inde. uz mam apdejt, 21.11. obluda opat vylieza zo studne, snad si udrzi uroven a nesklame
06.11.2015
Zdeno Jašek
Záver som čítal rýchlo - bolo to napínavé ...
Tá prvá časť o podnikaní v poľnohospodárstve sa mi zdala trochu zbytočná. Možno by sa dala nahradiť za čudné príhody počas stavby - poviedka by asi pôsobila ucelenejšie.
Slovo "sčernetá" som si overoval v slovníku - to by som nepovedal, že je to spisovné. :)
Podobne ako Branislavovi - aj mne trochu nesedelo, že obluda skántrila statných robotníkov, ale architekt musel byť uväznený v kúpeľni a pod sedatívami, aby ho dostala.
Túto vetu:
"Keď sa otočil, záchodová doska hlasno buchla, keď dopadla na porcelán."
by som napísal takto:
"Keď sa otočil, záchodová doska s hlasným buchnutím dopadla na porcelán."
Žiaden zázrak, ale je tam menej "keď". Alebo dokonca:
"Otočil sa. Záchodová doska hlasno buchla o porcelán." - krátke vety prinášajú napätie.
12.11.2015
jurinko
Ako sa da pracovat z domu bez internetu a telefonu? Ja viem, je to zdanlivo hovadina, ale ma dve zakladne chyby takychto hovadin - je nepremyslena a je zbytocna. Keby boli trebars dochodcami, tak by to autor vobec nemusel vysvetlovat a citatel by po tom nepatral, ale ked uz su v poviedke ich zamestnania a je tam uvedene, ze pracuju z domu, tak nech je to aspon premyslene a nech maju aspon telefon, ked uz nie internet (aj ked, v dnesnej dobe uz ma kazdy mobil aj internet, ktory vacsinou staci aspon na maily, cize v pohode staci telefonny signal, pevna linka nikomu nechyba). Cechovove pusky; text nie je hotovy, ked sa don uz nic neda pridat, ale ked sa z neho uz nic neda vyskrtnut; a tak ;-) Tiez by ma zaujimalo, preco nebojoval. ok, Lexaurin, kardiak, mrtvolny ochromujuci strach (a smrad), ale aj tak - aspon ju mohol bodnut zubnou kefkou do oka alebo co. Je jedno, ci by to zabralo, ide...
01.12.2015
jurinko
[pokr.] o tu snahu. Ako bolo v Scary Movie II - je to iba kostra, bala by si sa Calisty Flockhartovej? :-D Relativne drobne, aj ked hnusne, nesmrtelne a pravdepodobne magiou pohanane, ale stale iba telo, bez noh, sa mi nejavi ako nejaky neprekonatelny protivnik. Uz len vyhoda vysky a hmotnosti - ako by zareagovala, keby na nu znozmo skocil a dupal po nej ako nepricetny? Mozno to mas premakane, ale ta neodvratnost mi chybala v tom opise tej situacie... Ked v Mulholland Drive popod dvere prisli miniaturni uchylne sa sklabiaci dochodcovia, ktori sa vzapati zvacsili na beznu velkost - to bola neodvratnost, tam bolo uplne jasne, ze aj mat brokovnicu asi nepomoze, lebo toto su dochodcovia odniekial z pekla. Ale Obluda? Tenke prsty, ani dvere nerozlame nadludskou silou, ale musi otvarat zamky nechtom ako sperhakom, plazi sa po zemi, taha za sebou trup a aj tak dokaze zabit dospeleho cloveka?...
01.12.2015
jurinko
[pokr.] A ako vlastne? Objimanim? Ci tymi vylamanymi zubami? Lebo mozno, ak sa jej daju vylamat zuby, tak by pomohlo aj nieco take proste, ako ju elegantnym svihom svacnut ksichtom napred o to umyvadlo, mozno by jej to trosku zdemolovalo fasadu, hm? ;-) Jednoducho sa mi to zda byt zle napisane. Uvod je ako z rychlika, vsetci sa boja, potom sa vymenia generacie, zrazu uz si to nikto nepamata, hnusnu smrdutu jamu zasype developer bagrom (ani neskuma povod zapachu? co ak tam je sto mrtvych krav a bude mu kvoli nejakej dutine plnej mrtvol sadat podlozie? :-) ), postavi nad nou domceky, Obluda sa vykope a zabije manzelsky par. Rovnaky pocit, ako z tejto vety, mam z celej poviedky - len chodis po povrchu, nebudujes atmosferu, nejdes do hlbky. A to je celkom problem, lebo ten namet nie je bohvieaky originalny, preto by mal byt spracovany co najlepsie. No nic, dal som 3
01.12.2015
jurinko
Ozaj, ked uz bola pridana Obluda II, tak pred pridanim Obludy III ju skus trochu dokoncit, lebo predpokladam, ze Obluda II bude na podobnej urovni, kedze si ich pridaval v podstate naraz ;-) Bola by to krasna pointa tohto pribehu, keby si Obludu III tak vysperkoval, az by sme pochybovali, ci si taky progres dosiahol ty sam, nie? :-)
01.12.2015
Janko Iša
Z poviedky citim jedno. Autor sa hnal, aby ju dopisal a na konci ho zaplavila euforia hotovej veci, vsetci to pozname. Ale potom straca kvalita. Toto je velmi schopny pribeh z tradicnych hororovych nametov, trosku to prekopat, roztiahnut, rozvinut vety .. a hlavne sa neponahlat a mas krasny Bckovy horor v literarnej forme. V takom pripade ale treba pridat este dve lyzicky humoru, trochu zapracovat na dialogoch a dat oblde iny ton myslienok, nez maju vsetky ostatne postavy.
13.03.2016
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.