HRA

Nekonečná hra so životom na Zemi. Niekedy zábavná, niekedy drsná... Prvá poviedka tohto autora na našom serveri.
Podporte scifi.sk
Ilustračné obrázky k spacenews - HRA
Ilustračné obrázky k spacenews - HRA / Zdroj Disclaimer
Na Zemi skončil jeden život. Jeden z mnohých. V svetelnom lúči stúpa k nebu duša. Jedna s mnohých. Bledý opar, ľudským okom neviditeľný. Volá sa Mahar. Má síce niekoľko stotisíc rokov ale na Zemi vystriedal zatiaľ len pár tisíc tiel. Postupne naberá čo raz väčšiu rýchlosť, až sa dostane mimo atmosféry. Mieri k Mesiacu. Ako sa zamyslene k nemu blíži, zrazu ho niekto oslovil.
"Nazdar kámo."
Mahar sa zľakol a vystrašene sa obzrel za seba.
"Ale choď, Faruk, si ma naľakal! Čo sa tak za mnou zakrádaš?"
"Prepáč, to som nechcel." a chytil ho kamarátsky za rameno.
"Aj ty si dnes skončil?"
"Nie, už pár rokov sa tu len tak pofľakujem ." povedal s úškrnom
Faruk je rovnako starý ako Mahar, ale na Zemi vystriedal o nejakú tisícku tiel viac. Spoznali sa však len pred štyristo päťdesiatimi tromi rokmi. Hrali svojich bratov a aj spolu zomreli. Rozsekali sa navzájom mečmi, keď sa bili o tú istú ženu.
"Máš nejakú dobrú náladu" podotkol len tak mimochodom Mahar a ďalej zamyslene hľadel pred seba.
"To vieš, mal som super život. Užíval som si od malička až do smrti. Mal som pre svoje telo pripravený perfektný osud. Do bodky sa mi ho podarilo naplniť."
"A kým si bol tentoraz?"
"Filmová hviezda." uškrnul sa "Od malička ma rodičia všeliako rozmaznávali. Školy som skončil s vyznamenaniami, mal som veľa kamarátov, športoval som a tak ďalej. Raz som sa prihlásil na kasting do filmu a hneď ma zobrali. Film vyšiel dobre a moja kariéra bola naštartovaná. Tak som si potom žil ako vo vatičke. Točil jeden film za druhým, zarábal milióny... No a zomrel som na starobu."
Faruk sa tak rozplýval nad svojim minulým životom, že si nevšimol, že prešvihol stanicu. A samozrejme, že rozpráva do luftu, nakoľko Mahar stál pri vchode do stanice, pozeral na neho a neveriacky krútil hlavou.
Stanica bola stovky tisíc rokov stará, dobrých sto kilometrov vysoká, priesvitná budova na odvrátenej strane Mesiaca. Mala tvar ihlanu so základňou o rozlohe asi desať kilometrov štvorcových. Každá duša po skončení práce na Zemi sa tu musí hlásiť a vyzdvihnúť si časenku na nový návrat. Osud pre svoje nové telo si každý chystá sám. Niekedy býva dosť času na prípravu, inokedy sa nastupuje hneď, ako si duša prevezme časenku.
Faruk sa vrátil so smiechom k Maharovi, tomu na moment unikol jemný úsmev a obaja vstúpili na stanicu.
Vnútro sa hemžilo skoro siedmimi miliardami duší. Hneď od vchodu ich ulička doviedla k asi stovke radov na časenky. Postavili sa do šesťdesiatej ôsmej, zdala sa im najkratšia.
"Počuj, Mahar, a čo že si taký zamyslený stále, úplne bez života?"
"Nó, môj osud mi tentoraz nejako nevyšiel"
"Čo sa pokašľalo?" nedal pokoj Faruk
" Bol som Prezident jedného štátu..."
"No to je perfektné, veď tam sa nedá toho moc pokaziť. To musím niekedy vyskúšať"
"To by si sa čudoval." vzdychol si Mahar a pokračoval " Nebudem začínať od malička, to býva po väčšine vždy rovnaké. Tak teda, ako som sa stal prezidentom, šlo zo začiatku všetko ako po masle. Mal som perfektný program, ľud ma zbožňoval, popularita mi rástla..."
Prestal a pohrúžil sa do spomienok na nadšený dav, ktorý ho vítal všade, kde sa ukázal.
Pomaly sa v rade posúvali ďalej ale okienko na časenky bolo stále ďaleko.
"No pokračuj!"
"Prepáč, zamyslel som sa. No, ako som si užíval tej popularity a bohatého života, unikli mi nejaké detaily. Pár ľudí vo vláde začali proti mne intrigovať. Podstrkovali mi tak prefíkane napísané zákony, že som sa v nich pomaly strácal. Primiešali sa do toho veľké korporácie, finančné inštitúcie, tajné služby, armáda... Doslova ma vmanipulovali do ich hier. Ľud ma prestal mať rád, začali demonštrácie a ja som proti nim posielal políciu, tajné služby. Podpisoval som zákony obmedzujúce slobodu, špehovanie ľudí. Dokonca som začal stavať koncentračné tábory a plnil ich nepohodlnými občanmi môjho štátu. Začal som špehovať predstaviteľov iných štátov, postupne som posielal vojenské jednotky aby likvidovali politikov, aby rozvrácali režimy iných štátov..."
Mahar rozprával čoraz tichšie. Hanbil sa za to ako naletel. A Faruk len počúval s otvorenými ústami.
"Faruk, ja som rozpútal na Zemi vojnu. Tú najstrašnejšiu vojnu."
"Kamarát, veď je to len hra"
"Áno hra. Ale toto bola krutá hra."
"Veď si to tak neber..."
"Zničil som šesť kontinentov. Všetko spálené na uhol. Zo sedem miliárd ľudí prežilo len pár miliónov. Ja som to všetko besnenie prežil v bunkri hlboko pod zemou. Keď som vyliezol, naskytol sa mi neskutočný pohľad na zničenú zem. O nejaký čas ma našlo pár preživších. Jeden ma spoznal, no a na mieste ma hneď aj popravili." vzdychol si "Toľko utrpenia a škody, a len kvôli nemu"
"Kvôli..." Faruk kývol nenápadne hlavou do hora "Anu?" dopovedal pošepky
"Presne, sám veľký Stvoriteľ Anu" spravil pauzu, nadýchol sa a pokračoval "Mal som ho celý čas za zadkom. Najskôr ako viceprezidenta, pár krát prišiel ako šéf tajnej služby, niekoľkokrát ako rôzni kongresmani, guvernéri, finančníci, generáli. Proste niečo neskutočné. A ja som ho nespoznal. Totálne so mnou manipuloval. Prezradil sa až po mojej poprave. Bol to ten preživší , čo ma spoznal. Celú cestu ako som šiel sem, som počul jeho smiech" Zase si vzdychol "Takto naletieť na jeho hry"
"Nuž, stalo sa. Je známe že si občas vyberie nejakú obeť a s ňou sa hrá. Teraz sa zahral s tebou. Je starý milióny rokov, veď by sa nudil, keby niečo nerobil" zasmial sa Faruk
Čas im unikol ako voda a obaja sa ocitli pred okienkom. Faruka pokarhali, nakoľko sa mal hlásiť už pre piatimi rokmi. Zobrali si teda obaja časenky a odišli do čakárne. Cestou míňali miliardy iných duší. Veľa ich pozeralo na Mahara, niektorí krútili hlavami, iní sa smiali. Hanbil sa za seba. Rýchlo sa predieral davom duší, aby našiel kľudnejšie miesto. Čakáreň však bola príliš plná. Sem tam zbadal svetelný lúč prepravujúci duše na Zem k novému telu. Bolo ich veľmi málo, väčšinou odchádzali duše ktoré už čakali dosť dlho na návrat. Pozrel na časenku a zistil že má čas skoro dva roky. Vybral sa teda preč zo stanice a zamieril na privrátenú stranu Mesiaca. Faruk mu bol stále v pätách a len tak tak stačil jeho tempu.
Keď mával dosť času, rád sedával neďaleko pozostatkov modulu Apolla 11 a pozeral sa na Zem. Tak tomu bolo aj teraz. Keď sa trochu vydýchal, spustil na Faruka.
"Počuj, kamarát, potrebujem teraz niečo kľudnejšie, nevieš niečo doporučiť?"
"Nó, pár možností by tu bolo. Ale ako tak rozmýšľam, asi najlepšie by bolo, oddýchnuť si ako domorodec, niekde na ostrove" žmurkol na Mahara "Zdá sa, že teraz budeme mať trošku viac času na prípravy osudov, než dá Anu Zem zase do poriadku. S tou svojou hrou to aj on trošku prepískol."
Obaja sa zasmiali a zahľadeli sa na divadlo, ktoré predvádzali pomocníci Anu pri opravách Zeme.

Pavol K.

Pavol K.

Diskusia

Brani(slav) Uher
Text evokuje pocit, ze autor nevie, na co sa pri vysvetlovani zamerat. Zivoty neprebiehaju v tom istom case? Ak hej, tak preco faruk prezil stastny zivot ako herec, ked marak rozputaval celosvetovu vojnu? (Je tam sice 5 rokov rozdiel, ale to mi pripada ako dost malo na znicenie sveta). A akoto, ze Anu bol vo viacerych telach? Bol v nich vsetkych a ovladal ich naraz, alebo co? Je pekne, ze hlbka tretieho kratera zlava od steny zakladne na odvratenej strane mesiaca ma hlbku 2,46 decimetra ( to je priklad, a riadne prehnany, priznavam :-D ) ale namiesto nepodstatnych detailov (ako dlzka zakladne ihlana, ktory je zakladom zakladne) je treba rozvit podstatnejsie veci, cize fungovanie tychto reinkarnacii. Nepopieram, ze som mohol nieco prehliadnut a odpovede na vyssie spomenute otazky v texte su, no nenasiel som ich. Inak po gramatickej stranke nic moc, na stylistike je vsak vidiet snahu
22.08.2015
Brani(slav) Uher
Prva verzia vety Jeden z mnohych bola ta spravna. Dalej mas hned na zaciatku casovy preskok- najprv rozpravas v pritomnosti a hned nato uz sa cela poviedka vezie v buducnosti, teda bud. Case. Vyber si jeden cas a toho sa drz. Pribeh v tom je a dokonca je snaha o originalnu kompoziciu (?), no je v celku nezaujimavy. Postavy su citatelovi nezname ( najlepsie ich priblizis cez ich konanie a cez ich minulost- to co prezili ( ale nie stylom: mal som super zivot, len sa to ku koncu posralo)), takze je problem pochopit trebars motivaciu toho Anu, aj preco je dolezite, ze bol stvoritel (je pointa v tom, ze stvoritel donuti niekoho znicit jeho vlastne dielo? Ak hej, pridam bonusove body :-D ) Je to na prilis malom rozsahu napisane prilis obsirnym sposobom s prilis malo vysvetleniami a prilis... Nulovou udernostou. Tema nadhladu na zivot z dusevnej urovne je zaujimava, neotrepana, ale nevdacna
22.08.2015
Brani(slav) Uher
Ale stylistika nie je taka strasna a je vidiet snaha, takze pis a urcite to bude casom ovela lepsie :-)
22.08.2015
Brani(slav) Uher
Mimochodom, tú štvorku som nedal ja :)
23.08.2015
jurinko
V zasade suhlasim s Branislavom. Malo, prilis malo, plus vystriedanie casov (na minuly, nie buduci ;-) ) je chyba. Ak chces naozaj pisat, tak by som asi este odporucil trosku viac citat, ale hlavne: Chodit po svete s otvorenymi ocami a hladat zaujimave pribehy. Je ich tu neuveritelne vela, ale dobre ich opisat je to prave umenie. Vymysliet svet je brnkacka, ale obsadit ho uveritelnymi postavami, s dobrou psychologiou, s dejom, ktory bude uderny a dobre vypointovany - to je to tazke ;-) Drzim palce. Dal som 3
27.08.2015
Brani(slav) Uher
hej, minulý :D :D
27.08.2015
zuna
Neviem ako sa k tomuto textu postaviť. Zo začiatku sa mi zdalo, že to bude mať humorný ráz, že to bude akási obšírne vyrozprávaná anekdota. Naznačovala to absurdnosť reálií a spôsob rozprávania. No ale zrejme to vtipné nemalo byť. Potom ma chvíľu zmiatol Faruk, či to nemá byť odvolávka na posledného egyptského kráľa - dalo by sa povedať britskú bábku(herec?), ktorého vystriedal prezident Nasir (akože Mahar?), ale asi nie, tak som v tom márne hľadala ďalej čosi, čo tam nebolo. Nejaký dôvod, zmysel, prečo to autor napísal, čo tým chcel povedať, aký pocit chcel vyjadriť. Absencia tohto mi pripadá ako oveľa väčší nedostatok ako striedanie časov alebo nepodstatné opisy. No možno bola chyba v prijímači, kto vie?
27.08.2015
Pavol K.
Ahojte, dakujem za reakcie. Mal by som teda vysvetlit k tej poviedke par veci ako tak pozeram. Poviedka nema byt vazna ani humorna, skor taka odlahcena. Nehladajte tam ziadne historicke suvislosti, je to totalny vymysel. Potreboval som 2 mena a faruk mi stale liezol na mysel, tak som ho tam prskol, aj ked som mal tusenie ze to meno bude niekoho pliest. S tym striedanim casov, nevem co presne myslite. Mam taky dojem, ze asi to ako rozpravaju kym boli, ale ako mam minuly cas vyrozpravat ako pritomny? Alebo je to nieco ine? Co sa tyka mien, duse maju svoje vlastne mena a postavy ktore hrali v hmotnom zivote na Zemi mali zase ine mena. Predstavte si trebars Mela Gypsona a druheho ako Obamu, napriklad. Prostredie som schvalne nechcel zbytocne vela opisovat, len v jednoduchosti. K poviedke ma inspiroval projekt Wingmakers, konkretne 5. rozhovor s Dr. Nerudom.
28.08.2015
Brani(slav) Uher
tuto máš to vystriedanie časov: "Mieri k Mesiacu. Ako sa zamyslene k nemu blíži, zrazu ho niekto oslovil.
"Nazdar kámo."
Mahar sa zľakol a vystrašene sa obzrel za seba. " Mieri k mesiacu je v prítomnom, Mahar sa zľakol už je v minulom. Nazvať to časovým preskokom bolo maximálne nepresné, pardon :D
28.08.2015
Brani(slav) Uher
Prelomova veta je vlastne uz ta: "Ako sa zamyslene k nemu BLIZI, zrazu ho niekto OSLOVIL" - bud bolo treba aj ten uvod pisat akoze sa uz stal, alebo malo oslovil byt oslovuje... A potom by bolo treba prepisat aj zvysok poviefky :D Stale nevieme, ako je to s tymi vsetkymi telami Anu mimochodom
28.08.2015
Loomy
nebolo to zle, ale potencial toho pribehu sa dal este viac rozvit. dalsia vec - lepsie je vyhnut sa takemu klise ze zil som si ako vo vaticke, alebo mal som aj kamaratov aj peniaze aj vsetko. nikto nema vsetko, chcelo to trochu realistickejsie ohodnotit ten zivot. dalej mi prislo nerealisticke ze vynicili celu zem a niekto to za 2 roky da doporiadku s tym ze miliardy dusi sa reinkarnuju skor? cakal som ze tito dvaja boli niecim vynimocni ked mali tolko tisic tiel v minulych zivotoch, mohli si sice vybrat svoj osud ale nemohli sa predbehnut pred ostatne duse?
01.09.2015
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.