Mŕtvi nemilujú

PNP
Filmová história scifi
Vypla televíziu a pokrútila hlavou. Otras. Hrôza. Tak takto sa na nás díva Hollywood. Ako si niekto môže myslieť, že naše srdcia nebijú, že naše telá sú chladné ako my sami a že - pri tej myšlienke pohŕdavo fľochla - že nechodíme na slnko, lebo sa naša koža leskne? Hlúposť. Mŕtvi nemilujú.
Ale my nie sme mŕtvi. Žijeme, dýchame, krvácame, dokážeme cítiť bolesť, smútok, lásku i nenávisť. V istom zmysle ju ten film ohúril, no na druhú stranu sa po jeho zhliadnutí cítila trochu urazene.
Ach bože, prevrátila očami, na toto som už pristará. A možno je to práve tým.
Vstala a odšuchtala sa do kuchyne. Otvorila chladničku a skusmo sa do nej zahľadela. Potom povyťahovala niekoľko drobností približne v takom množstve, ako zje priemerný človek, pretlačila ich mlynčekom a následne poslala niekam ďaleko cez záchodovú misu. Až sa Martin vráti z nočnej v múzeu, povie, že už jedla.
Vtom začala niekde na poschodí hrať jej obľúbená Riders on the storm. Lenivo sa pohla k mobilu.
"Dofrasa," zakliala, keď videla, kto volá. Bol to jeden z rozhovorov, ktoré nesmela odmietnuť. Napriek tomu, že mu povedala, nech už nikdy nevolá. Zodvihla.
"Alica, zlatko..."
"Čo chceš?" vyštekla. "Dúfam, že je to niečo dôležité." Vedela, že to MUSÍ byť dôležité. Dante možno býval namyslený, ale nie blázon.
"Je. Vrátil sa."
"Kto sa vrátil?"
"Ten - ehm - pes, čo v deväťdesiatom piatom dohrýzol polku našej bandy," povedal ustarane. Paranoicky.
Alica stuhla od prekvapenia a na chrbte pocítila prúžok potu, pomyselný rez, ktorým do jej útrob vnikol chlad.
"Prečo?"
"Prečo? Prečo? Kto to má kurva vedieť! Ach... Prepáč. Musím... Musím priznať, že máme strach. Zhromaždil som ostatných, keby zaútočil, je to jeho smrť. Ale sleduje každý náš krok, cítim to. Tak ako minule."
"Tak čo po mne chceš? Mám vás zachrániť ešte raz? Už ste predsa veľkí," povedala posmešne.
"Je to vážne, Alica. Mysleli sme si, že keď dostane Jeho, dá nám pokoj. My sme ho vydali - VYDALI. Ale on sa aj tak vrátil - a je to ešte horšie. Nie si v bezpečí. Musíš prísť."
"Ale Martin..."
"Martin o pár desiatok rokov umrie, škoda reči. Ty môžeš žiť. Musíš žiť. Vieš, že po prvej pôjde po tebe."
Do Alice vrazila vlna protichodných pocitov. Martina neopustí, jeho nie. Raz mu to bude musieť povedať - toho okamihu sa bála ako kôň plameňa - ale Martinovi verila. Ak to niekto pochopí, tak práve on. A vtom ju napadlo...
Ak je v nebezpečenstve ona, tak aj Martin.
"Máš tušenie, kde sa práve nachádza?" vyhŕkla.
"Zbláznila si sa?"
"Treba to skončiť. Definitívne."
"Sama nemáš šancu!"
"Povedz mi, čo chcem vedieť, alebo drž hubu," poradila mu. "Výsledok bude nakoniec aj tak rovnaký."
"Okej. Ale nechaj nás ti pomôcť."
Mesiac bol vysoko na oblohe, jasný a hrdý, s guľatou tvárou a goliérom strieborných oblakov. Dnes bude najsilnejší. Dnes bude najodvážnejší.
Dnes bude najzraniteľnejší.
Zbadala ho. Od hranatého tieňa komína sa odlepil iný, strašnejší, väčší tieň a nenápadne sa blížil k prvej hliadke, k starému upírovi, ktorý strážil horný vchod do budovy. Netušil, že je v pasci, že to celé je iba akože. Nemal to ako tušiť. Hra na mačku a myš naberie prudký spád, keď Toma zožerú potkany. Bude sa na to Jerry dívať so zadosťučinením... alebo so smútkom?
V momente, keď vlkolak skočil po návnade, Alica sa naňho vrhla v poloľudskej podobe so striebornou dýkou v ruke.
Bolo to oveľa rýchlejšie než čakala. Takmer... Akoby sa nič nestalo. Vlkolak ju začul, alebo si možno všimol jej tieň, no otočil sa. Čakala, že zareaguje, že na ňu zaútočí, že začnú tancovať posledný valčík, ale to sa nestalo. Hľadel na ňu a zdalo sa, že čepeľ, ktorá mu vnikla medzi rebrá, ani nevníma. Hľadel na ňu.
Hľadel na ňu s prosbou.
Hľadel na ňu s ľútosťou.
Hľadel na ňu s odsúdením.
Hľadel na ňu pohľadom prázdnym ako jej vlastná rakva.
"Dokázala si to! Páni! To bolo... Vau!" vykríkol Dante, ktorý sa okamžite objavil na streche.
"Nespravila som to pre teba, ani pre žiadneho z vás. Ja k vám nepatrím. Táto hra skončila," povedala a zvrtla sa na odchod. "A už mi nevolaj."
Vrátila sa domov, trochu zaskočená tým, ako rýchlo to všetko skončilo, ale šťastná. Veď to bolo obyčajné štena, prečo sa ho tak bála? Potriasla hlavou a dúfajúc, že si konečne zaslúžila svoju budúcnosť s Martinom, posadila sa do kresla a čakala, kým sa vráti.
Došlo jej to až ráno, okolo desiatej, keď už mal byť dávno doma. Tú myšlienku odmietla hneď, ako prišla, ale čím dlhšie čakala, tým si bola istejšia. Večer Ďalšieho dňa už nevládala plakať.
Martin sa nevráti. Už ju nemá rád, utiekol od nej niekam, kde ho nikdy nechytí.
Pretože mŕtvi nemilujú.

Kr4b

Kr4b
That guy

Diskusia

Culter
Opäť zíram, čo všetko sa dá za hodinu stihnúť. Odsýpalo, zaujímavé, pútavé. Mne sa moc páčilo. Výborne. 10
11.10.2014
Tamara
Sice od momentu ako skocila po vlkolakovi som vedela komplet zaver, ale i tak to bolo super. Dobre sa to citalo, dobry napad ktory stihol vzniknut za hodinu. Ja davam 9.5 boda. Celkovo sa mi to asi najviac pacilo zo vsetkych poviedok tu.
11.10.2014
Kr4b
Len tak btw, čo je to dystópia (ako žáner)?? Neviem, či sa postapo zaraďuje tam, alebo do Fantasy :D
12.10.2014
Zemoneo
ako sa môžem zapojiť do PNP? má to nejaké pravidlá? je daná téma? čas kedy prebieha? rád by som si to skúsil niekedy :)
12.10.2014
Kr4b
http://www.scifi.sk/spacenews/ 5413/Poviedky_na_pockanie_vrac aju_uder!!!.html tu sú pravidlá a vlastne to je všetko, čo potrebuješ vedieť :) Zúčastníš sa jednoducho tak, že v určenom čase napíšeš (mikro)poviedku na určenú tému a uploadneš ju do uplynutia hodiny a štvrť od zadania témy pod Tagom "Poviedka na počkanie" (máš tam na výber ešte klasikú a workshop).
12.10.2014
Zemoneo
ďakujem
12.10.2014
Kr4b
Ale no tak ludia, sak ked uz hodnotim tak aj nieco napisem, nie? Mam tu dve sestky a neviem od koho ani zaco. Helping amatheurs I guess?
12.10.2014
jurinko
Dystopia je opak utopie. Utopia bola vizia dokonalej spolocnosti, dystopia je viziou dokonale opacnej spolocnosti (zlo, zmar a beznadej). Postapo moze byt ale temou, spracovanou v intenciach roznych zanrov, samotny postapo svet nestaci na to, aby to bola dystopia (s dystopiou sa zvacsa spaja nejaky typ tyranie, ohrozenie zivota a krutost, ako opak osvietenstva, mieru a lasky, ktore vladnu v utopii). Cize odpoved na tvoju otazku je asi: Podla toho, aky pribeh do postapa zaradis ;-) K poviedke na pockanie: Tiez som vedel, o co ide, ked nanho skocila. Za hodinu je to riadne hutny pribeh, ma vsetko, co ma pribeh mat. Mnohi autori taketo veci pisu aj pol roka. Podla mna je to super, GJ :-)
13.10.2014
Kr4b
Čas na trochu falošnej skromnosti; Som sám so sebou spokojný, ALE má to dve hypotetické ALE. 1.) Zvrat sám o sebe nie je nijako mimoriadne originálny, už to tu bolo, možno v inej forme, ale bolo. Vlastne je to ako Pán a Pani Smithovci, len so zlým koncom. A za 2.) Nemôžem zaručiť, že som sa podvedome "neinšpiroval" niečím podobným alebo dokonca veľmi podobným. Čo sa očakávanosti záveru týka, ja viem :) Ale musel som to dopísať, ako by to vyzeralo, keby som to po tom stretnutí ukončil? Aj tak som to spoiloval až tesne pred koncom.
13.10.2014
Kr4b
"hypotetické ale" -_- Ja v návale egoizmu dokážem napísať také p*čoviny..
18.10.2014
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.