Biedne vyhliadky

Poviedky na Počkanie, III. kolo Čosi je vždy zodpovedné za úspech a šťastie, niekedy vytrvalosť, talent, niekedy pomocná ruka...
Podporte scifi.sk
Biedne vyhliadky
„George, hni zadkom a nájdi vypínač.“
Čiernočierna tma na chvíľu získala jedno oko, potom odrazu až tri. Obozretne ňou postupovala trojica mladíkov. Pod nohy si svietili plamienkami benzínových zapaľovačov, ktoré v nepravidelných intervaloch nasilu zhasínali a nechávali vychladnúť, lebo im horúci kov pálil ich citlivé prsty.
„Sme dva metre pod zemou, v búde postavenej na začiatku minulého storočia. Čo si čakal? Krémeše?“
„Čakal som prúd, Ringo, bez neho sme nahratí. Au...“ Jeden z ohníčkov zablikal, zavzdychal dvomi obláčikmi dymu a zhasol. Ozvalo sa cinkanie kovu na betóne. „Nasrať...“
„Nahmatal som nejaké madlo, chalani. Vedie k nemu kábel.“
„Dávaj pozor, ktovie ako dlho to tu obývajú myši.“
Čosi zapraskalo, vodopád iskier osvietil šedivú stenu, skrinku s dvierkami na nej i mladého muža v priliehavom obleku, ktorý sa ju snažil prebrať k životu. Vzápätí všetko znovu zhaslo. „No, doriti.“
„Vrátime sa...“
„Ani náhodou. Je to tu veľké, prázdne, nikto si na tieto priestory nerobí nárok. Potrebujeme cvičebňu. Liverpool je pažravé mesto, ak sa nepozbierame prežuje nás a vypľuje. Alebo to chcete zabaliť?“
Capkanie rúk hľadajúcich na dlážke stratený zdroj svetla a tichá ozvena opatrných krokov si na chvíľu zabrali právo na konverzáciu len pre seba. Akoby nič iné povedať nebolo treba.
„Kurva fix. Doriti,“ čiesi nohy sa potkli a zastepovali na spičkách. „Tu niečo je. Niečo som našiel.“ Kašeľ a podráždené odpľúvanie potvrdili, že to niečo leží v nánose prachu a špiny. „Poďte sem. Pfuj, ale pomaly, inak sa v tom neporiadku udusíme.“
Mnoho rúk v chabom svetle to čosi obchytkalo. „Je to malé, pochybujem, že je to osvetlenie, len nejaká škatuľa s konektormi a prípojkami. Čudná, niekdy som podobnú nevidel. Ale vyzerá tak nejako živo.“
„Kufrík čo bliká. Paul, nechytaj ho... zabudol si? Potkany.“
Neskoro. Šťuknutie vyhnalo tiene do kútov. Po ploche všetkých strán neveľkého kvádra pohodeného uprostred vysokej a širokej miestnosti sa rozbehali blikajúce svetielka, žiarili a vysielali do priestoru svetelné papršleky. Preskúmali postupne všetkých prítomných, od hlavy až po päty. Niečo vnútri spokojne zacvrlikalo ako digitálny zvonček, a potom hlasno buchlo.
„Á, á, á, á..... to svetlo... chytilo ma...“
„Aj mňa, nemôžem sa ani pohnúť.“
„Sme v keli, chalani. Odtiaľ sa už nikdy nedostaneme.“
„Za chvíľu príde John. Môže nám pomôcť.“
„Ale musíme ho zastaviť skôr, ako to chytí aj jeho. Aspoň, že môžeme rozprávať.“
Ubehla slabá polhodina. Keď sa v diaľke ozvali blížiace sa kroky, mladíci okamžite spustili poplach.
„Nechoď sem, John. Uteč. Priveď pomoc.“
Muž na poslednom schode pred vchodom zrazil päty lakoviek a prudko sa zastavil. „Čo to tam vyvádzate?“ Začala ustupovať, ale nebol dosť rýchly. Od škatule ležiacej uprostred izby sa za ním vydal jeden skúmajúci lúč, rýchlo ho dobehol a zajal aj jeho.
Posledná nádej zhasla.
V iskrivej škatuľke to zase zaškŕkalo a zapraskalo. Výbuch, ktorý potom nastal bol desivý. Šíril do priestoru vôňu prehriateho kovu, spaľovaného prachu a ozónu. Na chvíľu akoby rozďavil veľkú dieru, potom ju zase s rachotom zavrel. Ale najskôr uvoľnil neviditeľné putá, ktorými boli mladíci spútaní. Schúlili sa k zemi a kryli si hlavy.
Čochvíľa bolo po všetkom. V rohoch veľkého priestoru sa konečne rozžiarili oslepujúce svetlá. Osvietili pódium, s mikrofónmi a novučičkým vybavením pre kapelu. Vrátane dvoch gitár, klávesov a bicích.
S tmou sa vytratil aj strach. Chlapci sa prikradli k nástrojom, začali si ich prezerať.
„Je tu kartička. Tak čítaj, na!“
„Pre Beatles, s láskou. Váš skalný fanúšik. 24.decembra 2206. Nestrácajte nádej.“

Monika Kandriková

Monika Kandriková
Čo ma nezabije nech rýchlo utečie! :D :D

Diskusia

Culter
Tak toto som pochopil až na druhý krát, ale je to absolútna bomba. Gratulujem, pre mňa najlepšia poviedka celého projektu, či ako to nazvať. :) Stále predýchavam... výborné.
13.10.2013
Ester Magyarová
Bože, tie dialógy boli neuveriteľne uveriteľné! Veľmi dobre píšeš, bolo to také... ľahko napísané :) ale som asi blbá, ale neviem čo je tá boxička :/
13.10.2013
jurinko
Taketo nieco bolo aj v tom filme ci videu, tiez ze rockova hviezda a cestovanie casom, len som to uz videl davno a neviem, ako sa to volalo. Toto bolo pekne, plasticke, uveritelne a so spravne budovanymi narazkami. Velmi dobre, zatial naozaj najlepsie :-)
13.10.2013
William Cody
O ano, niečo zase uplne iné. Nie tak nápadom, ktorý naozaj nie je originalny, ale velmi dobre využitý a spracovaný. Za tú hodinu to takto pekne nastaviť na Beatles, ich prostredie je slušná práca. Najmä tá formálna stránka dielka. Výborná remeselná prácička:). Zatiaľ u mňa druhe v poradi za "vedeckou" :D.
14.10.2013
mayo
perfektne! vobec mi to nedoslo napriek menam a nazvu mesta. spica! :-)
14.10.2013
Monika Kandriková
Ďakujem všetkým za komentáre aj za bodíky. :D Bol to adrenalín, ako konečne PnaP vždy sú.
Pre Ester: Boxička je zariadenie na časopriestorovú poštu. Vytvorí kapsulu, do ktorej uzatvorí posielané veci, resp. aj osoby:D, prenesie sa na správne miesto a do správneho času, presvedčí sa o identite adresáta - v tomto mojom prípade adresátov a odovzdá darček. Zastavila sa pri scanovaní, lebo nenašla Johna a tak na chvíľu chalanom narobila husiu kožu, lebo ich uväznila. Ale, našťastie, John rýchlo dorazil, scanovanie sa skončilo a darček bol umiestnený tam, kam patril. Škoda, že napriek snaha donora z budúcnosti budúcnosť Beatles nezmenil viac, všakže... :D
14.10.2013
mayo
no, skoda aj ze neskor neposlal list, v ktorom by varoval Johna. alebo Chapmanovi otravenu pizzu. :)
14.10.2013
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.