Homogamia

Ostrov zahalený hmlou, červené listy šepkajúce tajomstvá, teplo v hlbinách, lepkavé pokušenie...
Filmová história scifi
Ilustračné obrázky k spacenews - Homogamia
Ilustračné obrázky k spacenews - Homogamia / Zdroj Disclaimer
Tak ďaleko na severe tento dub nerastie. Iba tu, v okolí jazera, sa mu darí. Z nevysvetliteľných príčin je v tejto oblasti vždy o niekoľko stupňov teplejšie, ako by malo byť. Teplo a vlhko sála priamo z pôdy, korene stromov nepremrznú ani počas najtuhších zím. Klimatická anomália, tak to raz ktosi nazval. Teraz na jeseň sú listy vyfarbené do tmavočervena, akoby im v cievach miesto miazgy kolovala skazená krv. Vodná nádrž má oválny tvar, večne z nej stúpa vlhký opar. Počas slnečných dní, aké sú v tomto kraji vzácne, v strede možno rozoznať obrys ostrova.
Pri pohľade zhora jazero obklopené dubmi vyzerá ako krvou podliate oko, slepá zrenička je zamútená bielou hmlou, beľmo má nezdravý žltkastý nádych.
Nahnevane hádzal kamene do vody. Ozvalo sa tiché čľup, pokojná hladina sa na okamih sčerila, no zvuk rýchlo utíchol a vlnky, hoci sa za týchto podmienok mohli šíriť doďaleka, opadli. Všetko tu bolo akési mŕtve, až na tie duby. Šuchotali listami v bezveternom tichu, občas zavŕzgal konár.
Jakub ale premýšľal nad iným. Hlúpa Zuza. Prečo ju museli brať do partie? Mal to byť hustý trek a nie aby so sebou ťahali babu. So všetkými jej šminkami a sprostosťami. To pre ňu Andrej na dnes zahovoril nocľah v dedine. Lebo ju to na karimatke tlačí. A bliaka a bliaka a bliaka, tresnúť jej jednu po papuli, nebude si ju potom musieť toľko machliť. Keby mu aspoň podržala, čo-to by jej i odpustil. Ale nie, ona musí začať jačať na celú ves, vraj pomóóc znásilnenie. Krava.
Pri brehu čosi vyšpľachlo, kalná voda pokropila Jakubovi rifle. Pokúsil sa to zotrieť rukou, ale na látke ostali tmavé škvrny. Hnus. Hodil do jazera posledný kameň a otočil sa na odchod. Už by sa všetci mali upokojiť, veď sa zase toľko nestalo.
Pri večeri panovalo ťaživé ticho. Zuza sa neukázala. Každý chlípal horúcu polievku, Jakubovi sa nikto nechcel pozrieť do očí. Keď ich gazdiná obslúžila, prisadla si na chvíľu k nim.
„Tak ako, mládenci, páči sa vám náš kraj?“ pokúsila sa zatiahnuť mĺkvych chlapcov do rozhovoru.
Všetci zdvorilo zahmkali, uhm uhm, že teda páči. Chceli byť sami, potrebovali si prebrať vážne veci, aj keď sa do toho nikomu nechcelo. Jakubovi asi najmenej, radšej bude konverzovať so starou chalupárkou. „Mne sa páči jazero. Ako sa volá? Na mape zaznačené nie je.“
Gazdiná sa zarazila a úsmev jej pohasol. „Jazero…? To jazero je nebezpečné. Radšej ho na výlete obíďte!“
„Ale babka, čo vám tam straší?“
Gazdiná zbledla a prežehnala sa. Jakub sa uchechtol. „Straší vo veži…“ precedil polohlasom a odtisol od seba tanier. Toľko k zmysluplnej diskusii. Zase ho ovládla zlosť, na Zuzu aj na všetkých. „Idem si zaplávať,“ vyhlásil a vstal od stola.
„Zaplávať? Teraz?“ pozrel na neho vyjavene Andrej.
„Jasné, dnes som to tam bol omrknúť. Voda je teplá jak šťanky,“ všetko, len nie tie vyčítavé pohľady kamarátov. Bývalých kamarátov. Keď sa vráti, budú už iste spať. Ale Zuze, tej to nedaruje.
Gazdiná len vyplašene skákala pohľadom z jedného na druhého, no zoči-voči Jakubovej zlosti sa neodvážila namietať. Už ju mal aj tak za blázna. A to dievča, ešte stále plače, ani k večeri neprišlo. Jakub zachytil jej pohľad a očervenel.
Vyskočil rovno od stola, zaplesol za sebou dvere chalupy, preskočil bránku a zmizol v tme.
Keď sa v diaľke stratili svetlá dediny, zaľutoval, že si nevzal aspoň baterku. Tvrdohlavo sa hnal po lesnej ceste, pod nohy sa mu plietli korene stromov, vetvičky ho šľahali do tváre. Nočné kúpanie, to je nápad. Možno by sa mal vrátiť, vysvetliť, možno ho vezmú na milosť. Ach, nie, všetci sú na strane tej blonďatej štetky. Stavil by sa, že si to po nociach tajne rozdáva s Andrejom. Au! Ďalšia vetvička mu doškriabala líce. Na chvíľu sa zastavil a otrel si krv do vreckovky. Zistil pri tom, že má vlasy, oblečenie i tvár poprášené jemným púdrom. Kde sa tu vzal ten sajrajt? Chvíľu sa snažil očistiť, no bezvýsledne. Potom opäť vykročil, dúfajúc, že voda jazera z neho zmyje všetku špinu.
Bola naozaj príjemne teplá, hladina hladká ani zrkadlo. Na túto ročnú dobu veľmi neobvyklé. Oblečenie nechal pod najbližším dubom a pomaly vstupoval do temného jazera. V jemnom bahne sa mu zabárali nohy až po členky, na moment ho striaslo. Odpichol sa od brehu a vychutnával si kĺzavý pocit prúdov na nahej pokožke. Hneď sa cítil lepšie. Pustil všetko z hlavy, sústredil sa na dýchanie, rovnomerný pohyb paží a nôh. Nevedel ako dlho plával, keď pred sebou v slabom mesačnom svetle rozoznal nejasné kontúry ostrova. Bez uvažovania k nemu zamieril. Bol už dosť unavený, na pevnej pôde si oddýchne a potom sa vydá na cestu späť.
Myšlienky na ostrov ho vytrhli z príjemného uvoľnenia a uvedomil si, prečo odrazu cíti únavu. Voda okolo neho podivne zhustla, na každé tempo musel vynaložiť väčšiu a väčšiu námahu. Predtým sa ozýval špľachot, ako si razil cestu jazerom, no teraz akoby plával v pudingu. Zvláštne zapáchajúcom pudingu s hrudkami. Zdalo sa mu, že aj teplota sa o niekoľko stupňov zvýšila, z hladiny sa parilo. Rana na líci ho pálila ako čert, kto vie čo za infekciu môže dostať z takejto vody. Vody? Jakub sa zastavil, šliapal na mieste a zdvihol ruku oproti mesačnému svetlu. Naplo ho. Tekutina na ruke, aj tá ktorá ho obklopovala, vyzerala, páchla a chutila ako stará krv. Krv! Začal sa vystrašene obzerať, koho by mohol zavolať na pomoc. Zdesený výkrik mu odumrel na perách, bol sám, sám uprostred jazera z krvi. Čosi sa mu obtrelo o lýtko, a až teraz ho chytila poriadna panika. Tak predsa nie je sám! V jazere niečo živé pláva, možno to už otvára tlamu plnú ostrých zubov, aby sa zahryzlo, stiahlo ho pod hladinu, kde mu z pľúc vytlačí vzduch mazľavá hmota. Od hnusu mu žalúdok robil kotrmelce, no strach bol silnejší. Zo všetkých síl sa snažil dostať k brehu, ostrov bol už celkom blízko. Posledné metre boli najtažšie, pri ostrove tekutina ešte viac zhustla.
Vytackal sa na pevninu, klesol na všetky štyri a takmer sa zadusil vlastnými zvratkami, ako lapal dych pomedzi dávivé kŕče. Dostal zo seba úplne všetko, už len naprázdno prehĺtal kyslé sliny. Och, keby tak… dúšok chladnej vody! Zaprisahal sa, že do jazera viac nevkročí. Na ostrove prečká noc a zajtra, za svetla, určite ho prídu hľadať. Helikoptérou alebo čo. Má predsa kamarátov, vedia kam išiel. Nájdu jeho veci pod dubom.
V polosede sa podopieral lakťami a hľadel do hmly. Držala sa nízko, obklopovala ostrov nepriehľadným závojom ako bariéra medzi realitou a nepríčetnosťou. Čakal, kým sa mu upokojí dych. Už je v bezpečí, možno mal nejaké halucinácie. Pozrel sa na svoje telo pokryté zasychajúcou krvou. Možno tie halucinácie ešte stále má. Ale… môže si človek, ktorý má halucinácie tento stav plne uvedomovať? Jakub by za to nedal ruku do ohňa. Ďalšie úvahy zastavil nepríjemný pocit. S očami stále upretými do tmy pomaly hmatkal dlaňami okolo seba. Aký zvláštny povrch. Ani štrk, ani hlina. Ani stebielko trávy. Kožovitý zvrásnený reliéf mäkko pružil pod dlaňami. Veľmi ho neprekvapilo, že povrch ostrova vôbec nie je studený. Ohrieva celé jazero i duby s červeným lístím. Anomália. Duševná porucha. Všetko jasné.
Konečne sa odvážil sklopiť zrak, očakávajúc ďalší výplod narušených nervov, ale na tmavom podklade aj tak nič poriadne nevidel. Pretrvával len pocit pomalého pulzovania, akoby to nebol len kus zeme, ale jeden veľký žijúci a dýchajúci organizmus. To je smiešne.
Obrátil sa a obzeral si ostrov. Nezdal sa byť veľký, široký bol z tejto strany ako futbalové ihrisko. Oproti oblohe sa črtali tmavé siluety bezlistých dubov, suché konáre clonili žiaru hviezd a dorastajúceho mesiaca. Iná žiara sa predierala spomedzi kmene, nepokojné sliepňavé svetielko, jemne pulzovalo v rovnakom rytme, akým mu v spánkoch búšila krv. Pri pohľade naň Jakub zabudol. Kalné svetlo vytiahlo farbu z každej spomienky. Fascinovalo, vábilo na plané sľuby.
Len ochutnaj… trpké je sladké, krv je nektár, bolesť je rozkoš.
Nočné ticho prerušil erotický ston, dlhý a ťahavý, vylúdený z hlbiny zvrátenej vášne, dosiahol jačivého vrcholu a potom postupne slabol, tíšil sa, až sa premenil na posledný výdych umierajúceho.
A Jakub išiel. Na ostrove okrem dubov nerástlo nič, no suché konáre mu rozodierali kožu do krvi. Zrak upretý na bludnú žiaru, viečka ani nežmurkli. Keby mu niektorý konár vypichol oko, sotva by si to bol všimol. Podivný povrch pod nohami pretkávali hrčovité korene, ktoré v tme vydávali jemný ružovkastý prísvit. Vyžarovalo z nich živočíšne teplo.
Čím bol k stredu ostrova bližšie, tým boli korene hustejšie a hrubšie. Miestami na nich vypučali pľuzgiere veľkosti ľudskej dlane. Pri neopatrnom dotyku sa z nich rinula hnedá zapáchajúca kvapalina, a všade kam dopadla čo len kvapka tohto sekrétu, tvorili sa pľuzgiere nové, ešte väčšie a odpornejšie. Jakubove chodidlá zanechávali krvavé stopy, na rozožratom mäse sa tvorili stále ďalšie a ďalšie mokvajúce rany.
Ale Jakub išiel, išiel by za tým volaním aj keby mu odhnili nohy.
Konečne sa predral z húštiny a zastal na voľnom priestranstve. Cícerky potu sa na ňom miešali so zvyškami krvi z jazera. Tu v strede bolo na zadusenie, teplo a vlhko ako v dažďovom pralese. Čudný tlak mu zvieral lebku, búšenie v spánkoch zosilnelo, pred očami sa objavovali tmavé škvrny. Korene sa medzi sebou preplietali ako klbko hadov, mnohé boli hrubšie od Jakubovho trupu. Celá táto štruktúra smerovala k päte prastarého duba, ktorý napájala živinami. Samotný dub pulzoval oným zvláštnym svetlom, ktoré sem Jakuba priviedlo.
A potom ju zbadal.
Vedel, že tu bude, no pohľad na ňu mu vyrazil dych. V mieste, kde korene tvorili priehlbinu, na loži z červeného lístia. Cítil ju už dávno, ale intenzívna vôňa čo sa jej šírila spomedzi stehien ho teraz omráčila naplno. Zavlnila bielym telom, prehla sa ako luk a natiahla k nemu ruku. Jakub sa len prisprostasto usmial a ponáhľal sa splniť každé prianie tej dokonalej bytosti. Aby ho povzbudila, roztiahla stehná, pootvorila mäsité pery a pomaly, lascívne po nich prechádzala krvavočerveným jazykom. Vybičovaný túžbou už načisto stratil rozum. Klesol k nej a len čo prirazil, zachvátili ho kŕče orgazmu.
Od vyčerpania sa chvel na celom tele. Nohy i ruky mu ovinula okolo trupu a nechala ho odpočívať. Keď sa Jakub spamätal, pokúsil sa odtiahnuť. Už sa mu nevidela taká príťažlivá. Jej pokožka bola na dotyk lepkavá, jazyk stále vystrčený medzi perami sa zvíjal ako červ v hnilom mäse. Oči bez zreničiek, len slepé buľvy pretkané pulzujúcimi cievami. Stále ho pevne zvierala, nemienila sa ho len tak vzdať. Vtedy precitol a zdesene sa poobzeral okolo seba. V lôžku i okolo neho sa povaľovali vybielené ľudské kosti, posledné pamiatky na jej predchádzajúcich milencov. S výkrikom sa strhol, pokúsil sa vymaniť z objatia nenásytnej samičky. Vypätím všetkých síl sa mu podarilo odtrhnúť od seba biele končatiny, vzápätí si veľmi bolestivo uvedomil, že je ešte stále v nej. Bol zovretý a prilepený, tisíce mikroskopických háčikov sa zadraplo pokožky. Taký malý kúsok tela a toľko utrpenia. Opäť ho objala a ostrými tŕňmi sa mu zahryzla do ramena ako pitbull. Priehlbina sa začala napĺňať žieravinou.
Hladina stúpala pomaly, no nezadržateľne. Trvalo to dlho, príliš dlho. Dokonalá mucholapka. Mucha môže kričať a vzpierať sa koľko chce, udierať, škriabať, hrýzť, keď raz sadne na lep, mucholapka nepustí. Zmámený samček umiera mučivou smrťou, draho zaplatil za ukojenie pudov. To posledné, čo vidí, kým mu kyselina vytrie zrak, sú červené dubové listy.
Trpké je sladké, krv je nektár, bolesť je rozkoš. A smrť je… znovuzrodenie.
Nasledujúcu jar starý dub na ostrove po mnohých rokoch zakvitol. Chránený hradbou mŕtvych stromov, vložil do svojho potomstva množstvo energie. Celé leto ich nechal rásť, zásoboval ich živinami, hýčkal ich a bdel nad nimi.
Na jeseň už boli celé nedočkavé vydať sa do sveta.

Puf

Puf

Diskusia

mayo
fiha, masozrava rastlina adaptovana na cloveka? preco nie! :) poviedka mala vybornu atmosferu, cisty horor (plavat v noci v jazere? brrr!) ...nazov - priamo mi sice nepasuje ani na jeden s vyznamov (to by masozravy strom aj hrdina museli byt geneticky pribuzni, nie?) no napriek tomu sa mi nazov rata, pretoze nie je polopaticky. vyborne, nemam co vytknut, mozno len skoda ze nebola trosku dlhsia... ja neviem, ale mozno viac rozvinut rozpravanie babky o tom, kto vsetko uz v blizkosti jazera zmizol :)
18.02.2013
William Cody
Slušná hororová poviedka. Z tých lepších. Realisticky popísané myšlienkové pochody postavy aj dialóg v pohode. Tiež nemám čo vytknúť. Môže ísť do jednej poviedkovej zbierky s Krvavým kolenom :D.
18.02.2013
Puf
Stromcek bol mozno masozravy, ale primarne (a toho sa tyka aj nazov) islo o opelovanie. Entomogamia, anemogamia, homogamia. Mierne nelogicke, zozrat svojho opelovaca, preto je tato rastlinna forma takou raritkou, chvalabohu. Ech, nuz ked si to nepochopila ani ty, tak to asi nembudedobre. Z mojej strany maly experiment, zatlacit na klasicku hororovu atmosferu, ze kam sa s tym dostanem.
18.02.2013
Puf
William, ved by si si ju nekupil! Takto ta aspon prinutim citat nejake odpornosti. :D
18.02.2013
stopjak
Ja by som si hororovu zbierku od teba kupil, lebo ja horory mozem :)
Davam opat plny pocet bodov, pacilo sa mi to velmi. Akurat mala poznamka, ked plaval v jazere, neviem ci len pri mesacnom svetle by zistil, ze plava v krvi, hoc by si ju aj obzeral na tele z blizka. Ale zachranila si to tou chutou :)
18.02.2013
Puf
Stopjak, dakujem. Ale uprimne, tvoje hodnotenie si nezasluzim. S krvou mas pravdu, mozno podla toho ako silno svietil mesiac, ale kedze tam bola hmla, tak tazko. No a na zaklade mayovej reakcie uz vidim, ze som zase cosi presvihla. A to tu este ani nebol jurinko... :)
18.02.2013
mayo
aha jasnee! uz dava perfektny zmysel :) cital som to narychlo v praci... nedoslo mi to s tym "pudrom", ze duby z brehu s tym nejako suvisia, okrem toho, ze tam rastu pretoze je trocha teplejsia mikroklima. nenene, praveze igen dobre, nazov sedi... len citatel musi predsa tiez trocha pohnut rozumom. v tom, ze zozrat opelovaca nelogickost nevidim, lebo ulohu uz splnil... hlavne ze ti opelovaci na nej nie su zavisli (tak ako napriklad vcely na kvetoch), je ich dost a tvoria sa stale novi... :)
18.02.2013
Puf
ked igen, tak igen teda ;)
18.02.2013
Kei
Pekná poviedka, rada prečítam aj ďalšie takéto :) Je rovnako dobrá ako krvavé koleno, hoci mne sa predchádzajúca páčila o chlp viac, pôsobila kompaktnejšie. Vysvetlenie - tu zápletka so Zuzou nesúvisí so hlavným motívom poviedky. Je to síce dôvod, prečo sa HP vyberie kúpať, ale takých dôvodov môže byť veľa. Ale beriem, ak si autor vybral toto, prečo nie. Len si myslím, že ak v takomto krátkom útvare jednotlivé časti sú prepletené, tak by mohla atmosféra viac vyniknúť.
18.02.2013
Kei
Čo sa týka komentára - že je nelogické zožrať svojho opeľovača - súhlasím, to je nelogické z hľadiska bežného rozmnožovania. Ale z hľadiska poviedky - ak mäsožravosť je len bonus na ozvláštnenie a ide len o opeľovanie, tak škrípe poviedka. Chápem, že človek preniesol peľ, teda poprašok čo sa na neho cestou nalepil, k blizne (či piestiku - nie som si istá názvom). Teda kľúčová otázka je, musel pri tom zomrieť? Bola krv potrebná k opeleniu, alebo je to len kvôli atmosfére? Ako najprv som myslela že áno, ale ten komentár ma zneistil.
18.02.2013
Dávid Wagner
Táto poviedka sa mi dobre čítala, zaujímavá myšlienka mäsožravej rastliny... :)
18.02.2013
Ash
Ako názov naznačuje, skôr ako o príbeh ide o didaktický výklad témy z biológie formou literárneho opisu. Dej je tomuto účelu maximálne podriadený, hlavná postava vybraná tak, aby k nej čitateľ necítil sympatie ani ju neľutoval. Lineárny tok deja nikam neuhýba, nekladie pred hrdinu žiadne otázky alebo pochybnosti. Je len pokusným zvieraťom, ktoré čitateľ sleduje spoza skla terária alebo na domentárnom kanáli. O čo by bolo lepšie, keby hrdina skúmal a odhaľoval to, do čoho ho vábia jeho pudy, keby nebol ťahaný len žiadostivosťou ale aj vedeckou zvedavosťou, keby sa uňho prejavil aj pud sebazáchovy. Ako čitateľ by som sa s ním dokázal viac stotožniť a nebola by pre mňa jeho smrť len položkou na zozname kandidátov na darwinovu cenu.
18.02.2013
Puf
Kei, ja som to brala tak, ze normalne clovek nevlezie v noci do jazera, nuz nejaky dovod by tam trebalo aspon naznacit, neviem. Opelovac de facto zomriet nemusi, ale ked ho uz mame priskripnuteho, takto nevyjde ani pelove zrnko nazmar. Ved trebalo opelit cely strom, nie len jeden kvet. Pelove zrnka nesli priamo na kvet (ziaden nebol na jesen) ale sa uschovali a pouzili na jar, po zakvitnuti. Niektore zivocichy to tak robia so samcimi bunkami, neviem ci aj u niektorych rastlin to funguje, ale pre ucely poviedky preco nie. Plus je to prima sekundarny zdroj vyzivy. Pfffú. Ashov komentar prijmam bez vyhrad a budem sa snazit poucit.
18.02.2013
Kei
Puf: ah, teraz už to chápem. Ale ak je to tak, celá tá hrôza okolo je trochu samoúčelná, veď by teoreticky mohol ten strom byť opelený hmyzom a vtákmi. A tiež to protirečí s tým, že opeľovača nezabije, veď sa zíde aj o rok. Teda teraz máme ani zrnko peľu nazmar, lenže potom pár rokov pôstu.
A naopak - ak by strom potreboval ľudskú krv a mäso, tak by bolo pochopiteľné že zakvitol po mnohých rokoch, keď sa konečne našiel ďalší hlupák čo sa tam vybral. <br>
Jurinko: výstižný obrázok, páči sa mi
18.02.2013
William Cody
No knižky sú dnes drahé a neviem, čo kúpiť skôr, taká je ponuka :D.. Ale je to taký kingovsko- hickokovský štýl, to som kedysi čítaval, je to pohoda. Ešte že to nie je moje najoblúbenejšie, neznamená to, že to nemôžem oceniť ak je to fakt dobré :D. Mojej dcéra také ešte môže :D. Ani formulu nejako extra neobľubujem ale môžem povedať, že Schumi je pán jezdec :DDD
18.02.2013
William Cody
A ja napríklad bežne leziem v noci do jazera, takže je to ok :D
18.02.2013
Puf
Kei: Ano, je to trochu samoucelne, aby si autor precvicil novy styl. Zacala som to pisat tak, ze strom je mozno nieco medzi rastlinou a zivocichom (ostrov vyzaruje zivocisne teplo, pulzovanie, plus ta umela samicka...) a az tak zom nad tym nespekulovala a kym to tu vyslo tak som aj zabudla. Ja neviem. Dostala si ma, vzdavam sa *facepalm* William: dakujem za povzbudenie.
18.02.2013
Kei
Puf: nechcela som ťa dostať, len si utriediť čo a ako :) ver mi že rada prečítam čokoľvek čo napíšeš. Možno to má zopár chybičiek krásy, ale stále sú tvoje poviedočky zaujímavé a inšpirujúce. A dobre sa čítajú.
18.02.2013
Puf
Och, dakujem. Ked ja si v hlave vacsinou cosi vykonstruujem, myslim si ze som to dobre naznacila aj v poviedke, a o par tyzdnov zistujem, ze asi nie, a este som schopna na to zabudnut :)
18.02.2013
jurinko
Kym si precitam poviedku: Som rad, ze sa paci obrazok. Puf, opisat veci tak, aby ich rovnako chapali aj citatelia je asi najvacsi oriesok. Preto je dobre tu poviedku nechat odlezat, zabudnut na nu, precitat si ju o mesiac, skusit sa na nu pozriet nezainteresovanymi ocami (ak ide niekam do sutaze, aj ju poslat co najviac relevantnym ludom, nech mas spatnu vazbu), prerobit a az potom publikovat. A aj tak sa to stopercentne nikdy nepodari, pretoze kazdy ma ine asociacie a zas mat iba vysvetlivky v diele, tak to vyzera ako text o zbrojarovi, co tu bol pred touto tvojou poviedkou :-) Ale da sa toto vzajomne nepochopenie zredukovat na relativne bezbolestnu uroven ;-)
18.02.2013
jurinko
No. A po precitani poviedky asi takto: Nemam rad horory, vacsinou nemaju ziadnu logiku a aj to malo, co v zaciatkoch maju, sa strati pod nanosom "atmosfery" (alebo Atmosfery, co je horsie, lebo potom sa bojim ;-) ). Tu to bola skor "atmosfera", ten koniec nedaval vobec zmysel (aspon mne nie) a uplne ma to vytrhlo zo zaujatia. Osobne na mna posobil Jakubov koniec ako autorov trest za to, ze sa pokusil znasilnit Zuzu, co mi ale zas trosku nesedelo s tym, ze sme vlastne nevedeli, ci ju teda naozaj chcel alebo nechcel znasilnit (zatial to vyzeralo na take to vnutorne presviedcanie, kedy sa snazil sam pred sebou vyzerat krajsi, nez bol, ale zas kamarati to mali celkom v pazi, akurat sa s nim nebavili /mne niekto takto pokazit vylet, tak si to za klobuk neda, ako by som to furt riesil/). Takze neviem, ci to teda bol alebo nebol zmrd a ci to, ze takto skoncil, bola alebo nebola autorova...
18.02.2013
jurinko
[pokr.] pomsta. Cize neviem, ako sa mam k jeho smrti postavit, ci mi jej ma byt luto alebo sa na to mam vykaslat alebo mu ju mam priat. Ale asi mi ho je zatial pomerne luto, aj ked nie tak velmi, ako by mohlo byt (Ash ma pravdu, je to ako cez sklo, tie emocie sa prilis neprenasaju). Dalsia vec, ktora je ale iba moj problem, je to, ze neviem, co je ta homogamia (a stale nie, nasiel som nejaku definiciu, ktora vobec nesedi s touto diskusiou, takze som zmateny), takze neviem, preco sa ta poviedka takto vola, furt mam pocit, ze mi unika nejaky vyznam toho celeho, ale neviem aky a neviem, ci mi ma chybat, ci to je natolko podstatne, aby to na tragicku smrt v kyseline masozravej rastliny vrhlo nejake nove svetlo. Cim sa dostavam k samotnej prisere, ci co to bola - to nikomu neprislo nikdy divne, ze namiesto jazera tu mame Zergsku masozravu rastlinu, ked Jakub evidentne nebol zdaleka prvy, ...
18.02.2013
jurinko
[pokr.] ktory tam zomrel? Tam sa stracaju ludia, dubom v pletivach koluje ludska krv a nikomu to nevadi, len to (asi teda) nejaki vedci nazvu "Klimaticka anomalia"? To je dost blba klimaticka anomalia, ked zabija ludi, to naposledy vo velkom spravila Sandy a boli toho plne noviny, pretoze sa to moc casto nedeje a ak, tak vacsinou nechutne nahlas.. Plus ta uloha tych stromov. Chapal by som to, keby to bol dajme tomu ocarovany les (co mohol byt, lebo nejake vysvetlenie toho, ci teda ta rastlina v strede ostrova je akoze forma zivota alebo prizrak alebo co, sme tam moc nemali). Ale ako vedecky koncept je to podla mna celkom blbost, pretoze to vo mne evokuje jeden organizmus (ostrov), ktory rastie. Ale zerie ludi iba v strede? Ci na co vlastne tych ludi laka na sex s navnadou, aby ich zalial kyselinou? Ok, dajme tomu, ze to ma nieco ako usta a potrebuje velke zive koristi, pretoze je to ...
18.02.2013
jurinko
[pokr.] velky organizmus na pomedzi rastliny a zivocicha. Ale co potom ta krv v tom jazere? Tak to bude demon? A demon potrebuje lezat na chrbte v strede ostrova, kam skoro nikto neplava, ked expanduje do okolia toho jazierka? Nech sa na to pozriem akokolvek, nevidim tam logiku. Dalsia vec je ta veta o tom erotickom stone, co skoncil vo vydychu umierajuceho. To je sice pekna zvukova kulisa, ale opat to moc nema opodstatnenie. To tam akoze niekto umrel prave? Ci to stone ten ostrov? A preco? Ved mna by to teda asi vystrasilo na smrt, nie nabudilo, aby som isiel za svetlom (aj ked, mozno veeelmi opatrne by som sa skusil pozriet, ci tam niekto niekoho ritualne nestvrti, zvedavost je pes). Jaj, no neviem. A ten zaver je uplne od veci, lebo Jakub predsa nepriniesol nijaky ten puder na sebe, pretoze najprv preplaval jazero, cim sa ocistil. Takze ten strom zakvitol skor asi preto, lebo ...
18.02.2013
jurinko
[pokr.] mu chybali ziviny a ten "zacarovany" les (a.k.a. sucast rastliny) zacal viac zit, lebo ziskal novu energiu, nie? Lenze potom je to fakt skor asi o demonovi. Dajme tomu, ze jeho dusa je carovna, ma vela energie a staci demonovi, aby zas nejaky cas zil a spokojne sa rozsiroval. Ludske telo totiz nie je az take vyzivne, aby nejaku opachu, ktora je velka ako jazero s prilahlym lesikom (a ktora produkuje telesne teplo v takom mnozstve, ze to je na prvy pocit znatelne) vytrhlo na nejako extra dlho. Cize som zmateny. Je to pribeh o muche, ktoru zozrala rastlinka a potesila sa tomu. Az na to, ze tou muchou je radovo inteligentnejsi clovek, a teda by to nemala byt iba taka bezna rastlinka. Lenze na to sa zas ani ta rastlina (ci co to je), ani ta korist, nesprava dost uveritelne, a preto sa toho zas tolko nebojim (aj ked taky les cervenych dubov v noci mi to asi pripomenie, brr ;-) ). ...
18.02.2013
jurinko
[pokr.] Vysledkom je ale najma to, ze je nechutne mat sex s nejakou masitou hnilobnou bledou parodiou na zenu uprostred pluzgiernateho ostrova, nechat si do vtaka napichat stovky mikrohacikov a nechat sa zaziva rozpustit v kyseline. Co je sice uzitocne zistenie, ale neviem, ci som to tak trosku uz netusil aj bez tejto poviedky a ci to teda na horor staci. Ale so mnou je to tazko. Ked sa bojim, tak nadavam, ze nemam rad horory a chytam sa slamiek nelogiky, aby som sa vratil na zem. Ked sa nebojim, tak nadavam, ze ten horor neplni svoju funkciu a poukazujem na nelogizmy. Tak neviem. Mozno som sa aj trochu bal, mozno som si to aj vedel celkom predstavit, ale ten zaver mi tam asi dost vadil a napokon to asi na mna vo vysledku posobilo lacno. Ked raz napises fakt dobry horor, tak sa asi poserem od strachu :-) Tomuto som dal 7
18.02.2013
William Cody
Tablet,sorry. To sa hladaju nelogizmy v kazdej scifi,fantasy,horore a pod. co kedy vysla?To ale nie je tazke,ci?Pochopim hladanie nelogizmov v detektivke, realnom pribehu ci dokumente, ale najst za kazdu cenu nelogizmus tu?..To mozes robit kritika aj Herbertovi v Dune,Feistovi v Trhlinovych valkach,ci Kingovi v Kukuricnych detoch.Toto nie su zanre, kde vedecky posudzujes logiku.Putavy a napadity pribeh ma odpustenu vedecku presnost, napr. nevadi,ze jazero nie je verejne zname a tajomstvo doposial odhalene. Ale to len na margo toho,ze lahsie je hladat chyby ako tvorit. Kritika od niekoho,kto nieco dokazal je tiez adresnejsia.Ale snad to tu nikto neberie jesitne a osobne,ale chcete najst autorov od ktorych by sme si radi nieco precitali.
18.02.2013
Puf
Jesusmadre, jurinko, ja som to tusila. Takze, homogamia, doslova clovekoopelivost. Nie, pel sa nemusel zmyt, ono to moze byt dost lepkave svinstvo. Suhlasim s tym, ze odkedy Jakub vstupil na ostrov, je to uz len pribeh rybky chytenej na hacik, nemoze nic robit a staviam to len na tom ze citatel nevie co sa mu stane a snazim sa o nejaku atmosferu, beriem, ze tebe pripadala lacna, co uz. Uz viem, preco nemas rad horory. V hororoch sa nepidime po tolkych detailoch, krv v jazere mohla a nemusela byt halucinacia, strom mohol a nemusel potrebovat ludske maso. S tym zivym ostrovom si trafil, tak nejako som sa to snazila uhrat, ale zase detaily nechavam na citatela. A nepidime sa ani po tom, preco taky ostrov existuje a nikto ho neobjavil, nechaj nam iluziu tajomneho neznameho sveta. Take miesta este su. Chem aby boli!
18.02.2013
Puf
William, nemyslim ze tu je tu niekto jesitny alebo osobny. Toto je proste jurinkov styl, je dobre mat aj takuto spatnu vazbu, aj ked tych pripomienok je viac ako chuderky poviedky samotnej. Teraz ked pisem, niekedy sa zastavim a pridam niekde par viet, aby to bolo „jurinkovzdorne“ (neurazat sa! toto myslim v dobrom :))
18.02.2013
Puf
A este k pisaniu, samozrejme, ze poviedky nechavam vyhnit, tyzden az mesiac, podla toho kolko mam inej roboty. Ibaze, ja to stale nejako v podvedomi nosim v hlave, a vypustim to az ked to odoslem sem. Ale potom to vypustim uplne, takze kym to vyjde, som schopna zabudnut, ze co som to tam vsetko popisala a preco :) A nemam tu psychicku silu si to po sebe zase citat, chranim sa od infarktu, dakujempekne :))
18.02.2013
Kei
Wiliam>no vtip je v tom, že nelogické veci sa nehľadajú, oni vyplávajú na povrch pri čítaní. Niekto je všímavejší, niekto menej, niekto si domyslí reálie aby mu to "pasovalo". Niekomu vadia viacej inému menej. Samozrejme že každý autor, aj ten dobrý vyrobí kiksy, ale preto sú betareaderi, korektori a editori, a upravuje sa kým sa kniha zverejní, takže najväčšie lapsusy sa vychytajú. A tie drobné v dobrom texte sa stratia. Ja píšem zriedka, ale to by som chcela dosiahnuť - nenudiť a aby to malo hlavu aj pätu XD
18.02.2013
jurinko
Puf, jurinkovzdornost ma potesila, normalne si to vazim :-D William: No, ono je to moje hladanie logiky skor o tom, hladat vnutornu logiku v tom vymyslenom svete, nie o tom, montovat do toho logicke zakonitosti nasej reality. Beriem to tak, ze su veci, ktore su dane ako dajme tomu axiomy toho sveta, su nejake udalosti, ktore v nom prebiehaju a je k tomu nejake konanie postav. Ak vsetky tri sedia, tak vnutorna logika sveta sedi. Ak nie, tak nie. Ked nesedi, tak mi to vadi :-) A kludne si precitaj moje poviedky, nech vies, kto som a co pisem, aby si ma mohol brat s rezervou ;-) To, ze sa budem hadat o svojej pravde, este neznamena, ze si myslim, ze ju mam jedinu a stopercentnu. Len si myslim, ze sama hadka (argumentacia) ku hladaniu pravdy prispieva. A tak nejako aj beriem tuto stranku, je to pre mna nieco ako workshop, kludne mi moje poviedky mozes znosit pod ciernu zem, budem len rad :-)
18.02.2013
Puf
Ako, ja chapem, ze ked pises scifi tak to nejako fungovat musi, ale horor je podla mna nieco kde sa mozes totalne vysantit. Tento kustik bol napisany pocas troch chripkovych dni, v prestavkach medzi horuckou a zimnicou, popri tom som este drtila Lovecraftove spisy, antologiu Sex po slovensky a pomimo nejake Poeove poviedky. Voilá! :D
18.02.2013
William Cody
Uz som si ich predtym najprv par precital:-).Asi mi trochu unikli motivy takychto prilezitosti na uverejnovanie u vas. Skor to vnimam, ze ak to niekomu aspon trocha ide, netreba mu brat chut tvorit. Zosekaju ho az sa raz rozhodne ist do normalneho vydavatelstva k profikom:-). Ak sa tu co len trochu nieco javi schopne, treba to podporit, nech ma citatelsku a dopytovu odozvu a tusi ci ide spravnym smerom. Kritika dlhsia ako sama poviedka je divna ale to je iba moj nazor.Hladam tu napaditost
putavost a pribeh, ked nieco citam a ked mam chut to podporit, robim to jednoducho.
18.02.2013
mayo
uh, az teraz po precitani Tvojho komentara mi doslo ze ty si dokonca vymyslela stvrty vyznam homogamie! wow wow :) toto sa robi? :D takto miast nas ubohych nevzdelanych, na wikipediu odkazanych? rychlo nech ju niekto updatne :) ja som to stale bral ako homo v zmysle "rovnaky" a nie "clovek" :D predtym som to chapal tak, ze cele jazero je organizmus. ako taky kvet, hoci mega velky, ale preco nie. stromy okolo su ako tycinky, a stromy v strede su piestiky. clovek je ako mucha, ktora lezie po kvete, za nektarom v strede, a pritom prenasa pel z tyciniek na piestik. ved napriklad orchidey tusim bezne napodobnuju samicky hmyzu, tvarom aj feromonmi. ta homogamia mi pasovala tym sposobom, ze tycinky aj piestiky dozrievaju naraz u toho isteho jedinca, cize dochadzalo k samoopeleniu.
18.02.2013
Puf
mayo, tak teraz si ma uplne dostal, sopel mi z nosa vyletel jak sa smejem. nabuduce pripojim vykladovy slovnik, lebo ja som nepochopeny autor a slubujem, ze budem santit menej :D
18.02.2013
Puf
William, ja myslim ze treba jedno i druhe, cim viac nazorov tym lepsie. Apropo, horsie ako nepriazniva kritika je ignoracia. Ale vzdy sa bavime o kritike a argumentoch, ziadne hadky, vtedy koncim.
18.02.2013
jurinko
mayo, ja som to prave bral nejako podobne, len potom mi zas nesedelo, ze zacal kvitnut ten strom ci kieho. Ak to je jeden velky kvet, tak este niekde musi byt stonka a mozno aj kmen. Keby sa "pohlad" rozpravaca vzdialil a ukazal jeden megaorganizmus, kde vlastne cela planeta je jeden velky (trebars) trs, tak to by bola uplna haluz, pecka a monstrozita, ale ze sa to z tej velkosti zrazu zredukovalo na nejaky kvitnuci strom, tak to som nejako nepobral (inak o takom organizme, co by mal trsy velkosti planet a kmen ako Mliecnu drahu by mohol draculin napisat poviedku:-)). No a ten nazov je tym padom tiez nieco uplne ine, nez som cakal. Puf, inokedy by som povedal, ze je to plne chyb, ale ked si to pisala ako len take cvicenie, tak to proste beriem ako pokus. Ale mozno, ked budes chciet napisat nieco, co by malo viac ludi pochopit podobne, ako si to ty myslela, si na Homogamiu este spomen :-)
18.02.2013
Puf
Z ekosystemoveho hladiska je planeta jeden velky organizmus, a neni to ani scifi, ale urcite by sa tam dal nejaky takyto prvok vpasovat.
19.02.2013
mayo
myslim, ze ked nejaku logiku najst chceme, tak ju najdeme :) mozno ze strom potreboval spracovat aj opelovaca, aby sa dokazal neustale prisposobovat (povedzme ze je to organizmus rovnako stary ako primaty, teda homogamia davno predtym, niekde inde, znama ako australopitekogamia? :) proste potrebuje drzat s opelovacmi krok, tak aby navnady vzdy posobili atraktivne. klonuje ich kludne zo samych samcov, skombinuje chromozomy X z genotypu dvoch samcich obeti (XY) do jedneho samicieho (XX). ta latka podobna krvi v jazere - mozno je to jeho metoda uchovavania zasobnych latok, okyslicovania.... cojaviem. nie je to v skutocnosti ludska krv, no vieme kde sa inspiroval. a prepac ze Ti do pozadia poviedky takto kecam, no nastolila si tu zaujimavy problem :)
19.02.2013
Puf
Mayo ty si idealny citatel, ktory si prekrasne vsetko doplni sam, aby mu to pasovalo. A ked aj nepasuje, tak si to preonacis :) Ja som nad tym az tolko neuvazovala, moze to fungovat tak alebo aj onak. Mal to byt fragment hororu, na to podla mna netreba vypracovavat dizertacnu pracu, staci ked pribeh drzi pohromade par nitiek. Nazov bol zvoleny dost nestastne, myslela som si ze to bude taky maly vtipek, vsetci vieme co je homogamia normalne, a hla, tuto to bude nieco ine, tolko k snahe o originalitu :))
19.02.2013
mayo
neboj nic, chapem o co Ti slo, a s tym ako sa vacsina citatelov pozera na tento typ hororu plne suhlasim. k tymto uvaham ma vyprovokovala len vasa diskusia s Jurinkom, sameho by ma pri citani sklzavat k takymto uvaham ani nenapadlo. a dufam ze nebudes nabuduce santit menej, prave naopak :)
19.02.2013
Puf
:) male santenie bude. pokusim sa znizit kadenciu a zvacsit kaliber.
19.02.2013
jurinko
To znie dobre ;-)
19.02.2013
mayo
clovece, na vetu "znizit kadenciu a zvacsit kaliber" je na googli prave jeden odkaz, a tym je tato stranka. tomu sa hovori verbalna originalita. mas to slovne spojenie patentovane? :D
03.03.2013
Puf
Clovece, ty si uz pre istotu googlis vsetko co napisem, ci si nevymyslam? Patent prave zvazujem... :D
03.03.2013
mayo
nie vsetko, len taketo vydarene hlasky :) inac, to je aj taka hra http://en.wikipedia.org/wiki/G ooglewhack
04.03.2013
Puf
... co ti ludia nevymyslia za blbosti :)
04.03.2013
Aleš Horváth
Ahoj Puf. poviedka ma nezaujala hned od zaciatku, ale cca od momentu ako zacal plavat jazerom. od toho momentu sa mi to pacilo. napriek tym erotickym opisom to so mnou nehlo po tej stranke, mozno to bolo tym ze clovek uz je napaty a naplneny strachom a vtedy eroticky nereaguje. ale to asi ani nebolo zamerom, ze? moje vysvetlenie: pel/puder bol halucinogen, resp. antidepresivum, ktore ho motivovalo najprv k preplavaniu(tlmilo strach prebudzalo zvedavost) a kedze bol eroticky nabudeny(budem slusny), tak aj k erotike(videl zenu pod vplyvom drogy). k hororu patria tajomstva takze logiku by som tam nehladal, moze byt uplne ina. nie som biolog ale sa mi zda logicke ze to oplodnenie mohli sposobit i spermie zmutovane drogou. ale ta legenda o ostrove na zaciatku by nezaskodila. pre pribeh to logicke vysvetlenie nie je potrebne. posobilo by rusivo.
23.07.2016
Aleš Horváth
k nocnemu kupaniu - kazdorocne sa na Zelenej vode niekto utopi skrz "opity"napad kupat sa v noci. takze to tiez nelogicke nie je. aj nocne kupanie v mori je super, voda je prijemne tepla. ci to bolo znasilnenie - niektore baby su take ze za znasilnenie povazuju aj neskusne reci, myslim si ze ju chytil za zadok, chcel pobozkat a ... proste uz bol ten zly. ale ako dovod(bol naštvany) to bol dobry motiv. keby pribeh zacinal uz kupanim, ze len tak, tak by to bolo samoucelne kvoli tomu, ze tebe to tak vyhovuje. takto to posobilo prirodzene. ako i zo rozpustenie v kyseline, rastlina potrebovala rozpustit ludske telo ako ked musi zhnit kôstka aby mohlo vyklicit semeno/zarodok. mne bol hrdina sympaticky(skrz tu nespravodlivost - rozmazlena zenska na truc na krku, nechcela s nim ist). luto mi je akurat to, ze posobi ako laboratorna mys(taka skor to ze zomrel clovek). asi som sa moc vcitil
23.07.2016
Puf
Ahoj Aleš, ďakujem že si po toľkom čase zablúdil k tejto starej poviedke. Ja ju spätne nehodnotím nejako vysoko, bol to taký môj prvý experiment s hororom, ale som rada že sa páčila. Celkom pekne si si domyslel veci, nad ktorými som vôbec neuvažovala, takých čitateľov mám najradšej :)) Ono v horore zdĺhavé vysvetľovačky ani nie sú žiadúce, si myslím, zabíja to atmosféru.
26.07.2016
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.