Labyrint (časti II. a III.)

Pokračovanie cyklu Labyrint.
Podpor scifi.sk 2 % z dane v roku 2024
Ilustračné obrázky k spacenews - Islands Yaeyama Islands & Sekisei Coral Lagoon, Okinawa, Japan (image by NASA)
Ilustračné obrázky k spacenews - Islands / Zdroj Disclaimer
Prvý ostrov
Keď sa uvedomil, stál na ceste. Veľmi širokej, že by i lietadlo mohlo pristávať. Poobzeral sa okolo seba.
„Fúha!“ vzdychol si.
Bol prakticky na ostrove, malom ale dlhom. Celý ostrov, možno až na jeho kraje bol celý vybetonovaný a pripomínal pristávaciu plochu veľkého lietadla. To že stojí na ostrove si uvedomil hneď ako sa porozhliadol okolo, a zistil, že sa nachádza akoby uprostred mora plného ostrovov. Rôznych ostrovov. Všetky ostrovy obmývalo krásne, priezračné more. Ryby ani rastliny nevidel. Len koraly.
„Idzme teda,“ povedal si len tak pre seba a pohol sa smerom ku kruhu, „tam bude asi teleport.“
V diaľke bolo vidieť asi tri či štyri kruhy, ako sa posúvajú spoločne hore-dolu. Svetlo bielo blikali a si spomenul ako sa sem dostal.
Ani nevedel prečo, ale pozrel sa na ruky. Zistil že na ľavej ruke mu svieti obdĺžnik zelenej farby. Chytil ho pravou rukou, aby zistil čo to je. Ale chytiť sa to nedalo, vyzeralo to akoby to tvorilo súčasť pokožky. Bol z toho prekvapený, až zistil že na chrbáte ruky mal podobný zelený kruh. V poli tohto kruhu bola zelená bodka, malá blikajúca.
Rozmýšľal, že skúsi vodu preplávať. Zohol sa a skúsil aká je voda. Trochu to zaiskrilo, a pošteklilo ho.
„Au,“ polohlasne vykríkol, „tadiaľ to asi nepôjde.“
Vybral sa teda po runway-i. Kráčal asi tak polhodinu a zďaleka nebol ani v polovici. Keď tu zbadal nejakú kostru človeka. Vyzeralo to, že to bol asi poriadne tučný človek. Pousmial sa.
„Hm, si nevedel kam máš ísť?“ opýtal sa ho, hoci vedel, že mu nemôže odovedať. Všimol si však, že lakťová kosť ľavej ruky akosi tmavozeleno bliká. Pozrel sa na svoju ľavú ruku a zistil, že aj jeho svetlozelený obdĺžnik akosi pomaly z jedného konca otmavieva.
„Došiel ti čas. Game over,“ zarehotal sa nad svojim vtipom.
Ak nechcel skončiť ako jeho predchodca, musel sa aj on pohnúť. Cestou si všímal ako mu ubúda svetlozelená farba. Kúsok pred kruhmi dostával slabé impulzy do lakťa. Pozrel sa na ľavú ruku, a zistil, že svetlozelený obdĺžnik sa premieňa na červený a tie impulzy vychádzali presne v červenom poli.
„Jojha!“ skríkol a rozbehol sa.
Ako beží, zrazu sa udrie a nemôže ísť ďalej. Neviditeľná stena.
„Pomóc!“ skríkne a dlaňami hľadá cestu. „Toto mi ešte chýbalo.“
Po asi desiatich minútach už sa impulzy premenili na súvislý prúd. Ľavou rukou už nemôže ani hľadať cestu. Zrazu nájde skulinku a tak tak sa ňou prešmykne. Vbehne do kruhu akurát v momente, keď má pocit, že ruka mu ide odpadnúť od bolesti.
Druhý ostrov
Bolesť prestala. To bolo prvé čo si všimol. Druhá vec bola tá, že bol na hornatom ostrove. Bol prekvapený lebo to určite nevidel z prvého ostrova. Stál na pláži a pred sebou mal palmy, ktoré cestou ustupovali. Skontroloval si ruky, ale nič sa nezmenilo. Teda až na ten obdĺžnik, ktorý bol celý svetlozelený. Aby sa zase nemusel báť o čas, tak sa pohol.
Prechádzal najprv palmami ktoré sa neskôr vymenili za iné stromy, typické pre tropický ostrov. Obdĺžnik však ubúdal pomalšie a tak išiel radšej stredným krokom aby si ušetril sily. Nevedel, čo ho čaká. Mapa, či skôr bod na ruke ho viedli do stredu ostrova. Vychutnával si pohľady k kopcov. Márne však hľadal ten svoj prvý a márne hľadal vôbec ešte nejaký.
Natrafil aj na úzky chodník. Rozmýšľal od čoho bol vyšľapaný, alebo či bol takto naprogramovaný. Zrazu počuje nejaké dva mužské hlasy. Vyšplhal sa na strom. Nečakal moc dlho a prišli dvaja chlapi v strednom veku. Až keď prišli bližšie im začal rozumieť.
„ … vravím, musel sa niekde vrátiť.“
„Ale kde?“ Už som ho dva dni nevidel, tlsťocha jedného.“
„Viem kde je,“ ozval sa náš hrdina a keď sa obaja pozreli hore, tak skočil k nim. „Našiel som ho na runwai. Respektíve, jeho kostru.“
„To je magor. A ty si kto?“
„Ja som Rob. A vy?“
Obaja sa mu predstavili a rozhovor pokračoval ďalej.
„A ako to, že ste tu? Vám neuchádza čas?“
„Nie, práve sme si ho dobili,“ pousmiali sa obaja. Vysvetlili mu ako sa dá dobiť čas a ako sa dá cestovať medzi teleportmi. A aj to, že tak ako ostatní, ani im sa nechcelo vrátiť naspäť na Zem. Tak tu ostali a žijú tu. Musia si dobiť čas, ale to je asi jediné obmedzenie.
„A čo jete? Vraj stroj tu nedokáže vyrobiť ľudské jedlo?“
„Pche, taľafatky. Keď docestuješ na jeden ostrov, budeš ho tam mať habadej. Navyše je tak sýte, že vydrží človek oveľa dlhšie najedený ako na Zemi.“
„Ok. Ja teda idem. Mne sa tu na ostrovoch nepáči. Ozaj a koľko je tu tých ostrovov?“
„Nevieme. Viac ako za jedloví sa nám nikdy nechcelo. Ale vraj v zrkadlovom ostrove existuje starec, ktorý toto všetko prešiel a jediný prešiel všetky ostrovy. Ale každého nastrašil posledným ostrovom, tak len málo ľudí prešlo ďalej. Tí sa však už nevrátili a tak nevieme či uspeli alebo nie.“
„Ďakujem za informácie, musím už ísť. Ak si to rozmyslím, tak prídem za vami. Majte sa!“
„Maj sa, Rob! My ideme pozrieť toho nášho tlsťocha!“
Rob sa pohol ďalej. Času mal dosť, ale trávou a džungľou sa mu išlo ťažko. Vyšplhal sa na strom a snažil sa pomocou lian dostať ďalej. Hmyz, ani zvieratá tu neboli, tak sa nemal čoho obávať. Zatiaľ ho hnala túžba po slobode. Rozmýšľal, prečo tu tí ľudia chcel ostať. Jedlo mali. Teplo tu bolo dosť, i sucho. Vlastne až teraz si uvedomil, že jeden z nich mal zablatené čižmy. V podstate tu mali spoločnosť. Jemu by tu chýbali ženy.
Počas týchto úvah sa dostal ďalej. Bližšie k bodu. Ba stál na ňom ale stále nič. Obzeral sa okolo, či neuvidí, nejakú páčku, či tlačidlo, no nič. Chce urobiť krok, keď zrazu bác. A vezie sa dole. Spadol a keď sa postavil, oprášil sa. Pozrie sa za seba, aby zistil skadiaľ padol a uvidí chatrč.
„Ahá“ docvakne mu, že asi teleport bude v nej.
Rozmýšľa a obchádza ju, aby zistil, skade sa do nej dosne. Chatrč nemala poriadneho okna ani dvere. Trochu cez prutie a šachorie presvitalo svetlo teleportu. Chatrč však stála na koloch a popod ňu, približne v strede uvidel lano.
„Wau!“ skôr z posmechu ocenil tento spôsob dopravy.
Neišiel však hore. Pozrel sa koľko času mu zostávalo a keďže „signály“ nedostával, tak sa ani nenáhlil. Načiahol ruku iba k lanu, aby si dobil čas. Ruka v teleporte spôsobila, že čas sa dobíjal, ale jeho to neteleportovalo.
„Fajn. Mali pavdu. A čo teraz? Ponáhľať sa nemám kde.“
Chcel si ľahnúť, že si odpočinie, ale keď aj ležal, zistil, že nie je unavený. Prekvapilo ho to, lebo doteraz sa pohyboval dosť. A pred nabíjaním mal aj dojem, že trochu unavený je.
„Asi tá moja únava závisí od čerpania času. Hm. Preto tu ľudia chceli asi zostať. Nie sú hladní, smädní, ani unavení. Ale ja by som sa tu nudil.“
Uzavrel to tým, že sa priblížil k teleportu a nechal sa teleportovať ďalej.

Aleš Horváth

Aleš Horváth
Memento vivere!

Diskusia

Ash
Keď si predstavím príbeh zapísaný v tomto texte ako epizódu seriálu (niečo ako Lost), pričom úplne zabudnem na to, AKO je tento text napísaný a AKÉ sú detaily jeho zápletky, tak v ňom nachádzam niečo, čo by sa nemuselo hneď šmahom ruky zhodiť zo stola. Žiaľ, ten zvyšok, od ktorého som abstrahoval, ten si vyhodenie a zabudnutie plne zaslúži. O remeselnej úrovni sa nedá hovoriť (jediné, čo ma nostalgicky pichlo pri srdci je "Idzme" - rodné nárečie v človeku zostáva navždy), rovnako je to aj s úrovňou deja, charakterov postáv, prostredia... Menej pozerať telku, oveľa viac čítať.
11.11.2012
Aleš Horváth
ďakujem.
telku okrem správ ani nesledujem. bolo to narýchlo napísané takže keby bol čas určite to nebude na úrovni konceptu. skôr by ma zaujímala kritika deju a zápletky.
13.11.2012
Ash
Nepíš narýchlo, len aby si si otestoval zápletku alebo prostredie. Vezmi malú časť tvojho vytvoreného sveta, pár postáv a v krátkom, pokiaľ možné dejovo uzavretom príbehu využi tému až do dna. V takomto hlbokom ponore sa o svojom svete, postavách i samom sebe dozvieš oveľa viac ako takýmito "testovacími" ľahko nahodenými konceptami. Ja vcelku chápem tvoj prístup, sám som mal podobný. Vytváral som si v hlave komplexné svety s komplikovanými pravidlami a spústou postáv, lenže príbehy mi v tom zanikali. Pritom príbeh je to hlavné, všetko ostatné má slúžiť len na jeho podporu.
13.11.2012
jurinko
Suhlasim s Ashom. Ma to potencial. Ajj ked mozno skor na pocitacovu hru (hral si Portal II?) nez na poviedku, ale ma. Len je treba viac citat a pracovat na spracovani a literarnosti. Toto je velmi zaciatocnicke, hlavne nech sa nieco deje, uveritelnost a plastickost opisov a prostredia su pre teba druhorade. Pritom je to mozno este dolezitejsie, nez samotny pribeh (vid Salman Rushdie a jeho Deti polnoci, tam sa nedeje skoro nic a ak ano, tak uplne slimacim tempom, ale atmosferu to ma super [aj ked mna to dost nudi, kedze sa nic nedeje, poznam ludi, co sa v tom uplne rochnia, ako vie autor uzasne opisovat veci a vsimat si to, co si oni nevsimaju] ). Je to zlozite, toto pisanie. Preto treba vela citat, vidiet cudzie pristupy. Dal som 2
13.11.2012
Ash
Jurinko: Príbeh nie je to isté ako dej. A dej nie je len akcia. Príbeh zahŕňa dej aj atmosféru, postavy a ich interakciu so svetom, no nedá sa zredukovať len na jednu z týchto súčastí.
13.11.2012
jurinko
Ash, a ja som niekedy vravel, ze pribeh = dej a dej = akcia?
13.11.2012
Ash
Jurinko, čítal som medzi riadkami. Napísal si: "... je to mozno este dolezitejsie, nez samotny pribeh (vid Salman Rushdie a jeho Deti polnoci, tam sa nedeje skoro nic ..." Nejako mi z toho tie slová "príbeh" a "nedeje sa" vyskočili a popohnali ma k reakcii. No a veta o deji a akcii skôr smerovala k autorovi (a nielen jemu), lebo popisy akcie namiesto deja sú dosť častým neduhom viacerých poviedok. Prajem zdar a silu.
13.11.2012
jurinko
Ash, skus mozno citat v riadkoch a nie medzi nimi ;-) To "to" v "Pritom je TO mozno..." je v predchadzajucej vete spominana "uveritelnost a plastickost opisov a prostredia". Atmosfera z toho len vyplyva (v Rushdieho knihe). Opisy nie su pribehom, atmosfera pribehu moze byt sucastou pribehu. A dakujem, aj ja ti zelam vsetko dobre :-)
13.11.2012
Aleš Horváth
ďakujem za reakcie.
ash . príbeh kde je nulovy dej považujem za opačný extrém. nemám času na viac keďže sa tým nedá zarábať. takže si napíšem koncept a snáď na dôchodku to rozviniem. aj keď opisy sú moja slabá stránka čo si tiež priznám.
14.11.2012
Ash
Alessi, asi sme sa nerozumeli. Nešlo mi o doplnenie toho deja, čo máš napísaný, o nejaké opisy prostredia, atmosféru alebo niečo podobné. Naopak. Vezmem si ako príklad kapitolu "Prvý ostrov". Je to v podstate prvý level plošinovky so SuperMariom. Hrdina pobehuje po povrchu, pozbiera nejaké skúsenosti, preskočí mŕtvolu, nájde východ a hups do ďalšej úrovne. Nie je tam, nič, čo by čitateľa prinútilo zamyslieť sa, čo by ho nejako ovplyvnilo. Je to len snaha o pumpovanie adrenalínu, ktorá sa často míňa účinkom.
14.11.2012
Ash
Čo tak urobiť z tejto jednej kapitolu kompletnú poviedku? Vhodiť na začiatku úplne neskúseného hrdinu a spolu s prekvapeným čitateľom ho nechať hľadať význam toho, v čom sa ocitol? Ukázať mu, ako sa chová v situáciách, v akých sa doteraz neocitol, v konfliktoch, ktorým sa vyhýbal, v boji o život, ktorý mu doteraz pripadal samozrejmý a nudný. Spoznať samého seba, povahu sveta, v ktorom sa ocitol, i sveta, z ktorého pochádza? Dovoliť čitateľovi uvidieť malý záblesk skutočnej pravdy?
14.11.2012
Aleš Horváth
však o tomto je celá poviedka. o sebaspoznavani. ono to uvidieťv dalšich častiach.
14.11.2012
Ash
Alessi, problém je v tom, že to nevidieť od začiatku. Začiatky sú veľmi dôležité, od nich závisí, či čitateľ dostane chuť dočítať text do konca. Začiatok predznamenáva, o čom príbeh je, najmä jeho myšlienkový rozmer. Kurt Vonnegut povedal, že príbeh sa má začať tak blízko koncu, ako je to len možné. To všetko znamená, že začiatok je na vkladanie slovnej vaty ten najmenej vhodný priestor. Treba sa vykašlať na úvody do deja. Povedať čitateľovi len to, čo v danej chvíli potrebuje vedieť, aby pochopil, čo hrdina prežíva.
14.11.2012
Aleš Horváth
ono keby schvalovanie netrvalo mesiac tak by to bolo tu skôr a tým pádom by sa to cele neriešilo podľa prvej kapitoly.
15.11.2012
jurinko
Keby si nahodil cele dielo naraz, ako som ti radil, tiez by sa to neriesilo podla jednej kapitoly ;-) (resp. troch). Cakacka je dlha, fakt sa neoplati nahadzovat pol strany v jednom kroku.
15.11.2012
Aleš Horváth
jednak že si mi to neskoro povedal a druha vec že cez mobil to tak ľahko nejde.
15.11.2012
Aleš Horváth
pridal som to tu aspoň štyrikrát a to aj v požadovaných verziách a nič. zakaždým niečo vraj nebolo ok a keď to bolo aj ok tak aj tak to nebolo ani zverejnené. ani napísané prečo to nebolo zverejnené. tak nepíšte že chyba je tam alebo onam keď nie je vôľa to zverejniť.
03.01.2013
jurinko
Nerad sa opakujem, ale: Cakacka je dlha... Malo by to vyjst niekedy v januari/februari, ak to bude v poriadku (co opakovane nebolo, tak tentokrat uvidime). Spokojny?
03.01.2013
Aleš Horváth
ja viem že to v poriadku nebude a že zas bude čosi zlé. ako predchadzajuce razy. proste keď to nejde tak to nejde.
09.01.2013
jurinko
Neprisiel ti mail? Je to pridane, dokonca som tvoju poviedku hodil o tri poviedky skor, ako bola v cakacke, aby si furt nemal problem, ze to dlho trva. Ale asi je to jedno, bud presvedceny o com chces, ja mam svedomie ciste.
09.01.2013
Aleš Horváth
no po dvoch mesiacoch... myslim že ďalších 10(obrazne) ma predbehlo takže to skôr vnímam ako posun na dlhšie čakanie ako posun dopredu. ozaj promptne vyriešené.
13.01.2013
jurinko
Fajn. Uz ma to nebavi. Vies, ked posielas na stranku texty, ktore maju rozhadzane formatovanie a obsahuju uz publikovane casti diela, tak sa potom necuduj, ze ti to hned nepublikujem, ale ti to vratim. Ked si nevazis vlastne dielo natolko, aby si si nad to sadol a skontroloval to, je to tvoja vec. Ale urcite nebudeme publikovat veci, ktore uz publikovane su a/alebo maju medzi riadkami dalsie tri prazdne riadky. Plus sa opat zopakujem, ked poviem, ze nie si jediny autor, ktory nam laskavo poslal svoj vytvor, ale diela sa publikuju podla toho, kedy su poslane a termin publikovania je zavisly od toho, kolko poviedok je pred tebou. Nabuduce si skontroluj vlastny text a nebude sa termin publikovania zbytocne predlzovat.
13.01.2013
jurinko
A mozno by si mohol byt trosku rad, ze s tebou komunikujeme, radime ti, publikujeme tvoje texty a snazime sa ti pomoct - a mohol by si sa netvarit ako majster zemegule vo vsetkom, ale dat do toho trosku pokory. Lebo uz aj to, ze to riesis takto verejne, je uplne zlo!
13.01.2013
Aleš Horváth
no ja cez mobil toho vela nenaformatujem, ani nemam word v mobile.... preto som to posielal v maily...a pravdupovediac kebyze nsi nepohundrem tak to tu neni doteraz.
13.01.2013
Aleš Horváth
verejne to riešim preto, že na maily nereaguješ
13.01.2013
jurinko
Daj mi suradnice jedneho mailu, na ktory som nezareagoval (datum a cas). A tvoje (ako to ty nazyvas) "hundranie" (ja by som to nazval inak) malo iba jediny vysledok, a to, ze som ti to hodil o tri poviedky (cize tri tyzdne) skor, co bolo uplne ustretove gesto. Ako vidim, si zan velmi vdacny, takze nabuduce urcite tvoje poviedky budu predbiehat ine poviedky, ktore pridu pred nimi...
13.01.2013
Aleš Horváth
myslis si ze tu planujem ešte publikovať, ked inde sa poviedka publikuje odklepnutim entera?
napr z 13.12 s predmetom korekcia
13.01.2013
jurinko
Ten mail som nenasiel v schranke. Mozno som ho vymazal. Ak si ho naozaj poslal a naozaj som ti nan neodpisal, hoci som mal, tak som asi spravil niekde chybu. Inak odpisujem na vsetky maily.
14.01.2013
Aleš Horváth
pravdupovediac, myslel som si že tu najdem klasicke diskusne forum, kde si budem môcť popísať s ľudmi o Asimovovej Nadácii. len toto tu je o niečom inom. keby sa dali posielať sukromne správy tiež by som to riešil tade. Nehovorím že tento portál je zlý. len okrem publikovania poviedok sa tu iné nič nedá.
15.01.2013
jurinko
Hore v liste: Diskusie -> Nova tema (vlavo hore). Taziskom portalu su poviedky a spravy o novinkach (spacenews), ale diskusii mozes zalozit, kolko len chces a v podstate o comkolvek, co suvisi so SF/F.
15.01.2013
kAnYs
Plus, robime este Sci-fi databazu diel.
19.01.2013
kAnYs
A bez sebareflexie sa Alessi nikam nedostanes.
19.01.2013
jurinko
Dakujem kanys :-)
19.01.2013
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.