Jupiter

Sci-fi situované do doby, kedy ľudstvo začína dobývať vesmír. Vo veľkom štýle. Len najprv si musí spraviť poriadok vo vlastnom, pretože vždy sa nájde niekto, kto sa bude snažiť niečo prekaziť.
Podporte scifi.sk
Lokalita - Zem
Traja muži stáli pri aute. Prišla k nim žena.
,, Zdravím páni," pozdravila Amy, mladá baba, kučeravá blondýnka a trochu zvláštnym nosom. ,, Aký ste mali týždeň? No pochváľte sa... napríklad ty Derek."
,, Veru, pochváľ sa, čo je nové v armáde?" pridal sa Mark, chudý chlapík s dlhými vlasmi, ktoré si vždy sťahoval do copu.
,, Ty by si to mal najlepšie vedieť, keď polovicu armády financuje tá tvoja spoločnosť," odvetil Derek. Derek pracoval pre armádu, bol vojenský pilot s hodnosťou poručík.
,, To nie je moja spoločnosť, je to Obchodná Federácia, pre ktorú len pracujem," odvetil Mark s dôrazom na slovo "len."
Pracoval pre Obchodnú Federáciu, spoločnosť, ktorá mala svoje peniaze takmer vo všetkom. Fungovala na transporte, bez Federácie nemohol nikto prepravovať náklady. Bol účtovník, mal na starosti špeciálne výdaje spoločnosti.
Amy bola takisto zamestnankyňa Federácie, ale pracovala ako účtovníčka v jednej z jej lokálnych pobočiek. Derek bol armádny pilot a Martin pracoval na utajenom projekte s krycím menom Jupiter, ktorý bol síce v pilotných kruhoch považovaný za verejné tajomstvo, ale bežná verejnosť o ňom nemala ani tušenia. Šlo o výstavbu gigantickej vesmírnej lode v dvare disku s priemerom niekoľkých kilometrov.
,, To je jedno... Čo je nové?" vrátil s Derek k pôvodnej téme, ,, pred dvoma dňami sme mali ďalšie testy tých nových strojov. SF-11."
,, Ako dopadli?" vyzvedal Martin.
,, Veľmi dobre," pochvaľoval si pilot a bolo na ňom vidieť, že je naozaj spokojný. ,, Leteli sme vo formácii nad púšťami Marsu a skúšali sme zbrane. Najprv streľba na pozemný cieľ, potom sme mali za úlohu páliť po krížniku. Vyskúšali sme aj energetické zbrane, ale tým vás zaťažovať nebudem."
,, Takže aj skúška odolnosti štítov?"
,, Taktiež. Zistilo sa, že všetko funguje a tak môžu uviesť stroj do veľkovýroby. Zatiaľ bolo totiž vyrobených len niekoľko desiatok skúšobných kusov. Inak, Martin..."
,, Áno, Derek?"
,, Ešte predtým ako sa pôjdeme opiť sa ťa chcem spýtať... Väčšina pilotov od nás má previerku na Prísne Tajné, majú prístup k mnohým informáciám..."
,, Noo a?"
,, A vyzvedajú veci o projekte Jupiter."
,, Noo a?"
,, Len sa pýtam, či to ako nevadí."
,, Čo by na tom malo vadiť?" spýtala sa Amy.
,, Ja neviem, len sa mi nezdá moc vhodné, aby sa kadekto vypytoval na jednu z najtajutajovanejších vecí v celom systéme... to je všetko."
,, Derek, pozri," začal Martin. ,, Na Jupitere pracujú celkovo asi tri milióny ľudí. Z nich síce väčšina nemá tušenia o čo sa jedná, ale kopec ľudí, ktorí o ňom vedia, na ňom budú aj neskôr budú pracovať. Technici, ktorí sa teraz starajú o montáž, budú loď neskôr opravovať..."
,, Jasné Martin, ale aj tak..."
,, Tí piloti? Čo je na tom zlé? Ak majú previerku na Top Secret, tak na tej lodi budú s najväčšou pravdepodobnosťou taktiež robiť. Ty tam robiť budeš, to je jasné - tak prečo by nemohli aj oni?"
,, Aha. Takže je všetko v poriadku?"
,, Jasné."
,, Kedy máš ďalší let?" Spýtal sa Mark.
,, Za 16 hodín mám byť na obežnej dráhe Europy, ideme testovať rýchlosť stíhačiek."
,, Kam poletíte?"
,, Neviem, ešte sa uvidí," zaklamal.
,, Ahaa. Takže vieš, ale nepovieš," prekukla ho Amy.
,, Neviem. A aj keby som vedel, tak nepoviem, pretože nemôžem povedať. Chápeme sa."
,, Chápeme. 16 hodín je dosť málo," skonštatoval Martin.
,, To hej."
,, To aby sme ešte niečo stihli. Poďme banda. Vyrážame do ulíc!"
Lokalita - Jupiterov mesiac Europa
,, Čo je Derek, zle si sa vyspal?" zasmial sa Dan, jeden z jeho kolegov pilotov. Podobal sa na Dereka, obaja boli približne rovnako vysokí aj rovnako svalnatí, len Dan bol podstatne chudší, vyrysovanejší. Črty tváre mali tiež podobné, len Dan bol dohola ostrihaný, zatiaľ čo Derek mal kratučké blonďavé vlasy.
,, Nerýp," odvrkol. ,, Ťažká noc, to je všetko."
,, Všetko?"
,, A strašná bolesť hlavy."
,, A takto chceš letieť?" spýtal sa druhý z pilotov, Izak. Izak bol židovského pôvodu, mal veľký a široký nos, hnedé oči a šibalský pohľad. Na jeho nešťastie nesmel nosiť v armáde bokombrady, vždy musel byť hladko oholený.
,, Nechcem. Ale určite nemienim vysvetľovať veliteľovi, že som sa bol včera ožrať. Toto zvládnem."
,, Pravda, veď je to len bolesť hlavy."
,, Aha, tam už sú naše stroje."
Základ stíhačky SF-11 tvoril veľký disk, vnútri ktorého bolo zariadenie na vytváranie energetického poľa, ktoré odtieňovalo gravitáciu a umožňovalo pohyb. Na tento kruh bol pripevnený trup lode smerujúci dozadu. Na jeho konci bol kokpit, takže pilot mal výhľad na celý stroj. Hore na trupe, pred pilotom, boli umiestnené ľahké zbrane ako guľomety a EMP delo a vnútri trupu boli skryté raketomety. Pod diskom boli skryté energetické zbrane.
Rozdieľ medzi SF-11 a jej predchádzajúcou verziou bol jednak vo farbe lodí. Kým staršie verzie boli natierané v rôznach odtieňoch sivej, najnovšie niekto prišiel s myšlienkou natierať stíhačky podľa farieb domovských základní. Stíhačky z Europy boli natreté modrou a zlatou farbou. Druhý rozdiel, a ten bol podstatne dôležitejší, bol v energetických zbraniach, ktoré na starších verziách neboli.
Všetky tri stroje stáli vedľa seba na konci obrovského hangáru. Masívne vráta boli zatvorené, čakali na povel k vypusteniu stíhačiek do vesmíru. Pred stíhačkami stál veliteľ základne, holohlavý plukovník Borrs. Prišli k nemu.
,, Poručík Clay, podporučíci Gem a Kohn, vitajte. Váš cieľ je malý mesiačik s menom Cressida, ako ste sa už mohli dozvedieť pri minulej misii. Priletíte k nemu, nafotíte ho, odošlete dáta a vrátite sa naspäť na základňu. Cieľ je splniť to v čo najkratšom čase. Nejaké otázky? Nie? Fajn, môžete vyraziť."
,, Áno pane!" všetci traja zasalutovali a naskočili každý do jedného stroja.
Derek si nasadil helmu, zavrel kokpit a naštartoval stroj. Ten sa po naštartovaní vzniesol niekoľko centimetrov nad zem - na loď prestala pôsobiť gravitácia mesiaca.
,, Tu SF-11-alfa, pilot Derek Clay. Žiadam o povolenie na odlet," povedal do vysielačky.
,, Povolenie sa udeľuje," odvetil mladý ženský hlas. ,, Riadiaca veža vám praje príjemný let, otváram pretlakovú miestnosť."
Obrovské dvere hangáru sa pootvorili. Len trochu v porovnaní s ich obrovskou veľkosťou, ale dosť nato, aby skrz medzeru mohli prejsť stíhačky do menšej pretlakovej komory. Keď sa dvere hangáru zatvorili, z komory sa začal odčerpávať vzduch. Po chvíli odčerpávanie skončilo a otvorili sa dvere do vesmíru. Derek mal pred sebou kilometrový tunel v ľade a na jeho konci sa trblietali hviezdy.
,, Tak vyrážame."
Stíhačky vyleteli von z mesiaca obrovskou rýchlosťou, v momente opustili obežnú dráhu Jupitera, stočili to ku Cresside a zapli motory na plný výkon. Začali zrýchľovať a čoskoro rýchlosť lode dosiahla povolené maximum - trištvrtina rýchlosti svetla.
,, Nevýhoda cestovania pri takýchto rýchlstiach je v dosť veľkej odozve pri komunikácii," skonštatoval Dan, keď dosiahli maximálnu rýchlosť.
,, Presne," pridal sa po chvíli ticha Izak. ,, Ale aspoň nás teraz nemôže nikto z riadiaceho centra buzerovať, haha."
,, Hehe, pravdu máš," povedal Derek. ,, Inak, asi som vám to ešte nehovoril, ale budem pracovať na Jupiteri, keď ho dokončia."
,, Áno? To je super. Pekný job, aj ja dúfam, že ho dostanem. Chcem objavovať nové svety, chcem byť pri tom ako bude ľudstvo obsadzovať nové planéty a vytvárať nové kolónie."
,, Pekná práca, ale aj nebezpečná," namietol Dan.
,, Podľa toho je aj platená, haha. Ale je pravda, že tie zážitky sú na nezaplatenie. Rovnako ako aj technológia použitá pri výstavbe. Veď sa na tom podiela celý svet, špičkoví odborníci sa sústreďujú v tom kráteri na Marse a pracujú na jednej lodi."
,, Aké vlastne bude mať tá loď zbrane?"
,, Tak jednou zo zbraní sme my, piloti stíhačiek," odvetil Derek keď kontroloval smer lode. Šli správne. ,, Určite tam bude obrovské množstvo raketometov, normálne rakety, jadrové hlavice, vodíkové bomby. Ďalej delá, guľomety, EMP delá, ionové kanóny, experimentuje sa s pozitrónovými delami, určite tam budú lasery na likvidovanie rakiet a rôzne energetické srandy, aké namontovali aj na SF-11. A vraj sa vedcom podarilo vyskúmať spôsob ako odkloniť plazmu z reaktora a poslať ju na nepriateľskú loď."
,, To znie super. Ba až neuveriteľne, že bude taký arzenál pohromade v jednej lodi."
,, Ale to vraj nie je všetko," podotkol Izak.
,, Vieš o tom viac?"
,, Najsilnejšia zbraň je systém laserov, ktorý vytvára trhliny v časopriestore."
,, Čo? To znie ako nejaké blbé scifi."
,, Izak má pravdu, Dan. Bude tam systém laserov, každý s výkonom niekoľko terawattov. Taký laser je sám o sebe ohromná zbraň schopná ničiť v podstate všetko, čo jej príde pod ruku. Ibaže keď sa všetky lúče sústredia na jedno miesto, do jedného malého atómu, tak vznikajú exotické reakcie... neviem to presne popísať, na tieto veci je odborník skôr môj priateľ Martin, ale v praxi to vytvorí časopriestorovú trhlinu, alebo niečo také."
,, Červiu dieru?"
,, Niečo také. Skrze to potom môže loď preletieť na opačný koniec galaxie... len to treba celé dobre vypočítať. Vraj sú to také výpočty, že oproti tomu je kvantová mechanika detská rozprávka."
,, Pekne... ešteže sa takým niečím nemusím zaoberať. Páni, čoskoro budeme pri našom mesiačiku, začnime spomaľovať."
Stroje začali brzdiť. Najprv to šlo veľmi pomaly, ale po chvíli sa dostali na rýchlosť niekoľkých tisícok kilometrov za hodinu. Preleteli okolo mesiaca, spravili snímky povrchu a odoslali ich na veliteľstvo. Otočili stroje a zamierili domov.
Cesta naspäť sa niesla v duchu ticha, nikto nič nehovoril, až do momentu, keď sa pred stíhačkami nezačal objavovať obrovský oblak asteroidov.
,, Čo má toto znamenať? Brzdite!" zavelil Derek. ,, Podľa prístrojov by sme teraz mali byť svetelnú minútu od Europy, ale takýto obrovský asteroidový mrak sa tam nikde nenachádza."
,, Toto skôr vyzerá ako keby sme boli niekde na polceste medzi Marsom a Jupiterom. Pred nami je kopec šutrov," povedal Dan.
,, Loď mi hlási nedostatok paliva," oznámil Izak.
,, To je nejaká blbosť."
,, Aj mne," pridal sa Derek. ,, Momentík, páni, zastavte stroje. Nebudeme sa pohýňať, dokým to nevyriešime. Čo to má znamenať? Skúšam resetovať radar. Počkajte... nič. Nepomohlo to, znova mi to ukazuje, že sme kus cesty pred Europou. A nikde žiaden pás asteroidov."
,, U mňa to isté!"
,, Presne. Derek, možno by sme sa mohlii skúsiť riadiť podľa zraku," navrhol Izak.
,, To je pekné, ibaže ak mi loď ukazuje, že nemá energiu a že sa nemôže hýbať, tak s tým moc nespravím."
,, Základňa volá SF-11-alfu," ozvalo sa odrazu. ,, Obdržali sme vaše snímky a očakávame vás doma."
,, Tu SF-alfa. Máme poruchu systému, pokazený radar a energetické systémy," odvetil Derek. ,, Mohli by ste nás prísť vyzdvihnúť?"
,, Super, teraz len počkať niekoľko minút na odpoveď."
,, Derek..."
,, Áno, Dan?"
,, To sa mi zdá, alebo sa k nám ten asteroid blíži rýchlejšie ako je zvykom?"
,, Ten pred nami?"
,, Áno..."
,, Blíži. Musí to byť dutý asteroid prerobený na nákladnú loď. Skúsim sa s ním spojiť, pripravte zbraňové..."
,, Už sú dávno v pohotovosti, Derek."
,, Výborne," Derek sa na chvíľu odmlčal, nastavoval vysielačku a potom sa ozval: ,, Tu SF-11-alfa, letectvo základne Europa, identifikujte sa."
Žiadna odpoveď.
,, Tu SF-11-alfa, letectvo základne Europa, identifikujte sa!"
Žiadna odpoveď, asteroid - loď sa približoval.
,, Tu SF-11-alfa, letectvo základne Europa, identifikujte sa, inak po vás budeme strieľať!"
Žiadna odpoveď.
,, Pálte podľa uváženia!" Derek odistil zbrane, stlačil spúsť, ale žiadna reakcia. To isté aj u Dana a u Izaka. ,, Doprdele, toto čo má byť? Čo to má sakra znamenať?!"
Asteroid bol už len niekoľko desiatok metrov od nich. Pred nimi sa otvorili veľké vráta a asteroid ich bez možnosti odporu pohltil. Na Dereka doľahol spánok a viac si nepamätal.
Lokalita - neznámy asteroid
Derek sa prebral. Ležal zviazaný na zemi vedľa Dana. Izak s nimi nebol. Chvíľu bojoval s povrazmi, potom to vzdal. Rozhliadol sa po miestnosti, v ktorej sa nachádzal - malá žiarovka matne osvetľovala miestnosť s holými stenami. Okrem nich troch v miestnosti nič nebolo. Priplazil sa k Danovi a drgol doňho. Nič. Drgol doňho silnejšie.
,, Dan?"
Dan sa mykol, škubol sebou. ,, Dofrasa, kde to sme?"
,, Dobrá otázka. Ale mám lepšiu."
,, No?"
,, Ako sme sa sem sakra dostali?"
,, Ja si spomínam na to, ako nás ten asteroid pohltil." Dan sa prevrátil, otočil sa k Derekovi. ,, Chcel som po ňom strieľať, mal som odistené rakety, ale odpaľovanie nereagovalo. Mohol som strieľať koľko som chcel, neodpálilo to ani jednu z rakiet. A potom som zaspal."
,, To isté aj ja."
,, Vynikajúco. Takže teraz sme na neznámom asteroide, nevieme prečo, nevieme kto nás vlastne uniesol a ani čo od nás chce. Skús ma rozviazať."
,, Idem na to," povedal Derek a začal sa pasovať s Danovými zviazanými rukami. Po chvíli sa mu to podarilo. Vymenili si úlohy a po ďalšej chvíli mali obaja voľné ruky aj nohy.
,, Fajn, čo teraz?" spýtal sa Dan. ,, Zobrali nám zbrane a výstroj. Nepriestreľné vesty. Nemáme nič."
,, Dobrá otázka. A kde je Žid?"
,, Tiež dobrá... fajn. Skúsme aspoň na nejakú odpovedať."
,, Čo sa stalo so systémami... systémy zblbli. Prečo zblbli?"
,, Mohlo nás zasiahnúť žiarenie zo Slnka, elektomagnetický výboj. Keby sme neboli na SF-11, tak by som povedal, že za tým bude nejaká z energetických zbraní."
,, Hej, mohli by spraviť v podstate čokoľvek. Ibaže my sme proti tomu chránení energetickým poľom z generátora..."
,, A to nás chráni aj pred vonkajšími vplyvmi zo Slnka, takže to elektromagnetické žiarenie tiež neprichádza do úvahy."
,, Čo potom?"
,, Neviem, Derek. Jediná možnosť ako upraviť systémy je zvnútra lode. A na to potrebuješ mať identifikačný kód pilota... inak ťa to nepustí."
,, Ktorý pilot by toto robil, to je blbosť."
Vtom sa prudko otvorili dvere a do miestnosti vniklo silné svetlo. Keď si naň zvykli, zbadali pred sebou stredne širokú chodbu, ktorá sa na konci napájala na ďalšiu. Nikde ani stopy po nikom. Vymenili si pohľady.
,, Tak ideme."
Zdvihli sa a šli. Došli na koniec chodby, zahli doprava a vydali sa po chodbe ďalej. Obe chodby osvetľovali rovnaké bodové žiarovky, cítili sa ako v nejakom zariadení zpred sto rokov. Až po chvíli si uvedomili, že chodba stále stúpa mierne dohora. Ibaže s tým rozdielom, že ich to ťahalo vždy smerom na podlahu, stále stáli nohami pevne na zemi.
,, Pripomína mi to bubon. Veľký rotačný bubon a my sme na jeho stene," poznamenal Derek.
,, Ako v práčke. Odstredivá sila," doplnil Dan.
,, Presne. Jedine tak môžu vytvoriť umelú gravitáciu vnútri asteroidu."
Míňali chodby a dvere po oboch stranách, nikde však nebolo ani stopy po človeku. Znova zahli doprava a šli po rovnej chodbe nevedno kam.
,, Nepáči sa mi to tu. Vôbec sa mi to nepáči. Buď obozretný," povedal Dan.
,, Som. Ale aj tak, keby nás chceli zabiť, tak to už dávno urobia. Podľa mňa..."
,, Podľa teba?"
,, Podľa mňa ten niekto chce, aby sme ho našli."
,, Aj ho nájdeme."
,, Tým som si istý."
,, A potom mu zlomím nohu," začal Dan.
,, Vykĺbim ruku," Derek pokračoval.
,, Dokopem," Dan pokračoval.
,, Dobijem."
,, Presne tak."
,, To neni len tak, že si chytia pilotov z Europy a budú si z nich robiť dobrý deň!"
,, Ten, kto za tým stojí, si to pekne odserie!" vyhlásil Dan a ukončil ich dialóg.
Dorazili na koniec chodby. Dvere pred nimi sa otvorili a oni vstúpili do obrovského hrangáru. Mal tvar veľkého bubna s priemerom niekoľko stoviek metrov a dĺžkou jedného kilometra. Na kvázi stenách bubna boli lode rôznych tvarov a veľkostí - od prvých modelov lietajúcich tanierov, skrz bojové stíhačky, SF-11 až po veľkú nákladnú loď zo Zeme, ktorá kedysi slúžila na transkontinentálnych plavbách. Teraz bola vybavená niekoľkými delami, raketometmi a ďalšími zbraňani, ktoré Dan s Derekom nevedeli rozoznať. Bola priamo nad ich hlavami, na opačnej strane rotujúceho hangáru.
V hangári bol ruch, bolo tam množstvo ľudí, ktorí sa pohybovali z jednej strany na druhú, niečo prenášali, opravovali, upravovali, zvárali, rezali, stále mali niečo na práci. Najbližší traja si všimli Dana a Dereka a niečo ohlásili do vysielačky. V priebehu pár sekúnd k nim pribehlo 5 chlapov so zbraňami v rukách.
,, Skvelé. Či sme len radšej nemali ísť do iných dverí..." poznamenal Dan.
Vojaci v šedých uniformách ich obkľúčili a namierili na nich samopaly. O chvíľu nato sa k vojakom pridal chlap, ktorý ich predtým volal. Bol ostrihaný na ježka a hladko oholený. Celkovo bol malého vzrastu a mal krivý nos, pamiatku po nevykrytej rane.
,, Vitajte," povedal, ,, tak sa vám predsa podarilo dostať sa z cely. A to je dobre. Poďte, nasadajte. Tam máme vaše stroje," ukázal na druhú stranu hangára priamo nad ich hlavami. Ich stroje boli vedľa nákladnej lode.
,, Kde je Izak?" spýtal sa Derek.
Jeden z vojakov ho udrel pažbou do ramena. ,, Nemáš čo klásť otázky!"
,, Ešte raz sa ma dotkneš a..."
,, Pokoj, páni," prerušil ich chlap s krivým nosom. ,, Náš spoločný priateľ Izak práve zaisťuje, aby vás dvoch hľadala armáda."
,, Čo robí? Čo zaisťuje? Si robíte..." začal Derek, ale vojak sa napriahol a udrel ho znova. Derek sa uhol, bleskovo kopol vojaka do kolena, udrel do ruky a vytrhol mu zbraň. Skôr ako však stihol niečo spraviť, traja vojaci sa naňho vrhli a privalili ho k zemi.
,, Tak a teraz počúvaj, poručík Clay!" zreval nosatý. Nevedno odkiaľ vedel Derekovo priezvisko. ,, Máte problém, ak si si nevšimol! Buď budete robiť presne to, čo vám poviem, inak vás vyhodíme von z asteroidu!"
,, V poriadku," povedal flegmaticky Dan, tak ako to len on vedel, dívajúc sa do dvoch hlavní samopalov. ,, Aký je plán?"
,, Plán je, že pôjdete do svojich stíhačiek a spolu s nami sa budete účastniť jednej vojenskej akcie."
,, Akej?"
,, To vás zatiaľ nemusí zaujímať. Pre vás bude dôležité len to, aby ste plnili moje rozkazy, inak zomriete."
,, Super. To je jednoduché."
,, Jasné, splníme rozkazy a potom nás zabijete, to poznáme," zavrčal Derek spod hromady tiel nad ním. ,, Dan, kašli naňho, aj tak nás zabijú."
,, Derek má pravdu," prisvedčil Dan.
Chlap vytiahol staručičký bubnový revolver a namieril Danovi do rozkroku. ,, Ak sa ti nepáči, môžem vystreliť. Akciu si dáme aj bez teba a ty budeš do konca života bez vtáka, vyber si."
,, Idem s vami," odvetil Dan horlivo.
,, Ach, do prdele," zamrmlal Derek.
Nosatý stlačil kohútik. ,, Niečo si hovoril?"
,, Že dobre, dobre. Len najprv musíte povedat týmto nado mnou, aby ma pustili, inak s vami ozaj nikde nemôžem ísť."
Vojaci sa odvalili z Dereka a ten sa postavil.
,, A teraz naozaj, čo je s Izakom? Kde ho máte?"
,, Vaše SF-11 sú tamto pri Mary-2, to je tá veľká nákladná loď. Zájdite si za údržbárom, robil tam menšie úpravy, haha. Alebo radšej za ním nechoďte, všetko sa dozviete včas."
,, A Izak?"
,, Bežte do lodí, čoskoro sa dostaneme s asteroidom na orbit Marsu a budeme vyrážať. Načo tu ešte čakáte? To ťa mám ozaj streliť?"
,, Nie, nie... už ideme. Poď Derek."
,, Idem."
,, Treba vás odprevadiť, alebo trafíte?" spýtal sa nosatý. ,, Ak sa o niečo pokúsite, tak vás..."
,, Veď ideme... ešte jednu vec by som ale rád vedel - ako sa voláte?"
,, Plukovník Edward von Omsee. A teraz padajte!"
Až teraz si Derek všimol, že všetci vlastne pripravujú stíhačky na odlet. Najviac práce bolo so starými modelmi, ktoré vyzerali ako UFO z filmov 20. storočia. Lietajúce taniere, s komplikovaným manévrovaním a len jednou otočnou palebnou hlavicou. Okolo nich sa sústreďovalo najviac ľudí a najviac materiálu.
,, O akých úpravách to hovoril?" spýtal sa Dan.
,, Neviem, netuším. Na tých našich lodiach nie je moc čo upravovať, technicky sú to najlepšie, čo v dnešnej dobe existuje. Spýtame sa tých ľudkov, čo sú pri nich."
Dorazili k stíhačkám, takže nad ich hlavami bolo miesto, skade predtým vošli do hangáru. Okolo každej stíhačky pobehovalo niekoľko ľudí a niečo pripevňovali na trup.
,, Čo to tam dávate?" spýtal sa Derek.
,, Aaaa, piloti prišli," odvetil jeden z technikov. Mal stredne dlhé vlasy a husté fúzy s bradou. ,, Čo tam dávame? No, ako vám to tak slušne povedať, hmm, pripevňujeme tam bombu."
,, Bombu?"
,, Áno, dlho sme sa snažili rozobrať tú loď a umiestniť nejaký systém dovnútra pohonu, ale nešlo to. Potom sme sa snažili preprogramovať systémy, ale nato potrebujeme kód nejakého pilota, vy ste tu neboli a podporučík Kohn odišiel niekam preč, takže nám nezostalo nič iné ako pripevniť nálož na spodok trupu."
,, Aha." Derek s Danom si vymenili pohľady. ,, A načo je to tam?"
,, Eeee, vám to plukovník nepovedal?"
,, Čo nám mal povedať? Hovoril len, že ste robili nejaké úpravy na lodi, ale..."
,, Nič bližšie nešpecifikoval," dokončil Dan.
,, Noo..." technik hľadal slová, tí za ním sa potichu smiali a huhňali. ,, Ako to povedať... je to poistka, aby ste nevymýšľali blbosti. Ak sa o niečo pokúsite, tak nálož exploduje a zničí celú stíhačku aj s vami."
,, Fajn," skomentoval do Derek. ,, Takže ak som správne pochopil, a že som správne pochopil, tak nech spravíme čokoľvek, tak nás aj tak vyhodíte do vzduchu."
,, To už nie je moja starosť, páni. My tu len máme za úlohu namontovať a zfunkčniť tieto nálože. A to sme dokončili. Môžete nasadať."
,, No vďaka."
,, Ešte ste robili nejaké úpravy, pání?" spýtal sa Dan.
,, No ešte nám nakázali dať do kokpitu..."
,, Drž hubu, to nemajú vedieť!" zahriakol ho jeden z opravárov.
,, Čo tam máte dať?"
,, Nič," odvetil potichu technik.
Dan ho schytil pod krk a napriahol sa. ,, Čo tam je?" zopakoval otázku.
Jeden z robotníkov pomaly vytiahol revolver a namieril ho na Dana. Ten chvíľu rozmýšľal, potom technika pustil.
,, Dofrasa, to tu má každý zbrane? Že sa nepostrieľate," zamrlmlal.
,, Tak si už nasadnite. O pár minút dorazíme na miesto určenia, potom odlietame."
,, Kam?"
,, Na Mars predsa."
,, Na Mars."
,, Hej, ideme si zobrať Jupitera. Nie tú planétu. Tú loď"
,, Aha."
,, No nasadajte už," popohnal ich technik so zbraňou.
,, Ideme, ideme." Dan vyšiel po rebríku na disk trupu a prešiel ku kokpitu. Naskočil a zavrel kryt. Začal hľadať niečo, čo tam nepatrilo. Kokpit bol rovnako stavaný ako kopkpit SF-10, na ktorých lietal predtým, len s tým rozdielom, že v tomto boli dva nové prístroje naviac. Jeden bol zbraňový systém energetických zbraní a druhý bol sonar na misie pod vodou, čo sa teraz Dana netýkalo.
Kontroloval prístroje jeden za druhým, hľadal nejaký výčnelok, nejakú vec. Ak je to ploštica, potom ju nemusím ani nájsť, pomyslel si, ale hľadal ďalej. Skúsil si nasadiť helmu a vtedy zbadal, že niečo nie je v poriadku s mikrofónom. Jeho kryt bol zle pripevnený. Skúsil ho zatlačiť, ale nešiel. Dal ho dole a vedľa mikrofónu našiel malú šticu na odpočúvanie. Odlepil ju od mikrofónu, otvoril kokpit a pripevnil ju z vonkajšej strany na stíhačku. Potom si nasadil helmu a zapol komunikačný kanál.
Naladil sa na frekvenciu používanú armádnymi stíhačmi, teda ho mohol počuť jedine Derek a Izak, keby bol s nimi.
,, Derek?"
,, Dan?"
,, Počuj, skôr, než niečo povieš, toto si vypočuj."
,, Mhm..."
,, V helme máš plošticu. Prehľadal som celý kokpit a ten je v poriadku, ale v mikrofóne helmy sa nachádza malá štica. Teraz by ma ešte nemalo byť počuť, lebo zvuk z reproduktorov bude skreslený... Odpoj ju, ale nenič ju. Len ju prilep na loď z vonkajšej strany."
,, Mhm." V reporoduktore sa ozvalo šušťanie, prasknutie a po chvíli znova šušťanie. ,, Hotovo, zbavil som sa jej, teraz môžme hovoriť."
Skôr ako však stihol Dan odvetiť, ozval sa plukovníkov hlas vychádzajúci z reproduktorov v hangári:
,, Všetci opustite hangár. O dve minúty sa začne odčerpávať vzduch a o päť minút nato odlietame. Naši dvaja noví piloti budú držať formáciu, budú letieť pod Mary-2. A ak sa o niečo pokúsite, tak viete, čo vás čaká."
Robotníci, technici a opravári začali opúšťať svoje stanoviská a vychádzali von z hangáru. Piloti naskakovali do stíhačiek a lietajúcich tanierov a pripravovali sa na odlet.
,, Takže za pár minút odlietame," skonštatoval Dan. ,, Otázne je, kam?"
,, Technik povedal, že na Mars. Že ideme obsadiť Jupitera."
,, Veríš mu? Alebo kecá?"
,, Ja neviem. Celé sa mi to zdá dosť pritiahnuté za vlasy a niekoľko vecí mi tu nesedí. Čo je s Kohnom? Kam zmizol? Prečo tie prístroje zblbli? Prečo nás tu chcú, keď majú takýto obrovský arzenál? Dve SF-11 ich ozaj nespasia."
,, Tak ale keby sa im podarilo odlákať preč väčšinu ochrany Jupiterových dokov, tak by to s týmto arzenálom mohli preraziť. A keby ho dostavali, k čomu naozaj veľa netreba, tak by mali tú najlepšiu zbraň v celom našom známom svete."
,, To je pravda, Jupiteru chýbajú už len zbrane, to všetko sa tam ešte len bude montovať. Teraz sú tam len lasery, ale tie majú obmedzený uhol... nemôžu strieľať plošne, neporadia si s flotilou stíhačiek, ak je loď v kráteri, musela by vyletieť."
,, Aha, Derek, všetci sú už preč, stíhačky štartujú. Mali by sme pomaly aj my. Zapínam motory."
,, Aj ja."
Obe stíhačky sa vzniesli a nechali otáčajúci hangár pod nimi. Ostatné lode sa takisto odlepili, inak by boli narazili do vznášajúcich sa stíhačiek.
,, Máme ešte pár minút, aby sme prišli nato, čo s nami plánujú," povedal Derek.
,, Ja neviem... možné je všetko. Hlavne by sme mali vymyslieť plán ako sa odtiaľto dostať živí."
,, Ako prežiť."
,, Presne."
,, To bude s bombami pod zadkom menší problém."
,, To bude. Pretože aj keby som tvoju bombu odtrhol trupom mojej stíhačky, tak moju odpália. A naraz to nemôžme... nevidíme pod loď."
,, Presne. Budeme s tým ale musieť niečo spraviť," skonštatoval Derek. ,, O 5 minút sa ti ohlásim, zatiaľ sa prepínam na frekvenciu týchto dilinkov. Idem hodiť pokec s ich šéfikom."
,, Budem vás počúvať. Končím"
Derek sa preladil na patričnú frekvenciu a hneď začul plukovníkov hlas:
,, Haló, ozvite sa."
,, Tu som, mal som menšie problémy s ladením frekvencie," odvetil Derek.
,, Konečne. Drž aj s parťákom formáciu, inak odpálime tie nálože pod vami. V prípade, že začnete po niekom z našich strieľať, tak ich odpálime. V prípade, že nebudete strieľať po našich nepriateľoch, tak ich odpálime. Ak sa o niečo pokúsite, ak sa pokúsite ich dať dole, tak ich odpálime. Ak si myslíte, že ich môžete odstreliť, tak vedzte, že ak sa o to pokúsite, tak explodujú. Skrátka žiadne vymýšľanie, žiadne zmätky. Chápeme sa?"
,, Chápeme. Teda je vo vašom záujme, aby sme prežili útok."
,, Nemusíte ho prežiť, ak vás niekto zostrelí, tak za vami určite plakať nebudeme. Dôležité je, aby vás bolo pri útoku vidno. Kohn sa postaral o to, čo som mu dal za úlohu. Väčšina lodí teraz odlieta z Marsu a smeruje do pásma asteroidov hľadať rebelskú flotilu krížnikov, ktorá vás uniesla, haha. Aké to bude zistenie, keď ich miesto flotily bude čakať vodíková nálož!"
,, Neodpálite všetky lode, štíty krížnikov sú robené tak, aby vydržali jadrové výbuchy."
,, To je možné, ale kopec lodí tam zničíme. A tie, ktoré nezničíme, budú poškodené, takže krížniky tam budú musieť ostať a vyprosťovať, zachraňovať a upratovať škody. A my si zatiaľ bez problémov preberieme Jupiter. Krásne, no nie?"
,, A my máme byť čo? Návnada pre raketomety?"
,, Nie, nie. Ak prežijete, tak všetkým oznámime, že ste za tým celým stáli vy dvaja s Kohnom. Kohn to rád dosvedčí, veď som to s ním naplánoval, haha. Armáda pôjde po vás, nebudete mať pokoja, budú vás naháňať a my... ale to som vám povedal už hádam priveľa. Čoskoro odlietame. Budem vás sledovať z Mary-2."
,, Ale.."
,, Žiadne ale. Vypínam si vás, nemienim už s vami o ničom diskutovať. Von Omsee končí."
Derek sa preladil na frekvenciu, kde mohli s Danom komunikovať. Vtom sa však začali otvárať vráta hangáru. Mali kruhový tvar a boli presne v strede podstavy hangáru, dostatočne veľké, aby nimi mohla prejsť nákladná, teraz už vojenská, loď Mary-2. Stíhačky začali postupne vylietavať von, bolo ich niekoľko stoviek. Museli to tu zhromažďovať pekne dlho, pomyslel si Derek. Keď sa pohla Mary-2, pohol sa aj on. Držal sa blízko trupu lode, presne podľa plukovníkových pokynov. Dan bol kúsok za ním.
,, Počuješ ma?" spýtal sa Derek.
,, Počujem. Počul som aj celý rozhovor," odvetil Dan.
,, Takže tu máme Mars pred nami, bez obrannej flotily, armádu smerujúcu k hydrogénke a nech to dopadne akokoľvek, tak to bude pre nás dosť zlé."
,, No chcú, aby to vyzeralo tak, že sme to celé spravili my dvaja s Kohnom. Myslíš si, že je pravda to, čo povedal?"
,, Že toto celé Izak naplánoval? Žeby bol s nimi?"
,, Hej."
,, No je to možné. V poslednom čase sa všade pchal, do všetkého sa miešal, ako keby sa snažil zhromažďovať informácie."
,, On bol vždy divný, ja som mu nikdy neveril."
,, Tiež pravda," Derek sa na chvíľu odmlčal, potom pokračoval: ,, ale čo teraz? Máme možnosť s tým niečo spraviť? Tamto pod nami sa červená Mars v celej svojej kráse a my sa k nemu približujeme obrovskou rýchlosťou."
,, Mám nápad. Viem čo spravíme s tými bombami."
,, Počúvam."
,, Si si istý, že nás nikto neodpočúva?"
,, Nie, ale dúfam v to."
,, To nie je moc dobré, Derek. Rob to, čo ti poviem a na nič sa ma nepýtaj."
,, Nooo, dobre. Aj tak nemám moc na výber."
,, Nastav si na monitore spätnú kameru, máš?"
,, Mám, Dan."
,, Fajn, vidíš tam tú stíhačku? Je presne vedľa mostíka Mary-2."
,, Vidím."
,, Koľko je miesta medzi ňou a loďou?"
,, Dosť pre stíhačku... už viem, čo chceš!"
,, Teraz!"
Lokalita - mostík Mary-2
,, Doriti, čo to stvárajú?" skríkol plukovník. ,, Odpáľte ich! Okamžite!"
,, Nemôžem," odvetil poručík. ,, Ak by som to spravil, výbuch by zničil aj nás."
,, Doriti!"
Lokalita - okolie Mary-2
Derek prudko spomalil, spravil piruetu a dostal sa tak medzi stíhačku a mostík plukovníkovej lode. Tým dal čas Danovi, ktorý piruetou obehol celú loď a zaujal rovnaké miesto na opačnej strane.
,, Perfektne!" skríkol Derek do mikrofónu. ,, Podarilo sa! Máme ich v pasci. Zvyšujem výkon generátora. Keď bude na 100% a niekto sem šlahne raketu, tak to zničí polovicu flotily."
,, Náhodou nemáš medzi raketami schovanú atómovku?"
,, Haha, nie, ale hodila by sa! Nastavujem si vysielačku... idem hodiť reč s plukovníkom."
,, Dobre, občas sa do toho zamiešam."
,, Nosatý, počujeme sa?" spýtal sa Derek.
,, Kto je nosatý?" odvrkol plukovník a mimovoľne si chytil nos.
,, Ty. Počúvaj. Ak nás mienite odpáliť, tak by ste mali vedieť, že výbuch zničí polovicu tejto flotily. Preťažili sme generátory, ak začnete strieľať, tak budeme vybuchovať."
,, Skvelé," skonštatoval plukovník. ,, Ako ste si pomohli? Čo to mení na vašej situácii, že zomriete?"
,, Nedostanete Jupitera."
,, Dostaneme ho aj tak. Pozri sa, flotila sa už od nás vzďaluje. Ak nás odpálite, výbuch ich nezasiahne a oni vedia, čo majú robiť a ako majú loď získať. Chcete sa hrať?"
,, Nehráme sa. Bojujeme," odvrkoll Dan a odpojil sa. To isté spravil aj Derek.
,, Dan?"
,, Derek?"
,, Čo teraz? Má pravdu, nemôžeme si dovoliť moc vyskakovať. Vstupujeme do atmosféry, musíme spomaliť."
,, To je magor... on chce vletieť do atmosféry s hentou starou kraksňou? Veď to sa používalo pred 50 rokmi na prepravu vo vode, to nemá trup stavaný na niekoľkotisícové zohrievanie!"
,, To je jeho vec. Asi vie, čo robí, možno tam má nejaký kryt. My by sme ale mali niečo vymyslieť, dokým sa dostaneme k Jupiteru. Aká je pri ňom pozemná obrana?"
,, Netuším, nikdy som tam nebol... čo tam môže byť... 10 raketových veží a niekoľko desiatok vojakov? Ja neviem, vždy stavali na sile našich krížnikov. Aj to zabezpečenie, čo tam je, je skôr preto, aby sa tam nedostali pozemné jednotky."
,, Dan, ale to je zlé. Ak nečakali letecký útok, tak..."
,, To je zlé. Zatiaľ sa nemôžme ani katapultovať, sme v exosfére."
,, Ani potom to nepôjde, Dan. Ak sa katapultujeme, zostrelia nás."
,, Tiež pravda. Sakra, majú to pridobre vymyslené. Nemôžme odpáliť vôbec nič!"
,, Vstupujeme do mezosféry, chvíľu sa nebudeme môcť počuť, potom sa ohlás."
,, Ohlásim," odvetil Dan.
Ako vstupovali do atmosféry, ich trup sa začal zohrievať a postupne to vyzeralo ako keby horeli. Loď pod nimi horela taktiež, z nej sa navyše odlupovali kusy trupu. Derek to využil - akonáhle zbadal odlietajúci kus, zamieril so stíhačkou k nemu a podarilo sa. Kus kovu odrazil bombu zo stíhačky a odletel preč. Dan to celé sledoval s nadšením, plukovník zúril. Ale kvôli rádiovému šumu nemohol bomby odpáliť.
Dan na nič nečakal, prešiel nad loď pred Dereka a viac nemanévroval, čakal. Derek pochopil. Prešiel pod neho a sklom kokpitu sa snažil bombu odraziť. Keď to nešlo, aktivoval raketomety a tie sa vysunuli z trupu. Nepálil. Trochu cúvol, ukontroloval menšiu turbulenciu, rozbehol sa a raketometom narazil do bomby - aj bomba, aj raketomet odleteli preč.
Výborne, pomyslel si Derek. Môžem zrušiť preťaženie reaktora... ale... načo to robiť. Ak už ma mienia zostreliť, tak nech pri tom skapú aj oni! Čoskoro bude možné rádiové spojenie, už sme v troposfére. Tamto vidím mesto a vedľa neho kráter, kde sa stavia Jupiter.
,, Aaargh," ozvalo sa z reproduktora, ,, pália po nás, Derek. Naši vlastní!"
,, Vidím, vidím."
Pozemné jednotky začali strieľať po prilietavajúcej flotile. Niekoľko desiatok rakiet sa rozbehlo proti nim. Derek spomalil a prešiel za mostík Mary-2, Dan spravil to isté. Lasery na Mary-2 však rakety zamerali a po jednej ich začali odpaľovať. Niekoľko rakiet, ktoré lasery neodpálili, zasiahlo nepriateľské stíhačky a tie explodovali. Mnoho ich však ostalo.
,, Fajn, je na čase sa oddeliť," ohlásil Derek. ,, Ale predtým ešte pár slov k Nosatému."
Derek si prepol frekvenciu, Dan tiež.
,, Nosatý, ako si mohol vidieť, sme bez vašich bômb. Teraz nám nič nemôžeš."
,, To je síce pravda," odvetil plukovník, ,, ale znova ani vy mne. Ak vybuchne loď, trosky poškodia mesto pod nami. Akurát na jeho predmestie by doleteli."
,, Zasa má pravdu, Derek. Musíme to spraviť inak."
,, Máš nejaký nápad?"
,, Prepni sa. Máš?"
,, Hej."
,, Zapni štíty na maximum, musíme ich predbehnúť, vletieť do hangáru Jupitera a obsadiť loď pred nimi. Zabrániť im, aby sa dostali na mostík. Ale musíme si pohnúť."
,, Máme najlepšie stíhačky v systéme, ideme na to!"
Obe stíhačky vyleteli spoza mostíka a prudko akcelerovali smerom k Jupiteru. Predbehli všetky ostatné lode flotily, obleteli prilietajúce rakety a smerovali do hangáru Jupitera.
,, Je zavretý!"
,, Odpáľ bránu!"
,, Pôjde to?"
,, Musí!"
Obaja odistili rakety a vyslali ich smerom k hangáru na boku disku - Jupitera. Rakety explodovali a dvere hangáru sa rozleteli. Stíhačky vleteli dnu.
Derek to napálil do steny, Dan zdecimoval dve stíhačky a jedno vozidlo, kým zabrzdil.
,, Žiješ, Derek?"
,, Hej, ja som v pohode, len stíhačka nie. Ty?"
,, Nič mi nie je. Zdrháme, máme len pár sekúnd, kým tu budú!"
,, Ako sa chceš dostať k dverám, keď v hangári nie je vzduch?"
,, Fuha, to som nedomyslel... no, poriadne sa nadýchni!"
Obaja vyskočili a rozbehli sa k najbližším dverám hangáru. Do hangáru začali vlietavať nepriateľské stíhačky.
,, Pohni! Čochvíľa po nás začnú páliť!"
,, Veď bežím."
Dobehli k dverám, otvorili ich a vbehli do pretlakovej komory. Dvere zavreli a zaistili na kód. Vzduch sa napustil a dvere do lode sa otvorili. Obaja si vydýchli.
,, Teraz ich budú musieť odpáliť. Pohni... hľadaj nejaký výťah!"
,, Tam je! Bež!"
Dobehli do výťahu, stále nikde nikoho nestretli.
,, Tam. Stlač mostík. Máš..." povedal Derek.
,, Mám. Zaujímavé, že sme tu nikoho nestretli."
,, Pozri sa na hodinky, tam hore nad dverami výťahu."
,, Jedna hodina. Akurát sú všetci na obede... dobre si to tamtí naplánovali."
,, Ale nerátali s tým, že tu budeme my dvaja," povedal Dan.
,, Presne tak. Teraz im hlavne musíme zabrániť, aby obsadili mostík a prebrali kontrolu nad loďou."
,, Vieš toto pilotovať?"
,, No, teoreticky hej. Bavil som sa o tom s kamarátom, ktorý je hlavný architekt lode. Ak budeme mať šťastie, tak bude na mostíku."
,, Dúfajme. Už tam budeme."
O chvíľu nato výťah dorazil na svoje miesto a otvorili sa dvere. Obaja chceli vybehnúť von, ale zastavilo ich niekoľko hlavní samopalov.
,, Dofrasa, čo to má..."
,, Derek!"
,, Martin!"
,, Doprdele, čo to tu stvárate?"
,, To ti vysvetlím, keď na to bude čas. Povedz im, nech sklopia zbrane."
,, Kto ste?" spýtal sa muž v najlepších rokoch s briadkou, držiaci kolt. Derek usúdil, že na lodi velí. Nemýlil sa.
,, Poručík Clay, pilot zo základne Europa a podporučík Gem, takisto pilot. Martin ma pozná..."
,, Mne je jedno, kto ťa pozná, tu velím ja!"
,, Plukovník," ohlásil sa Martin. ,, Nechajte ho, nech povie, čo má na srdci."
,, Dobre. Hovor, Clay."
,, No, ako začať... tie samopaly..."
,, Ostanú tam, kde sú. Pohni si s príbehom."
,, V skratke - uniesli nás teroristi a plánujú ukradnúť Jupiter a zvaliť to na nás. Pilot Kohn to celé naplánoval a takisto zavolal všetky lode k pásmu asteroidov, kde nás videli naposledy. Tam však nebude čakať žiadna základňa, ani flotila nepriateľov, ale vodíková bomba. Je to plán na zničenie armádnej flotily..."
,, Hovorí pravdu," potvrdil stroho Dan.
Veliteľ lode sa zamyslel. ,, Kto tomu velí?"
,, Plukovník von Omsee, taký s kri..."
,, S krivým nosom," dokončil veliteľ. ,, To je hajzel, verím vám. Vojaci, sklopte zbrane."
Vojaci sklopili samopaly a umožnili pilotom vstúpiť na mostík. Celý mal tvar kruhovej miestnosti s kopulovitou strechou. Oproti sebe boli dva výťahy, na jednej strane bolo okno, ktoré zaberalo polovicu steny, na druhej strane boli prístroje, monitory a displaye, pri ktorých bol jeden z vojakov. V strede bolo veľké pilotné kreslo. Derek ho obhliadol, zbadal rovnaké riadenie ako v stíhačkách, len s tým rozdielom, že tu nemalo kreslo riadenie zbraní.
,, Prečo ste doteraz nezapli štíty?" spýtal sa Derek.
,, Akurát rozbiehame generátor, chvíľu to potrvá," odvetil Martin.
,, Čo elektrárne?"
,, Žartuješ? To sú reaktory na báze plazmy, premena deutéria na hélium. Na také rozbehnutie je treba vedecký tím a spúšťa sa to týždeň."
,, Aha. Takže ani lasery nepôjdu? Žiaden hyperpohon?"
,, To bude, len budeme mať krátke skoky. Kam chceš ísť?"
,, Predsa za flotilou, musíme ich varovať, aby tam nešli!"
,, Najprv sa musíme vysporiadať s týmito hajzlíkmi," prerušil ho veliteľ. ,, Všetky stíhačky sú v hangári. Akurát sa snažia vymyslieť ako všetkých vojakov dostať do lode, keď nemôžu v hangári zostať dlhšie ako niekoľko sekúnd, hehe."
,, To nám dáva trochu času," skonštatoval Dan. ,, Ale čo keď na to prídu?"
,, Potom máme, chlapci, kurva veľký problém," odvetil Martin.
,, Máte nejaký návrh?" spýtal sa jeden z mladých vojakov.
,, Celú posádku lode teraz tvoríme my a tím pracujúci na obilných poliach," skonštatoval veliteľ.
,, Na lodi sú obilné polia?" spýtal sa s úžasom Dan.
,, Samozrejme," odvetil Martin. ,, Loď je tak spravená, aby uživila 100 000 ľudí. Teraz tu pracujeme my a asi sto ďalších ľudí, zvyšok sa napcháva. Už sme ich informovali, uzatvorili sekciu a mieria sem. Slobodník Toth ich naviguje."
,, Sto ľudí? To sa tu budeme pchať ako sardinky. S tým sa nedá pilotovať," skonštatoval Derek.
,, Ty chceš pilotovať?"
Derek sa pozrel na Dana.
,, Derek, ja sa na to necítim..."
,, Ani ja moc nie."
,, Ale ty určite viac. Si lepší pilot."
,, Dobre."
,, Clay, chceš pilotovať?" spýtal sa velitel.
,, Ak tu nemáte iného pilota."
,, Nemáme, prišiel si ako dar z neba," odvetil Martin. ,, Inak by som to asi musel odpilotovať ja a to by nedopadlo dobre."
,, Fajn, tak čo teraz?" spýtal sa Dan.
,, Počkáme, kým naskočí generátor, presunieme ľudí do bezpečia a odlietame," odvetil veliteľ.
,, S otvoreným hangárom?"
,, No, budeme sa snažiť ich odtiaľ vytriasť," odvetil Derek.
,, Slobodník, pošlite tých technikov do konferenčnej haly pod nami," rozkázal veliteľ a ukázal na dvoch slobodníkov. ,, Ty a ty pôjdete za nimi a oznámite im, čo sa ide diať. Prípadne dohliadnete na ich bezpačnosť. Nebojím sa, že by sa k nim niekto dostal, skôr aby si oni sami neublížili. Jasné?"
,, Áno, pane!"
,, Tak bežte!"
Vojaci vbehli do druhého výťahu a o chvíľu ich nebolo. Derek sa posadil do kresla. Ako si sadol, z operadla kresla sa vysunul veľký ovládací panel s dotykovým displayom. Všetky tlačidlá okrem jedného svietili načerveno.
,, To je zbraňový systém. Momentálne nefunkčný... teda funguje tam jeden laser. Keď naskočí generátor, naskočia ďalšie lasery," vysvetľoval Martin. ,, Dan, budeš ho ovládať. Robí sa to tak, že položíš prsty na tamtých 5 tlačidiel, tým aktivuješ lasery. Na monitore vedľa bude systém automaticky zameriavať pohyblivé ciele. Ktorého sa dotkneš druhou rukou, toho budú ničiť lasery, ktoré budú aktivované. Zatiaľ nemáme doriešený software, tak strieľaj vždy len na jeden cieľ, jasné?"
,, V poriadku," odvetil Dan a pristúpil k panelu.
,, O chvíľu naskočí generátor, ešte niekoľko ťahov a rozbehne sa na potrebnú rýchlosť," oznámil vojak, kontrolujúci jeden z panelov vzadu. ,, 5, 4, 3, 2, 1, ide! Môžete, poručík!"
,, Držte sa!"
Derek čakal, že pilotovanie takej obrovskej lode bude pomalé a ťažkopádne, ako pohybovanie sa v bahne. Preto ho prekvapilo, keď loď doslova vystrelila do vzduchu a v priebehu niekoľkých sekúnd bola vo výške jedného kilometra. Derek zmenil sklon lode, nastavil predok smerom do vesmíru a prepol rýchlosť. Loď začala vylietavať z atmosféry, prenasledovaná stíhačkami a Mary-2, ktorá bola takisto prekvapivo rýchla.
,, Zapnite štíty!" skríkol Derek.
Martin pribehol k jednému z panelov a niečo doňho naťukal. ,, Nejde to. Ak chceme používať zbrane, tak nezostane energia na štíty."
,, Nedá sa dať polovica energie do štítov a polovica do zbraní?" spýtal sa Dan.
,, Ako som vravel, nemáme doriešený software. Bohužiaľ."
,, Musíme zničiť tie lode. Okrem Jupitera nie je široko-ďaleko žiadna loď schopná ich zastaviť. A nemôžme si dovoliť, aby obsadili Mars," zavelil veliteľ.
,, Dobre," odvetil Dan. ,, Derek?"
Derek neodvetil. Obrátil loď a začal cúvať rovnakou rýchlosťou ako šiel predtým dopredu. Cez okno mohol vidieť stíhačky a Mary-2, ako ich prenasledujú a pália po nich. Rakety však boli príliš pomalé. Dan aktivoval lasery a začal strieľať po lodiach. Zostreľoval jednu stíhačku za druhou.
,, Áno! Tam máte! Špiny!" kričal Dan ako ich dával dole.
,, Len im daj! Aj za mňa!" pridal sa Derek.
,, Pokoj, páni," povedal miernym hlasom Martin.
,, Mier na Mary-2. Tam je plukovník, odpáľ ho!"
Dan si na monitore vybral cieľ a lasery začali rezať. V priebehu pár sekúnd trafili reaktor lode a tá explodovala.
,, Tam má! Hajzel!"
,, Perfektne Dan! Pozri, ostatní sa dávajú na útek!"
,, Koľko ich je?" spýtal sa veliteľ.
,, Už len asi 50," odvetil Dan.
,, Dobre, nebudeme ich prenasledovať. Clay, obráťte loď a Martin, postaraj sa o hyperpohon."
,, Idem na to," odvetil Martin. Prišiel k panelu a vymenil sa s Danom. Prepol panel zo zbraňového systému na hyperpohon. ,, Výborne, teraz už len nastavíme množstvo izotopu na vytvorenie explózie, množstvo energie do laserov, teda nastavíme aké veľké bude zakrivenie priestoru a ako moc nás to priblíži k pásu asteroidov. Vzdialenosť je 0,4443 UI, takže..." zvyšok monológu bolo skôr mrmlanie si popod nos. Martin počítal a vypočítaval, zadával údaje a kalkuloval.
,, Tak, toto by sme mali za sebou," vydýchol si Dan.
,, Dobrá práca, páni," pogratuloval veliteľ. ,, Ak sa bude dať, vybavím vám obom povýšenie."
,, Vďaka."
,, Ďakujeme. Martin, kedy to už bude?"
,, Namier to trochu viac doprava. Na okne sa ti objavia súradnice."
Ako Martin povedal, tak sa aj stalo. Na okne sa objavila mriežka, krížik signalizujúci polohu miesta určenia a bod určujúci, kam práve loď mierila. Derek otočil loď tak, aby sa bod zhodoval s krížikom.
,, Hotovo, môžme."
,, Výborne, vypúšťam izotop... izotop vypustený. Keď ti poviem, tak zapneš motory na plný ťah na druhom rýchlostnom stupni a pôjdeš dopredu."
,, Dobre."
Lasery vystrelili do jedného bodu niekoľko desiatok metrov pred loďou a ten začal explodovať. Najprv menšie výbuchy, ktoré postupne narastali a v jednom momente prestali.
,, Teraz!" skríkol Martin a Derek vystrelil loď dopredu.
Lokalita - pásmo asteroidov, krížnik
,, Generál, po nepriateľskej flotile tu niet ani stopy," oznámil radista, mladý chlapík, ktorý sa do armády dostal len nedávno.
,, Ale to nie je možné, nemajú sa kde skryť. Skúste sledovať stopy ionových motorov," zavelil veliteľ flotily, generál Markov.
,, Žiadne stopy, pane. Ak tu bola niekedy nejaká flotila, tak nemala ionové motory, musela fungovať len na antigravitačných diskoch."
,, To je blbosť, taká flotila neexistuje!"
,, Potom... potom je jediná možnosť. Že tu nikdy žiadna flotila ani nebola."
,, Takže nám Kohn dal zlé informácie?"
,, Možno ani on nemal správne, pane."
,, Je to možné. Otočte flotilu, odlietame," rozkázal generál.
Vtom sa pred loďou zablyslo a niečo explodovalo. Tlaková vlna začala trhať asteroidy pred flotilou, lode mali len pár sekúnd času, kým dorazí k nim.
,, Preč!"
,, Štíty na plný výkon!
,, Čo malé lode?"
,, Bohužiaľ..."
Generál nestihol dokončiť. Pred flotilou sa objavil Jupiter a v poslednej chvíli celú flotilu ukryl pred tlakovou vlnou.
,, Čo to?"
Na okne, ktoré zároveň fungovalo ako obrazovka, sa objavila tvár Dereka.
,, Tak sa zdá, že sme prileteli v tej poslednej chvíli, pane."
,, Neviem kto ste, ale patrí vám moja... naša vďaka, vojak. Zachránili ste množstvo životov," odvetil generál.
Na monitore sa objavila tvár Izaka Kohna v kokpite stíhačky. ,, Aké dojímavé. Ale musím vám povedať, že predsa ste len zlyhali. Jupiter a flotila bude čoskoro bez možnosti pohybu a bez štítov. A keď sem dorazí flotila Obchodnej Federácie, všetko to tu rozpráši a z vás nič nezostane, páni."
,, O čom to hovoríš?" spýtal sa Derek.
,, Ach, dilino... vo flotile je rozmiestnených niekoľko EMP náloží. Odpálim ich a celá flotila bude bez možnosti hýbať sa, budete bez šťavy, skrátka dole. Ja skočím ohlásiť flotilu, je kus cesty skrz pole asteroidov. Oni prídu... No nič, idem ja pre nich, majte sa."
Spojenie padlo. Derek len videl ako sa z okraja flotily oddelila jedna stíhačka a unikla pred tlakovou vlnou EMP bomby. Na Jupiteri nastala tma, všetko zhaslo. Jediné čo fungovalo bola umelá gravitácia, pretože tá nebola závislá na elektrine, ale ako sa prestával točiť generátor, tak aj tá slabla.
,, Fajn, dá sa nejako dostať do hangáru?" spýtal sa Dan.
,, No, dá. Ale je tam teplota asi -150 stupňov a žiaden kyslík. Ak tam pôjdeš, tak ťa to zabije," odvetil Martin.
,, Nezabije, ak si dám termooblek. Ale musíme si pohnúť. Nemáme veľa času a každou ďalšou sekundou sa Kohnov náskok zvyšuje!"
,, Presne tak. Kade sa tam dá dostať?" spýtal sa Derek.
,, Poďte za mnou," Martin pribehol k výťahu a otvoril dvere vedľa neho. Bolo tam schodisko.
,, Vojak, podajte mi baterku," povedal Derek a zobral si od vojaka malú baterku. Rozsvietil schodisko a vydali sa za Martinom dole.
,, Toto bláznovstvo snáď nikdy neskončí?" mrmlal si Dan.
,, Chalani, ste našou jedinou nádejou. Musíte ho dobehnúť v tých asteroidoch," povedal Martin.
,, To by nemal byť problém," odvetil Derek. ,, SF-11 majú aj antigravitačný, aj ionový motor a on asi bude používať ten ionový. Je pomalší a dáva pilotovi viac času na reagovanie. Môže prelietavať okolo asteroidov bez obáv z kolízie. My len budeme sledovať stopu, zapneme autopilota a o chvíľu ho dobehneme. Dúfam."
,, Tak to dúfam aj ja. Zostreľte ho, bastarda. V hangári by mala byť na boku jedna SF-11 s jadrovou hlavicou. Ak sa bude dať, tak odpáľte aj tú flotilu, ktorú ten hajzel spomínal."
,, Výborne. Môžeš sa spoľahnúť. Len sa tam najprv musíme dostať."
,, Čoskoro tam budeme."
O chvíľu dobehli k malej miestnosti, v ktorej boli termoobleky. Rýchlo si ich začali nasadzovať. Vyzerali ako kombinéza, ale dokázali izolovať telo od okolitého prostredia. Bez problémov sa v nich dalo pohybovať v teplotách do -100 stupňov. Nasadili si takisto termohelmy. Kým tak robili, gravitácia na lodi sa o dosť oslabila. Keď vstúpili do hangáru, dostali sa k stíhačkám niekoľkými skokmi a jediným výskokom vyskočili do výšky kokpitu.
Obaja naskočili a zapli systémy. Vďaka tomu, že boli pri EMP výbuchu vypnuté, výboj nespálil žiaden obvod, takže teraz mohli bez problémov naštartovať a vyletieť von z Jupiteru.
,, Sleduj ionovú stopu," povedal Derek. ,, Zapni autopilota a nastav maximálnu možnú rýchlosť pre antigravitačný pohon. O ostatné sa stíhačka postará za nás."
A presne ako povedal, tak sa aj stalo. Kohn naozaj použil ionové motory a v priebehu niekoľkých sekúnd ho zbadali medzi asteroidmi. Behom chvíľky sa k nemu dostali a vypli autopilota.
,, Tak čo, šmejd? Tešíš sa na naše rakety?" spýtal sa Dan do vysielačky.
,, Čo to... ako ste sa? Ako ste sa sem dostali?"
,, To je, myslím si, naša vec. Tvoja vec budú o chvíľu naše náboje."
Derek aktivoval zbraňové systémy a začal po Kohnovi strieľať. Väčšina guliek sa odrážala od štítu a rakety na ňom vybuchovali, ale bolo len otázkou času, koľko toho štít vydrží.
,, Hahaaa, dokým prerazíte štíty, budem dávno pri flotile!" skríkol Kohn a zvýšil rýchlosť.
V diaľke pred nimi sa začala rysovať flotila lodí. Bola skutočne veľká, skoro taká, ako flotila, ktorá bola pri páse asteroidov. Delilo ich od nej ešte niekoľko desiatok kilometrov.
Dan zrýchlil a dostal sa tesne za chvost Kohnovej stíhačky.
Narazili do seba štítmi.
Znova.
A znova.
,, Čo to robíš, Dan?"
,, Dávam ho dole, hajzla."
Dan prebehol vedľa Kohna a chcel ho strčiť do asteroidu, ale Kohn ho predbehol. Vrazil stíhačkou do Danovho stroja a odrazil ho do najbližšieho kusu skaly.
Danov stroj explodoval, výbuch rozmetal všetko naokolo.
,, Nieeeee!" zreval Derek. ,, Kurva, špina! Zabijem ťaaaa!"
Derek zrýchlil, takže bol len sto metrov za Kohnom a vypálil salvu rakiet.
Ďalšiu. A ďalšiu.
Na tretí krát dve rakety prešli štítom, ale zasiahli len asteroid vedľa Kohna. Derek prepol na guľomety, ale musel sa uhýbať, pretože flotila po ňom začala páliť. Obrovské lasery rezali asteroidy pred nimi a rakety rozmetávali všetko v jeho okolí. Jedna ho dokonca zasiahla, ale zaúradovali štíty.
Hlavne sa nenechať zasiahnuť laserom, pomyslel si a vypálil po Kohnovi salvu z guľometov.
Salva vyradila ionový motor, druhá salva zasiahla kokpit. Kohnov stroj bez pilota vletel do asteroidu a vybuchol.
,, Tak, kurvy. A teraz si to vybavím s vami."
Derek vytrielil z asteroidového oblaku a prepol na najvyšší stupeň rýchlosti. Uhol sa pred raketou a nastavil časovanie atómovej bomby na tri sekundy. Otočil loď, v priebehu sekundy sa dostal na kilometer od lodí, odpojil hlavicu a tá sa zotrvačnosťou dostala do stredu flotily, kde explodovala. To už on ale bol niekoľko desiatok kilometrov preč a stále sa vzďaloval preč... preč. Preč od všetkého, od miesta, kde prišiel o jedného z najlepších priateľov, od miesta, kde zabil... toľko ľudí... toľko duší.
Sakra! Mal som na to právo? Urobil som tú správnu vec? Či nie... Koľko ľudí som zabil? Koľko ich prišlo o život... takéto otázky mu behali v hlave, kým mieril k Europe pre záchranné lode. Koľko ich zabil?
Iste mali doma rodiny, ženy a deti, ktorým som zničil životy, pomyslel si. A teraz ma vyhlásia za hrdinu.
Ale som ozaj hrdina?
Lokalita - Zem, Londýn, diaľnica
,, Takže za tým celým stála Obchodná Federácia?"
,, Presne. Spýtali sme sa ich, kde je ich flotila, ale nedokázali ani za 24 hodín zosumarizovať normálnu odpoveď. Bolo nám jasné, že si ju odpálil ty, tak sme im to povedali a teraz pôjdu pred súd," vysvetľoval Martin.
,, O čo im vlastne išlo?"
,, No chceli obsadiť Jupitera, dorobiť mu zbrane a odpáliť tretinu armádnej flotily. S Jupiterom by nemali problém zničiť roztrúsené krížniky na okraji nášho systému, pri Oortovom mraku a tých pár málo, čo máme pri Alfa Centauri. Tým pádom by vojensky prevzali kontrolu nad celým systémom."
,, Ale nerátali s možnou chybičkou."
,, S tebou a s Danom, presne tak."
,, Teraz ideme za Markom?"
,, Rozbiť mu hubu," upresnil Martin. ,, Debo z lesa. Hral sa na kamaráta... tie jeho účtiky. Špeciálne výdaje obchodnej spoločnosti."
,, Za atómové bomby, za asteroidy a stíhačky, za vojačikov. Veľmi špeciálne."
,, Špecifické."
,, Špecificky mu zlomím ruku."
,, Držím palce, môžeš ešte rozmýšľať, čo mu spravíš. Máme 20 minút, kým k nemu prídeme."
20 minút sa nakoniec ukázalo ako unáhlený odhad, kvôli zápche dorazili k Markovmu domu až o hodinu. Bola to stredná vila na okraji Londýna v luxusnej štvrti. Vysúpili z auta a prišli ku dverám. Derek sa rozbehol a kopol do dverí. Ani sa nepohli. Kopol druhýkrát, znova nič. Martin ho zastavil a skúsil kľučkou otočiť - dvere sa otvorili.
Obaja vošli dnu a zbadali Marka v teplákoch, ako beží dolu po schodoch.
,, Dofrasa, čo to tu robíte?"
,, Ahoj, priateľu," pozdravil Marka Martin.
,, Prečo ste... čo tu ty..."
,, Čo tu ja?" spýtal sa rečnícky Derek. ,, Došiel som ti rozbiť hubu."
Rozbehol sa po ňom, skočil a udrel. Nezasiahol, tak udrel druhýkrát. Tretí. Trafil do oka. Udrel do brucha, kopol do stehna, kopol zboku do brucha a strčil ho na zem.
,, Tak takto ty?" pridal sa Martin a kopol ležiaceho do hlavy. ,, Na pivo s nami chodíš a toto nám spravíš? Financuješ našu smrť?"
,, Ja som... ja som to nevedel..." chrčal Mark a vypľúval krv.
,, Asi si mu rozbil hubu, Martin."
,, Ja som to nevedel!"
,, Čo hovorí?" Martin sa pozrel na Dereka.
,, Vraj to nevedel... veríš mu?"
,, Veru nie," odvetil Martin a kopol Marka do krku.
,, Nevedel! Nevedel som to naozaj..." chrčal.
,, Nechajme ho, nech nám povie svoju verziu."
Chytili ho a opreli o stenu. Sediaci vypľul krv a až po chvíli našiel slová:
,, Ja som sa to dozvedel len hodinu pred Derekovým odletom."
,, Jasné. A ja mám zelenú hlavu. Musel si vedieť, na čo idú tie peniaze, ktoré šli cez teba!" skríkol Martin.
,, Nie, fakt som sa to dozvedel len hodinu pred jeho odletom. Vedel som, že tie peniaze idú na nejakých vojakov a na výdaje za stíhačky. Ale fakt... mne tieto veci nehovoria. Ja neviem..."
,, Tak teda nevieš. Hlavne že si to vedel hodinu pred jeho odletom a nič si mu nepovedal. A mne taktiež nie. Špina. Poď Derek, nebudeme si s hajzlom špiniť ruky, necháme ho súdom."
,, Idem. Len..." Derek sa napriahol a prudko udrel Markovi zhora do nosa, zaprašťala kosť a pustil sa prúd krvi. ,, To máš za Dana, ty hajzel! A...môžme ísť, Martin."
Poručík Derek Clay bol za zmarenie nepriateľskej akcie, zabitie a zničenie nepriateľskej flotily povýšený na kapitána a stal sa pilotom bojového krížniku triedy Jupiter.
Podporučík Dan Gem bol povýšený na kapitána in memoriam.
Podporučík Izak Kohn bol vyhlásený za vlastizradcu in memoriam.
Mark Thin bol súdený spolu s celým vedením Obchodnej Federácie, ktorej boli zabavené všetky zvyšné vojenské lode a to, čo zo spoločnosti zostalo, si rozobrali na Wall Street. Federácia nakoniec prestala existovať a všetci členovia vedenia boli odsúdení buď na doživotie, alebo na trest smrti.

Sarlej

Sarlej

Diskusia

Hurikan69
Pekne citanie. Aj taky maly kresleny filmik by som prijal. :)
26.02.2010
Aldeberan
uf. konečne prečítané, na 3tí krát a s riadnymi problémami. Mne sa to moc nepáčilo. Celá poviedka v podstate spravená z neprirodzených dialogov a trochu kostrbatých opisov. Naviac riadne béčkové prostredie (či už úmyselne alebo neúmyselne). Najväčšia chyba, že je to dlhé a má to uponáhlané tempo no nedokázalo ma to chytiť a moc ma nebavilo. Nehovorím, že to bolo zlé, ale nebolo to ani nie dobré, také typické internetovsky amatérske. Dal by som 5,5 keby sa dalo... No, teším sa na ďalšie kúsky :)
27.02.2010
Sarlej
ako by si to vylepšil, prípadne skrátil?
27.02.2010
Aldeberan
ja by som to nemenil, išiel by som písať niečo iné :) Ťažko ti radiť, pretože mňa zjavne baví úplne iný štýl písania, naviac som za posledné dva roky písal skoro len poéziu. To, čo by ti vylepšilo písanie a zároveň by ťa asi aj bavilo, je netiahnuť príbeh dialógmi (inak toto som urobil pri mojej prvej poviedke aj ja),ktoré ti mimochodom celkom idú :) Radšej opísať čo postava robí a prečo to robí, nie len ako vyzerá. Celkom dosť mi tam chýbala motivácia postáv a nejaké ich hlbšie vykreslenie - všetky mi splývali do jednej - vesmírny pilot alá Top Gun. Viac postáv by malo mať nejaký dôvod a mali by byť jasne odlíšené.
28.02.2010
Aldeberan
Potom - dejové zvraty by si zaslúžili trochu viac priestoru :-D Skutočne ma dojalo, keď sa v troch odstavcov odohrali dva významné dejové momenty (jupiter zachránil nejakú flotilu a ten žid či kto ich znehybnil EMP náložami). V seriály by to zabralo dve epizódy, vo filme by to bolo 15 minút trikových efektov- rovnako v poviedke by si to mal nechať čitateľa vychutnať. Namiesto toho zas tie dialógy :) Ďalej - všeobecne postavy reagovali na nečakané dejové zvraty štýlom "no a čo, som cool", ale keď chudák mal vliezť do hangáru, tak reagoval teatrálne v štýle "Toto sa snáď nikdy neskončí". Takže reakcie postáv boli dosť neuveriteľné. Možno máš všetko na háku ty, ale normálny človek by reagoval trochu inak :) No, to je všetko čo ma napadá, dúfam, že to nebolo moc zmätené :)
28.02.2010
Aldeberan
a jasne, technická poznámka: po úvodzovke na začiatku vety (") sa nedáva medzera: "Priama reč."
28.02.2010
jurinko
No, idem si to precitat. Ale mne naopak ludia vycitaju malo dialogov a vela opisov, takze kludne (ak mas dobre tie dialogy) pouzivaj dialogy, sem tam tam hod nejaky opis a namiesaj to tak, aby sa ti to pacilo a aby to bolo nejako vyrovnane. Dost bolo vseobecnych zvastov, idem citat a poskytnem konkretnu kritiku ;-)
28.02.2010
Sarlej
Aldeberan - k opisom toľko, že určite by sa tam hodili, ale neviem kto by to potom čítal, keď už teraz je to rozťahané na vyše 15 strán.
k dejovým zvratom - tu s tebou súhlasím, zaslúžilo by si to viac priestoru
k postavám - aj na cool pilota ala Top Gun toho môže byť občas príliš ;-)
k technickej poznámke - dobre
Jurinko - som zvedavý
28.02.2010
Aldeberan
Sarlej: v tom je tá pointa. namiesto piatich riadkov dialogu dva riadky opisu :-) Na znaky ci slova to mozno vyjde rovnako ale lepsie sa to cita.
28.02.2010
jurinko
Tak som to precital a tu je recenzia (bude to na vela prispevkov):
Zly zaciatok. Rovno hodis citatela do deja, bez akehokolvek naznaku opisu prostredia alebo postav. Zaciatok by mal vtiahnut a zaujat, nemali by to byt vety “Traja muzi stali pri aute. Prisla k nim zena.” – no a co? Nezaujme ta to, nemas dovod to dalej citat, radsej po prvej vete daj nejaky opis prostredia, muzov alebo ich pocitov, nie hned dalsiu udalost. Neucesane vety, castokrat vela vedlajsich viet. Radsej to posekaj na normalne vety a jednoduche suvetia, suvetia spojene dvakrat slovom “ktory” su prilis kostrbate. Cechizmy (skubol, sakra), gramatika (aj ked hlavne preklepy, skor, ako vylozene chyby).
28.02.2010
jurinko
Castokrat vela zbytocnych vysvetlovaciek, napr.: presli do pretlakovej komory, zacalo to vysavat vzduch, ked vysavanie skoncilo, otvorili sa dvere do vesmiru – ludia vedia, co sa deje v pretlakovej komore, aj kam vedie, nemusis im vsetko vysvetlovat; alebo: do miestnosti vniklo silne svetlo. Ked si nan zvykli, zbadali chodbu – bud viac opis, ako si nan najprv nevedeli zvyknut a preco, alebo sa na to vykasli a nevysvetluj tolko. Opis prostredia typu: mal tvar bubna s priemerom niekolko stoviek metrov a dlzkou jedneho kilometra – najprv nepresny udaj, hned nasledovany uplne presnym – daj oba rovnake (s presnymi udajmi je to osemetne, lebo normalny clovek nerozozna jeden kilometer od osemsto metrov, ked to vidi. Takze ak presne udaje, tak to musi mat logiku – napriklad kazdych sto metrov znacka, vidime desat znaciek, vieme, ze to je kilometer).
28.02.2010
jurinko
Tie dialogy, na ktore sa tak spoliehas, ti moc nejdu. Nie je z nich poznat rozdielne osobnosti zucastnenych postav, vsetci rozpravaju rovnako (tipujem, ze ako ty) a rovnako neuveritelne (malo autenticky). Vypisovanie Lokalit je tiez zle, odvadza to od deja, radsej zmenu prostredia opis nejako inac. “Ako povedal, tak aj urobil” – sme v Dobsinskeho rozpravkach alebo kde? To skutocne nepouzivaj. A posledna vec: ako povedal jeden rusky spisovatel (neviem si spomenut na meno, ak to niekto viete, tak mi to povedzte pls :-) ): “Ak sa v knihe objavi puska, malo by sa z nej vystrelit.” – v knihe by si mal pouzivat iba to podstatne, aby to malo nejaky vyznam v deji. Lebo napriklad ta zena, co v uvode prisla k tym trom muzom pri aute, tam uz nikdy potom nebola. Takze tam vlastne nemusela byt vobec...
28.02.2010
jurinko
Poznamky k deju: Neviem, ci by sa isiel testovaci pilot na stihacke 16 hodin pred letom ozrat, to by musel byt velmi nezodpovedny (co sa mi zas nehodi k vojakovi). Rozdiel medzi starou a novou stihackou bol okrem ineho vo farbe… pekna hovadina, to je ako keby si povedal, ze rozdiel medzi starymi a novymi renaultami je hlavne vo farbe. Farba je uplne druhorada, podstatna je technika (tie energeticke zbrane) – zla formulacia, zacat najprv nepodstatnou informaciou az potom dat tu podstatnu. To, ako ich zozral asteroid mi uplne pripomenulo Bonda, ked tam mal ten nejaky zloduch tu vesmirnu lod, co sa tak otvarala a pozierala tie raketoplany :-D
28.02.2010
jurinko
Inak celkom biedny pribeh. Ked maju medzi sebou Kohna, nepotrebuju pilotov, nejakych by si vycvicili (hentych dvoch by zabili a stihacky by pilotovali ich ludia – vzhladom na plan nijaky posun). A Kohn, ak je v tom s nimi, by urcite vsade neroztruboval, ze je za to zodpovedny, ten plan nema logiku. V najvacsej lodi v sustave su o jednej hodine vsetci na obede? To co je za kravinu, ved to je armada preboha, nie zakladna skola! “Izak Kohn bol vyhlaseny za vlastizradcu in memoriam” – in memoriam sa nikto za vlastizradcu nevyhlasuje, pretoze proti zosnulemu nemozes viest nijake pravne konanie.
28.02.2010
jurinko
Zaver: Nevypisane, amaterske, naivne, zle strukturovane, divne a neuveritelne dialogy, ploche a psychologicky nezvladnute postavy, nelogicky dej. Ale! Ak na sebe popracujes, tak to mozno niekam dotiahnes. Len viac citaj, vsimaj si rozne postupy pri tvorbe deja, skus sa zamysliet nad tym, co chces napisat, preco a ako. Toto je prve dielo, tak dufaj, ze sa budes uz iba zlepsovat. Priestor na to mas. Dal som 2
28.02.2010
jurinko
A taka mala poznamka na koniec: suhlasim s Aldeberanom, radsej opisy ako dialogy. Ospravedlnujem sa za spamovanie fora, nabuduce sa budem krotit :-)
28.02.2010
Sarlej
ak si dal hodnotenie 2, tak o moc horšie už byť dielo nemôže ;-)
28.02.2010
jurinko
Ale moze. Aspon je co hodnotit, malo to dej a bola to aj poviedka. To je velke plus, niektore "diela", ktore tu vyjdu nesplnaju ani toto malo. Dobra dvojka je lepsia, nez by sa mohlo zdat, naozaj ;-)
01.03.2010
Sarlej
jasné, rob si srandu :-) ale dáva to nádej, že niektoré iné moje dielo sa ti možno zapáči
01.03.2010
jurinko
Sarlej, ale ja si nerobim srandu, myslim to vazne, naozaj slusna dvojka pre mna znamena normalnu amatersky napisanu poviedku, so slusnym potencialom, nie 20% alebo podobne. A na dalsie diela sa tesim..
01.03.2010
Aldeberan
2 od jurinka nie je az tak drsne, pretože skutočný (ani neskutočný) odpad ani nehodnotí :)
02.03.2010
draculin
Scifi, uz len to si zasluzi aplauz!Akurat ma ubijali tie dialogy.Vazne boli na strasne beckovej urovni,dofrasa. Zaklad totizto je ten, ze dialogy vacsinou dej neposuvaju dalej - a tu som mal pocit, ze casto islo len o "take chlapacke zvatlanie". Proste spusta pismeniek,ale vcelku nic nepovedali. Mozno by pomohlo tie casti kde su dialogy prejst, niekde ich uplne zrusit a nahradit jednoduchsim opisom...a inde skratit, vynechat veci ako "hehe" a radsej pridat na koniec vety nieco ako "zachechtal sa", "uskrnul sa" a tak. A mozno zrusit niektore postavy. Ked sa niekto vyskytuje v jednej jedinej vete,je mi sumafuk aky ma uces a ako sa vola. V podstate tieto informacie potom len zatazuju... Ale mimo toho co som ofrflal, aj moze byt :)
03.04.2010
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.