Sám - apokalyptický denník (Deň 4.)
Príbeh Tea Hurdlesa, mladíka, ktorý sa z prírody vracia k civilizácií aby zistil, že tá prestala existovať. Čo sa stalo? Toto je jeho denník.
Deň 4.
Stál som opäť v meste. Tentoraz som nemal so sebou svoj bicykel, vybral som sa tam pešo. Možno trochu odvážne, však? Mesto bolo stále strašidelne prázdne. Človek si ani neuvedomí, ako zbytočne tieto miesta vyzerajú bez ľudí. Čo sa s nimi stane, keď umrie aj posledný?
Stál som tam a mal som pocit ako keby som jediný človek na svete. Bol som ponorený do ticha. Po chvíli bolo ticho prerušené. Začul som v diaľke niečo, čo mi zo začiatku pripomínalo spev. Započúval som sa a naozaj to bol spev. Spev malého dievčatka, ktorý sa mi zdal povedomý. Už som ho niekde počul. V tom som dievčatko zbadal. Sedelo tam na ceste, pod semaforom vzdialeným asi 50 metrov odo mňa. Bolo mi podozrivé, čo tam robí, keď je celé mesto prázdne. Chcel som vykročiť smerom k nemu, úkaz nado mnou mi však nedokázal opustiť moje miesto. Na oblohe sa začalo diať niečo veľmi nezvyčajné. Mraky sa odrazu nahrnuli na seba a vytvorili sivomodré monštrum oblakov, ako keď maliar rozleje všetky svoje farby na podlahu. Mraky začali postupne klesať a menili sa na hmlu. Opäť som zacítil ten nepríjemný zápach. Čo sa to deje? Takéto počasie som jakživ nezažil.
Z myšlienok ma prebral hrozný výkrik. Spev dievčatka sa zmenil na hrozný krik muža. Prenikal mi až do kosti a ja som cítil, ako sa stáva mojou súčasťou a paralyzuje ma. Nemohol som sa ani pohnúť. Jediné, čo som mohol urobiť, bolo kričať.
V tom som otvoril oči dokorán, zhlboka som sa nadýchol a posadil som sa. Až o niekoľko okamihov som si uvedomil, že to bol iba otrasný sen. Bol som vystrašený, spotený. Vstal som, dal som si sprchu a zišiel som dole do kuchyne.
Popri raňajkovaní som premýšľal nad svojim snom a udalosťami včerajška. Spomenul som si na noviny, ktoré som včera zobral z mesta a začal som v nich listovať. Pozorne som si ich prezrel dvakrát, no nebola v nich jediná zmienka o evakuácii alebo o udalosti, ktorá by všetkých ľudí donútila opustiť mesto. Lokálne voľby, súťaž o najkrajšiu tekvicu, posledné športové výsledky – noviny nič nevysvetľovali. Boli to iba strany plné bludov. Predsa sa mi ale podarilo nájsť jeden zaujímavý článok. Bol to iba malý obdĺžnik textu v pravom rohu jednej strany. Článoček hovoril o výbuchu v bani, ktorá sa nachádza v lese pri meste. Ako som už spomínal, baňa je dávno uzavretá. V článku neboli popísané príčiny výbuchu.
Ešte som našiel správu o záhadnej vražde, ktorá sa stala v strede minulého týždňa. Žeby ľudia odišli zo strachu? To sa mi zdá nepravdepodobné. Okrem týchto správ som tam nič neobvyklého nenašiel. Čo iné som čakal? Ak chcem zistiť, čo sa deje, nesmiem sa spoliehať na nejaké noviny. Hlavne chcem však nájsť svoju rodinu.
Okolo šiestej som sa vybral bicyklom po okolitých farmách. Ako som predpokladal, nikoho som nenašiel. Na jednej z nich som však objavil niečo hrozné. Dom bol zamknutý zvnútra, a tak som dúfal, že by sa v ňom niekto mohol ukrývať. Po neúspešnom klopaní som sa musel dostať dnu sám. Všetko bolo nedotknuté. Dom vyzeral tak, ako keby v ňom stále prebiehal život. Nenašiel som nič podozrivé. Na stole bola dokonca ešte nedojedená miska s cereáliami! Televízia bola zapnutá, no na všetkých programoch bol iba zrnitý obraz. Zvláštne – v meste nebol ani náznak elektriky, u nás na farme a takisto aj tu však funguje.
Zrazu som začul zvonku buchot. Plný slepého nadšenia som sa pozrel z okna na dvor, nič som však nevidel. Potom som kútikom oka zazrel pohyb. Niečo bolo vonku a rozhodne sa to pohybovalo po dvoch nohách. „Človek!“ zašepkal som. Vybehol som von, obzeral som sa po okolí, no žiadny pohyb som už nezazrel. Napadlo mi, že sa pozriem do kôlne.
Pomaly som otvoril dvere a to, čo som tam videl mi vyrazilo dych. Zo stropu niečo viselo. Bola to ovca, ktorá sa kývala na povraze. Prišlo mi zle. Bola obesená! Preboha, kto a prečo by robil niečo také odporné? Zmocnil sa ma paranoidný pocit, že sa na mňa niekto pozerá. Zabuchol som dvere a utekal k svojmu bicyklu. Začal som bicyklovať ako o život. Keď som sa po chvíli obzrel, zdalo sa mi, že sa niečo mihlo za oknom na poschodí. Nezazrel som to dostatočne dobre, aby som mohol určiť, či je to človek. Čo iné by to ale bolo? Mám z toho veľmi nepríjemný pocit.
Po návrate domov som sa zamkol. Už som sa neodvážil svietiť. Presťahoval som sa na povalu, zamkol som sa aj tam a ľahol si pri okno. Cítim obrovský strach.
Okej. Niečo sa tu rozhodne deje. Niečo, z čoho mi naskakujú zimomriavky. Vďaka niečomu je celé okolie ľudoprázdne. Je dosť možné, že som tu jediný človek. Kto však obýva farmu, ktorú som dnes navštívil? Prečo cítim zvláštny nepokoj? Prečo mi neustále napadajú katastrofické myšlienky? A čo je s mojou rodinou?!
Neustále sa zhováram sám so sebou a snažím sa tak upokojiť. Márne. Svetlo zvonku mi už na písanie nestačí a svietiť baterkou nechcem.
Prvý diel:
Druhý diel:
Tretí diel:
Tomáš Hegli
Sám - apokalyptický denník je príbeh Tea Hurdlesa, mladíka, ktorý sa z prírody vracia k civilizácií aby zistil, že tá prestala existovať. Čo sa stalo? Toto je jeho denník.
Diskusia
8HitBoy
Opäť sa mi to ťažko hodnotí. Tvoj príbeh ma zaujíma a netrpezlivo čakám na niečo, čo deju dodá viac dynamiky a posunie ho na vyššiu úroveň. Stále to neprichádza, stále sa dočkávame len opisov toho, aký zvláštny a zničený je svet a hrdinovými očami sa oboznamujeme so situáciou. Už o nej ale vieme a chce to niečo ďalšie. Verím, že by to mohla byť práve konfrontácia s inými preživšími, ktorú teasuješ v dnešnom dieli. Teším sa na to!
Inak mi osobne trošku škrípu niektoré vetičky a slovné spojenia, nepôsobia pre moje uši tak... prirodzene, ľahko. Skvelý text by podľa mňa mal byť ľahunký a čitateľ by sa ho mal len tak jemnučko dotknúť svojou dušou. To by sa podľa mňa dalo v tvojom texte, aj keď je dobrý, ešte vypilovať. Viem že Denník chceš vydať. Je už v nejakom vydavateľstve, alebo je ešte čas na nejaké drobné zmeny a vylepšenia? Ak áno, možno by som rád pomohol, ak by si o to stál. Ak nie, tak nie, nevadí :) Teším sa na ďalší diel a držím palce!!
17.12.2020
Opäť sa mi to ťažko hodnotí. Tvoj príbeh ma zaujíma a netrpezlivo čakám na niečo, čo deju dodá viac dynamiky a posunie ho na vyššiu úroveň. Stále to neprichádza, stále sa dočkávame len opisov toho, aký zvláštny a zničený je svet a hrdinovými očami sa oboznamujeme so situáciou. Už o nej ale vieme a chce to niečo ďalšie. Verím, že by to mohla byť práve konfrontácia s inými preživšími, ktorú teasuješ v dnešnom dieli. Teším sa na to!
Inak mi osobne trošku škrípu niektoré vetičky a slovné spojenia, nepôsobia pre moje uši tak... prirodzene, ľahko. Skvelý text by podľa mňa mal byť ľahunký a čitateľ by sa ho mal len tak jemnučko dotknúť svojou dušou. To by sa podľa mňa dalo v tvojom texte, aj keď je dobrý, ešte vypilovať. Viem že Denník chceš vydať. Je už v nejakom vydavateľstve, alebo je ešte čas na nejaké drobné zmeny a vylepšenia? Ak áno, možno by som rád pomohol, ak by si o to stál. Ak nie, tak nie, nevadí :) Teším sa na ďalší diel a držím palce!!
17.12.2020