Sám - apokalyptický denník (Deň 3.)

Príbeh Tea Hurdlesa, mladíka, ktorý sa z prírody vracia k civilizácií aby zistil, že tá prestala existovať. Čo sa stalo? Toto je jeho denník.
Filmová história scifi
Deň 3.
Dnešný deň mi na pohode teda rozhodne nepridal. Ale po poriadku...
Včera som zaspal hneď ako som dopísal denník. Spal som ako zarezaný. Keď som ráno vstal, dom bol stále prázdny. Zobudil som sa s tiesnivým pocitom, nezvyknutý na takéto rána. Väčšinou spolu raňajkujeme celá rodina, zhovárame sa – teraz mám celý dom pre seba, no neteším sa. Raňajkoval som a popri jedení som si v mysli splietal nepríjemné myšlienky. Môj včerajší plán návštevy mesta sa dnes stal nevyhnutnosťou. Umyl som sa, obliekol, opravil defekt na bicykli a vyrazil som.
Dúfal som, že stretnem niektorého z našich vzdialených susedov, známych alebo v tom najlepšom prípade celú moju rodinu. Celú cestu som rozmýšľal, kam sa mohli vybrať bez toho, aby mi čo i len naznačili svoje úmysly alebo nechali odkaz. Ani som si nestihol uvedomiť a mesto som mal na dohľad.
Mesto nie je veľké, má len okolo 900 obyvateľov, no leží v prekrásnom prostredí. Široko ďaleko sa nenachádzajú žiadne iné mestá, musí tak prežiť samo. Pripomína mi hrad z piesku vybudovaný na obrovskej pláži. Páči sa mi, že si zachovalo svoju starú atmosféru aj napriek súčasnej dobe.
Nízke kvádrové budovy obhrýzané časom lemujú cesty. Po zemi sa povaľujú staré noviny, letáky a rôzny odpad. Mrzí ma, že sa obyvatelia oň príliš nestarajú. Sú to väčšinou potomkovia baníkov, ktorí sa sem nasťahovali pred niekoľkými desaťročiami. Odvtedy, čo baňu zavreli, mesto chátra. Svoje zlaté časy má už za sebou, aj napriek tomu sa sem vždy rád vraciam.
Z diaľky sa mi mesto zdalo také, aké som si ho pamätal. Po vstupe doň sa však môj strach a nepríjemný pocit iba umocnili. Vošiel som do mesta a neveril som vlastným očiam. Musel som zastať, odložiť bicykel a posadiť sa na zem. Cítil som príjemné teplo sálajúce z asfaltovej cesty, no vo svojom vnútri som zamrzol. Mal som pocit ako keby mi srdce ani nebilo.
Mesto bolo úplne prázdne! Žiadni chodci, žiadna doprava, žiadny hluk. Hostince, ktoré sú inokedy preplnené ako kanále krysami, zívali prázdnotou. Pred poštou nebol žiadny rad netrpezlivých občanov, tržnica bola vyľudnená a mesto pôsobilo dojmom, že spí. Vošiel som do obchodu a zakričal – nik sa neozval. Skúšal som to stále a stále, v ďalšom obchode, v papiernictve, v knižnici aj v drogérii. Výsledok bol však rovnaký. Zmätok a otázky sa vo mne stupňovali.
Celé mesto som prešiel bicyklom asi trikrát. Po úvodnom prekvapení som sa trochu upokojil a začal uvažovať. Budovy vyzerali byť opustené narýchlo, dvere do niektorých boli dokorán otvorené. Zopár áut stálo pri cestách, jedno rovno v strede križovatky. Bolo tu ticho – teraz ma však neupokojovalo, práve naopak. Ticho na niektorých miestach neveští nič dobré.
Keďže nemáme na farme prístup k internetu, rozhodol som sa, že zavítam do internetovej kaviarne a pokúsim sa zistiť, čo sa deje. Tento pokus však skončil skôr ako poriadne začal. Elektrika v celom meste nefungovala. Po istom čase som si všimol, že moje vnútorné znepokojenie narastá. Neustále som sa otáčal. Párkrát som zastavil a iba načúval. Nechcel som tu ostať už ani minútu.
V jednom z obchodov som si rýchlo zobral jedlo a nahádzal som si ho do batohu. Svedomie mi nedovolilo odísť len tak, a tak som peniaze nechal na pulte. Bol to smiešny dobrý skutok, ktorý nikomu nepomôže. Na pulte som si všimol miestne noviny, strčil som ich k potravinám do batohu a už som sa ponáhľal späť na farmu.
Prišiel som asi pred dvoma hodinami. Najedol som sa, aj keď mi príliš nechutilo. Chcelo sa mi plakať. Moja myseľ ma neustále straší hroznými predstavami. Snažím sa tomu nepodľahnúť, neviem však, či sa mi to darí. Stále si opakujem, že všetko bude v poriadku a moja rodina je v bezpečí. Prosím, nech sú v bezpečí...
Prvý diel:
Druhý diel:
Štvrtý diel:

Tomáš Hegli

Tomáš Hegli
Sám - apokalyptický denník je príbeh Tea Hurdlesa, mladíka, ktorý sa z prírody vracia k civilizácií aby zistil, že tá prestala existovať. Čo sa stalo? Toto je jeho denník.

Diskusia

8HitBoy
Oh, u tease! Konečne si nám dal konfrontáciu hrdinu s realitou. Na to presne čakám! Je to pekne napísané, ale topí sa to miestami v opisoch. To, že hrdina je sám a je to vlastne jeho denník, že tomu chýba akási dynamika, ktorú prináša dialóg mi sem-tam dosť chýba. Je to stále ale zaujímavé čítanie a čakám na ďalší diel.
29.11.2020
Tomáš Hegli
Ďakujem :)
Je pravda, že denníková forma má svoje plusy aj mínusy. Možno je to o čosi autentickejšie, avšak rozhodne chýbajú dialógy. Zase keďže ide o postapo tak podľa mňa je to celkom ok. Určite sleduj aj ďalšie časti.
15.12.2020
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.