Posledná prehra

Pod hradbami mocného mesta sa schyľuje k poslednému boju. Čo vlastne znamená vyhrať a čo prehrať? A zmení to vôbec niečo?
Filmová história scifi
Ilustračné obrázky k spacenews - Posledná prehra
Ilustračné obrázky k spacenews - Posledná prehra / Zdroj Disclaimer
„S týmito vašimi hlúposťami som súhlasil, predsa nie som idiot! Viem, čo môže číhať v týchto lesoch. Ale chceš po mne, aby som si nechal ujsť ten pohľad na krv nepriateľov a tú nádhernú kakofóniu ich posledného plaču? Som kráľ a vravím nie! Kráľ má predsa nosiť korunu, nie koženú čiapku, čo už páchne po zhnitom tuku. Do tohto brnenia som sa navliekol iba pre to, že tieto lesy nepoznám. Ale keď budem cválať po bojisku so zástavou v ruke a kričať, čo si o tých bastardoch myslím, pri všetkých bohoch, koruna bude tam, kde patrí! Nenechám žiadneho neurodzeného bast...“ kráľ sa zarazil, rozhliadol a odpľul si cez rameno. Potom sa zasa otočil k Striderovi „Nikoho. Nenechám nikoho, aby si navliekol moje šaty, na hlavu nasadil moju korunu a aby ho zabili namiesto mňa!“
„Chceš snáď zomrieť osobne, výsosť?“ zasyčal Strider a tiež si odpľul. „Znova opakujem, že je to príliš nebezpečné.“
„Neopovažuj sa so mnou hovoriť takýmto tónom! Nemáš ani poňatia, čo je to nebezpečenstvo!“
Strider naňho sarkasticky pozrel spod zmraštených obŕv, pretkaných množstvom starých jaziev a znovu si odpľul. Sotva sa udržal, aby to nebolo kráľovi do tváre.
„Mám ťa už plné zuby, ty namyslený skurvysyn! Zmizni! Zmizni, než ťa dám sťať ako dobytok!“ zvrieskol kráľ, prskajúc pritom Striderovi priamo do tváre. Strider pokrútil hlavou, utrel si tvár rukávom a otočil koňa. Kráľ si prudko strhol prilbu a šmaril ju do blata.
„Zbohom, výsosť. Už sa neuvidíme,“ povedal, vystupujúc z nekonečnej rieky prilbíc a štítov.
„Za zbehnutie dostaneš povraz! Uvidíme sa! Ešte sa uvidíme!“ vrieskal kráľ a ignoroval vojakov, ktorí sa od neho nápadne vzďaľovali, až bol okolo len prázdny kruh.
„Samozrejme,“ pomyslel si Strider. „Uvidíme.“
*
Z holého vrchu pod ruinami starej veže bol dobrý výhľad na javisko. Opona z čierneho dymu z dedín v podhradí sa už rozťahovala. Strider pri tom pohľade cítil hnus. Toľko zbytočne zabitých... A pre čo? Boha? Slávu? Územie? Zvrátenú ideológiu? Možno z každého trochu. A možno z každého nič.
Obliehanie sa dávno začalo. Stále to isté, znovu a znovu, dokola. Striderovi bol ten pohľad tak dôverne známi, že ho ani nenadchol. Krv zúrodní pôdu. Padajúci vojaci odrátavajú čas do konca.
K hradbám sa sunuli šíky, kryté stenami štítov a chrániace obrovské baranidlo. Keď sa priblížili k bráne, z cimburia okrem šípov začali pršať aj kamene a vriaca živica. Niekto z hradieb dolu pustil pochodeň. Jeden bok baranidla vzplanul a stena štítov sa rozbila ako lacný porcelán. Päsť baranidla ešte raz ťukla do brány a potom sa len kývala na reťaziach.
K baranidlu sa rozbehlo mnoho vojakov, ako mravce za padnutým chlebom. O chvíľu štíty opäť kryli oslabený bok, plamenné jazyky posledný krát oblizli kolesá a päsť sa dala opäť do pohybu. Už to nemalo trvať dlho. Strider ale stále nepokojne blúdil očami po bojisku. Potom ho uvidel.
Z labyrintu stanov, roztiahnutom ako pleseň na ešte včera krásnej zemi vyrazila postava v zbroji farby plameňa, nesúca sa na bojovom koni krytom čabrakou tej istej farby. V ruke, podľa očakávania, niesla taktiež plamennú zástavu, mávajúc ňou zo strany do strany. Aj keby to niekto farboslepý všetko ignoroval, musel by si všimnúť jasný lesk koruny, úplne odlišný od matného lesku špinavých prilbíc a krvou padlých priateľov sfarbených čepelí. Strider si mimovoľne odpľul. Cítil sa zvláštne, keď sa len prizeral. Boj mu po rokoch praxe pripadal skôr ako šport.
Vtom sa to stalo. Šíp, ktorý vyletel z hradieb nevidel, zato videl, ako kráľ púšťa zástavu a zasiahnutý tým šípom padá z koňa, ktorý neotáľa a cvalom beží späť k táboru. Strider sa neusmial, nefľochol, ani si znovu neodpľul. Iba sa otočil a proste odišiel.
*
Strider sa prebral v putách. Okamžite si vybavil tú nehodu pri schádzaní z kopca. Kamene sa pod ním zosunuli a... Bola to vôbec nehoda? Všetko nasvedčovalo o opaku.
„Myslel si si, že ma poznáš, že?“ smutne sa spýtal kráľ. Strider si ho dovtedy nevšimol. Sedel oproti nemu, v lone mal zloženú pokrivenú prilbicu a pri pravom oku si pridŕžal handru, nasiaknutú liečivou masťou.
„Myslel si si, že ma vyhecuješ k tomu, aby som sa nechal zabiť ako pes a všetkým na očiach?“ pokračoval kráľ rovnakým tónom. Strider bol taký zaskočený, že ani neodpovedal.
„Samozrejme že nie, veď...“ kráľ silno, hrdelne zakašlal, „...veď ani ty nie si idiot. Ale myslel si si, že ma tvoj odchod vytočí a bude práve tou pákou, ktorú si potreboval. Dobre viem, ako by reagoval každý kráľ na mojom mieste, nebolo ťažké to zahrať.“
„Ale...“ začal Strider.
„Nie, počkaj, nechaj ma dohovoriť,“ divo naňho zamával zamračený kráľ. „Ja predsa... Uch, to bolí... Ja predsa nie som idiot! Zradca a pritom osobný strážca kráľa! Prečo si si myslel, že vám verím viac? Obyčajný ľud predsa nevie nič o intrigách, nič o bohatstve, ktoré možno nadobudnúť jediným slovom alebo najatím správneho človeka! Kráľ má moc a tá nás volá, povedia si. To sú ľudia, ktorým sa dá veriť. Schopnosť byť dobrým kráľom je veľmi... veľmi relatívna vec. Dobrý kráľ neexistuje. Existuje iba ten, ktorí si správne určí priority.“ Kráľ sa odmlčal aby pretočil handru na druhú stranu. Strider počúval s kamennou tvárou a sklopeným pohľadom.
„Prečo myslíš, že... Au, do frasa... Prečo vedieme vojny? Pre územie, bezpečnosť našich rodín, alebo snáď z nudy? Dalo by sa povedať, že z každého trochu. A dalo by sa povedať, že z každého nič. Toto je proste naša povaha. Pud. Bez vojny šalieme, aj keď to nedávame najavo. Potrebujeme ju, pretože dáva priechod nášmu hnevu, božiemu hnevu, ktorým sme naplnení. A v týchto časoch je len málo tých, ktorý nemajú dôvod na hnev. A nenávisť. Povedal som ti, že nemáš poňatia, čo je to nebezpečenstvo. Nič nehovor, nemáš. Netušíš, čo všetko na mňa číha v zákutiach mojej vlastnej mysle, najme keď viem, čo viem. Je jedno, či vojnu vyhrám alebo prehrám, pretože každá výhra je prehrou a sila neznamená nič. Systémy, vládnuce krajine fungujú len preto, že ľudia veria že fungujú. Ja neverím, oni veria. A pozri na moju moc. Vidíš? Je ničím. Moja sila je mojou najväčšou slabosťou, veď s ňou nemôžem nič robiť. Čokoľvek urobím je zlé a ja som porazený. Čokoľvek urobím je zbytočné, pretože na pleciach nosím to najťažšie bremeno. Slabosť. Nie slabosť vzoprieť sa osudu, naopak, slabosť ísť za ním. Poznám svoj osud i svoj cieľ, ako každý iný. Ale som kto som len preto, že si krv nevyberá.“
„Nerozumiem.“ odvetil Strider. Kráľ zavrel oči a potriasol hlavou, akoby z nej chcel niečo vyhnať.
„Nerozumieš? Alebo to hovoríš len preto, že ťa nudím? Nemám silu vzdorovať, môžem si už iba priznať chyby. Ale dosť už, už ťa nebudem nudiť. Budem pokračovať na svojej ceste a hľadieť na svoj zbožný cieľ v diaľke. Vravel som ti, Strider, že sa ešte uvidíme. Pretože si ťa nájdem. A pretože budem pokračovať na svojej ceste za zbožným cieľom. Posledné slová?“ povedal kráľ, a z pošvy na opasku vytiahol meč.
„Kto vyhral?“
„To je predsa jedno. Každá výhra je zároveň porážkou.“
„Viem, čo si myslíš, kráľ. Si blázon a vieš to, preto si myslíš, že blázon nie si. Zvláštne? Nie, šialené. Všetko je to iba hra, a ty vieš, že velíš všetkým figúrkam. Ale neveríš im tak, ako neveríš sám sebe. Toto bude posledná prehraná bitka v tvojom živote.“
„A posledná zbytočná,“ dodal kráľ, aj keď svojim slovám neveril. Iba mu pripadali vhodné. Podišiel k zviazanému Striderovi a zdvihol meč.
„Toto ja robím s cudzími figúrkami,“ povedal a ťal.
*
Kráľ odhrnul záves a vystúpil zo stanu.
„Hoď ho k ostatným,“ prikázal paholkovi, obyčajnému pastierovi, ktorý na jeho rozkaz čakal pri vchode. Paholok prikývol a pobehol ku stanu. Kráľ sa otočil a s kalným, neprítomným pohľadom vykročil medzi stany. O sekundu neskôr mu paholok, obyčajný pastier, zaželal dobrú noc, vytrhol dýku z puzdra a pokropil blato tábora obyčajnou, červenou krvou. Potom napľul kráľovi do tváre a sledoval ružovú penu, ktorá mu tiekla z úst.
„Toľko, kráľ, k cieľu ľudského bytia,“ zasyčal. „Nechceš dosiahnuť svoj cieľ? Prosím. Ale nesnaž sa zabrániť iným dosiahnuť ten ich. Vtedy prekročíš hranicu. A padneš.“
Onedlho sa okolo tela začali zbiehať ľudia. Poplašné trúbenie sa rozliehalo celým táborom. Paholok sa tiež prišiel pozrieť na mŕtvolu, avšak už nemal kráľovu dýku. Tá spočívala v rukách svojho vlastníka.
„Pre boha, on sa zabil!“ zvolal niekto.
„Niekde tu máme zradcu!“ zvolal niekto iný.
„Tak mu treba!“ vykríkol ďalší.
„Bol to najlepší kráľ, akého sme si mohli priať, ty skurv...“
„Nie je tu miesto pre ľudí ako on,“ povedal paholok. „Posledný krát prehral.“

Kr4b

Kr4b
That guy

Diskusia

draculin
Mam pocit, ze v tomto pripade ambicia napisat nieco "vacsie" narazila na hranice moznej reality, hm. Je to take...neujasnene? Tak napriklad - na zaciatku sa hovori o tom, ci pojde kral do lesa v kralovskom obleceni, alebo za neho pojde dvojnik. Ale nijaky les sa potom neskor nevyskytuje, takze o com to bolo?...Anglicke mena mi nevadia, ale Strider, to je original meno "chodca" Aragorna z Pana Prstenov. Mozno neumyselne, ale znelo mi to ako lacna kopia... Tak vseobecne nemam rad, ked vramci "modernosti" autori pisuci o feudalnej (i fantasy) minulosti nahadzu vsade dnesne vzorce spravania. Ak by Strider v ktorejkolvek stredovekej minulosti takto picoval korunovanemu vladarovi, rychlo by zmenil karieru na echt mrtvolu. Pripadny nesuhlas s vladcom, alebo pohrdanie voci nemu je lepsie vyjadrit trosku subtilnejsou cestou... Nasledne ten "filozofujuci" stred?
04.12.2013
draculin
V takto kratkej poviedke je podobne filozoficky a hlavne ukecany monolog zabijakom citatelnosti. ...A na zaver vlastne trapna smrt, ktora asi mala nieco symbolizovat a nieco nam povedat, ale nechytil som sa. Takze mam z toho zmiesane pocity, pretoze netusim co poviedka vlastne chcela povedat a preco bola pisana prave takto. Po technickej stranke asi nic zavazneho, aspon mi nijaka gramaticka hroza neudrela do oci.
04.12.2013
William Cody
Ťažko niečo dodať. Ja tam dokonca ani nevidím ambíciu napísať niečo väčšie. Možno čosi ako "morálne" posolstvo myslíte, ale to ma úplne minulo. Ja ani nevidím žiadne smerovanie k nejakému. Mal by som pár pripomienok : tuk nehnije, možno sa na ňom tvorí pleseň, no tá zase nesmrdí nejako extra:), najprv sa král nesie..e a nedá si skákať do reči, prekričí a v ďalšom odseku naopak, žiada hovoriaceho: počkaj nechaj ma dohovoriť a pod... Paholok ukončiaci jeho život sa zjaví ako blesk z jasného neba bez predchádzajúcej ako aj následnej úlohy v diele(pritom král a ochrankár sú dve postavy okolo ktorých sa to točí), celkovo mi to nedávalo žiaden zmysel, chýbal mi aj príbeh. Čosi podobné ako pri prvej poviedke spod starého duba. Možno ešte horšie :(.
04.12.2013
Monika Herda
Ak chceš napísať niečo s morálnym posolstvom a s filozoficky hodnotnou výpoveďou, tak sám musíš byť rozhľadený a dosiahnuť istý stupeň múdrosti. Postavy vyznievajú ako trucujúci puberťáci... Ja by som na budúce skúsila ľahšiu tému a neťahala sa medzi kráľov, ciele ľudstva a zmysly vojny. Najlepšie takú, ktorá sa dotýka teba a prežívaš ju, keď by to mala byť aj nejaká prízemná hlúposť o jednoduchom občanovi, ale aspoň bude hodnoverne podaná. Ak ťa neodolateľne lákajú „ťažké témy“, tak nebude na škodu, keď si ich aspoň zbežne naštuduješ a urobíš si prehľad o názoroch. Proste, píš o tom, čomu rozumieš a čo prežívaš. Držím palce a som zvedavá na tvoju ďalšiu poviedku, ktorá, hádam, zafunguje ;)
04.12.2013
Kr4b
Aj keby túto poviedku niekto správne pochopil, asi by nenapísal hodnotnejší komentár ako Monika. Kritizujúci, ale nie demotivačný - naopak, povzbudzujúci a pripomínajúci chyby, na ktoré s obľubou zabúdam. Vrelá vďaka :D
04.12.2013
Kr4b
William: Je my celkom jasné, že čitateľ nevidí do hlavy autora a nemôže pochopiť niečo, čo je vysvetlené buď zle alebo vôbec. Ale pointa tejto poviedky ani náhodou nie je v tom, čo vraví kráľ. Celý kráľ aj dej je jedna veľká metafora. Nabudúce sa asi budem držať viac pri zemi, keď napíšem dve poviedky a nikto ich nepochopí, je zrejmé, u koho je chyba :D Na toto sa treba dívať tak, že kráľ sa mýli a melie a melie, tak ako si vy myslíte, že meliem ja - blbosti bez zmyslu. Tie blbosti majú prinajmenšom náznak pointy, tým som si istý.
Draculin: Poviedku som písal počas jednej z neplánovaných páuz pri písaní niečoho, čo dúfam naozaj bude väčšie. Niečo ako si ty skúšal Kladivo a kovadlinu. Tu nejde o žiadne ambície, proste o mňa trochu zakopla múza. Pravda, s filozofujúcim stredom som to prehnal, ako čítam -kravina na kravine. Ale neviem, ako čitateľovi vysvetliť, že niečo z toho textu je lož
04.12.2013
Kr4b
Okrom toho sa nehovorí, že kráľ pôjde do lesa. On už je v lese a hovorí o tom, ako pôjde na bojisko ( Ale keď budem cválať po bojisku so zástavou v ruke a kričať, čo si o tých bastardoch myslím, pri všetkých bohoch, koruna bude tam, kde patrí! ...)
04.12.2013
Kr4b
No, to nie presne ten kúsok, čo to vysvetľuje, ale čo už... Máte všetci pravdu vo viacerých veciach, poukazujete na chyby, ktoré sú viac či menej zrejmé a to je veľká pomoc, no ešte viac ako nájsť problémy by mi pomohlo nájsť riešenia a neviem kde začať. Samozrejme nečakám, že ich niekto nájde za mňa :D Ale bol by som vďačný za nasmerovanie od tých, ktorí ich našli pre seba (ako to robia Kei a Jurinko napr.) A ešte SPOILER :DDD: nejde o ciele vojny a ľudstva - to je téma čisto pre spracovanie. Ide o to, ako si kráľ myslí, že vie všetko najlepšie, ale narieka ako nemá žiadnu moc(nad sebou, svojimi pocitmi a svojimi vecami). Je to kurva kráľ dopč! Zvyšok "diela" by sa s ním (podľa plánu) mal biť a tu nastupuje tá pointa - donekonečna omieľaná téma o tom, že človek je sám sebe pánom.
04.12.2013
Kr4b
Ešte toto som chcel (sorry za X komentov namiesto 1/2): Perfektný obrázok :D a Monika: Táto téma mi je až nepríjemne blízka
04.12.2013
Monika Herda
Takže téma bola neschopnosť vládnuť sebe? Ale to je kurňajs dobrá téma :D Nanešťastie ju úplne prehlušilo filozofovanie o vojne a podobne. Radšej si sa mal chytiť len jednej myšlienky a držať sa jej a nemotať ju s ďalšími, lebo takto nikto nevie, čo si vlastne chcel povedať. Páči sa mi, že si túto tému spojil s kráľom, ktorý by mal vládnuť nie len sebe, a snažil si sa poukázať, že nemá moc ani sám nad sebou. Nápad to bol dobrý, ale musel by si ho uchopiť inak, viac premyslieť a naozaj sa držať len myšlienky, že mocný kráľ nie je pánom ani sám sebe (alebo nejakej podobnej...). Navrhujem, aby si to s touto témou skúsil ešte raz (lebo sa mi fakt páči a zdá sa mi pomerne jednoduchá ;)), ale nemieril tak vysoko až ku kráľovi a jeho vojnám, ale držal sa niekoho, s kým dokážeš byť spriaznený natoľko, aby si ho vykreslil dôveryhodne. Ozaj, koľko máš rokov?
04.12.2013
Kr4b
Hej, keď to teraz čítam s väčším odstupom, nebyť toho kráľovho dialógu, bolo by to trochu jasnejšie. No, niekto by v tom videl len kráľa/kata a zradcu Stridera, ale mohol by som sa vyhovoriť. A mám 16. Predpokladám, že to je trochu vidieť?
04.12.2013
Monika Herda
Mhm, je to vidieť, ale pre istotu som sa spýtala ;)
04.12.2013
Kr4b
Hádam, že ty budeš mať tiež tak, možno trochu viac, či?
04.12.2013
Monika Herda
Trochu viac viac. Asi tak o desať rokov viac :)
04.12.2013
jurinko
V prvom rade som rad, ze sa paci obrazok ;-) V druhom rade som rad, ze ta zaujima moj nazor, lichoti mi to :-) Ale v zasade, musim suhlasit s Monikou a jej komentarom a akosi neviem, co mam dodat. Bolo toho malo, ale zaroven strasne vela. To je inak dost casty neduh. Omnoho lepsie je, ked je vsetkeho akurat. Velke temy, spracovane povrchne, to nie je dobry navod na poviedku (rovnako ako banality spracovane do posledneho detailu ;-) ). Zlata stredna cesta je v tomto pripade to prave orechove. Ako pise Monika - pis o tom, co poznas. Tema je dobra, len ju, ak sa ta teda dotyka tak osobne, pis tiez tak osobne. Asi nie si kral, ktory na pleciach nesie nejake ultra tazke bremeno. Ja som sice tvoj vek z toho necitil, ale ak je to tak, skus pisat bud o jednoduchsich veciach (na zaciatok staci dej, moralku si nechaj na potom ;-) ), alebo o veciach, ktore vies opisat uplne presne (prostredie, ...
04.12.2013
jurinko
[pokr.] pocity, udalosti, postavy). Inspiruj sa niecim, co dobre a doverne poznas. Kludne nech je to poviedka o tvojom psovi, pozoruj ho pri venceni a snaz sa tomu dat pribeh. Moze to byt vazne, moze to byt haluz, to je jedno. Hlavne, nech to ma nejaky dej a pokial mozno aj pointu. Podla mna nepises uplne zle, len toto bolo take naozaj nedovarene a vzal si si na plecia viac, nez si dokazal spracovat (v tom sa mozno podobas na toho svojho krala :-D ). No nic, tesim sa na dalsie tvoje poviedky, mas pred sebou dlhu cestu a dufam, ze bude hlavne stupat k vysinam ;-) Dal som 4
04.12.2013
Kr4b
10?! :D Rátal som maximálne o tri viac :D Jurinko: Neviem ako si začínal ty, ale toto mala väčšina rovnaké, že - už mám dvadsať fajnových originálnych nápadov, patrilo by sa ich spracovať, ale na to by sa hodili aj volake skilly... Tak napíšem si pár blbín, nacvičím dialógy, opisi, zvraty x,y všetko čo chcem mať vo vlastnej tvorbe a potom pojdem na vec. Akurát to nadšenie trochu kolíše, tak si človek odhyzne z "koláča" viac a potom mu padá z papule (samozrejme obrazne :D). Potom už si človek koláč nevychutnáva, len sa ho snaží prehltnúť. Mať to cvičisko za sebou a byť na bojisku. Tam ho ale bez tréningu nepustia. Bolo by nevďačné alebo nezdravo namyslené nezaujímať sa o názory druhých, ktorí už majú čo to za sebou a tým pádom sú v mnohom lepší. Tým viac keď ku kritike pripoja kde tu dáke dobré odporučenie či radu.
04.12.2013
Kr4b
Teda, mozno tak nezmysla vecina vseobecne ale co poznam par dalsich co sa snazia pisat, zmyslaju takto
04.12.2013
jurinko
No, vidis, moze byt. Ja som verejne zacinal Lubkom, cez Jolanu, Grrrvrrnga a potom to uz islo postupne. Nikdy som nepisal nic ako cvicenie, vzdy som z toho chcel mat rovno cely pribeh. A hoci mam doteraz nejake nevydarene pokusy v suflikoch (jeden roman uz pisem tak dlho, ze hoci som ho zacal pisat vtedy v blizkej buducnosti, teraz uz je z tej romanovej buducnosti realna minulost :-D ), nezverejnil som nic, co by bolo zamerane iba na jednu cast poviedky (v dnesnom dieli serialu "ucim sa pisat poviedku" sa zameriame na dialogy). A to som sem poslal prvu Jolanu bez diakritiky, lebo som bol uz uplne leniva lemra ;-) Stacilo mi pocuvat rady a aha, uz som mudry jak radio :-D (Uz to len vediet pretavit do nejakej vyhry v sutazi trebars ;-) ) Je to proste klukate a drzim palce :-)
04.12.2013
Culter
Moralizovanie tu nefungovalo. Ja si predstavujem, že toto by mohol rozprávať kráľ svojmu synovi - rozmaznanému fafrnkovi a každú vetu by zakončil úderom do zubov, alebo elektrickým výbojom z končekov prstov, ale nie niekomu, koho chce sťať. To je obohraté klišé - víťaz rozoberá dôvody svojho správania pred porazeným a keď si konečne vyleje dušu - šmyk, hlávka dole. :) Mne by vyhovoval priamočiarejší prístup. Mohol by ho prepichol hneď po príchode za ním, Strider by mal ruky zviazané za chrbtom a kráľ by mu vrazil meč do brucha a poriadne zakrútil. Potom by sa mohol vyrozprávať do sýtosti a ukázalo by to jeho šialenú povahu. Na záver by mŕtvole vyčítavo povedal: ´Ale ty ma vôbec nepočúvaš...´ a od zlosti by mu rozťal lebku...
05.12.2013
Culter
pokr: „Chceš snáď zomrieť osobne, výsosť?“ zasyčal Strider a tiež si odpľul. „Znova opakujem, že je to príliš nebezpečné.“ ani toto mi nepripadá príliš urážlivé, hoci kráľa to rozčúli. A ak by ho to naozaj rozčúlilo, tak by zrejme prikázal ostatným vojakom, nech mu ho pridržia, aby ho mohol osobne zbaviť hlavy. Ani tomu, že ho najskôr vyhadzuje a potom sa mu vyhráža povrazom za zbehnutie, som nerozumel. AJ na záver má paholok trochu moc rečí. Napľuť by stačilo, možno ešte nakopnúť. Potom by sa mohol oblúkom vrátiť a tú vetu, že takého dobrého kráľa sme nemali, by kľudne mohol povedať on... ale to ja len tak fabulujem... :)
05.12.2013
Kr4b
Kto vie, možno chcel kráľ sám seba presvedčiť, že koná správne a nenechal Stridera hovoriť, aby mu to nevyvrátil. Ale uznávam, nechová sa celkom tak, ako by mohol v medziach uveriteľnosti. A vďaka, tiež držím palce :D
06.12.2013
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.