Vesmírni tuláci - I. Stroskotanci

Ľudstvu sa podarilo postaviť obrovskú Hviezdnu bránu a teraz do nej vysiela prvú živú posádku. Skupina odvážlivcov má dokončiť svoju cestu v Hadej hmlovine, no namiesto toho stroskotajú na neznámej planéte...
Filmová história scifi
V deň, keď sa roztrhlo nebo, bola Kailin na love.
Práve stopovala Roháčov v rozvalinách Kamennej džungle, keď obloha vzplanula. V mysli sa jej okamžite rozkričali ostatní súkmeňovci; niektorí od hrôzy, iní od úžasu. Skôr, ako ju stihli poslať do Temnoty, ich náčelník umlčal, a tak aj ona mohla sledovať železné monštrum, ktoré sa zmenilo na vodopád ohnivých gúľ, ktoré mali navždy zmeniť tvár jej sveta.
Steve Miller, kapitán lode Crusader, zmätene zízal na palubný počítač. Ten mu hlásil úspešný prechod červou dierou a zároveň trval na tom, že sú ešte stále pri Zemi. Aspoň to svietilo na obrazovke tesne pred tým, ako sa procesor uvaril.
Crusader mala byť prvá loď, ktorá poletí naprieč galaxiou za pomoci Hviezdnej brány. Názov mamutieho zariadenia vytvárajúceho časopriestorový tunel do Hadej hmloviny, k najbližším vesmírnym spojencom Zeme, bol odvodený z prastarého sci-fi seriálu, ktorý vo svojej dobe zožal úspech, aj keď moderní estetici netušili prečo. Vedci sa však zhodli, že trefnejšie pomenovanie nenájdu.
Na počudovanie všetkých sa ukázalo, že lode letiace rýchlosťou väčšou ako svetlo sú stále príliš pomalé na to, aby plnili požiadavky Galaktického spoločenstva, a zvlášť ľudí. Preto práve na Zemi vznikol projekt, ktorý mal nájsť „skratku cez vesmír“. A tak vznikli dve Hviezdne brány – jedna pri Zemi a druhá v Hadej hmlovine – ktoré mali byť prototypmi nového spôsobu dopravy. Testy dopadli úspešne a preto vletela do jednej z nich prvá loď so živou posádkou. To sa stalo pred niekoľkými minútami.
Teraz sa táto rútila dolu atmosférou neznámej planéty a chodbami sa ozýval poplašný signál. Steve sa zohol k interkomu.
„Celej posádke, okamžite sa presuňte do záchranného modulu číslo jeden. Opakujem, celá posádka...“
Na mostík vtrhla žena. Ryšavé vlasy jej poletovali okolo vystrašenej tváre.
„Čo sa to robí, Steve?“
„Vypadni odtiaľto Monika!“ zreval kapitán. Hlavný počítač mu explodoval pod rukami. Priskočil k ďalšiemu a začal zadávať príkaz na uvoľnenie záchranných rakiet. Z blonďavej, nakrátko upravenej štice mu stekal po tvári studený pot. Ruky sa mu triasli. Monika k nemu pristúpila a chytila ho za zápästia.
„Ja to urobím,“ šepla.
„Vydal som rozkaz...“
„Ja viem, ale nemôžem predsa opustiť Crusadera. Bež ty!“
„Kapitán opúšťa loď posledný!“
„Ja som súčasť lode, takže technicky budeš...“
„Nie!“ skríkol, vytrhol sa jej z rúk a priskočil k riadiacemu pultu.
„Čo chceš robiť?“ nedala sa odbiť červenovláska.
„Keď už táto loď má havarovať, nasmerujem ju niekam, kde to urobí najmenšie škody!“
„Sám to neurobíš!“ Postavila sa vedľa neho, ruky sa jej začali mihať po klávesnici.
Steve si sťažka vzdychol, no potom na ňu hodil vďačný úsmev.
„Zdá sa, že máš strach.“
„To je súčasť programu,“ prehodila Monika bez toho, aby odtrhla zrak od dymiaceho pultu.
„Niekedy zabúdam, že nie si človek.“
Planéta Zem bola plná očakávania.
Každý upieral svoje oči na obrazovky všetkého druhu, vojenské a vedecké kapacity očakávali prvé správy z Druhej brány. Na komerčných obrazovkách bežal už niekoľko minút ten istý informačný klip:
„Prvá živá posádka, ktorá sa odvážila do mimopriestoru by mala každú chvíľu doraziť do Hadej hmloviny vzdialenej 650 svetelných rokov od našej domovskej planéty. Snáď na celej Zemi a v jej kolóniách nie je človek, ktorý by nepoznal mená týchto šiestich hrdinov:
Monika Zero – palubný android, najnovší model, výkonný ako Mesačný počítač, ľudský rovnako ako váš sused. Vyrobili Asimovove závody.“ Na monitoroch sa zjavila usmievavá červenovláska z neprirodzene modrými očami.
„Jacob Kovacs – pilot aliančného vojenského letectva, ktorý sa vyznamenal pri manévroch v Orionovom páse. Stále slobodný, dámy!“ Androida vystriedal čierny tridsiatnik s vráskami okolo očí.
„Jewel Jonesová – úspešná novinárka, autorka bestselleru Ja medzi hviezdami, ktorá nás bude podrobne informovať o priebehu ich cesty. Len na Piatom kanáli, už v piatok večer!“ Blondína s nacvičeným úsmevom a šibalskými očami.
„Zástupca vedeckej komunity, čerstvý absolvent Howletovho inštitútu pre extrémne nadanú mládež – Arthur Adams.“ Novinárku vystriedal dvadsaťročný mladík s tmavými vlasmi po plecia, strniskom a okuliarmi.
„Jozef Laco – technik, otec, milujúci manžel a dlhodobý údržbár LHC.“ Tvár inak nevýrazného strapatého štyridsiatnika s chlapčenským úsmevom.
„A nakoniec kapitán, vedúci celej misie – Steve Miller. Svetový hrdina, ktorý stál aj na čele výpravy zabezpečujúcej mier s Qariánmi.“ Spot zakončila tvár ako vystrihnutá z reklamy na armádu. PR oddelenie odviedlo skvelú prácu, inak by ESA nezískala ani cent zo súkromných peňaženiek. Vybudovalo hlavné postavy, navrhlo im ich imidž, povedalo ľudstvu ich príbehy... Teraz ostávala už len jediná úloha: zatajiť, že loď zmizla vo vesmíre.
Arthur prebehol ďalšou chodbou.
„Dopekla, veď to tu nie je až tak veľké!“ hromžil, keď pozeral na únikový plán. Drobná kuchyňa, kajuty, spoločenská...
„Do riti, zlé podlažie, zlé podlažie!“ zreval v panike a utekal k najbližším schodom. Strojovňu našiel rýchlo, chodba, ktorá viedla k únikovému modulu bola však uzavretá. ÚNIK VZDUCHU - hlásal nápis na monitore pri dverách.
„Kurva!“ naštvane kopol do dverí.
„Arthur, kde si?“ zapraskalo mu v komunikátore. Spoznal Jacobov hlas.
„V strojovni! Ty si kde?“
„V Jednotke aj s Jožom a novinárkou. K nám sa však nedostaneš, plášť lode sa roztrhol!“
„To som zistil,“ zavrčal mladík. „Kadiaľ sa dostanem do Dvojky?“
„Strojovňa, dvere na pravo za generátorom. Modli sa, aby nebol rozbitý!“
„Vďaka!“
Arthur si zložil okuliare, ktoré aj tak nosil len preto, že mu to vedenie kázalo, a rozbehol sa naprieč rozpadávajúcou loďou.
Kowalsky, rozložitý muž po päťdesiatke s plešinou a dvojitou bradou kričal na nejakého debila v bielom.
„O čom to tu hovoríte? Sami ste predpokladali, že ten let potrvá niekoľko dní!“
Vedec si nervózne napravil plášť.
„To áno, pri najhoršom tri, najlepšia možnosť hovorila o pol hodine. Avšak stratili sme ich signál...“
„A čo má byť?“ Kowalsky nebol vedec. Bol politik. V dobách, kedy Pozemská vesmírna agentúra – ESA - riešila hlavne strety s novými civilizáciami, to bolo veľmi sľubné miesto, z ktorého pokojne mohol kandidovať na prezidenta. S tintítkami v bielom však nevychádzal, mal pocit, že si problémy vymýšľajú, aby ho z ESY vyštvali.
„Ani jedna testovacia sonda nestratila signál.“
„Tak ich niečo ruší. Veď sú mimo nášho priestoru a vy sami ste ich tam poslali!“ Vedec opäť cúvol pred novou vlnou kriku.
„Lenže tunel sa uzavrel. Pokiaľ nie sú v ňom, musia byť kdesi vonku. A my nevieme kde!“
„Sken hlási, že pod nami je pevnina!“ zakričala Monika od zvyšku riadiaceho pultu.
„Ešte funguje?“ neveriacky sa na ňu otočil Steve.
Monika sa zamračila: „Už nie.“
„Máme, ešte niečo?“
„Možno sú tam hory!“
Niečo zaškrípalo. Loď sa otriasla a obidvoch ich hodilo na podlahu.
„Nemáme šancu, však?“ pozrel sa robotke priamo do chladných očí. Pokrútila hlavou.
„Chceš objať?“ spýtala sa.
„Áno, prosím.“
Pritisla sa k nemu. Jej odolné telo ho možno ochráni. A keď nie... Pre istotu svoje telo nahriala na 37,6°C.
Potom Crusader narazil.
„Ako sa to pilotuje?“ reval Arthur do vysielačky. Odpovede sa nedočkal. Zúfalo mával joystikom v záchrannom module, no ten sa naďalej zmätene krútil po oblohe. Niečo musel zle stlačiť, ale čo? Zbesilo začal stláčať tlačidlá na doske pred ním. Podarilo sa mu otvoriť priezor. Uvidel zelenú šmuhu preťatú modrým pásom, do ktorého sa vzápätí zrútil. Náraz ho hodil o pult a potom sa priestor ponoril do tmy.
Kailin sa snažila ignorovať ozvenu myšlienok svojho kmeňa.
„Bohovia sa vrátili!“
„Prišli nás potrestať!“
„Mami, padá hviezda, niečo si praj!“
Mala čo robiť, aby nevtrhla do ich myslí a neumlčala ich násilne. Namiesto toho sa sústredila len na jeden hlas - náčelníkov: „Nájdi to!“
Predierala sa zarastenými rozvalinami prastarého mesta. Šikovne preskočila napoly rozpadnutý múr a vošla do tunelov. Bez zaváhania prebehla tmou, na svetlo vybehla spolu s kŕdľom netopierov. Vyliezla na najbližší strom a po liane sa zviezla k rieke. Tam to našla.
V koryte ležal kovový valec veľký ako malá chyža. Dymilo sa z neho a bok bol prederavený kameňom. Zvedavo nazrela do prítmia. Hneď na to sa spojila s náčelníkom.
„Niekto tu je! Budem potrebovať pomoc!“
Jacob pristál hladšie ako Arthur. Vyhol sa kamenným útesom a zamieril k neďalekému moru. Modul teraz ležal usalašený v piesku bez viditeľnejšieho poškodenia.
„Môžeme vyjsť von, atmosféra sa zdá v poriadku. Mierne zvýšené hodnoty radiácie, ale nič, s čím by si naše implantáty neporadili,“ zahlásil do napätého ticha.
„Hurá, nedá sa tu dýchať,“ vyhŕkla Jewel a pustila sa bojovať s otváracím mechanizmom. O dve minúty si už na pláži zapaľovala cigaretu.
„Nechaj aj mne jednu!“ zakričal za ňou pilot od počítača.
„Čo ešte robíš?“ naklonil sa k nemu Laco.
„Skenujem to tu. Porovnám zábery s databázou známych planét. Chcem prísť na to, kde sme.“
„Prečo si myslíte, že sme niekde... preč?“ strčila dnu hlavu blondína.
„Lebo namiesto niekoľkých dní sme leteli len pár minút.“ Černoch naďalej sústredene zízal na monitor.
„Tak to nebudeme ďaleko od Zeme. Vyšlime signál, nech sa po nás vrátia.“
Laco nazrel pilotovi ponad plece.
„To nebude také jednoduché,“ poškrabal sa na brade. „My teraz môžeme byť kdekoľvek v čase alebo priestore.“
„Nechápem.“
Jacob si odkašlal: „Chvíľu to potrvá. Požičaj mi cigu.“
Novinárka k nemu natiahla ruku. Vytiahol sa von z modulu a zvalil sa do piesku. Jewel mu nevenovala pozornosť a uprela oči na mechanika.
„Nielenže nás to vyhodilo von predčasne. Prechod doslova roztrhol našu loď. V podstate máme šťastie, že na blízku bola táto planéta, inak by sme skončili v otvorenom vesmíre.“
Novinárka siahla do vrecka a vytiahla staromódny diktafón.
„Prečo sa to stalo?“
„Odkiaľ to mám vedieť? Možno sme použili priveľa energie na otvorenie Brány. Doteraz sme posielali len malé objekty, tým to trvalo kratšie, mysleli sme, že veľké teleso, ako je Crusader, bude potrebovať viac energie. To mohlo spôsobiť, že tunel bol nestabilný.“
„Alebo bol stabilný až príliš a zaniesol nás o mnoho ďalej!“ ozvalo sa z vonku.
„Nemožné. Teda myslím. Arthur vravel niečo o tom, že na to, aby sme skončili inde, je potrebná podobná časopriestorová anomália,“ kontroval mu technik.
Jacob chcel niečo odvetiť, ale prerušil ho počítač: „Údaje spracované.“
Znovu sa pretisol k monitoru.
„Na Zemi teda nie sme,“ vyhlásil po chvíli. „Mám tu obrovské pohorie na západe, dosť veľký ostrov, možno kontinent na východe... A táto džungľa tiež vyzerá pomerne rozsiahlo. Pobrežie mi nie je povedomé a ani počítač ho nevie nikam zaradiť... Tak toto je zaujímavé. Mám tu umelé štruktúry!“
Jeho dvaja spoločníci sa k nemu zvedavo nahli.
„Sú po celom povrchu. Aj pod morom. Dokonca aj v podzemí. Táto planéta je možno obývaná.“
„A možno nie,“ hlesla novinárka. „Je to tu dosť pusté.“
„Čo je táto červená bodka?“ ukázal na monitor Jozef.
„Crusader.“
„Skús sa s ním spojiť.“
Steve sa prebral zavinutý v dekách na mieste, ktoré vzdialene pripomínalo spoločenskú miestnosť ich lode. Nemalo však strop a celé stálo akosi nakrivo.
Keď zaostril zrak, všimol si Moniku prehrabujúcu sa v bare.
„Ahoj,“ zachripel.
Otočila k nemu hlavu.
„Ahoj. Máme tu len alkohol, žiadna voda. Na čo nám bolo toľko chľastu?“
„Na čo je na lodi spoločenská miestnosť?“ vysúkal zo seba. Voda by mu naozaj prišla vhod.
„Snáď tu niečo potečie. Vonku je na to zelene dosť,“ ubezpečil ho android.
Skúsil sa posadiť. Na jeho vlastné prekvapenie, mal len pár modrín.
„Moje telo ťa ochránilo.“
„A ty si v poriadku?“ Pod jej roztrhnutou kombinézou si všimol nepekné šrámy odhaľujúce niečo striebristé.
„Nič, čo by nanoboty nezvládli.“
Pokýval hlavou. Chvíľu sa obzeral, akoby nevedel, čo ďalej.
„Kde sme?“
„Neviem. Snažila som sa dať dokopy počítač, ale chvíľu to potrvá.“
„A čo ostatní?“
„Komunikácia je zničená. Nemôžem sa s nimi spojiť.“
„Pôjde to opraviť?“
„Hej. Ale radšej si oddýchni.“
„Zabudni. Niečo zjem a vypijem a pustím sa do toho.“
Napoludnie bolo vo vnútri modulu dusno. No i napriek tomu, že more šumelo tak vábivo, sa trojica stroskotancov skláňala nad monitorom.
„Nie je to ďaleko. Večer, maximálne zajtra by sme tam boli,“ uvažoval Jacob.
„To nemôžeš myslieť vážne! Chceš nocovať vonku, na neznámej planéte? Bez zbraní?“ oborila sa na neho novinárka.
Jacob sa len potmehúdsky usmial a zo svojho vaku vylovil elektronickú pištoľ.
„Som vojak, zabudla si? Nechodím bez zbrane ani na hajzel.“
„Aj tak sa mi to nezdá. Čo budeme jesť?“
„V module je nejaké jedlo. A vysielač. Vezmeme ho sebou, keby nás hľadali,“ zapojil sa Laco.
„Radšej ostaneme tu,“ trvala na svojom Jewel.
„A čo kapitán? Monika? Alebo Arthur? Možno potrebujú pomoc!“
„Kašlem na nejakého plecháča!“ zavrčala podráždene.
„Rasistka,“ odpľul si technik.
„Toto nemôžete myslieť vážne?!“ Osopil sa na ňu černoch. „Predstavte si, že ostaneme tu. A čo potom? Budeme čakať na záchranu koľko? Dni? Roky? Radšej dajme hlavy dokopy a zistime, či nie je nejaká iná možnosť. Napríklad opraviť komunikačné zariadenia! Lenže tie sú na hlavnej lodi.“
„Súhlasím s Jacobom,“ dodal Laco.
Jewel si nahnevane odfrkla. Potom si potiahla s cigarety. Odpľula si a ohorok naštvane zahasila.
„Dobre,“ povedala napokon.
„Fajn, zbaľte, čo sa dá, o hodinu vyrazíme.“
Kowalsky bol donútený zvolať tlačovku o priebehu misie. S falošnými obavami prečítal, čo mu PR oddelenie pripravilo. Novinári sa tvárili rovnako falošne, za maskami obáv a súcitu sa však tešili z ďalšieho príbehu, ktorý budú môcť predať v dramatickom štýle. Presne podľa vzoru zlatého 21. storočia.
„Ešte robíme nejaké merania. Výsledky budú o pár dní. Nejaké otázky?“ uprel svoj zrak na tie hyeny. Jedna z nich sa zodvihla.
„Prečo nevyšleme za nimi záchrannú misiu?“
„Museli by sme mať rovnaké vstupné podmienky, inak by prileteli inde.“
„A to je taký problém?“
Kowalskemu dochádzala trpezlivosť. Hergot, teraz mal sedieť kdesi v trópoch a pripíjať si na zdravie zarobených miliónov z kontraktu so súkromnými cestovkami, nie hrať sa na citlivku a odpovedať na debilné otázky.
„Nie je. Ale napadlo vás, čo sa s nimi stalo? Čo ak ich mimopriestor zničil? Alebo pri ceste von narazili na nejaký meteor a rozbili sa. Nepošlem na smrť ďalších ľudí bez dostatku informácií. To nech si robia Mortemiáni.“
„A to bude kedy? Kedy budete vedieť dosť?“ ozval sa nejaký ďalší mudrlant.
„Možno nikdy. Úprimnú sústrasť ich rodinám, ale aj taký je vesmír,“ zlostne zabručal a odpochodoval z pódia. Veľmi ho to netrápilo. On urobil, čo musel, novinári dostali, čo chceli, a rodiny odškodnia. Teraz sa ponáhľal na rokovanie o predaji autorských práv na filmové spracovanie.
„Kapitán Miller nemal rodinu. Žena mu umrela pre pol rokom,“ zašepkal mu asistent.
Prvé, čo uvidel, bola žena.
Vlastne len dievčina, avšak jej oči vyzerali, akoby prežila mnoho životov. Potom si uvedomil, že žiadnu ženu by nemal vôbec vidieť.
Arthur sa prudko posadil, no zatočila sa mu hlava a popred oči mu prebehli tmavé kruhy. Zvalil sa naspäť na lôžko z kožušín a nahrubo utkanej látky. Keď sa mu zrak opäť vyjasnil, videl, že dievčina mu niečo hovorí, nerozumel však čo. V hlave ho začalo bodavo pichať od toho, ako prekladací čip začal pracovať. Avšak na preloženie neznámeho jazyka bude treba viacej ako pár viet.
„Vodu,“ naznačil. Dievčina prikývla a odbehla. Sledoval jej postavu, dokým sa mu nestratila. Musel uznať, že má niečo do seba. Zelené šaty len zvýrazňovali jej potenciál.
Po chvíli sa vrátila s celým krčahom. Mladík sa hltavo napil.
„Ako som sa sem dostal?“ skúšal spýtať sa jej. „Kde som?“
Prekladač očividne stále nefungoval, lebo len bezmocne krútila hlavou. Skúsil to za pomoci posunkovej reči, ale veľmi mu to nepomohlo. Chvíľu na seba nemo pozerali. Potom si ona sťažka vzdychla. Pošúchala si dlane a priložila mu ich na čelo.
Arthura zaplavil prúd obrazov. Trhajúca sa obloha, jeho modul v rieke, skupina chlapov nesúca ho sem. Potom to skončilo. Srdce mu tĺklo, dýchal akoby bežal.
„Telepatka,“ vypadlo z neho. „Ty si telepatka?“
Stále mu nerozumela. Skúsil to ešte raz. Dievčina mu priložila prst na ústa. Potom privrela oči. Arthura rozbolela hlava ešte viacej, čip ho pálil. Trvalo to asi minútu. Potom ho konečne pustila a bolesť prestala. Žiarivo sa na neho usmiala.
„Ja som Kailin,“ povedala.
Steve veľmi rýchlo zistil, že Crusader skončil na hrane útesu až nápadne pripomínajúceho obrovskú budovu. Na skúmanie miestnych zvláštností mu však neostal čas. Monika ho stále posielala do rôznych kútov lode po súčiastky, ktorých mená nevedel ani vysloviť. Jedine riadiacej miestnosti sa vyhýbali, lebo nebezpečne pretŕčala nad priepasťou.
„Rozbehala som skener,“ nadšene oznámila červenovláska.
„A niečo nové?“
„Planéta je podobná Zemi. Má tri kontinenty, z čoho jeden je celý pokrytý nejakými ruinami, ostatné dva pohltila vegetácia. A toto je zaujímavé. Na opačnej strane planéty je puklina.“
Pristúpil k nej. Na preskakujúcom monitore bola hrubo vygenerovaná mapa. Väčšinu povrchu tvorila súš, voda obkolesovala len jeden menší svetadiel v strede a vypĺňala priestor medzi dvomi pásmi horských chrbtov tiahnúcich sa zo severu na juh. Uprostred najväčšieho kontinentu sa tiahla prasklina, akoby sa niekto v minulosti pokúšal planétu roztrhnúť na dve.
„Preboha, čo je toto za miesto?“ zašepkal kapitán zdesene.
Slnko klesalo k obzoru, ale Arthur ešte neopustil chyžu. Aj napriek ubezpečovaniu domorodcov odmietol divne svetielkujúce jedlo a venoval sa len dievčine. Vypytoval sa na jej domov, planétu, kultúru a v mysli si už skladal celkový obraz.
Kailin je kňažka jedného z mnohých kmeňov obývajúcich túto planétu. Sú ako ľudia, tiež sa rozliezli všade, len na dve miesta nechodia. K obrovskej praskline – o existencií ktorej Kailin pochybovala – a na Mŕtvy ostrov. Kedysi na ňom sídlili bohovia, ale po tom, čo takmer zabili jej svet, odtiaľ odišli a miesto sa stalo zakázaným. Viac z nej nedostal.
Začal sa teda pýtať na jej zvláštne schopnosti. Nebola jediná, všetci ich mali, niektorí vo väčšej, iní v menšej miere. Po náčelníkovi Pikim bola v ich kmeni najsilnejšia ona.
„A odkiaľ pochádzajú?“
„Od bohov. Darovali nám ich, ako odškodnenie za zničenie.“
„Kam sa podeli?“
„Tam,“ ukázala na nebo. Vonku sa už začalo zvečerievať a oblohu zdobili prvé hviezdy.
„Je tam viacej podobných svetov?“
„Tu nie. Okolo slnka je len náš.“
„Žiadne ďalšie planéty?“ nedalo mu.
„Ale hej, len sú mŕtve. Len na Tretej je život.“
Arthura oblial studený pot.
„Ako sa volá tento svet? Tretia?“ Kailin prikývla.
„Koľko planét má vaše slnko?“
„Deväť. Jedna je úplne maličká. Aspoň tak tvrdili bohovia.“
Bol večer a džungla pod nimi ožívala. Kapitán si však nevšímal škrekoty neznámych tvorov a sústredil sa len na ďalší krok.
Podlaha škrípala.
Steve opatrne našľapoval cez zvyšky riadiaceho centra. Monika stála pri vchode a opisovala mu vec, čo potrebovala.
„Bez toho neobnovím komunikáciu,“ opakovala.
Prikývol a pomaly sa pohol vpred. Podlaha bola našikmo a zvažovala sa do prázdna. Pred chvíľou dolu hodil kus plechu a trvalo dlho, kým počul, ako dopadol.
„Už to skoro máš.“
Pustil sa do súboja s kusom šrotu.
Arthur musel na vzduch. Hlava sa mu krútila a myslel si, že zamdlie. Znovu sa pozrel na hviezdami posiate nebo. Videl všetky známe súhvezdia. Bola len jedna možnosť, ako to vysvetliť. V čase sa nepohli, dejiny, ktoré mu Kailin prerozprávala, tomu nesvedčili. Ak však boli v tuneli len pár sekúnd, toto musí byť Zem. Je to Zem! Ale ako je to možné? Opäť sa zadíval na nebo. Odpoveď bola jasná. Je to Zem. Zem v alternatívnej realite.
Súčiastka nakoniec povolila. Steve ju oblúčikom hodil do Monikiných rúk.
„Padaj to namontovať!“ zachrapčal.
Spýtavo sa na neho pozrela.
„Zvládnem to!“ prehodil a pustil sa do cesty naspäť. Keď opäť zodvihol pohľad, Moniky nebolo.
Urobil ďalší krok, zachytil sa zvyškov pultu. Doľahla na neho slabosť. Oprel sa oň celou váhou, aby si oddýchol. Vtedy čosi prasklo a on stratil pôdu pod nohami.
„Monika!“ skríkol tesne pred tým, ako ho to hodilo do priepasti.
Androidka pribehla. Nikde ho však nevidela.
„Steve?“ zakričala do ticha. „Steve?“
„Tu, dole!“ ozvalo sa od okraja. Opatrne sa tam spustila.
Kapitán Steve Miller visel nad priepasťou a útesu sa držal len končekmi prstov.
Pokračovanie nabudúce...
Ďalšiu časť nášho seriálu na pokračovanie, ktorá výjde koncom februára, píše aktuálne Ján Gálik!

Juraj Búry

Juraj Búry
Mám veľa čiernych vlasov, kocúra a plyšového pavúka. Väčšinou sa mocem v Nitre, alebo po kopcoch a hradoch. Strašne rád sa hrám, čítam a pozerám a potom o tom premýšľam. Pôsobím mladší ako v skutočnosti som.

Diskusia

Juraj Búry
kto nájde najviac intertextuálnych a podobných odkazov, vyhral..len ešte neviem čo :D
31.01.2013
Culter
Navrhujem pridať ku poviedke nejaký obrázok.
01.02.2013
jurinko
Jaj to je ten serial na pokracovanie.. Aha :-)
01.02.2013
jurinko
Hm, zatial je to hrozne prepchate, ale to asi suvisi s tym, ze si chcel otvorit vela moznosti pokracovania, ze? Mozno pri buducom takomto projekte by bolo dobre napisat si aspon osnovu dopredu, aby to malo taky jednoznacnejsi priebeh. Takto je to fakt jak gulas, kde nahadzeme vsetko, co nam pod ruku prislo, len aby mal ten, co pride po nas, v com pokracovat. Mal si nelahku ulohu a zvladol si ju dobre, skor to zadanie by som zmenil mozno ;-) Ale snad sa to v buducich dieloch vykrystalizuje do jasnejsej dejovej roviny :-)
01.02.2013
Stano Lacko
No myslim, ze sa to vykrystalizuje a na dalsi rok sa uz autori mozu pozriet aj inak
01.02.2013
Kei
Sú tam logické prešľapy, ktoré mne osobne nesedia a degradujú príbeh, ale inak je to čitateľné. Ako rozohrávka môže byť :)
01.02.2013
Culter
Tak hádam ďalší autor tie prešľapy trochu poopraví... :) Mne sa páčil odkaz na ´Roháčov´. Kto sú? Lov na ne bude iste zvláštny. Ani ´bohova´nie sú na zahodenie. A Monika. Ach. Tá má potenciál... :)))
01.02.2013
Juraj Búry
Jurinko: tak potom som svoju ulohu splnil na Acko..alebo aspon na Bcko
..ktoré logické prešlapy?
01.02.2013
Kei
Juraj: napríklad dohadovanie na začiatku. Príde mi nepravdepodobné, že dvaja plnohodnotní členovia posádky márnia vzácne sekundy hádaním sa kto bude väčším gerojom. Veď určite prešli nejakým výcvikom a v takýchto prípadoch by mali byť zohratí. O to viac, keď sa nakoniec dozvieme, že ženská je android. Tiež fakt, že bránou prešli len malé sondy a potom zrazu vyslali veľkú loď kde polovicu osadenstva tvoria civilisti. Spoločenská miestnosť bez nealka a ľadu atď... V podstate, keby to bola výletná cesta, tak je to uveriteľnejšie, ale to asi nebola.
01.02.2013
Juraj Búry
Dobrý postreh! Z časti máš pravdu, keby naozaj nešlo o obrovskú reklamnú kampaň :D (naznačil som to tam, nie?) Pozri sa na to takto: veľká, z časti súkromná firma urobí časopriestorový tunel. Mimo času a priestoru sotva bude niečo existovať, sondy to potvrdili, tak prečo by malo byť nebezpečné tam poslať rovno ľudí? Na čo im bude treba výcvik? (Ono, jasne že môžu prestať existovať, ale pri tom im výcvik nepomôže:) Bez diery na konci aj tak z tade nevyjdú tak čo sa môže stať? To že na ľodi sa zišla takáa rôznorodá skupinka, je len práca PR týmu. Ked to sleduje celý svet nebudeme tam posielať nejakéjo Jozefa Maka... Asi som to tam mal napísať, nie? :D Ale je to celkom logické vysvetlenie. :) A vodu maju v nejakom rezerváry na lodi, len ten sa pri havarií roztrhol aona vytiekla...ci? :D Moja chyba, že som to tam nedal :D
02.02.2013
soyka
ako nástrel je to perfektné. mal tú najťažšiu časť a splnil všetky kritériá. toto nie je poviedka, je to začiatok niečoho väčšieho, takže sa určite ešte všetko vysvetlí:) a priznajme si, nezávidím poslednému...
02.02.2013
Kei
Juraj> z časti možno preháňam, ale boli to momenty pri ktorých som sa pozastavila, a brzdilo ma to, keďže toho je viac než som vymenovala. Rezervoár je jedna vec, nealko a ľad iná. Súkromná firma je pre mňa novinka - spomína sa tam politik. A otázku načo výcvik snáď nemyslíš vážne XD Anihilácia nie je jediný problém ktorý môže nastať.
Ale nechajme to tak, vzhľadom k podmienkam je to ok.
02.02.2013
Juraj Búry
Kei: máš pravdu:) niektoré veci mi proste ušli :D nechajme to tak..ale som rád, že aspoň niekto reaguje, strašne ma to teší :D a poslednému nezávidím ani ja :)
02.02.2013
Kei
ten posledný to fakt nebude mať ľahké, ale jeden recept existuje stále - vybrat sympatickú postavu a ostatné zlikvidovať XD
02.02.2013
jurinko
Alebo to skoncit, ze to bolo cele iba sen, co sa snival chalanovi pocas nudnej hodiny na strednej :-D
02.02.2013
mayo
neviem co presne autor myslel intertextualnymi odkazmi, ale okrem tych priamociarych, rata sa aj asociacia Kalin -> Kaena? a zmienka pilota, ze bez zbrane nechodi ani na hajzel, lebo videl ako skoncil Vincent Vega? :) zacalo to so sirokym zaberom, tesim sa na pokracovanie, drzim prsty :)
02.02.2013
Puf
"Chces objat?" "Ano, prosim." toto paacilo :D
02.02.2013
Juraj Búry
Len ma zaujimalo aké odkazy a na čo všetko som tam (ne)vedome podksrýval. Taká malá hra :) Všimli ste si ten na Douglasa a jeho najznámejšiu knihu? Alebo X-menov? :D
02.02.2013
mayo
niekedy, ked robot chce objat, nevesti to nic dobre :) mne to pripomenulo hugbota http://pbfcomics.com/115/
Dou glas aj X-meni mi uplne unikli :) sice sa tam vyskytovala nejaka transgalakticka highway, ale o to asi neslo, ci? alebo zeby Arthur Adams -> Arthur Dent?
02.02.2013
Juraj Búry
Dobre na to ideš:D A z X-menov som spomenul len Wolverina
03.02.2013
Janko Iša
nabuduce menej picovin skryvat do textu a zamerat sa na obsah nez na trendove pobavenie publika :). Poviedku som este necital.
03.02.2013
draculin
No fajn ludia... vazne tomuto napadu drzim palce, ale prvy diel ma doslovne vydesil. Tematicky je to dokonale klise hard scifi z klasickej ery - medzihviezdna lod stroskotana na neznamej planete. To by same o sebe nevadilo, keby tam bol aspon naznak niecoho vlastneho. Ale kdeze, ak nepocitame slovensky znejuce meno jednej postavy. Inac ide o napad, ktory bol spracovany snad tisickrat. Preco tam doprdele nie je aspon pokus hodit nieco "ine" a originalnejsie?.
04.02.2013
draculin
....Uvodna cast sa tak zufalo snazi zacat akciu, ze vynechava to, comu ma uvod sluzit - vtiahnut citatela do deja. Nejaky hrdina kapitan, nejaky zmrd politik na Zemi (klise nudne ako Teleshopping fujtajxl). Postavy vlastne ani neexistuju, len dost hystericky lietaju priestorom a nieco kricia......Naco tie crossoverove odkazy? Na tie sa mozem vykaslat, nemaju tam co robit. Nazov "Hviezda brana" neublizi, ale ta troska snahy s vymyslanim vlastneho nazvu mohla byt urobena. .....Nerozvinuta planeta s ludmi, odkaz na bohov a bezproblemova komunikacia. Ziiiv..... Nelogickosti ako lod bez nejakych nudzovych zasov vody, ale zato so spustou chlastu.....Myslim, ze dalsi to bude mat sakra tazke, aby vratil poviedku na trosku slusnejsiu uroven. Hlavne nech to nie je tak sialene uponahlane, nadej stale je ;)
04.02.2013
Kei
Myslím, že anketa o čom chcú ľudia čítať projektu uškodila.
04.02.2013
jurinko
Ja si tiez myslim, ze ta anketa nebola dobry napad. Ono je tazko sa vyhnut klise, ked ti vyjde, ze to dielo ma byt o skupine, stratenej vo vesmire. Uz len ten namet je totiz klise ;-)
04.02.2013
Puf
Tak ja neviem, ved sa od zaciatku hovorilo ze to ma byt Bcko. Snazit sa byt straaasne origos by bol iba uder pod pas ostatnym autorom, ktori by sa museli bud chytit (tazko), alebo byt origos svojim sposobom. A potom by z toho nebola ani macka ani pes ani mackopes ale mackomysojelenozirafomamut.
04.02.2013
Kei
Jurinko> to hej, ale keby to bolo iba o tom, tak stratení vo vesmíre je široká téma, stále sa dá uhrať na rôzne netradičné spôsoby. Väčší problém je, že autor bol natoľko poctivý, že sa snažil sem vopchať príliš veľa prvkov z ankety - telepatia, paralelný vesmír, android, domorodý kmeň... a to sú len tie na ktoré som si narýchlo spomenula.
04.02.2013
draculin
Pod pojmom "becko" si predstavim "lahsi" zaner, ktory je postaveny na zabavnosti a nema prehnane umelecke ambicie. Urcite to vsak neznamena vzdat sa originality, napadov, ani rezignaciu na zmysluplne postavy, ci dokonca dej... Ale dobre, som frflos tak ako vzdy. Cize svoj nazor nemenim, no zjavne to vyzera tak, ze vacsina obecenstva je ovela nadsenejsia. Co je v podstate pre projekt len dobre :)
04.02.2013
Puf
Ja tiez nekvikam od nadsenia, ale ked sa snazim o objektivny pohlad, na to co si tito ludkovia zaumienili urobit sa to celkom hodi.
04.02.2013
Alexander Schneider
Ozvem as aj ja... :D Musím povedať, že podľa mňa je to úplne super. :DDD Už len preto, lebo to necháva dvere otvorené neuveriteľným možnostiam pre ostatných autorov a hoci je to z veľkej časti klišeovite, tak to ma podla mna vynikajuci potencial: je to post-apo-planeta s pseudo-zabudnutym kmenom domorodcov, ktory ale vynika schopnostami, je tu paralelny vesmir, odkaz na nejakych bohov / AI / vyssie bytosti, jezisi, je tam toho tolko, ze neviem, kde by som, ak by som mal v tomto momente pokracovat, zacinal. :D Osobne som velmi zvedavy, ako sa to posunie dalej.
04.02.2013
Alexander Schneider
Tento projekt uz z jeho postavenia a struktury neberiem ako nieco obsahovo umelecky neuveritelne priekopnicke. Skor ma zaujima ten autorsky moment tvorby, takze z tohto pohladu je to nieco zaujimave a inovativne. :) Chcem citit, ako sa ten celkovy koncovy text meni pod prizmou kazdeho autora a autorky, chcem citit a vidiet ich styl, ktory takto vyvstupi do popredia a zhmotni sa. Chcem citat nieco zabavne a predsa zaujimave... neocakavam filozoficke hlbky a neviem ako prepojenia. Na to to robene nebolo. Ak ste to ocakavali, tak musite vediet, ze take nieco s tymto projektovym planom ani nie je mozne, takze tieto ocakavania nie su na mieste. Moj pohlad na vec.
04.02.2013
Lenona
Prrvému a poslednému nezávidím, práve preto som nechcela byť prvá ani posledná a vpísala sa doprostred chaosu. Netreba sa sťažovať, ale makať a vytrieskať z námetu čo sa dá. Všetko sa dá uhrať, jediný problém vidím v štýle písania - pre autorov, ktorý nepíšu "humorným spôsobom", bude ťažké udržať tento štýl/ak vôbec/. Neutrálny vecný spôsobl by bol výhodnejší - dá sa z neho skĺznuť k hororu, k akcii aj k "atmosférickým opisom". Možností je veľa, ale nedá sa zavďačiť každému. Stačí si vybrať jednu líniu a sledovať tú, dať príbehu poriedneho antihrdinu či konflikt. Nechajme sa prekvapiť februárom.
04.02.2013
William Cody
Prečo vám vadí klišé? Neustále novátorčiny málokedy prinesú zároveň aj dobré čítanie. Téma je jasná, takže debaty o klišé sú zbytočné, len si tu niekto komentármi potrebuje niečo dokazovať. Vždy je lepšia kvalitné čítanie so starým dobrým nápadom ako snaha priniesť za každú cenu niečo nové. Vždy je podstatnejší príbeh, ako prostriedky a novinky v ňom použité. Ale som v tomto dosť konzervatívny, asi vekom, tak sorry. Ja radšej dobrý príbeh ako spoznať naraz množstvo nových cudzích slov, niečích individuálnych predstáv a nápadov.
05.02.2013
Alexander Schneider
Lenona: Pekný postreh s tým humorom... Ja sa práveže, ako som už spomínal, teším na to, že tam tie zlomy v štýle budú, pretože práve to ten experiment robí hravým a zaujímavým - aspoň pre mňa. Nebol by som rád, ak by to malo byť uniformné.
05.02.2013
cyberstorm
oki, precitane... par pripomienok: podla mna zbytocny odkaz na hviezdnu branu. mam rad odkazy (tusim polovica posadky sa volala po nejakom autorovi....Asimov jasny, Arthur bol odkaz na Denta alebo Clarka? Miller na autora Chvalozpevu na Leibowitza? Kowalski je jasny, X-Menov som nenasiel, Kaena ma tiez napadla...). trosku nelogicke s tym pitim. dalsia vec: ked cosi robis s malymi vecami a vies kolko energie to zozere, tak ked ides na velke a mas hypotezu ze to zozere viac, treba ju overit nez posles lod aj s posadkou. proste to vysvetlenie preco sa stratili trosku skripe. taktiez aj to ako hlavnemu hrdinovi doplo ze su na paralelnej zemi. najviac mi ale asi vadil chudak Kowalsky...uplne zbytocna postava. zas, na druhu stranu mas body za Moniku a jej objatie (aj ja chcem) a puklinu v zemi. to je pecka ;)
14.02.2013
Juraj Búry
Paráda. Vy ste tam našli aj veci, ktoré som tam nedal:D Kto je Kaena? :D
16.02.2013
mayo
Kaena, the prophecy (2003) - pozri si, je to menej znamy film, nepochadza z hollywoodu. mna takeho bavia ovela viac nez napriklad x-men... ktorych som ani poriadne nevidel... v snahe dohladat si o co slo vidim, ze referencia v Tvojej poviedke je ukryta v nazve institutu, vsak? :)
17.02.2013
kAnYs
Pravdu povediac, pripada mi Jurajove spracovanie trochu ako "Pulp" a nie len obsahom. Skor stylom. Dialogy su nemastne neslane (Moje asi lepsie nebudu :), zbytocne upresnujuce anekdoty prirovnavajuce realitu sveta k tej nasej (ci uz hviezdna brana, alebo "ako v starom dobrom 21 storoci".) Obsah sa mi ale paci. Klise mi nevadi, podobne ako Mr. Cody si viac zakladam na pribehu samotnom a na tom cim ma prekvapi a cim nadchne. Tu ma v prvom rade nadchli, tak ako Sana, moznosti. Ako jeden z autorov som sa po precitani tesil kam to vsade budem moct rozvinut. Uvidime co prinesie Februar. A co z toho potom spravim ja.
21.02.2013
Juraj Búry
Mayo: Jasne, je to v tom názve. ;) Kaenu si teda pozriem :)
kAnYs: "Pulp" bol cieľom! :D
22.02.2013
Juraj Búry
Mayo: Jasne, je to v tom názve. ;) Kaenu si teda pozriem :)
kAnYs: "Pulp" bol cieľom! :D
22.02.2013
secentity (Anonym)
Môj favorit: Steve - lebo je blond, však viete:D
Ale moja srdcovka: (citujem:)
Monika Zero – palubný android, najnovší model, výkonný ako Mesačný počítač, ľudský rovnako ako váš sused. Vyrobili Asimovove závody.“ Na monitoroch sa zjavila usmievavá červenovláska z neprirodzene modrými očami.
Nie je toto tak úplne marný pokus, uvidíme, čo vymyslia ďalší autori. Držím palce píšúcim - Go, team, go!!!
22.02.2013
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.

Ďalšie články / poviedky v téme

Rozbroj v galaxii vrcholí. Na Tretej, planéte, ktorá bola kedysi kolískou ľudstva a teraz je hrozí anihilácia, majú naši hrdinovia ročného románu na pokračovanie už len poslednú šancu uniknúť určitej záhube... Finále od Matúša Mikšíka.
Pod vianočným stromčekom scifi.sk nájdete vyvrcholenie našej celoročnej vesmírnej ságy! Ak ste sledovali dobrodružstvá našich hrdinov, nenechajte si posledné dve kapitoly veľkého finále. Tu je XI. od Aldebarana.
Jožo sa stáva novým veliteľom vesmírnej posádky, no ihneď musí čeliť novým problémom a nástrahám. Cestičky, vedúce k Ilumovi sa začínajú spájať do jednej, hlavnej, na ktorej však čaká azda posledná nečakaná nástraha. Dokážu sa zainteresovaní dostať k hlavnému nepriateľovi?
Ľudský roj sa nachádza v rozpakoch, ako naložiť s problematickou situáciou na Tretej, zatiaľ čo naša posádka Crusadera na Tretej to nemá práve na ružiach alebo Roháčoch ustlané... Deviata kapitola Vesmírnych tulákov od YaYe.
Monika to má namierené k centrálnemu systému, ktorým Ilum ovládal sieť na planéte, Kowalský medzitým vydal príkaz na prechod vesmírnej lode Zeme do orbity Tretej a Kirrik, silikský veliteľ, sa v novom tele anihilátora objavil na Tretej, aby sa pomstil ľuďom... Začína tam byť pekne horúco.
Posádka vesmírnej lode Crusader naberá druhý dych, ambasádor Silikskej dominancie vrie od zlosti a Kowalsky si to hodlá rozdať s celým alternatívnym vesmírom. Vzkriesená Monika sa vydáva na prieskum Mŕtveho ostrova...
Na Tretej vládne chaos. Ilum zbavil jej obyvateľov telepatických schopností, v jej orbite medzi sebou súperia transhumánni potomkovia ľudí s mimozemšťanmi, Jacob objavil kópiu Jewel Jonesovej a Gmork sa práve kŕmi.
Zatiaľ, čo sa schyľuje k osudovému stretnutiu medziplanetárnych síl nad Treťou, na jej povrchu sa jednotliví preživší z posádky Crusadera dostávajú do čoraz väčšej šlamastiky...
Jacoba pálili oči z ostrého svetla. V hlave mu hučalo, ako pri výbuchu ohňostroja, ktorý práve vyplnil nebo. Pôvodný plán zachrániť Arthura sa v okamihu rozplynul. Najprv potreboval zachrániť seba.
Posádka stroskotanej vesmírnej lode Crusader sa snaží prežiť, no ani len netuší o nástrahách, ktoré ich očakávajú. Keď všetky strany spriadajú plány, príbeh sa začína komplikovať... v treťom dieli nášho seriálu na pokračovanie, tentokrát od Kanysa.
Pokračovanie príbehu Juraja Búryho o prebudení hrôzy spiacej na Mŕtvom ostrove, pokazenom androidovi a zúfalom nedostatku cigariet... Vesmírni tuláci sú románovým experimentom 12 autorov na scifi.sk - čo mesiac, to kapitola.
Ľudstvu sa podarilo postaviť obrovskú Hviezdnu bránu a teraz do nej vysiela prvú živú posádku. Skupina odvážlivcov má dokončiť svoju cestu v Hadej hmlovine, no namiesto toho stroskotajú na neznámej planéte...