Keď slnko vyhasne.

Čo sa stane, ak vyhasne Slnko? Dokáže ľudstvo prežiť alebo nastane apokalypsa?
Podporte scifi.sk
Morat sedel vo vnútri vysunutej výskumnej veži, ktorá sa nachádzala v
pohorí Mont Everest. Vďaka podzemnej elektrine, ktorú využívali z
lávových polí, mu bolo príjemne teplo. On, ako vedec sledoval
oblohu a dúfal, že zazrie kúsok slnečného svetla. Odborníci z celého
sveta, sa snažili zvrátiť svoju záhubu.
--- Neruším? Bolo počuť svieži dievčenský hlas.
--- Pravdaže nie, odpovedal a usmial sa. Sadni si Alliena. Ponúkol
jej stoličku a zadíval sa na tmavovlasú dievčinu, s krásnymi perami.
Máš niečo nové z podzemia?
--- Zatiaľ nič. Pozrela na neho s obavami. Povedz mi ale úprimne, čo sa stane, až slnko úplne vyhasne?
--- Ty to predsa vieš. Povedal to vážne a prisadol si k nej.
--- To množstvo ľudí, čo už zahynulo. Nemôžem sa s tým zmieriť.
Rozplakala sa. Jemne ju objal okolo pliec a ona si oprela hlavu, o jeho hruď.
Chvíľu počkal kým sa utíši. Srdce mu búšilo, až niekde v spánkoch. Nadvihol jej tvár prstom a nečakane ju pobozkal.
--- Milujem ťa celý svoj život. Zašepkal jej tíško.
Alliena sa usmiala a on vedel, že aj ona k nemu cíti to isté. Poznali sa už dlho, ale ich vzťah sa až teraz posunul vpred.
Oceľové dvere sa znova otvorili. Dnu vošiel vysoký bradatý chlap.
--- Vitaj Karoka. Privítal svojho kolegu a zároveň priateľa. Už sa balím. Takže teraz ty preberáš službu?
--- Nemusíš sa ponáhľať, smial sa. Vidím, že si tu mal pomocníka.
Morat prikývol a zbalil si veci do batoha.
--- Poď Alliena. Chytil ju za ruku a spoločne odchádzali.
--- A nezabudni mi poslať pozvánku na svadbu! Zvolal s úsmevom Karoka.
--- OK!
Mladí ľudia sa zviezli výťahom, do podzemného krytu. Tam mali postavenú základňu, v ktorej pracovali výskumníci z celého sveta. Už niekoľko mesiacov, sa ľudstvo pasovalo s počasím. Slnko prestalo skoro úplne vyžarovať svetlo. Na planéte zavládla tma, a studená zima. Vyplnilo sa to, o čom vedci už dávno predpovedali. Vyhasnutie slnka.
Teraz museli tomu čeliť. Čierne škvrny, ktoré boli pozorované pred mnohými rokmi, sa zväčšovali. Zasiahli skoro celé slnko. To bol začiatok ich konca.
Ľudia sa húfne sťahovali do podzemia, aby prežili čo najdlhšie. Vojenské zložky zachraňovali zvieratá, ako budúci zdroj obživy. Takto prežívali zo dňa na deň.
Všetky múdre hlavy, žili v tejto výskumnej stanici. Ich úlohou, bolo nájsť nejaké vhodné riešenia, pre ďalšie prežitie ľudstva.
--- Morat som rád, že ťa vidím. Ako to vonku vyzerá? Opýtal sa Narut, ktorý bol jeho nadriadeným.
--- Je to stále rovnako. A vy? Máte niečo nové?
--- Žiaľ nie. Smutne pokýval hlavou.
Keďže po týždennej službe na povrchu mal voľno, tak sa vrátil do svojej maličkej izbičky. Ľahol si na chrbát a v mysli si vybavoval vášnivý bozk, akým sa rozlúčil s Allienou. Bol preniknutý láskou a dovolil si snívať, o svojom šťastí. Usnul.
--- Stávaj! Zobudil ho nečakane Narut. Možno máme ešte šancu. No tak, dvíhaj sa.
--- Dobre, dobre. Veď už idem. Snažil sa rýchlo prebrať.
--- Bola zvolaná veľká porada. Všetci tam máme byť. Povedal a nenechal ho vôbec vydýchnuť.
Pribehli do veľkej miestnosti, v ktorej, už prebiehala ostrá diskusia.
--- Ale no tak! Už sa konečne upokojte! Zabúchal rukou po stole, hlavný šéf výskumníkov.
Počkal, kým sa všetci utíšia.
Návrh, ktorý tu zaznel pred hodinou sme vyhodnotili. Mohlo by to vyjsť.
Je to naša posledná šanca. Ja viem, že je to bláznivé. Ale nič nestratíme, ak to skúsime.
--- O čom to rozpráva? Opýtal sa Naruta zmätený Morat.
--- Zhodíme množstvo atómových bômb, na povrch slnka. Musíme ho doslova naštartovať.
V prvej chvíli len s úžasom otvoril ústa, ale nevydal ani hlásku. Potom zreval.
--- Je to šialené!
--- Vieme to, ale už sme sa rozhodli.
Keď prípravy vyvrcholili, nastal deň ,, D“. Všetci čo to doteraz prežili, sa modlili aby to vyšlo. Pomaličky ale isto, už začali doliehať na ľudí psychické a telesné problémy, z pobytu v podzemí. Toto bol posledný pokus, na uchovanie ľudského rodu.
K nebu vzlietlo niekoľko vesmírnych lodí, súčasne z rôznych kútov zeme. V každej bolo množstvo bômb. Tie museli dopraviť priamo, na slnko. Kapitáni lodí boli hrdinovia. Vedeli, že sa už nikdy nevrátia na zem. Ale boli ochotní sa obetovať, za ich prežitie.
Alliena sa túlila k Moratovy a spoločne s ostatnými, dúfala v zázrak. Prešlo mnoho hodín čakania. Tu sa Zem začala triasť. To explózie bômb na slnku, vyvolali tento efekt. Trvalo to celé hodiny. Výbuchy na povrchu slnka spôsobili, že čierne škvrny sa zrútili do seba, a vyparili sa. Tma, ktorá trvala niekoľko mesiacov sa začala rozplývať. Výskumníci, ktorí to sledovali z vysunutej veži, boli omráčení pribúdajúcim jasom. Plakali a objímali sa navzájom. Planéta bola zachránená.
Napriek tomu, museli čakať ešte niekoľko mesiacov, kým bolo bezpečne vyjsť von. Časť nebezpečného žiarenia, spôsobeného atómovými bombami na slnku, prenikla aj do zemskej atmosféry. A to bolo nebezpečné.
Nakoniec dozrel čas, keď sa podzemné kryty otvorili a ľudia vyšli na povrch zeme. Planéta sa prebudila, aby sa na nej mohol začať nový život.

Beáta Plučinska

Beáta Plučinska

Diskusia

jurinko
Beata, mas smolu, precital som si to unaveny a po polke flase cerveneho vina, takze budem hovorit krutu pravdu: Bolo to strasne zle. Jedine, v co dufam, je, ze mozno tvoje dalsie dielo bude aspon hodnoteniahodne. Pre zaciatok skus tak rok citat kvalitne diela a vsimat si, preco sa to vola literatura. Objavis tam zapletku, dej, postavy, svet, krasu umenia, hranie sa s jazykom, s odtienkami vyrazov, s pocitmi, ale hlavne nekonecne vela inspiracie. Dobra literatura je mozaika, kde do seba zapada vsetko. Tvoje dielo je zle hrajuci orchester, kde do seba nezapada nic. Nehodnotim. Nie je co.
01.10.2011
YaYa
V tomto prípade podľa mňa hodnotenie závisí od veku autorky. Povedz mi, koľko máš rokov, a ja ti poviem, čo si myslím :)
01.10.2011
Janko Iša
-Iljacij poletite na Slnko zhodit tisice atomovych bomb!
-Preboha Jablokov, ci si sa ty zblaznil na tom Sibiri? Ved nas to Slnko spali. Povedz mu Voloda, povedz.
-Ma pravdu Iljacij, pritakal Voloda, Slnko spali kazdy jeden pokus. Ani Sovietsky zvaz neni taky mocny Iljacij.
-Hlupaci! Ved ja to dobre viem, mam plan. Poletite v noci, ked Slnko nesvieti...
02.10.2011
Janko Iša
v podstate suhlasim s YaYa. Ak ma dievca do 14 rokov, tak by som pochvalil nadsenie pre scifi a odporucil precitat par Clarkovych poviedok na zaciatok a kombinovat to so znalostami fyziky a astronomie. Ak ma do 14 rokov, tak sa tesim co napise ako 20 rocna.
02.10.2011
Stano Lacko
Janko: tvoj prispevok sa mi velm pacil ;-)
02.10.2011
Aldeberan
jj, su v zasade tri možnosti: 1) velmi mlady vek, 2) recesia, 3) dospela ludska bytost co nerozmysla(la) o tom co sem posiela. Ale... ked ja som mal 14 rokov tak som písal lepšie :-P
02.10.2011
Aldeberan
kecám, nepísal :) Musím autorke napísať trochu viac. Celý dôvod, prečo to dostalo tolko negativnych ohlasov je, že to nie je poviedka, ale náčrt deja. Keď sa na to pozerám z nadhľadu, tak autorka píše lepšie ako mnoho iných pred ňou na tejto stránke - vie písať v koherentných vetách, napríklad (aj keď nevypísaných, ale to nevadí :). Keby sa snažila a vytvorila by niečo naozajstné, ta by to mohol byť slušný začiatok. Takto sa to nedá hodnotiť :-/
02.10.2011
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.