Cestovateľ-ka

Kde sa zjaví čierny tieň medzi stromami, len tak, z ničoho nič, tam prišiel cestovateľ. Prišiel ten, ktorý prechádza medzi svetmi, ten, ktorý môže pomôcť i zabiť. S takým človekom lepšie byť zadobre. I keď, ktovie, či sú to ľudia...
Podpor scifi.sk 2 % z dane v roku 2024
Pohorie pokryté zelenejúcimi sa lesmi bolo ešte stále skryté v opare. Nočná búrka sa prehnala rýchlo, no zanechala množstvo potôčikov, ktoré teraz na širokom svahu stekali jeden vedľa druhého. Potešenie pre všetky operence, ktoré sa v noci tisli k sebe od strachu a od zimy. Teraz radostne cupkali po blate, občas vzlietli na nízku vetvu stromu a po chvíli sa vrátili k vode.
Prvý vzdialený výstrel nevyplašil všetky, niektoré boli príliš zaujaté pitím. Po druhom však už na zemi nezostal jediný. K už prázdnemu miestu s mnohými potôčikmi sa blížili výkriky. Dve čierne postavy bežiace vpredu vyzerali, že každú chvíľu splynú so siluetou niektorého stromu. Skupina mužov, ktorí ich prenasledovali odrážala slnko. Nie úplne, iba časti ich zbroje sa leskli.
Čierne postavy prebehli cez potôčiky rozstrekujúc vodu a tá vpredu prudko zmenila smer. Druhá za ňou. Pustili sa priamo dolu kopcom, tempom, ktoré ich prenasledovatelia nevydržali a niektorí sa v behu potkli a padli. Lesklá zbroj sa zašpinila blatom, no chlapi vstávali a bežali ďalej.
Kraj lesa už nebol ďaleko, pravda, ak sa postavy náhlili práve k nemu. Vyzeralo to tak, no čoraz častejšie sa za behu obzerali okolo seba. Hľadali. Niečo.
Zastali takmer súčasne pred dvoma pníkmi. Okolo sa povaľovalo množstvo íverčekov, zoťaté stromy ležali na kope s mnohými ďalšími. Práve tie stromy hľadali.
„Najbližší priamy prechod je za lúkou,“ prehovorila žena v čiernom plášti. Kapucňa jej skĺzla už na začiatku behu. Vlasy tmavej červenej farby si odhrnula za uši. Prenasledovateľom chýbalo len zo sto metrov, no nebola nervózna. Ani druhá, oblečená rovnako len bez plášťa.
„Nemusíme bežať. Nevládzem už. Asi mi predsa niečo zasiahli,“ pritlačila si pravú ruku na brucho a tvár sa jej na chvíľu skrivila bolesťou. „Zvládneme ich a pôjdeme pomaly, dobre?“
„Ako chceš,“ odpovedala druhá a zahľadela sa na bežiacich chlapov. Spomalili, boli prekvapení, prečo ženy prestali utekať. Oneskorenci dobehli ostatných a roztiahli sa.
„Drž sa vzadu,“ povedala červenovlasá, odhrnula si plášť a vytasila šabľu. Aj druhá vytasila. Muži ich takmer obkľúčili. Jeden z nich narušil líniu a podišiel trochu dopredu.
„V mene kráľa, podajte sa!“
„Ktorého kráľa?“ posmešne sa spýtala červenovlasá.
„Pravého kráľa Bodena, v jeho mene vám prikazujem, zložte zbrane!“ Nevyzeral, že by žartoval. Alebo že by to nemyslel úplne vážne. „Je absolútne presvedčený, že sme len nejaké ženské ktoré utiekli jeho kráľovi,“ pomyslela si.
„Je mi ťa ľúto, vojak,“ povedala ticho a vrhla sa vpred. Než stačil zodvihnúť meč na obranu mu šabľa preťala krúžkovú zbroj a čepeľ sa hlboko zasekla do mäsa. Následný sek zozadu len dovŕšil rozhodnutie, či telo padne na zem.
Ostatní muži sa s hnevom pohli vpred. Vrhla sa na najbližšieho, uhla sa pred jeho sekom do strany a sekla. Bod, mierený na jej hlavu niektorým z ďalších mužov zasiahol len vzduch. Na úhyb jej stačilo mierne ustúpiť do strany. Muž stiahol meč a chystal sa znova bodnúť. Keď mu ostrie šable porezalo predlaktie, pustil meč. Viac nepotrebovala, obrátila sa k ďalšiemu.
Nie všetci z mužov sa snažili zabiť tú, ktorá im zabila veliteľa. Niektorí vycítili ľahšiu korisť. S tým, že potom budú musieť zabiť aj tú druhú sa zatiaľ netrápili.
Bola síce ľahšou korisťou, stále však pre troch mužov predstavovala nebezpečenstvo. Uvedomovali si to. Zo stredu, priamo, útočil muž s kopijou, ostatní dvaja s mečmi dobiedzali zo strán. Striedavo útočila na všetkých troch, no sily jej dochádzali príliš rýchlo.
Zostávali ešte dvaja, najlepší. Nedali sa len tak. Bol to šerm, kvalitný a čistý. Dvaja na oveľa lepšieho, no dvaja. Trvalo to príliš dlho.
Niekoľkokrát ju už zasiahli. Síce nie veľmi vážne, no aj to stačilo.
„Sheila!“ vykríkla zúfalo. Červenovlasá sa obrátila. Za sekundu si obzrela situáciu a rozbehla sa. Kým si vôbec niektorý z troch mužov stačil uvedomiť, čo sa deje, ležali dvaja na zemi.
„Pozor!“
Dvom najlepším trvalo presunúť sa len o trochu dlhšie než červenovlasej a znova zaútočili. Z oboch strán.
„Vydrž!“ zakričala a znova sa im postavila. Súboj sa naťahoval a víťaz bol stále neistejší. Pri úhybe do strany si v poslednej chvíli všimla čepeľ meča, ktorý jej tesne minul hlavu. Ustúpila niekoľko krokov na voľnejšie priestranstvo.
Obzrela si okolie. Druhá ležala na zemi, šabľa pár desiatok centimetrov od natiahnutej ruky. Jediný chlap, ktorý zostal ju zabil a teraz zaútočil zase na ňu. Druhá bola pravdepodobne mŕtva.
Spustila šabľu, sklopila oči a chvíľu hľadela do zeme. Traja muži zneisteli, blížili sa len pomaličky a dvaja na stranách sa posúvali stále viac. Ten, ktorý zabil druhú bol napravo.
Vrhla sa do stredu, prvý sek stačil chlap zachytiť na čepeli, druhý už nie. Preťala a skočila doľava. Z dvoch najlepších zostal ten lepší. Vydržal sa brániť niekoľko sekov, kým však stačil posledný dobehnúť, padol.
Obrátila sa a spustila šabľu. Znova sa zahľadela do zeme. Chlap začal ustupovať, stále bol však otočený čelom. Bál sa nutnej pomsty, mal však dosť rozumu aby sa snažil brániť.
„Len bež,“ povedala potichu, „bež. Tých ostatných mi bolo trochu ľúto. Teba mi nebude ľúto ani trochu.“ Zodvihla šabľu. Chlap sa prudko otočil a rozbehol sa preč. Čo najďalej odtiaľto.
„Aj tak neujdeš!“ zakričala za ním. Trochu spomalil a obrátil sa. V tej chvíli zakopol a padol na zem. S hnevom za ním hodila svoju šabľu.
„Bež! Bež, nič ťa už nezachráni!“ Pokúsil sa vstať a znova padol. Viac sa nepohol.
Spomedzi stromov začali vystupovať ozbrojení muži v maskovacom oblečení. Len jeden bol celý v čiernom. Podišiel k žene.
„Sheila,“ povedal smutne a pokúsil sa jej dotknúť sa ruky. Ustúpila o krok.
„Zabili ste ju.“
„Vieš, že to vždy trvá nejaký čas, dostať sa cez všetky tie svety.“
„Zabili ste ju.“ Prešla k mŕtvej. Zodvihla šabľu a z opaska odopla pošvu. Zasunula ju.
„Sheila, to sa stáva predsa...“ muž chcel ešte niečo povedať, no len mávol rukou, „veď ty vieš.“
„Viem viac než vy.“ Prešla k chlapovi, ktorý padol ako posledný, ktorého zastrelili jej spojenci. Zodvihla svoju šabľu ležiacu neďaleko a obrátila sa k mužovi v čiernom.
„Odchádzam. Nehľadajte ma, svoj počítač mám so sebou. Skôr ako o desať rokov sa vám neozvem.“
„Sheila, nemôžeš, máš svoje povinnosti a ...“
„Svoje povinnosti si budem plniť naďalej. O výsledkoch sa dozviete potom. Nehľadajte ma.“ Ustúpila niekoľko krokov.
„Sheila...“ začal muž, no vzápätí zmĺkol. Zmizla. Prešla niektorých priechodom o ktorom nevedeli, pretože ich o tom ešte neinformovala. Občas vznikali. V tejto oblasti často. Mala pravdu, že vie viac ako oni. Hnevalo ho to, no nemohol nič urobiť. Najviac mohol skúsiť použiť prechod, ktorý použila ona.
Kývol ostatným a vkročil do priechodu. Na druhej strane si vzdychol. Predpokladal, že ju ešte uvidí, no zrejme tu bol ďalší priechod o ktorom nevedel. Skúšať každú dvojicu stromov nemalo význam. Mohol už len čakať. Vrátil sa späť.
Mŕtvoly boli poukladané v rade, žena trochu ďalej. Všetky stopy po boji sa jeho muži snažili upratať. Nik nemusí vedieť čo sa tu stalo, aj keď to, že tu niekto zabil dosť kráľových mužov, sa dozvedia. Nakoniec sa na to kráľ spýta aj ich, pretože bol jedným z mála ľudí v tomto svete, ktorí o ich existencii vedeli. A oni nebudú klamať. Povedia, že vinníci boli potrestaní.
Pozrel na mŕtvu. „Život nech je väčším trestom ako smrť,“ pomyslel si. Mŕtva nemohla takmer za nič. To Sheila si v niekoľkých svetoch organizovala vlastnú špionážnu sieť. Pravda, pracovala lepšie než oficiálne zdroje spoločnosti, no získané informácie nenahlasovala ostatným. Odhliadnuc od prísah vernosti pri vstupe, zopár slov starých päťsto rokov pre nich už dávno nič neznamená, bola tu aj podstatnejšia okolnosť. Nik sa o nich nemal dozvedieť, kým sa to vopred nedohodlo. Sheila toto porušovala. Preto mala byť potrestaná, no ona to zase zistila skôr.
Muži jeden za druhým vchádzala do úzkeho prechodu medzi dvoma stromami. Nakoniec, keď zostal posledný, sa muž v čiernom obrátil k prechodu chrbtom. Bol si istý, že je niekde tam, bol si istý, že ho sleduje. Chcel jej dať šancu. Po piatich sekundách sa prudko obrátil a zmizol medzi stromami.
Voda stekajúca po svahu zmyla blato uvoľnené bežiacimi. Kým sa vtáčiky osmelili vrátiť sa, tiekla už zase priezračná. Svet akoby sa nezmenil.
Slabý vietor sa jej pohrával s vlasmi. Sedela na kopci, na kraji lesa a striedavo hľadela do diaľky a do zeme. To bol jej spôsob smútku. Pripomínala si každý okamih hodný spomienky, ktorý s ňou strávila. Pracovali spolu niečo vyše dvestopäťdesiat rokov. Spomínanie trvalo dlho.
Celú noc sedela na jednom mieste, takmer bez pohybu. Tri hodiny po východe slnka si prvýkrát vystrela nohy. O polhodinu vstala. Myslela len na pomstu, no vedela, že ona by to nechcela. Pozbierala všetky veci, pevne ich upevnila na batoh, šable na chrbát a rozbehla sa. Stratila sa v lese plnom prechodov.
Mnoho detí v rôznych svetoch v ten deň pribehlo domov so strachom v očiach a rozprávali rodičom o rýchlom čiernom tieni, ktorý, ako sa im zdalo, ich naháňal. Niektorí rodičia sa pousmiali nad fantáziou svojich detí, iní chápavo prikývli.
Niektorí však vedeli o čo ide. Kde sa zjaví čierny tieň medzi stromami, len tak, z ničoho nič, tam prišiel cestovateľ. Prišiel ten, ktorý prechádza medzi svetmi, ten, ktorý môže pomôcť i zabiť. S takým človekom lepšie byť zadobre. I keď, ktovie, či sú to ľudia...

Ján Onofrej

Ján Onofrej

Diskusia

zuna
take nejake vytrhnute z konceptu to bolo. spravit zaciatok in medias res je v poriadku, ked potom pride vysvetlenie a veci zacnu davat trochu zmysel. ale toto bol len opis akcie a potom par reci o spionoch, nejaky pocitac. co je to za pocitac v pseudostredovekom svete, kde sa pouzivaju sable a kruzkova zbroj a koniec... ako by si to vsetko mal v hlave, ale citatelovi si ukazal len vrchol ladovca.
03.10.2010
zuna
zo stylistickej stranky mi prekazalo ze niektore vety som si musela precitat dvakrat kym som pochopila na co sa zameno vztahuje, pretoze pred nim bolo tak 5 podstatnych mien napr.:Pravda, pracovala lepšie než oficiálne zdroje spoločnosti, no získané informácie nenahlasovala ostatným. Odhliadnuc od prísah vernosti pri vstupe, zopár slov starých päťsto rokov pre nich už dávno nič neznamená, bola tu aj podstatnejšia okolnosť. Nik sa o NICH nemal dozvedieť, kým sa to vopred nedohodlo
03.10.2010
Aldeberan
príjemné čítanie, vypísaný štýl. Štylistika nebola bezchybná, ale takto v noci pred spaním to aj tak neviem riešiť... celkový koncept je ale trochu pochybný - úvod síce čitatela vrhne hned do deja ale spraví to príliš pomaly, aby ho to zaujalo hned prvou vetou alebo odstavcom. Cla poviedka v podstate nema dej, a hej - ked sa nad tym zamyslam ide o dobre napísaný prolog :-D
03.10.2010
jurinko
Zo zaciatku som nevedel, ci je noc alebo den. Najprv tam bola nocna burka, ale hned vzapati sa na zbroji prenasledovatelov odrazalo slnko.. Casto pouzivas rovnake slovne spojenia, najviac mi to bilo do oci pri opise boja (neustale ustupovala "do strany" - skus to niekedy obmenit "stranou" napriklad, alebo to nenapisat tak dopodrobna ["stacil maly ukrok" - je jedno, ktorym smerom]). Tiez ma prekvapilo slovo "pocitac" v takomto svete. Zuna ma pravdu, co sa tyka stylistiky. Mne sa na rozdiel od Aldeberana nezdal ten styl az taky vypisany, chcelo by to ucesat. Ale nic prilis zavazne. Strasne mi to pripominalo Agenta JFK a tu ich Agenturu (vela roznych svetov, mame tu cestovatelov, organizaciu, ktora ich spaja, ...). Ak to bolo nimi inspirovane, tak o 2 body menej (lebo to bolo potom pomerne slabe). Ak si to vymyslel sam, tak je to v poriadku. Napriek tomu, ze je to prolog bez deja som dal 6
04.10.2010
Ján Onofrej
ďakujem za kritiku, pokúsim sa všetko vysvetliť:).. neviem prečo sa nezobrazuje tá časť, vyjadrenie autora alebo ako to bolo... tam to bolo, tento začiatok vznikol najprv štýlom napadlo-mi-niečo-ale-bude-to- film...amatérsky samozrejme, preto som sa snažil pracovať s mne dostupnými vecami... potom to bolo akože ale-film-potrebuje-scenár-sak ra...a ako predloha scenáru vzniklo toto... áno je to vrchol ľadovca, preto som to dal sem, lebo každý kto to čítal doteraz, sa už o tom so mnou rozprával a mal aspoň predstavu... takže pre ničnevediaceho je to príliš málo, beriem to, popremýšľam nad úpravou... ďalšie veci sa vysvetľujú následne ďalej, len som nevedel kde to seknúť potom, lebo sa tam rozvíja príbeh 15 rokov neskôr... zložité vety... mne neprídu zložité:) ale skúsim aj to niečo...
04.10.2010
Ján Onofrej
príliš pomalé vrhnutie do deja... teoreticky prvý odsek nemusí byť, ako som už spomínal, mal by to byť film a prvý odsek je prvý záber....asi bez tých vtáčikov, na to by som nemal trpezlivosť:) ...noc/deň, uvedomujem si, ako málo tam stačí zmeniť aby to bolo jasné, v noci bola búrke a už je deň a vodá stále tečie, tak som to myslel... asi budem vyzerať hlúpo ale radšej ako dva body dole:) čo je Agent JFK netuším alebo si na to aspoň nespomínam:)) môj nápad je starý asi tak šesť rokov, pôvodom z Tatier:) alebo myšlienka, že je niečo také možné ... a počítač:) ako názov hovorí, dotyční cestujú a keďže fungujú ako organizácia s hierarchiou, potrebujú komunikovať...a na to slúži počítač, ktorý ale nepochádza zo sveta, v ktorom sa táto časť príbehu odohrávala...
04.10.2010
Ján Onofrej
a množstvo a čo sa týka oblasti šermu, je to profesionálna deformácia, neviem či s tým niečo urobím:)....ospravedlňujem sa vám za ďalšiu poviedku v troch príspevkoch, ale chcel som reagovať na všetko....ak ešte niečo, aj k mojim reakciám, sem s tým:)
04.10.2010
jurinko
Agent JFK:http://www.martinus.sk/?uM od=list&uTyp=seria&uSeriaTyp=k niha&uSeria=Agent%20JFK ; http://www.agent-jfk.cz/...Ja som cital Svuj svet si musime zaslouzit. Moj nazor je asi taky, ze nie, ze by to bolo zle, ale zas ani nie, ze by to bolo nejake extra oslnive (aj ked niektore poviedky boli super). Co sa tyka este tvojho diela: Ak nemas na to dostatocne prostriedky a know-how, neviem, ci je dobre pustit sa hned do filmu.. Nechcem byt pesimista, ale vacsinou to potom vyzera dost hrozne(myslim amaterske nadsenecke pseudofilmove utvary). Kazdopadne zelam, nech ti to vyjde, potom nam daj vediet, kedy a kde bude premiera :-) btw.: pozor na prilisnu prekomplikovanost prostredia, svety by mali byt svety, v celej svojej komplexnosti, nie iba z kontextu vytrhnute mapy ako z pocitacovej hry (pustny svet, dzunglovy svet, megacity svet, ladovy svet, lavovy level, pardon svet,...)Drzim palce:-)
04.10.2010
jurinko
pozn.: tu prekomplikovanost som myslel tak, ze radsej predstav 2 - 3 komplexne svety, ako 50 nedotiahnutych svetov, lebo chces univerzum, v ktorom sa dej (filmu, poviedky) odohrava predstavit v celej koplexnosti - na to by si potreboval romanovu sagu o 13 zvazkoch alebo minimalne pentalogiu 3 hodinovych vypravnych filmov a aj tak by sa ti to nepodarilo a bolo by to zmatene :-) Menej je niekedy viac.
04.10.2010
Aldeberan
ja som to nepochopil... prečo si pisal poviedku keď chceš spraviť film? Či si sa na film vykašlal a len pre radosť si si napísal poviedku? Či si poviedku napísal ako PR k filmu? Confusion cat is confused :-/
04.10.2010
Ján Onofrej
takže Agent JFK absolútne nepoznám.... čo sa týka poviedky, neviem čo znamená PR:)...ale pokiaľ viem, funguje to tak, že je kniha, z nej sa urobí scenár a z toho film...a keď som začal nápadom na film a začal som robiť scenár, uvedomil som si, že to bude jednoduchšie spísať všetko a dotvoriť celý príbeh a potom urobiť scenár...takže táto poviedka je predloha niekoľkých prvých scén..... čo sa týka filmu, premiéra tak v nedohľadne ako sa len dá a ešte ďalej:) stále ma to drží ale už to nie je zápal ale rozum... know-how zbieram, aspoň aké také technické vybavenie si doprajem asi na Vianoce:) prekomplikovanosť: ak sem dám aj pokračovania príbehu Cestovateľky, tak zistíme, že svetov bude skutočne len pár a väčšina času bude logicky v tom našom:) lebo nie je problém ho vytvoriť:) a snažím sa krotiť a krátiť to:)
04.10.2010
Aldeberan
Waw. No neviem, podľa mňa je oveľa ľahšie napísať scenár ako napísať knihu, podla ktorej potom spravíš scenár, ale to je jedno, je to tvoje dielo :)
05.10.2010
jurinko
Jan Onofrej: Inak odporucam si precitat Agenta JFK, hlavne preto, aby si sa vyhol nechcenemu kopirovaniu. Lebo potom bude tazke vysvetlovat, ze ty si to "naozaj pan sudca, ale fakt naozaj" vymyslel sam ;-) A k procesu tvorby nemam nijake namietky, snad len tie, ze dufam, ze si o dost schopnejsi, nez napriklad ja. Pretoze natocit film, este k nemu napisat aj scenar a este predtym napisat aj knihu, by mne osobne trvalo asi tak pol zivota (a vysledok by stal aj tak za hovno :-D ). Tak dufam, ze to nebude tvoj pripad :-)
05.10.2010
Ján Onofrej
aldeberan: zrejme je písanie scenára tá časť know-how, ktorú ešte neovládam, ale keď som si prečítal, čo by mal scenár obsahovať prišlo mi to zložité... ale aj tak nič nenarobím, raz bude musieť byť aj scenár:) a nazývať to "dielom" .. ale tak prečo nie:)...............jurinko: do JFK sa pustím ak ho budem mať poruke ideálne v knižnej forme a budem mať čas, čo dúfam budem:) a k filmu....nezabudni, že nerobím len scenár, kameru a réžiu:) ale pravdepodobne všetko všetko okolo toho....je to veľa, ale mám na práci niečo lepšie?:) (ak sa teda nepočíta bakalárka:D) a nikam sa neponáhľam:)
05.10.2010
draculin
Tak tu je uz konecne nieco,kde je vidiet,ze autor sa snazi naozaj pisat :) Mensie chyby: utrzok in medias res, co sa nerobi.Ak potrebuje poviedka uvod a dovysvetlenie autora,nie je dobra - musi dostacovat sama o sebe.Tym padom je dej vytrhnuty a nedava prilis velky zmysel,ako ani konanie postav.Akcna cast je dost tazkopadna,ale uznavam,ze dynamicky opisat sermiarsky suboj je narocne.Co tak si vziat priklad z Cervenaka, Kulhanka alebo Sapkowskeho?Ti by to opisali mozno na polovicnom rozsahu :) Ale inac sa vcelku dalo,len nabuduce radsej zatat zuby a napisat nieco kompletne - nie nedovarenu a neosolenu polievku :)
08.10.2010
Ján Onofrej
draculin, ďakujem za prvú vetu, potešila:) ...čo sa týka toho že je to len také vytrhnuté... tak si to predstavujem, čo som spomínal predtým film a okolo toho...proste je to chvíľa z minulosti, po ktorej sa vzápätí prenesieme do súčasnosti a zisťujeme aké má dôsledky...asi to malo pokračovať, len som nevedel, kde pokračovanie seknúť, tak som to nechal ako jednu časť bez pokračovania... každopádne, nabudúce to asi dám ako úvod a tí čo to čítali už nemusia:) Červenáka a Sapkowského mám niečo prečítané, takže si to zopakujem a posnažím sa........a jurinko, Agenta JFK som objavil v kníhkupectve, kde brigádujem, nejakým omylom som začal čítať od 19. časti, momentálne mám ten Svuj svet...
14.10.2010
Ján Onofrej
vďaka za upozornenie, prečítam komplet sériu a potom budem písať ďalej, sú tam aj spoločné veci, aj keď základný rozdiel je, že u mňa je to Zem, vždy v tom istom čase len iná, alternatívna, realita, zatiaľ čo u JFK mnohé svety, podľa toho čo som čítal často s fantasy bytosťami a tak (u mňa výlučne ľudia) ....a čo sa týka Agentúry....podobá sa to na moju predstavu organizácie Cestovateľov....ale tam asi nie je čo veľmi vymyslieť, organizácia takej veľkosti sa asi nedá usporiadať inak ako hierarchicky a na rôzne "oddelenia" alebo áno?
14.10.2010
draculin
Moze byt aj ine usporiadanie ako pevna hierarchia. Trosku by to chcelo popremyslat, ale zober si napr. Al Kaidu. Je jedno centrum, ktore funguje viac-menej ako myslienkove a ideologicke - ale aj ked toto centrum niektore veci priamo organizuje, vela aktivit robia nezavisle skupiny. Tieto maju niekedy silnu podporu a trening.Inokedy len ciastocnu (financie), niekedy si z centra len beru know-how (vyroba bomb, utajovanie financnych tokov). Ale tieto "okrajove skupiny" nie su pod pevnou kontrolou centra,neplnia jeho ulohy, neposielaju reporty. Spaja ich to, ze v sirsom pohlade idu za tym istym cielom, aj ked v niektorych konkretnych pripadoch ich aktivity su dokonca protikladne.Ak by napr. organizacia ako je v JFK nevznikala ako vysledok vladnej ci silnej firemnej aktivity,ale ako vysledok napr. obcianskeho aktivizmu (vid Greenpeace), takato amorfna forma by bola mozna.
14.10.2010
Ján Onofrej
vďaka za vysvetlenie, popremýšľam, ale myslím že to zostane pri hierarchii - je to jednoduchšie, podriadení sa nemusia ospravedlňovať za vykonanie príkazov....a na druhej strane, už v tomto úvode padla zmienka o vlastnej špionážnej sieti, ktorá v pätnásťročnom skoku, ktorý po tomto nasleduje, môže nadobudnúť toto voľné smerovanie organizácie....nakoniec, je to na mne... ale ďakujem
14.10.2010
jurinko
Inac, Agentura ma podla mna nedomyslenu jednu vec: Ked existuju paralelne reality, tak Agentura nemoze byt nad nimi a riadit rovnovahu medzi nimi, pokial je sama sucastou systemu (vznikla na jednom z paralelnych svetov a s velkou pravdepodobnostou by na nejakom inom svete tiez vznikla nejaka forma Agentury). Ak ide o organizaciu, ktora riadi nejaky system, mala by ho riadit zvonka. Inak je sucastou systemu, nemoze mat privilegovane postavenie a teda ani efektivne ten system riadit. Agentura by teda mala existovat mimo paralelne svety, do ktorych zasahuje. (to sa mozno netyka tvojej organizacie, ale mozno aj ano, zalezi na pribehu)
14.10.2010
Ján Onofrej
mám dojem, že v niektorej poviedke v Svuj svet... to aj spomínali takú možnosť....myslím inú "Agentúru"....u mňa je to proste skupina "privilegovaných" ľudí, ktorí dokážu niečo čo iní nie a to ich stavia vyššie....že im trvalo dlho, kým sa zorganizovali to je fakt...a čo sa týka centra... je načase aby som sem dal pokračovanie ale najprv chcem zvládnuť JFK aby som to opravil plus mínus...ale každopádne, u mňa bude centrum v jednej z politicky najstabilnejších realít, s vyspelou technológiou a podobne...proste to najlepšie ....sú to len ľudia, akurát majú jednu schopnosť a tá ich robí teoreticky nesmrteľnými... práve preto, že majú toľko času a sú takí dobrí, tak vyzbrojení atď...preto sú akoby nadradení
14.10.2010
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.