Adhara nielen že patrí k stáliciam slovenského žánroveho neba, ale aj k miláčikom našej stránky, kde stále píše. O to viac sa tešíme na jej nový román Tristodesať kelvinov, z ktorého ukážku si môžete u nás prečítať :)
Raymond E. Feist je medzi fanúšikmi fantasy živou legendou. A keďže mu už čoskoro vyjde v českom Laseri román Král popela, úvodný diel úplne novej fantasy trilógie, tak je načase dať si z neho ukážku!
Vo februári sme sa dočkali hneď niekoľkých skvelých šťavnatých noviniek, ale pár reprintov. Výber tých najlepších knižných a komiksových kúskov za fenruár 2024 je tu! :)
Chcete revolúciu? Áno. Chcete zvrhnúť systém? Áno! A máte speváka? Nie... No tak v tom prípade máte smolu. A chceli by ste si jedného legendárneho rockera naklonovať? Áno!!!
Namlsanosť z Marťana je strašná vec, autor má potom problém aspoň dodržať očakávania, ak ich nie už priamo prekonať. Tu Weir ukázal, že technické detaily stále dokáže podať jasne, zrozumiteľne a čitateľne. Srdce hard scifistu si vychutná ledabolo podávané informácie o fungovaní ľudského osídlenia na Mesiaci, alebo o metalurgii. Palec hore.
Netreba však veriť obálke, nie je to noir a ani detektívka. Artemis je priamočiara akčná „jízda“, bez sofistikovaných odbočiek či spletitého deja. Weir je predsa len schopnejši v tej technickej časti. Postavy sú takmer komiksové panoptikum, od hlavnej hrdinky (sexy, cynická, sakrastická, všetkého schopná a Arabského pôvodu) Jasmine „Jazz“ Bašárovej, cez východoeurópskeho vedca s českým menom a problémom s komunikáciou, až po brazílskych mafiánov a (sexy) kanadského policajta. Vlastne by som si to pokojne vedel predstaviť ako manga verziu. Alebo prima akčný film.
Dej neprekvapí, okrem záverečného tour-de-force neurazí. Odobne ako v Marťanovi, aj v Artemis postavy hovoria ako im papule narástli, dej odsýpa a útly román sa dá bez problémov prečítať na jeden záťah.
A o čo ide? Jazz Bašárvá funguje na okraji spoločnosti ako oficiálny kuriér a neoficiálny pašerák. Život na Mesiaci je drahý, ale jej sa darí zháňať peniaze aspoň na nájom – až do chvíle, keď sa pripletie do cesty oveľa väčším hráčom a do hry, kde ide o nový odbor podnikania a osud celej kolónie Artemis.
Záver? Jednoznačne doporučené, pokiaľ máte chuť na rýchlu akciu, ktorá nie je príliš brutálna a neberie sa príliš vážne. Veda a technika su bonus.
PS. Toto chcem ako film!
Jednoznačne povinné čítanie pre fanúšika scifi. Výborná filozofia postáv, ich vývoj. Perfektné dejové zvraty a vtiahnutie čitateľa do deja tak, že neprestanete čítať, kým to neskončí.
V tomto prípade mi bol autor aspoň neznámy, takže som nemal prehnané očakávania.
Čiže – Na ovdrátenej strane Mesiaca je Mesto Hriechu, zločinu a bez poriadneho zákona, založené megalomanským multimiliardárom , ktorý pôsobí ako kombinácia Donalda Trumpa a bondovského zloducha. Tam nie príliš nadšene prichádza poručík Damien Zackon, stelesnenie poctivosti a tvrdej ruky zákona – v mieste, kde polícia bežne pri zločine len odvráti zrak a nepridáva si problémy. Dôjde ale k neikoľkým vraždám, kde stopy vedú do najvyšších miest politiky – k multimiliárdárskemu vládcovi Fletcherovi Mosasovi a jeho dcére Zlate. Navyše sa Mesiacom pohybuje psychopatický vražedný android, púštajúci hlášky ako z Tarantinovho filmu (tu obálka naozaj neklamalaä. Jeho cieľ a úmysel sú neznáme, no desiatky mŕtvol pôsobia jednoznačne.
Viacero príbehových liniek vytvára dosť živý obraz „temnej strany“ a napokon aj dospejú k záveru, ktorý dáva zmysel.
Oproti Weirovej Artemis je tento mesačný kúsok naozaj detektívny a naozaj noirový, i keď tiež nie bez chýb. Androidove hlášky postupne prestanú byť originálne a najmä Zackon, hlavná postava, je dejom viac posúvaný, než by ho sám ovplyvňoval.
Záver? Osviežujúca mesačná detektívka, kde je občas priveľa efektných kecov na úkor deja a zápletky, ale rozhodne dokáže chytiť a nepustiť.
PS. Prekladateľ sa pekne pohral s menami, tak aby sa tieto myšlienkovo zhodovali s originálom. Preto sa z Fletchera Brassa (brass= mosadz), posadnutého mosadznou farbou, stal Fletcher Mosas. Z detektíva Damiena Justusa (anglicky vyslovované to znie takmer ako „justice“, spravodlivosť) je Damien Zackon (=zákon). Palec hore