Diskusia 1/1: Klub synchronicity

Filmová história scifi

Diskusia

8HitBoy
Dooosť dobré, veľmi ma to chytilo a vtiahlo do deja a čítalo sa to neskutočne ľahko a na jeden dych. Tuším mi do oka padol nejaký jeden preklep alebo vypadnuté písmeno, ale to je len maličkosť. Super, držím palce v súťaži.
03.07.2020
Trastof
Čítalo sa mi to skvelo, len som si do toho pustil nejakú elektro hudbu, aby som si to predstavil aj so zvukovou stránkou. Tým nechcem povedať, že bez hudby by sa mi to páčilo menej.
Téma kybernetiky mi je celkovo veľmi príťažlivá.
Ti agenti sa dostali do dobrej „pasci“, ale aspoň si zatancovali a vypli myseľ od stresu a povinnosti.
09.07.2020
Stano Lacko
Parada! Toto je moj favorit v ramci tohto kola.
14.07.2020
Veronika
Ak by sa zapracovalo na dynamike textu a rôznorodosti prítomných postáv, dokázala by súťažná práca osloviť minimálne v tomto konkrétnom smere, keďže samotná pointa vyznela dostratena, a to z dôvodu, že sa nielenže dala predvídať, ale tvorí súčasť väčšiny populárnych vedecko-fantastických aj popkultúrnych kníh (i, bohužiaľ, súťažných textov v rôznych lokálnych či medzinárodných literárnych súťažiach). Pokiaľ sa teda stane, že motív, ktorý sa ako autor rozhodnem spracovať, nebude obsahovať žiadny malý "vau" efekt (nie vždy sa to totiž dá, čo je normálne), potom sa naozaj musím vyhrať s celou kostrou príbehu.
Nemastné a neslané postavy, ktoré sa vzájomne odlišovali od seba len svojimi menami, neponúkali čitateľovi priestor na to, aby s nimi nadviazal nejaký intímnejší kontakt, ktorý je, bohužiaľ, potrebný - v opačnom prípade nebude prežívanie práve prečítaného fungovať a čitateľ si text v celej jeho kráse nevychutná, skôr ho bude všetko (a to právom) rušiť; prípadne sa ponoril do deja a intenzívne vnímal to, čo sa navôkol neho práve robí.
Vzhľadom na rozsah súťažnej práce bolo potrebné zakomponovať do rozprávania dynamiku, a to aj z dôvodu, že poviedka už v úvode ponúkala akciu - čiže hon na záškodníka vo virtuálnej realite (jemný nádych military sci-fi). Zatiaľ čo sa úvodné odseky venovali opisu prvotnej scény, uvádzali čitateľa do diania popisom miesta a príčiny, zvyšné rozprávanie už nevenovalo pozornosť ani miestu, ani pohnútkam prítomných postáv, do popredia pretláčalo postavu hekera, ktorá ale nedokázala vzbudiť väčší záujem o odkaz ukrytý za jeho "rebéliou", pretože nebola v príbehu vystavaná dobre. Podobne ako zvyšným komponentom aj jej chýbala dôslednejšia práca s jazykovou i opisnou zložkou. Len ťažko sa s z týchto útržkov dá vyskladať konkrétna funkčná scéna.
Ak mala poviedka pôsobiť "odľahčene" a aj čitateľovi priniesť len obyčajný reset hlavy, potom jej viac-menej chýbala práve samotná ľahkosť (v prejave, gradácii, zápletke, vyvrcholení, rozhovoroch...), ktorú vlastne ubíjala kostrbatá štylistika, dialogická vata aj samotná vetná skladba. Na druhej strane, stačilo si k textu viac-menej poriadne sadnúť, odstrániť do očí bijúce nedostatky a text by svoj účel splnil celkom dobre - mohol by sa zaradiť k slušnému priemeru a fajn strávenému popoludniu.
14.07.2020
cyberstorm
dost dobre! Najlepsia poviedka tohto kola. Mal som z nej velmi dobry pocit. Kyberpunk ako vysity! A co je dolezite, kyberpunk ako zo straej skoly. Pri citani som citil neonovu vonu Gibsona a anarchistickost Sterling, drogy od Ruckera a takmer na konci chute cosi co troska pripominalo Dicka. Dievca, dotiahni par detailov a moze to byt jednou z najlepsich slovenskych kyberpunkovych poviedok vobec! Skvele!
15.07.2020
draculin
Dobre! Akurat nie vyborne, ani velmi dobre. Prvym nedostatkom je pribeh, i ked to je mozno sposobene velmi kratkym rozsahom, na ktorom sa nic nedalo rozohrat. Jednoducho dvaja typci (agenti? koho a coho?) pridu do nejake uber-cool klubu (bez akejkolvek pripravy, proste planovanie a realizacia ako Pat a Mat), kde chcu zatknut nejakeho hackera, ktory ich ale ojebabre a sfetuje, takze nakoniec skoncia hopsajuc s ostatnymi. Hopsanie je asi predstavou slobody, hacker je asi na "dobrej" strane, ale to mozeme len tipovat. Takze to ma niekolko cool cyberpunkovych rekvizit, ale pribeh naozaj nic moc - a myslim, ze v mensom priestore by sa na tom dalo zapracovat.
S cyberpunkov je vo vseobecnosti ale iny problem, ktory sa tyka vacsiny (aspon nasich, domacich) diel - legendarny Neuromancer vysiel v roku 1984, Johnny Mnemonic v 1981. Vacsina dnesnych spisovatelov cyberpunku boli vtedy spermiami. Cyberpunk, tento klasicky, je jednoducho stary - stale citatelny, ale to co vtedy bolo predstavou buducnosti, je dnes retro. Dokazali vymysliet globalne siete, ale nie facebook, twitter, MMORPG, lootboxy, cinskych muklov vyrabajucich itemy pre WoW, paypal. Hackerov vymyseli ako Robinov Hoodov, kym v realite ich mame ako tych co odrbavaju emailami a snazia sa ziskat pristup k e-bankovnictvu. Vymysleli inu ekonomiku, ale nie kryptomeny - a uz vobec nie staty ako KLDR, ktora ich cielene minuje. Vymysleli spolocnost ovladanu korporaciami, ale nie Facebook, ktory dostava od statov miliardove pokuty a jeho sef musi ist na kobercek pred politikov, ani Google odmietajuce spolupracovat s vladou. Vymysleli svet so znicenym zivotnym prostredim, ale nie miliony ludi tvrdiacich, ze klimaticka zmena neexistuje, ale inych diskutujucich o plochej zemi ci chemtrails. A stovky inych veci.
Ti co pisali "klasicky" cyberpunk si vymyslali buducnosti, zatial co vela dnesnych cyberpunkerov recykluje minulost. (inac obdobny, snad este vacsi problem je s military scifi, ale to uz ina kapitola).
Tolko k filozofii :-) Co sa tyka pisania, nabuduce sa (ovela!) viac sustredit na dej, zapletku, postavy - ak bude toto slusne, nebude prilis prekazat ani recyklacia generaciu starych rekvizit. No ak by si chcela niekedy napisat cyberpunk ktory vyvola pocit "wow!", tak extrapoluj rok 2020, nie diela z polovicky 80-tych rokov. Klasiku uz mas zvladnutu, chyba urobit len ten dalsi krok.
16.07.2020

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.